Pablo kéláphasso emhagkok Roma
1 Xama axta élxeyenma apkelwáxok hẽláphaksek negko'o m'a Italia, kélméssegkek axta Pablo m'a xama sẽlpextétamo apwesse' apwesey axta Julio, apteme axta apkemha apmonye' nepyeseksa m'a wesse' apwányam Roma sẽlpextétamo apagkok yetlo m'a nápakha ektáha axta nahan apkelmomap. 2 Nélchenátweykmek axta xama yántakpayhe m'a Adramitio, ketók axta ekteyapmakxa yaqwayam kamhagkok ma'a neyáwa wátsam ekwányam nak Asia. Aphegkek axta nahan negyeseksa negko'o m'a Aristarco, apkeñama axta m'a Tesalónica, tegma apwányam nak Macedonia. 3 Keñe axta mók ekhem nélweykekxo m'a Sidón, ektaqmeleykegkaxa agko' axta apwáxok Julio apkelányo Pablo nélweykmo m'a, apchahayók axta etnehek meyk'a m'a ektáha axta apkelásekhayókxa', apkeltémók axta nahan emok takha' m'a énxet'ák nak. 4 Xama axta nélánteyapma néleñama m'a Sidón, axta nélpéwomók ma'a egkexe étkok nak Chipre magmáheyo ónmexek ma'a éxchahayam, hakte nénmexmeyk axta éxchahayam. 5 Nélyeykhágweykmek axta m'a neyáwa' nak Cilicia, tén han ma'a Panfilia, keñe nélweykmo m'a Mira, xama tegma apwányam axta m'a Licia.
6 Apwetágweykmek axta nahan sẽlpextétamo apkemha apmonye' xama yántakpayhe eñama Alejandría, yaqwayam kamhagkok ma'a Italia, keñe sẽlchenátcháseykekxo m'a, yaqwayam enxoho anlenxanmohok makham nélxega. 7 Xámokmeyk axta ekhem nélxega néltaqmelcháseykegkoho, xegkessegkek axta ólápagqanaxchek nélweykmo m'a ekpayho nak Cnido. Nélyeykhágweykmek axta makham ma'a ekpayho nak Salmona, neghaxnenchágweykmek axta m'a Creta neyseksa nak wátsam ekwányam, hakte nénmexmeyk axta makham éxchahayam; 8 yentexek axta nélxega m'a ekwegqakxa nak neyáwa wátsam ekwányam, nélweykmek axta xama yókxexma éltamhomaxchexa axta Ekhagweykekxexa Yántakpayhe Ektaqmalma, ketók axta m'a tegma Lasea.
9 Wenaqtegkek agko' axta nélxega, weykmek axta m'a negáyekxal'a anxog neyseksa wátsam ekwányam anchántek yántakpayhe, hakte chágketweykmek axta m'a apmopsamágexal'a. Axta keñamak Pablo aptéma apméssama appeywa énxet'ák se'e:
10 —Énxet'ák, ekwet'ak ko'o peya kasógwók nélxega, kaweywagkok sa' nélchánte yántakpayhe tén han ma'a aqsok élseykha nak, kawomhok sa' kexaha negko'óxa néletsapma.
11 Wánxa axta eyke apháxenmo appeywa sẽlpextétamo apkemha apmonye' m'a ektáha axta apagkok ma'a yántakpayhe, tén han ma'a ektáha axta apxegkesso yántakpayhe, keñe axta Pablo appeywa megyaháxenmo. 12 Xegkessamók axta kalxének apkelwáxok apyókxoho ektaqmela ólántépok makham ólxegekxak ma'a ekhagweykekxexa axta chá'a yántakpayhe, hakte asagkek axta agyeykhak apmopsamágexal'a m'a, apkelxeyenma anlenxanmok ólwakxohok ma'a Fenice, cham'a ekpayho nak Creta, ekpayhémo nak nekha nepyeyam tén han nexcheyha, yaqwayam enxoho aghakha ekwokmo enxoho apmopsamágexal'a m'a.
Éxchahayam ekyennaqte ekteyapma neyseksa wátsam ekwányam
13 Apkenagkamchek axta elepwának ellenxanmohok apkelxega, hakte cheynamók axta sekxo' apkexchahámeykha yeyam, apkelxegamchek axta, apkelyetlamchek axta m'a neyáwa wátsam ekwányam nak Creta. 14 Yáma wenaqtémók axta nahan éxchaheykmo ekyennaqte agko' eñama m'a nekha nexcheyha, yegamchek axta m'a yántakpayhe. 15 Yégeykegkek axta. Mogwanchek axta negmáheyo ónmexchesek éxchahayam ma'a yántakpayhe, keñe néghayo aqsa eksama éxchahayam. 16 Negyeykhágweykmek axta egkexe étkok neyseksa wátsam ekwányam ekwesey axta Cauda, cham'a eyesextexa axta nahan ekyennaqte éxchahayam ma'a. Xámok axta néltamheykha negmáheyo agmekxak ma'a yántakpayhe étkok negchanteykekxohol'a kaweywagkok negchánte. 17 Xama axta negaqxegkáseykekxo kañe' xa yántakpayhe étkok nak, apkelmáha axta táma apnaqteta yántakpayhe yaqwayam enxoho kawasqakkasek. Apyókxoho axta nahan apkelayeyk kamágwók yántakpayhe m'a yagkamex ekwesey axta Sirte, apyenyeykenteyk axta aqsok ekméyák la'a yántakpayhe ekseykencha'awól'a takha' yegmen, tén axta apchahayo aqsa ekyégeykegko éxchahayam. 18 Keñe axta mók ekhem, kayhek axta makham ma'a éxchahayam, tén axta apkexeykento kañe' wátsam ekwányam élseykha axta m'a yántakpayhe; 19 tén axta ektéma ántánxo ekhem, apweykmók axta apkexeykenta m'a aqsok kélnaqtete axta chá'a yántakpayhe. 20 Wenaqtémók axta magwete ekhem tén han ma'a yaw'a, neganagkamchek axta nahan mólwagkasaxcheyk teyp eñama m'a éxchahayam ekyennaqte segáhapwaya axta.
21 Wenaqtegkek axta mantéyak nento, tén axta Pablo apkempeykekxo néten nepyeseksa xa énxet'ák nak. Axta aptemék appaqmeyesma s'e:
—Énxet'ák, tásek axta eykhel'a ko'o hélyahakxoho', keñe axta mólantépek ma'a Creta; keñe axta mehentéhek se'e ekmaso sentáhakxa nak, mannaqtawasha axta nahan aqsok. 22 Nágkalyaqhapwomho aqsa kélwáxok, hakte megkóletsepek sa' kélxama enxoho kéxegke, kaweywagkok sa' eykhe m'a yántakpayhe. 23 Hakte exekmowáseykpók xeyk ko'o xama Dios apchásenneykha m'a axta'a exchek, apcháphasso m'a Dios, sekteme nak ko'o Wesse' ahagkok tén han sekyetleykha. 24 Exchek aptáhak seyáneya s'e: ‘Pablo, nágye' aqsa, hakte emhagkok sa' xép ma'a aphakxa nak wesse' apwányam romano, xeyep sa' kañék megyohók Dios eletsapok apyókxoho m'a apheykha nak xamók xép ma'a kañe' yántakpayhe.’ 25 Énxet'ák, kólwasqápekxoho, hakte may'ásseykmok ko'o Dios, naqsók nahan ektemessásak ko'o peya katnehek ma'a aptáhakxa exchek seyáneya m'a Dios apchásenneykha. 26 Kamágwók sa' eyke nélchánte xama egkexe étkok neyseksa wátsam ekwányam.
27 Xama axta'a axta, ektéma axta ánet semána nélxega nélweykmo m'a wátsam ekwányam Adriático, ẽlya'áseykekxeyk axta chá'a mók nekha éxchahayam, axta'a eyseksók axta nahan apkelyekpelchágweykmo nélweykmo neyáwa wátsam ekwányam ma'a ektáha axta apkelxegkesso yántakpayhe. 28 Apkelyetsáteykegkek axta ekwánxa ekmattawóneg yegmen, treinta y seis metros axta nahan ma'a, tén axta apkelyetsátégkokxo makham ma'a teyp apkelyetsátegkaxa axta, veintisiete metros axta entáhak kaxwo'. 29 Apkexeykenteyk axta cuatro aqsok ma'a natámen yántakpayhe ekmeykegkohol'a yántakpayhe, hakte meteymog axta apkeleyssók katyégwók, neyseksa apkelmaxneyéyak Dios apkeltémo kalse'. 30 Xeyenmeyk axta eykhe apkelwáxok elxeganmok elántépok kañe' yántakpayhe m'a ektáha axta apkelxegkesso, aptekkessegkek axta m'a yántakpayhe étkok negchánteykekxohol'a kaweywagkok negchánte, aptamheykegko hó agkexeynták aqsok élyentaxno ekmeykegkohol'a yántakpayhe m'a amonye' nak yántakpayhe. 31 Apkeltennásseykekxeyk axta eyke Pablo m'a sẽlpextétamo apkemha apmonye' tén han ma'a sẽlpextétamo apagkok. Axta aptemék apkelanagkama s'e:
—Sa' agkok exnáha aqsa kañe' yántakpayhe xa, megkólwanchek sa' kéxegke kólwagkasaxchek teyp.
32 Keñe axta sẽlpextétamo apkelyaqténma aqsa táma kélnaqtete axta m'a yántakpayhe étkok, apchahayók axta aqsa ekteyeykmo neygmen.
33 Keñe axta amonye' élseye, apkeltémo etawagkok aptéyak apyókxoho apkelxegexma'a m'a Pablo. Axta aptemék apkelanagkama s'e:
—Ánet semána entáhak megkóltéyak kéxegke kéltéyak, eñama kélhaxanma m'a yaqwánxa katnehek. 34 Éltamhók ko'o kóltawagkok kéltéyak kéxegke. Tásek kóltéhek xa, kéltamho enxoho chá'a kólweynchamha, hakte méko sa' xama enxoho enxama katyamok xama apwa'.
35 Apmomchek axta Pablo pan natámen apteme appeywa xa, apméssegkek axta ekxeyenma apwáxok Dios nápaqta'awók ma'a apyókxoho apkelxegexma'a. Apyeptegkek axta, keñe axta aptama. 36 Yetlómók axta nahan ekmasse élyaqhapmo apkelwáxok ma'a apyókxoho nak, apteykegkek axta nahan aptéyak ma'a. 37 Doscientos setenta y seis axta negyókxoho negko'o m'a kañe' yántakpayhe. 38 Xama axta appencháseykegko aptéyak ma'a apmayheykegkaxa axta chá'a, apkexeykenteyk axta neygmen kañe' wátsam ekwányam ma'a hótáhap apaktek yaqwayam enxoho kaxyaweykxak ma'a yántakpayhe.
Yántakpayhe ekweywéyak
39 Xama axta élsáya, axta elyekpelcheyk yókxexma apkelweykenxa m'a ektáha axta apkelxegkesso yántakpayhe, apkelweteyak axta aqsa ekpayhegwayam ekyetno yegmen wátsam ekwányam, yetnegkek axta anhan xapop nélteyágwánxa m'a; tén axta élxeyenma apkelwáxok ey'aksek yántakpayhe m'a. 40 Apkelyaqténmeyk axta m'a táma kélnaqtete axta aqsok élyentaxno ekméyak la'a yántakpayhe, apkexakhamchek axta aqsa nahan kañe' wátsam ekwányam, apkelyelaqteyáseykekxeyk axta anhan ma'a nélyekwomól'a yegmen nempékessáseyak ekxega yántakpayhe. Tén axta apkelchexneykekxo m'a apáwa apyexnamól'a yántakpayhe amonye', tén axta ektaqmelcháseykegkoho ekmaheykegko neyáwa m'a yántakpayhe. 41 Tén axta ektaxnegweykmo ekyetnamakxa yagkamex, tégweykmek axta nahan ma'a yántakpayhe. Méyegkek axta yagkamex ma'a amonye' nak yántakpayhe, meyke éltaqhaheykha axta temék, keñe axta m'a natámen nak yántakpayhe élpaqxama, élyaqyahayam élyawe ekyennaqte axta kelpáxqatmak.
42 Apmáheyók axta eykhe elnápekxak sẽlpextétamo m'a énxet'ák apkelmomap axta, yaqwayam enxoho melxeganmek yenyahagkok elmok yegmen. 43 Keñe axta m'a sẽlpextétamo apkemha apmonye' apagkok axta m'a sẽlpextétamo nak, apmáheyo axta ewagkasek teyp ma'a Pablo, megyahayo etnahagkok xa ektáha nak, apkeltémók axta elnextog apmonye'e m'a apkelepwagkexa enxoho elmok yegmen yaqwayam enxoho elwomok ma'a néten xapop, 44 keñe m'a nápakha nak apkeltamho exnagkok néten yántéseksek elxog neptámen, essenhan ma'a yántakpayhe nekha'a élpaqxo nak, yaqwayam enxoho elemhagkok apnámakkok. Cháxa ektémakxa axta nélweykmo néten xapop negyókxoho xa, meyke sentémakxa enxama.
Pablo oñemondo Rómape
1 Oñembopy'a peteĩvo hikuái ore mondóvo Itáliape, omoĩ Pablo ha ambue kuéra ipokuapýva peteĩ mburuvicha Julio hérava pópe, ha iñorãirõhára kuéra aty héra Roma ruvicha guasu aty. 2 Rojupi peteĩ várko Adramítiope, ha osẽtamava umi Asia rupigua táva várko kuéra oñembojaha gotyo. Oĩ avei ore ndive Aristarco Tesalonicagua, Macedonia pegua táva. 3 Upe ára ambuépe roguahẽ Sidón táva, várko oñembojahápe. Upépe Julio imba'e porã Pablo ndive ha oheja chupe oho iñirũ nguéra rechávo, ha ha'e kuéra oñangarekóvo hese. 4 Rosẽvo Sidóngui rohasa Chipre rupi roñemo'ã haguã yvytúgui, oipeju vaígui pe yvytu. 5 Rohasa Cilicia ha Panfilia rembe'y rupi ha roguahẽ Mira, Licia pegua távape. 6 Pe mburuvicha ojuhu upépe peteĩ várko Alejandriagua ohóva Itáliape ha ore mbohasa upévape roho haguã. 7 Heta ára aja roho mbegue ha hasypeve roguahẽ Cnido renondépe. Oipeju vaígui gueteri pe yvytu rohasa Salmoná renondépe, rombojerévo Creta, yvy yguasu mbyte pegua, 8 ha roho asývo hembe'ýre, roguahẽ peteĩ héravape Várko ypegua oñembojaha Porã, táva Lasea ypýpe.
9 Heta árama ohasa ha ivaíma ojeho haguã yguasu rupi, hi'aguĩmagui ára ro'y. Upévare Pablo he'i chupe kuéra:
10 —Karai kuéra, che ahecha ko ñande jeho ivai etereitaha, oñehunditaha ñane várko ha ñane mba'e pohýi kuéra, ha ñande jepe ikatu avei ñamanomba.
11 Pe mburuvicha katu ojapysakave pe várko jára ha várko ruvicháre, ha ndojapói pe Pablo he'íva. 12 Ha pe várko oñembojaha naiporãigui ojehasa haguã upépe ára ro'y, haimete opavave oñandu iporãvetaha osẽ hikuái upégui ha oñeha'ã ohupyty Fenice, várko oñembojaha Creta pegua, oma'ẽva yvatévo kuarahy reike gotyo ha Yvy gotyo kuarahy resẽ gotyo, ohasa haguã upépe ára ro'y.
Ára pochy yguasu mbytépe
13 Oimo'ãgui hikuái ikatuha ohove, oñepyrũ haguére oipeju yvytu vevýi yvývo guiogua, osẽ hikuái Creta rembe'y rupi. 14 Ha upe riremínte peteĩ yvytu pochy yvatévo kuarahy resẽ guioguáva, ondyry pe mbayrúre. 15 Ha oñepyrũ oguerotyryry. Ndaikatúigui romoma'ẽ ore várko pe yvytúre, roheja mante ore reraha. 16 Rohasa peteĩ yvy michĩ y mbytepeguáva, Cauda hérava rapykue rupi, upe yvytu naimbareteihápe, ha hasy peve rohupi upe kanóa rojupi haguãme ro'yguýrõ guarã. 17 Ohupi rire, oiporu hikuái tukumbo omyatã haguã pe várko. Upéi, okyhyjégui opa'ãrõ guarã upe yvyku'ity Sirte héravape, oity hikuái várko mombytaha vevýi ha oheja yvytu ogueraha chupe kuéra. 18 Upe ára ambuépe upe ára ipochyve, ha upévare oñepyrũ hikuái oity yguasúpe umi mba'e pohýi várko pegua, 19 ha upe ára mbohapyhápe ipo teépe omombopa avei umi várko sã nguéra. 20 Heta ára ndorohechavéi kuarahy térã mbyja kuéra, ha ndopírigui pe yvytu ratã ore nupãva, noroha'arõ véima rosẽne haguã ore rekove.
21 Arémagui ndorokaruvéi hague, Pablo oñembo'y mbytépe kuéra ha he'i:
—Karai kuéra, iporãve vaerã mo'ã che rendu ha nañasẽi rire Crétagui ani haguã ojehu ñandéve ko'ã mba'e. 22 Opáichavo, ani pejepy'apy. Avave peẽ kuérava nomano mo'ãi, oñehundítarõ jepe ko várko. 23 Ko pyharépe ojechauka kuri chéve peteĩ Tupã che Jára, che ambyajéva, remimbou,*f** 24 ha he'i chéve: ‘Ani rekyhyje Pablo, reho vaerã niko Romagua mburuvicha pavẽ rendápe, ha nde rehehápe Tupã ndoheja mo'ãi omano avave ko várkope ne ndive oĩva.’ 25 Aipórõ karai kuéra, peñemokyre'ỹ, ajeroviágui Tupã rehe ha aikuaa porã opa mba'e ojehutaha hemimbou he'i haguéicha chéve. 26 Opáichavo jaháta jajejoso peteĩ yvýre, yguasu mbytépe guáre. 27 Peteĩ pyharépe, mokõi semána roho rire, rojejuhu jave yguasu Adriáticope, pe yvytu ore reraha jave ápe ha pépe, pyharepytévo, umi kuimba'e várko rerahaha ohecha kuaa roñemoaguĩha yvýgui. 28 Oha'ã hikuái pe y hypykue ha ojuhu ohupytyha 36 métro, ha upéi oha'ã jey ha ojuhu 27 métro. 29 Ha okyhyjégui rojejapi ramo guarã ita guasu kuérare, omboguejy hikuái irundy várko mombytaha pe mbayru rapykue guio, ojerure aja Tupãme ko'ẽ haguã. 30 Umi várko mboguataha katu okañyse mo'ã várkogui ha upevarã oñepyrũ omboguejy ýpe pe kanóa ku omboguejýtarõ guáicha gua'u pe várko mombytaha henondepegua. 31 Pablo katu omomarandu pe mburuvicha ha ñorãirõhára kuérape he'ívo: Ko'ãva opyta'ỹrõ ko várkope peẽ ndaikatu mo'ãi pesẽ ivaívagui. 32 Upérõ umi ñorãirõhára oikytĩ pe kanóa sã ha oheja ho'a ýpe. 33 Ko'ẽjúvo Pablo he'i opavavépe okaru haguã. He'i chupe kuéra:
—Ojapóma mokõi semána ndape'uiha mba'eve, peha'arõvo upe ojehútava. 34 Ajerure peẽme pekaru haguã. Kóva tekotevẽ peikovesevérõ. Avavéguiko ndo'a mo'ãi peteĩ iñakã raguénte jepe. 35 He'ívo upéva Pablo ohupi ipópe mbuja ha ome'ẽ Tupãme ijaguije opavave rovake. Oipehe'ã ha oñepyrũ ho'u. 36 Upéi opavave oñemokyre'ỹ ha ho'u avei. 37 Umi roĩva várkope rohupyty 276. 38 Ho'upa rire pe ho'uséva, oity hikuái pe yguasúpe ombovevyive haguã pe várko.
Ho'yguy pe várko
39 Ko'ẽmba rire, umi várko mboguataha ndoikuaái mba'e yvýpa upéva, opáichavo ohecha peteĩ hendápe hembe'yha, ha oñembopy'a peteĩ oñeha'ãvo omboja upe gotyo pe várko. 40 Oikytĩ hikuái pe várko mombytaha sã nguéra ha oheja yguasúpe, ojora avei hikuái umi rrémo, hapykue pegua sã. Upéi katu ohupi hikuái yvytúre pe várko ao oipejuha yvytu henonde pegua, ha pe várko oñepyrũ oñemboja pe y rembe'ýre. 41 Opáichavo oho peteĩ yvyku'i atýpe, ha ojejakutu hese. Pe várko renonde opa'ã yvyku'ípe, ikatu'ỹre oku'e, ha pe hapykue oñepyrũ opẽmba oñenupã hatã etereígui hese upe y pochy. 42 Umi ñorãirõhára ojukase mo'ã ipokuapývape, ani haguã okañy avave ho'ytahápe. 43 Pe mburuvicha katu ndohejái ojapo, hakate'ỹgui Páblore. He'i uvei umi ho'yta kuaáva ojeity haguã ýpe ha'e kuéra raẽve, 44 ha umi ambue katu oho haguã hapykuéri, ojekóvo umi yvyra várko pehẽngue kuére. Upéicha osẽmba hikuái okápe.