Absalón apketsapma
1 Apkelyetsátékxeyk axta sẽlpextétamo apagkok David, keñe apnegkena apkelámha apmonye'e yaqwayam etnehek chá'a apkelámha apmonye'e nepyeseksa m'a mil sẽlpextétamo, tén han cien chá'a m'a pók nak. 2 Ántánxo apkexpánchesso axta han aptemessásak, Joab axta han apkemha apmonye' m'a apmonye' apkelxega nak sẽlpextétamo, keñe Abisai m'a pók nak apchaqneykekxa sẽlpextétamo, Seruiá axta étche, Joab axta apyáxeg, keñe axta Itai apkemha apmonye' m'a pók nak sẽlpextétamo, apkeñama axta m'a Gat. Axta aptáhak apkeláneya apyókxoho sẽlpextétamo s'e:
—Alyetlók sa' ko'óxa kéxegke m'a kempakhakma.
3 Apkelátegmowágkek axta eyke m'a énxet'ák nak:
—Ná etne aqsa xa wesse', hakte megkalyetnakhaksók apkelwáxok nényahágko enxoho negko'o m'a nélenmexma nak, tén han aptekyawa enxoho m'a neghekha nak, máxa eyke exchep ma'a diez mil la'a negko'o negyókxoho. Tásek exnekxak aqsa exchep se'e tegma apwányam nak, yaqwayam enxoho hẽláphássesek chá'a pók nélxegexma'a apkeleñama s'e.
4 —Atnehek sa' ko'o m'a kéltamhókxa nak atnehek —axta aptáhak apchátegmowágko wesse' apwányam. Yetlókok axta apkenegweykekxa m'a nekha nak átog nentaxnamakxa tegma apwányam, keñe apkelántepa chá'a mil sẽlpextétamo, tén han cien nak chá'a sẽlpextétamo.
5 Apkeltamhók axta han Joab, Abisai, tén han Itai, elyahakxohok appeywa m'a wesse' apwányam, metnéssessamók exma ekmaso m'a apketche Absalón. Apyókxoho sẽlpextétamo axta han apkelleg'ak aptáhakxa appeywa wesse' apwányam apmésso m'a apkelámha apmonye'e, apxéna m'a Absalón. 6 Apkelxegkek axta m'a sẽlpextétamo yaqwayam elnapakpok ma'a sẽlpextétamo nak Israel.
Axta kempakháxchek ma'a naxma nak yókxexma Efraín, 7 apmenxenákpek axta apkeleñama nak Israel, apmenxena m'a David axta apkelxegexma'a. Nentekyawa ekyawe axta yetnak xa ekhem nak, hakte apkeletsekkek axta veinte mil énxet. 8 Sawhekxók axta apkelnápomap xa ekyókxoho nak yókxexma, apxámok axta han élnapma m'a naxma nak, axta kaxnók ekwánxa élnapma m'a sókwenaqte. 9 Élyéheykok axta han apchánte Absalón, pelakkassek axta han apwet'a apmonye' David apkelxegexma'a. Negkónchek axta élyéheykok kóneg yámet ekyawe encina, keñe axta Absalón élaspa apwa' aktegák, apmakheyha axta han ma'a néten, hakte xegkek axta aqsa m'a élyéheykok apchánte. 10 Xama énxet axta han apwetágwokmok ma'a, keñe apkeltennássekxo Joab:
—Ekwetágwokmek ko'o Absalón apmakhéncha'a néten yámet ekyawe encina élaspa apwa' aktegák.
11 Apchátegmowágkek axta Joab:
—Apwet'a neyke eykhe, ¿yaqsa ektáha megyaqha exchek ma'a? Almések xeyk xép diez sawók selyaqye aktek élmope, tén han xama nentete nenxet.
12 Apchátegmowágkek axta Joab ma'a énxet nak:
—Megkeyxek sélmésso exchep mil sawók selyaqye élmope, matnéssessamók ko'o exma ekmaso m'a wesse' apwányam apketche; hakte nenleg'ak xeyk negko'o apkeltamho exchep wesse' apwányam, tén han Abisai tén han ma'a Itai, apkeltamho elanha m'a apketche Absalón. 13 Kaxtemék xeyk ko'o seyaqhe m'a, kaqhok xeyk waqhek, hakte megkatnehek mey'áseyak ma'a wesse' apwányam, méko han xépxa etnehek hewagkasek teyp.
14 —Mowanchek ko'o aleyxek xép —axta aptáhak apchátegmowágko Joab; apkelmeyk ántánxo sawhéwa, apkelyetxaqkassek axta aphekhek Absalón neyseksa apmakheykha megyetsapakxa makham ma'a néten yámet ekyawe encina. 15 Keñe axta diez apkelxegexma'a Joab apwakhegwokmo m'a Absalón apchaqhákxoho. 16 Apkeltamhók axta kólpáwaksek kélaqkahasso m'a Joab, tén axta apkelwátesagko apmenxenma sẽlpextétamo m'a énxet'ák Israel, hakte apmágwokmek axta apkempakhe m'a Joab. 17 Tén axta kélleya néten yámet ekyawe Absalón aphápak, kélaqxegkessekmo m'a máxek ekyawe ekyetnama nak ma'a naxma' nak, apkekheyásekxeyk axta han meteymog néten. Keñe axta natámen apkenyahágko apyókxoho énxet'ák Israel apkelmeyákxo apxanák.
18 Apkeltémok axta han kóllanaksek xama meteymog ekyawe Absalón megyetsapmakxa axta, ekxénweykekxoho chá'a kélwáxok, ekyetnama nak ma'a éltamhomaxchexa nak Ekyapwátegweykenxa Xapop Wesse' Apwányam, appekkenmeyk axta han apwesey, hakte méko axta xama enxoho apketche neptámen yaqwayam eleyxchesek. Makhemek makham éltamhomaxche “Absalón ekxeyenweykekxoho kélwáxok xa meteymog nak”.
19 Keñe axta han Ahimaas, Sadoc axta apketche, aptáha apcháneya m'a Joab:
—Éltamhók eykhe ko'o yoho atnetchagkokxak altennássekxak wesse' apwányam, ektaqmela apteméssesakxa Wesse' egegkok apmallahanchesa nepyeseksa m'a apkelenmexma nak.
20 Aptáhak axta Joab apchátegmowágko:
—Háwe exchep yaqwayam esakxak sakhem xa amya'a nak. Sa' eyke m'a mók ektamheykekxa sa', hakte wesse' apwányam apketche apketsapak.
21 Keñe axta Joab aptáha apcháneya xama sẽlpextétamo Etiopía:
—Exeg xép, eltennássekxa wesse' apwányam aqsok apwete.
Apháxahánteyk axta apmonye' Joab ma'a énxet Etiopía, tén axta aptepa apkenyaha. 22 Keñe axta Ahimaas aptáha makham apcháneya m'a Joab:
—Heyho aqsa ko'óxa wanyehek neptámen xa énxet Etiopía.
Apchátegmowágkek axta Joab:
—¿Yaqsa ektáha apmako nak exog xépxa? ¡Méko ekyánmaga exkak apseykekxa amya'a!
23 —Katnehek agkok ma'a, wanyehek sa' —axta aptáhak apchátegmowágko Ahimaas.
—¡Yenye! —axta aptáhak apchátegmowágko Joab.
Yetlókok axta apkenye Ahimaas appéwo m'a ekyapwátegweykenxa nak xapop, apteyapwákxeyk axta apmonye' m'a énxet Etiopía. 24 Apheyk axta han David ma'a neyseksa átog nak tegma apwányam, tén axta apkelhaxneykha apchánta m'a néten tegma, kélhaxtegkesso nak tegma, apkenmexawók axta makhawo', apwet'ak axta apkelhaxneykha apxegakmo xama énxet apxakko' apkétchekmo. 25 Apyennaqtéssawók axta han appeywa apkeltennasa m'a wesse' apwányam. Tén axta wesse' apwányam aptáha s'e:
—Apxakko' agkok apxegakmok, amya'a ektaqmela apseykha m'a.
Apchágketchessa'akteyk axta m'a énxet, 26 tén axta apkelhaxneykha apwet'a makham pók énxet apkétchekmo, keñe axta aptáha apyennaqtésa appeywa appaqhetchesa m'a aptaqmelchesso nak átog:
—¡Apkétchekmek makham pók énxet!
—Amya'a ektaqmela ex'a han apsánták ma'a —axta aptáhak apchátegmowágko wesse' apwányam.
27 Aptáhak axta makham apkelhaxneykha:
—Ahimaas ko'óneyk ma'a apmonye' exchek apwe, Sadoc apketche, negyekpelchawók xeyk ma'a ektémakxal'a apkenye.
—Énxet ektaqmalma aptémakxa m'a —axta aptáhak apchátegmowágko wesse' apwányam—, amya'a ektaqmela ex'a apsánta'.
28 Apyepetchegwokmók axta Ahimaas, keñe apháxahánto ekwokmoho aptekxekwa'akto nápat xapop nápaqtók wesse' apwányam, appeykessek axta, keñe aptáha apcháneya s'e:
—Apcheymákpoho sa' kólteméssesek Wesse' egegkok, Dios apagkok nak xép wesse', hakte apmasséssekmek ma'a apkenmexeykekxa axta exchep wesse'.
29 —¿Táseya apha m'a hatte Absalón? —axta aptáhak apkelmaxneyáncha'a wesse' apwányam.
Apchátegmowágkek axta Ahimaas:
—Ekleg'ak xeyk ko'o ekyawe agko' ekyennama exma seyáphasa exchek ma'a Joab, aptáha nak xép apkeláneykha, wesse', makke ay'ásegkok ektáhakxa'.
30 Tén axta wesse' apwányam aptáha apcháneya:
—Etnegwom sekxók á, etnamha sa' aqsa xa.
Apkelyahákxók axta han Ahimaas. 31 Yetlókok axta han apweykekxa m'a énxet Etiopía, keñe aptáha s'e:
—Ema sa' takha' s'e amya'a ektaqmalma seksántegkesa nak, wesse': sakhem ektaqmela apteméssesakxa exchep ma'a Wesse' egegkok, apmallahanchesa nepyeseksa m'a apyókxoho apkenmexeykekxa axta chá'a exchep, wesse'.
32 Apkelmaxneyáha axta wesse' apwányam ma'a énxet Etiopía:
—Kenhan ma'a Absalón, ¿táseya apha?
Apchátegmowágkek axta énxet Etiopía:
—Emassegwomho annal'a apkelenmexma nak xép, wesse', tén han ma'a apyókxoho apkenmexeykekxa nak chá'a exchep, tén han ma'a apmáheyo nak chá'a etnéssessamhok exma ekmaso exchep, ekhawo ektáhakxa nak ma'a wokma'ák nak.
33 Teyekmek axta apwáxok wesse' apwányam, apmeyákxeyk axta m'a kañe' apxagkok, apyetnama axta m'a néten átog nentaxnamakxa nak tegma apwányam, keñe apkelekxagweyncha'a. Axta aptáhak chá'a appaqméteyncha'a neyseksa apweynchámeykha: “¡Absalón, hatte! ¡Absalón, hatte! ¡Tásók xeyk la'a ko'o watsapok, keñe exchep megyetsepe'! ¡Hatte, Absalón!”
Absalón oguevi ha omano ñorãirõme
1 David oipapa iñorãirõhára kuéra, ha omoĩ mburuvicha kuéra omyakãva 1.000 ha omyakãva 100 kuimba'épe. 2 Upéi David omboja'o iñorãirõhára mbohapy atýpe: peteĩ Joab ndive, ambue Abisai, Seruiá memby ha Joab ryvy ndive ha pe mbohapyha Itai, pe Gat pegua ndive. Ha opa ñorãirõhárape he'i:
—Aháta pene ndive ñorãirõme.
3 Ha'e kuéra katu he'i chupe:
—Nahániri ore ruvicha guasu, ani upéicha. Umi oúva ñandévepeko marãve ndoikói roguevi ramo, térã omano ramo mbytere ore hegui; nde katu ore ruvicha guasu, 10.000 oréicha guáva ramo hína. Iporãve repyta ramo ko távape ha remoguahẽ oréve pytyvõ ko'águive.
4 Ajapóta peẽme iporãveháicha, he'i chupe kuéra David, ha oñemoĩ pe táva rokẽ ykére, osẽ aja ñorãirõhára kuéra aty-atýpe 1.000 ha 100 kuimba'e rehegua.
5 He'i avei Joab, Abisai ha Itaípe, ani ojapo mba'eve ivaíva mitã rusu Absalónre, ha opavave ohendu upéva. 6-7 Upéicha osẽ hikuái ñúme oñorãirõvo Israelgua ndive.
Oñeñorãirõ Efraín yvytýre ha hetaiterei umi ojejukáva upe árape. Omano 20.000 kuimba'e. 8 Pe ñorãirõ isarambi opa ijerekuévo, ha upérõ pe ka'aguy ojuka hetavépe upe kyse pukúgui. 9 Absalón oikóva peteĩ mburika ári ojejuhu sapy'a David irũ nguéra renondépe. Upérõ pe mburika oike ohasa peteĩ yvyra mataguy rupi, ha Absalón opa'ã iñakã raguégui umi yvyra rakãre, ha opyta osãingo upépe imburika katu oho hapére ha'eño. 10 Oĩ ohecháva chupe ha oho he'i Joábpe:
—Ahecha Absalónpe osãingóva iñakã raguégui peteĩ yvyra mátagui.
11 Ha Joab he'i chupe:
—Mba'égui nderejukái ra'e upépe voi? Ame'ẽ vaerã mo'ã ndéve 10 pláta pehẽngue ha peteĩ ku'a jokuaha.
12 Upe kuimba'e katu he'i Joábpe:
—Reme'ẽrõ jepe chéve 1.000 pláta pehẽngue ndajukái vaerã mo'ã David ra'ýpe. Rohendu porã kuri David he'i ramo ndéve, Abisai ha Itaípe, ani haguã pejapo mba'eve ivaíva mitã rusu Absalónre. 13 Upéi katu, reínte voi ajapóta upéva kuri, ndaipórigui mba'eve okañýva mburuvicha guasúgui, ha nde nderejapói vaerã mo'ã mba'eve che mo'ã haguã chugui.
14 —Ndaikuaaséi mba'eve, he'i chupe Joab; ha ojapyhy mbohapy kyse yvuku michĩva japoíva ñande pópe, ha ojakutu umíva Absalón py'a mbytetépe, oisãingóva gueteri hekove upe yvyra mátagui, 15 Upéi 10 Joab irũ nguéra omongora Absalónpe ha ojukaite chupe. 16 Upéi Joab ombopuka turu ha iñorãirõhára kuéra nomuñavéi Israel guápe, Joab ojokógui chupe kuéra. 17 Upérõ ojapyhy hikuái Absalón retekue ha oity peteĩ yvykua guasúpe oĩva pe ka'aguýpe ha omopu'ã hi'ári peteĩ ita atýra guasu. Upe rire opa Israelgua okañy ha oho jey hógape.
18 Absalón oikovépe omopu'ãka vaekue ijupe guarã peteĩ ita aty guasu mandu'arã, oĩva David ñúme ha omoĩka vaekue hese héra, ndaipórigui ita'ýra oñangareko vaerã hese. Ha ko'agãite peve upéva héra “Absalón momandu'aha”.
19 Upéi Ahimaas, Sadoc ra'y, he'i Joábpe:
—Taha pya'éna tamomarandu mburuvicha guasúpe, Ñandejára ojapo hague pe hekopeguáva, oipe'ávo chupe umi hese ija'e'ỹva pógui.
20 Joab katu he'i chupe:
—Ko árape ndaha'éi hína nde upe iporãva ogueraha haguã ko momarandu. Agãvénte rejapóne, ko'ágã katu nahániri, omano haguére David ra'y.
21 Ha Joab he'i peteĩ kuimba'e Etiopía guápe:
—Tereho nde ha emombe'u mburuvicha guasúpe upe rehecha vaekue.
Pe Etiopiagua ojayvy Joab renondépe ha osẽ oho ñaniháme. 22 Ahimaas he'i jey Joábpe:
—Opáichavo, tahána che avei hapykuéri.
Joab katu he'i chupe:
—Maerã piko rehose, che ra'y? Nderejererohory mo'ãi niko pe remombe'úvare.
23 —Marãve ndoikói, añaníta hapykuéri, —he'i Ahimaas.
—Eñani katu upéicharõ! —he'i chupe Joab.
Upérõ Ahimaas oñani pe ñu rupi ha oñemotenonde pe Etiopía guáre. 24 Upe aja David oguapy hína umi mokõive táva rokẽ pa'ũme, ha pe mañahára ojupi ra'e upe táva korapy jere yvate mañaháme oĩva táva rokẽ ári. Pe mañahára ohecha pe kuimba'épe oñaníva oúvo ñu rupi ha'eño, 25 ha omombe'u hatã mburuvicha guasúpe. David he'i:
—Ou ramo ha'eño, ogueru hína iporãva. Oñemboja aja pe kuimba'e, 26 pe mañahára ohecha ambue oñaníva oúvo, ha osapukái pe okẽ rerekuápe:
—Ambue kuimba'e oñani oúvo!
—Oime vaerã upéva avei ogueru iporãva, he'i David. 27 Pe mañahára he'i:
—Pe kuimba'e tenondegua oñaniháicha, hi'ã chéve Ahimaas, Sadoc ra'y, hína.
—Péva kuimba'ete hína, ha oiméne ogueru iporãva, he'i David.
28 Ahimaas oñemboja ha ojayvy yvy peve David renondépe, omomaitei ha he'i chupe:
—Tojererohory Ñandejára, che ruvicha guasu Jára, ohundi haguére umi opu'ã vaekuépe hese.
29 —Oĩ porãpa mitã rusu Absalón? —oporandu David.
Ahimaas he'i chupe:
—Ahecha peteĩ apañuãi guasu, ne rembijokuái Joab che mbou ramo ne rendápe, ha upévare ndaikuaái mba'épa ojehu.
30 Upérõ David he'i chupe:
—Eñemoĩ che ykére ha epyta upépe. Ahimaas ojapo péicha. 31 Upérõ oguahẽ pe Etiopiagua, ha he'i:
—Aru ndéve momarandu iporãva, che ruvicha guasu; ko árape Ñandejára ojapo hekópe guáva ne ndive, nde pe'ávo opa umi opu'ã vaekuégui nde rehe.
32 David oporandu pe Etiopía guápe:
—Ha mitã rusu Absalónpa oĩ porã?
Pe Etiopiagua he'i chupe:
—Hánga'u opa ija'e'ỹva nde rehe, che ruvicha guasu, ha umi opu'ãva nde rehe ha ohekáva ivaíva ndéve guarã opa, opa haguéicha pe mitã rusu!