Absalón aptaqnaweykekxa David
1 Keñe axta natámen xa, apkeltémo kóltegyeksek xama yátnáxeg apyenyawasso apkenchesso kempakhakma yetlo yátnáxeg ma'a Absalón, aptegya'ak axta han cincuenta sẽlpextétamo yaqwayam etnehek aptaqmelchesso. 2 Axto'ók axta chá'a exatakhak etnegwakxak ma'a nekha ámay, nentaxnamakxa nak tegma apwányam, keñe han ma'a apyókxoho énxet'ák apkelye'eykekxa axta wesse' apwányam, yaqwayam elánekxések amya'a ektémakxa megkaxnémo mók apkelpaqmeyesma, elwónmakha axta chá'a elmaxneyha yaqsa tegma apwányam apkeleñamakxa. Apxénchek axta agkok chá'a énxet aptáha apkeñama nepyeseksa m'a xama nak énxet'ák Israel, 3 axta etnehek chá'a elának Absalón se'e: “Payhawók xa kéltáhakxa nak, méko eyke xama enxoho wesse' apwányam apcháphasso yaqwayam yeyxhok xa kéltáhakxa nak.” 4 Axta etnehek han chá'a s'e: “¡Tásók axtal'a ko'o atnehek segyekpelchémo s'e negókxa nak, yaqwayam enxoho hey'ótak chá'a apyókxoho ekyetna enxoho chá'a megkaxnémo mók apkelpaqmeyesma énxet, keñe axta ko'o alánekxések chá'a amya'a!” 5 Apyepetchegwokmók axta agkok han chá'a xama énxet yaqwayam epeykesek, egkések axta chá'a apmek ma'a Absalón, epathetmakha axta chá'a. 6 Axta apteméssessók chá'a m'a apyókxoho énxet'ák nak Israel, ektáha axta apye'eykekxa chá'a m'a wesse' apwányam, yaqwayam enxoho etaqmelchessásekxak chá'a apheykha, keñe élmoma apkelwáxok apteméssessamakxa m'a énxet'ák Israel.
7 Cuatro apyeyam axta temék, keñe Absalón aptáha apcháneya m'a wesse' apwányam:
—Éltamhók eykhe ko'o heyhok amhagkok yókxexma Hebrón, wesse', yaqwayam enxoho alának ma'a séltennassama axta alának Wesse' egegkok. 8 Éltennassegkek axta ko'o alpeykeshok Wesse' egegkok sewákxésa enxoho m'a Jerusalén, sekhamakxa axta Guesur, cham'a Siria.
9 —Exeg sa' yetlo meyke ektamheykha apwáxok —axta aptáhak apchátegmowágko wesse' apwányam.
Keñe axta Absalón apmahágko m'a Hebrón. 10 Yetlókok axta han apkeláphasso apseykha amya'a ekyókxoho apheykegkaxa nak énxet'ák Israel, yaqwayam eltennasagkok, apkelleg'a enxoho kélpáwasso kélaqkahasso melchenatchesek kélteméssesa wesse' apwányam Absalón ma'a Hebrón. 11 Apkeláneyáha axta han doscientos énxet apkeleñama Jerusalén, apkelxegkek axta apkelyo'ókmo yetlo meyke ektamheykha apkelwáxok, tén han meyke apkelya'áseyak ektáhakxa'. 12 Apkeltamhók axta han kólyentawakxak Absalón xama m'a David appaqhetcháseykha axta chá'a, apwesey axta Ahitófel, aphama axta Guiló, tegma apwányam apagkok nak, yaqwayam enxoho etnehek apxegexma neyseksa apkelane aqsok ektekyawa. Cháxa ektáhakxa axta eyántágko ekxénakxa apwáxok etnehek, keñe han apxámagko apkelyetleykekxa m'a Absalón.
David apkenye apteyapma Jerusalén
13 Xama énxet axta apkeltennássekxak David apxéna apkelyetlákxo énxet'ák Israel ma'a Absalón. 14 Tén axta David aptáha apkeláneya m'a apkeláneykha, apheykha axta xamo' ma'a Jerusalén:
—¡Ólxeganmok sa' se'e kaxwo' nak, hakte agkok antáhak xa, hẽlmok ma'a Absalón! ¡Nók, kólpekhesa, hẽltahanyekxa katnehek, keñe hennaqtawasagkoho', elnápok han apyókxoho énxet'ák apheykha nak se'e tegma apwányam, elyetxeygkok sókwenaqte!
15 Keñe axta aptáha apkelátegmowágko m'a wesse' apwányam:
—Ólyahakxohok sa' negko'o xa aptáhakxa nak sẽláneya, wesse'.
16 Apxegkek axta wesse' apwányam yetlo apkelxegexma'a m'a ekyókxoho ekheykha nak apxagkok, wánxa axta aqsa apkelheyásekxo diez kelán'ák apkelmeykha naqsa, yaqwayam enxoho kalanha m'a apxagkok apyawe. 17 Apchaqnágwokmek axta aptáhakxa nak napwo'ók tegma apwányam, natámen apteyapma wesse' apwányam yetlo apkelxegexma'a. 18 Apchaqnágwokmek axta nekha apkenmágkaxa m'a apyókxoho apkeláneykha, keñe axta apyókxoho nak quereteos, tén han peleteos, aptaqmelchesso nak wesse' apwányam, tén han seiscientos geteos ektáha axta apkelyetlo apkeleñama m'a Gat, apkeleywekxo apmonye'. 19 Keñe axta wesse' apwányam aptáha apcháneya Itai, apkeñama axta Gat:
—¿Yaqsa ektáha sẽlyetlókmo nak xépxa negko'o? Tásek etaqhohok exnakxohok xamo' ma'a kaxwe wesse' apwányam, hakte xép apteme apkeñama mók nekha, kéltekkesso m'a apchókxa. 20 Hemaxta axta exchep apwa'a, ¡megkapayhawok ko'o wának hẽlyetlógmak xép, may'ásegkok han ko'óxa yaqwánxa amhagkok! Tásek etaqhoho', enaqlakxohok han ma'a appeywomo xamo'. ¡Wesse' egegkok sa' epasmok, etnehek sa' chá'a apxegexma megkatnégwayam néxa!
21 Apchátegmowágkek axta wesse' apwányam ma'a Itai:
—Naqsók eyke ko'o ekteméssásak yetlo sekxeyenma apwesey Wesse' egegkok tén han xépxa wesse', amhagkok chá'a m'a apmahágkaxa enxoho chá'a, amallánek essenhan watsapok, sa' axek chá'a ko'óxa xamo' xép ma'a, sektáha nak apkeláneykha.
22 —Hoy, hẽlyetlow sa' —axta aptáhak apchátegmowágko David.
Apxegkek axta Itai apyetlawa m'a David, yetlo m'a apyókxoho énxet'ák apagkok, keñe han ma'a énxet'ák ektáha axta apkelxegexma'a. 23 Axta eleyságkohok apkellekxagweyncha'a m'a apyókxoho énxet'ák nak. Apyókxoho axta apkelyeykhákxak ma'a alwáta étkok Cedrón; keñe apyeyk'a han ma'a wesse' apwányam, apyókxoho énxet'ák axta apkelxegak apmonye' apkelmahágko m'a ámay ekpayho nak meykexa énxet. 24 Apxegkek axta han ma'a Sadoc yetlo m'a apyókxoho levitas, apseykha axta m'a Dios yántéseksek apagkok, apyenséssekmek axta han Abiatar, ekwokmoho apkelántepa apyókxoho énxet'ák ma'a tegma apwányam. 25 Keñe axta wesse' apwányam aptáha apcháneya Sadoc:
—Esakxa makham tegma apwányam xa Dios yántéseksek apagkok nak, hakte taqmeláha agkok ko'o apwáxok sélano m'a Wesse' egegkok, yának makham ataqhoho', tén óteyekxak makham ma'a yántéseksek, tén han ma'a ekyetnamakxa nak chá'a. 26 Agkok kalchak apwáxok sélano, tásek hetnéssesek ekxénakxa enxoho apwáxok etnéssesek.
27 Aptáhak axta han apcháneya wesse' apwányam ma'a Sadoc, apteme axta apkelmaxnéssesso Dios énxet'ák apagkok:
—Elano, xép tén han Abiatar, kóltaqhoho sa' makham yetlo meyke ektamheykha kélwáxok ma'a tegma apwányam, yetlo kélketchek. Xeyep yetlo apxegexma m'a apketche Ahimaas, tén han Abiatar yetlo apxegexma m'a apketche Jonatán. 28 Sa' eyke ko'o axnamok ma'a ekpayhegweykenxa nak xapop ma'a meykexa énxet, ekwokmoho ekwa'akto makham amya'a sekhakxa' ektáhakxa kélheykha kéxegke.
29 Apsákxeyk axta makham Jerusalén Sadoc tén han Abiatar ma'a Dios yántéseksek apagkok, keñe axta apkelhákxo m'a. 30 Apchánteyk axta David ma'a egkexe Olivos; meyke apkelatchesso apmagkok axta apxegak yetlo apkelekxagweykha, apchaqlássek axta han apqátek magkenatchesso élapwokmo. Apkelaqlásegkek axta han apqatkok ma'a apyókxoho énxet'ák ektáha axta apkelxegexma'a, apkelxegkek axta yetlo apkellekxagweykha. 31 Xama axta kéltennásencha'a David appasmeykekxo Ahitófel ma'a Absalón yaqwayam etnéssessamhok exma ekmaso, appaqhetchessek axta Wesse' egegkok ma'a David, apkeltamho metekkessesek yaqwánxa etnehek ma'a Ahitófel.
32 Xama axta apwokmo David ma'a néten nak egkexe, kélpeykessamókxa axta chá'a Dios, aptahanya'awók axta han ma'a Husai, apkeñama axta nepyeseksa m'a énxet'ák arquitas, apkelyeptamap axta han aptaxno, xapop ánek axta han ma'a apqátek. 33 Aptáhak axta David apcháneya m'a:
—Étlókmek sa' agkok xép, hélya'aksek sa' exma'; 34 aptaqháwok sa' agkok makham Jerusalén, keñe etnehek yának Absalón se'e: ‘Wesse', émenyeyk ko'o atnehek xép apkeláneykha, ektéma axta sektéma apkeláneykha m'a apyáp’, hepasmok sa' hemasséssók aqsok apmáheyo elának ma'a Ahitófel, 35 hakte apheykha han apkelmaxnéssesso Dios énxet'ák apagkok ma'a, cham'a Sadoc tén han Abiatar. Eltennasha sa' chá'a ekyókxoho ektáhakxa aplege m'a wesse' apwányam apxagkok apyawe. 36 Apháha han apketchek ma'a, cham'a Ahimaas tén han Jonatán, yána sa' ko'o héltennássetak ekyókxoho m'a ektáhakxa enxoho aplege.
37 Chaqhawók axta han aptaxnakxa tegma apwányam Absalón apwákxo m'a Husai, apxegexma axta chá'a David.
Absalón opu'ã David rehe
1 Ohasa umi ára ha Absalón oguerekóma ikárro ñorãirõrã ha ikavaju kuéra; ha 50 kuimba'e oñangarekóva hese omoirũ chupe. 2 Opu'ã jepi ko'ẽ mboyve ha oñemoĩ tape ykére upe táva reiképe; ha opa umi oguahẽvape mburuvicha guasu rendápe oguerúvo chupe iñangekói, ohenói jepi ha oporandu chupe kuéra moõguápa. Ha umi he'ívape ha'eha peteĩva umi Israel ñemoñaregua, 3 Absalón he'i chupe: Upe joavy perekóvape, pene rembijerure oĩ hína hekoitépe. Mburuvicha guasu guio katu ndaipóri avave ohendu vaerã pene angekói ha omoĩ vaerã opa mba'e hekópe. 4 Ha upéi ombojoapy jepi: “Che nga'u ra'e pe mbojovakehára ko tetãme, ou haguã che rendápe opa umi ojoavýva, ikatu haguã amohenda chupe kuéra hekópe.” 5 Ha oĩrõ oñembojáva omomaiteívo chupe, Absalón ombohasa chupe ipo, oñañuã ha ohetũ chupe. 6 Upéicha ojapo jepi opa Israel pegua ndive oúva mburuvicha guasu rendápe ombojovake haguã chupe kuéra ijoavy oguerekóvape. Upéicha opa Israel pegua ohayhu eterei chupe.
7 Ohasa rire 4 áño, Absalón he'i mburuvicha guasúpe:
—Che ruvicha guasu, ahase Hebrónpe apaga haguã che promesa ajapo vaekue Ñandejárape. 8 Aimérõ guare sírio retãme, táva Guesúrpe, ame'ẽ vaekue che ñe'ẽ Ñandejárape ohejárõ aju jey Jerusalénpe, amomba'e guasutaha chupe.
9 —Tereho katu py'a guapýpe, —he'i chupe mburuvicha guasu.
Upérõ Absalón oho Hebrónpe. 10 Ha upekuévo omondo avei hembijokuái opa Israel ñemoñaregua rupi ha he'ika chupe kuéra, ohendu vove turu pu, omoherakuã haguã Absalón ojupi hague mburuvicha guasúrõ Hebrónpe. 11 Ohenói avei 200 karaípe omoirũ haguã chupe Hebrónpe. Umíva oho hendive oimo'ã'ỹre mba'eve ivaíva. 12 Absalón ohenoika avei peteĩ umi David irũ nguéravape, oĩva David ndive oporandu haguã chupe kuéra mba'épa iporã ojapo; upéva héra Ahitófel, oikóva itáva Guiló héravape.He'i chupe: ‘Jaha che ndive Hebrónpe’. Péicha upe ñepu'ã mburuvicha guasúre imbareteve ohóvo ha hetave avei ohóvo umi omoirũva Absalónpe.
David osẽ Jerusaléngui ha okañy
13 Peteĩ ñe'ẽ rerahaha he'i Davídpe Israelgua oñemoirũha Absalón ndive. 14 Upérõ David he'i opa mburuvicha kuérape oĩva hendive Jerusalénpe.
—Pya'éke ñakañy Absalóngui ko'agãite voi, cháke ñande rupytýrõ ñande jukapáta opavave ko távape ñaimévape!
15 Ha'e kuéra he'i mburuvicha guasúpe:
—Roime rojapo haguãicha nde eréva ore ruvicha guasu.
16 Upérõ David osẽ opa hogagua ndive, ha oheja 10 ikuña kuéravante, oñangareko haguã pe óga guasúre. 17 Ha osẽ rire mburuvicha guasu opa iñirũ nguéra ndive, opyta hikuái pe ógape oĩva táva rokẽ ypýpe. 18 Ijykére oñemoĩ opa mburuvicha kuéra, ha upe aja opa ceretéo ha peletéo kuéra oñangarekóva mburuvicha guasúre ha umi 600 getéo omoirũ vaekue chupe Gat guive ohasa henonde rupi. 19 Upérõ mburuvicha guasu he'i Itai, upe Gat guápe:
—Mba'ére piko reju nde avei ore ndive? Iporãve reho jey ha repyta mburuvicha guasu pyahu ndive. Ipahápe niko nde peteĩ mombyrygua reikóva mombyry ne retãgui. 20 Kuehénte reguahẽ, ha piko che ajeruréta ndéve reju haguã ore ndive, ku che voi ndaikuaáiva mamópa aháta! Iporãve reho jey ramo ha reraha ne ndive ne retã guápe. Ñandejára ta nde rovasa ha ta ne moirũ opa ára!
21 Itai he'i chupe:
—Ñandejára rérape ha nde rérape, che ruvicha guasu, ame'ẽ ndéve che ñe'ẽ, mamo nde reimehápe, taha'e reikove haguã taha'e remano haguã, upépe oĩta avei ne ndive ko ne rembijokuái.
22 —Upéicharõ eju ore ndive, he'i chupe David.
Upéicha Itai ha opa hendivegua oho David ha iñirũ nguéra ndive. 23 Opavave hasẽ soro. Ohasa hikuái ysyry Cedrón; upéi ohasa mburuvicha guasu, ha opavave oho henonderã yvy ojeiko'ỹha rape gotyo. 24 Oho avei pa'i Sadoc opa levíta kuéra ndive ogueraháva Ñandejára karameguã ñe'ẽ ñome'ẽ rehegua Upéva oheja hikuái pa'i Abiatar ykére, osẽ meve opavave pe távagui. 25 Mburuvicha guasu katu he'i Sadócpe:
—Eraha jeýnte Ñandejára karameguã upe távape. Ñandejára oma'ẽrõ che rehe, che rerojere jeýne ahecha haguã pe karameguã oĩva hendápe. 26 Ha he'i ramo chéve nda che rayhuveiha, ipópe aime ojapo haguã che hegui ha'e oipotaháicha.
27 Mburuvicha guasu he'i avei pa'i Sadócpe:
—Nde ha Abiatar tapeho jeýnte Jerusalénpe mokõive pende ra'y kuéra ndive. Ndé nde ra'y Ahimaas ndive ha Abiatar ita'ýra Jonatán ndive. 28 Upe aja che apytáta yvy ojeiko'ỹha rupi oguahẽ meve momarandu pende hegui.
29 Sadoc ha Abiatar ogueraha jey Ñandejára karameguã Jerusalénpe, ha opyta upépe. 30 David ojupi yvyty olívo rape rehe pynandi ha hasẽ ohóvo ha iñakã ojaho'i mba'e mbyasýgui. Opa iñirũ nguéra ojaho'i avei iñakã ha hasẽ ohóvo hendive. 31 Oñemombe'úvo Davídpe Ahitófel opu'ãha avei hese oñemoirũvo Absalón ndive, ojerure Ñandejárape ombyai haguã opa mba'e Ahitófel oguerekóva iñakãme.
32 David oguahẽvo upe yvyty ru'ãme oñemomba'e guasuhápe Ñandejára, osẽ huguãitĩvo Husai, arquíta kuéra ñemoñaregua, ijao soropa ha yvy iñakãre mba'e mbyasýgui. 33 David he'i chupe:
—Rejúrõ che ndive nde pohýita chéve; 34 reho jeýrõ Jerusalénpe katu, upe guive che pytyvõta rembyai haguã umi mba'e oguerekóva iñakãme Ahitófel. Tereho Jerusalénpe ha ere Absalónpe: ‘Che ruvicha guasu, ko ne rembiguái omba'apóta ndéve guarã, omba'apo haguéicha nde rúpe guarã’. 35 Upépe oĩ pa'i Sadoc ha pa'i Abiatar; umíva che ndivegua. Chupe kuéra emombe'u opa mba'érendúva mburuvicha guasu rógape. 36 Ita'ýra kuéra Ahimaas ha Jonatán oĩva hendive kuéra, tou tomombe'u chéve opa mba'e oĩva.
37 Husai, David irũ tee, oguahẽ Jerusalénpe Absalón oike vove upe távape.