Absalón apweykekxa makham
1 Apya'ásegkok axta Joab, Seruiá axta étche, apketamsamo apagko' wesse' apwányam ma'a apketche Absalón, 2 apcháphássek axta kólyentawakxak xama kelán'a ekhama axta m'a Tecoa, ekmanyehe axta chá'a kay'asagkohok yaqwánxa katnéssesek mók. Axta aptáhak apcháneya s'e: “Katne sa' hó henlapwomok ektémól'a apketsapma egmók, kalántaxnekxa sa' apáwa nentaxneykekxa nak apketsapma egmók; nágkaxpaqhaxche aqsa sokmátsa, kaxnésaxkohok sa' kelán'a ekwenaqtél'a élapwayam, eñama apketsapma xama énxet. 3 Keñe sa' kamhagkok aphakxa wesse' apwányam, kaxnésagkoho sa' sekpeywa sekmakókxa nak atnehek wána'.”
Xama axta apkeltennasa Joab yaqwánxa chá'a katnehek ekpeywa, 4 mahágkek axta aphakxa wesse' apwányam xa kelán'a eñama nak Tecoa, háxegwokmek axta apmonye' ekwokmoho ektekxekwa'akto nát xapop ekxekmósa eyáyo, axta táhak eyáneya s'e:
—¡Hepásem ko'o, wesse' apwányam!
5 —¿Yaqsa ektáha? —axta aptáhak apkelmaxneyáncha'a wesse' apwányam.
Chátegmowágkek axta m'a:
—Tampe' ko'o, apketsepmeyk etáwa', 6 keñe m'a apqánet étchek nak ko'o, wesse', apkelnápekpek axta m'a yókxexma; apkelyetxaqkak axta han pók ma'a, keñe apchaqha, hakte méko axta yaqwayam enxoho kanókasha. 7 Keñe kaxwo' setaqnaweykxo ko'o m'a apyókxoho énámakkok nak, apkeltamhók agkések ma'a apchaqhe axta apyáxeg, yaqwayam enxoho exnésseshok mók ma'a apmatñà axta, peyk hemasséssessók ma'a apkeymomap nak wánxa xama hatte. Apteméssessek sa' agkok xa ektáha nak, hemasséssessók sa' wánxa xama seyásenneykekxexa', meyke aptawán'ák neptámen sa' etnéssesek ma'a etáwa' axta, ekyetnama nak chá'a apwesey keso náxop.
8 Keñe axta wesse' apwányam apchátegmowágko m'a kelán'a:
—Kataqhekxa axagkok, méko sa' katnehek xeye'.
9 Chátegmowágkek axta kelán'a:
—Wesse' apwányam ahagkok, negko'o sa' aqsa hẽlpehemmok nélsexnánémaxche', ko'o tén han ma'a énámakkok ahagko' nak, háwe sa' xép wesse', tén han ma'a apnámakkok nak.
10 Keñe axta apchátegmowágko wesse' apwányam:
—Énxet apxéneykha enxoho yaqwánxa etnéssesek ekmaso, héntegkásenta sa', keñe sa' kamaskok apkelya'assóxma'.
11 Axta eyke táhak makham eyáneya kelán'a:
—¡Éltamhók ko'o exchep ewónmakha Dios Wesse' apagkok, wesse', yaqwayam enxoho megkayawagkehek apkelane aqsok ekmaso heyaqhássesek pók hatte m'a apnámakkok nak, apmáheyo exnésseshok mók apmatñà m'a pók hatte axta!
Keñe axta aptáha appaqmeta wesse' apwányam se'e:
—¡Naqsók ko'o sektáha sekpeywa nápaqtók Wesse' egegkok, megkólteméssessamók exma ekmaso m'a étche nak!
12 Keñe axta ektáha makham eyáneya kelán'a:
—Heyho sekxók makham apaqmétek axének mók aqsok, wesse'.
—Kapaqmet —axta aptáhak wesse' apwányam.
13 Keñe axta kelán'a ektáha élmaxneyáncha'a:
—¿Yaqsa ektáha ekxéna nak apwáxok etnéssesek Dios énxet'ák apagkok ekhawo nak xa, wesse'? Hakte xép apagko' axta apxeyenma apsexnánémap megyahayo éxyók makham ma'a apketche aphayam axta mók nekha'. 14 Negyókxoho sa' agmaskok; máxa negko'o m'a yegmen kélyegkenmal'a náxop, megkólmowánal'a kólmekxak makham. Megyaqhehek Dios xama énxet enxoho, eltamhok aqsa makham épetchegwaták ma'a aphayam nak mók nekha'. 15 Ekya'awekteyk xeyk ko'o exchep séltennássa'akto xa, wesse' ahagkok, hakte kelesagkeyha chá'a ko'o apkelpaqmeyesma sélana m'a énxet'ák. Cháxa keñamak ekxéna nak ewáxok apaqhetchesseta', elának sa' kexa m'a aqsok sélmaxneya nak. 16 Aphaxnawók sa' agkok xép sektáhakxa, wesse', apwanchek hẽlmallahanchesek nepyeseksa m'a apmáheyo nak hegmasséssók, hatte tén han ko'o, keso xapop ektáha nak apagkok ma'a Dios. 17 Élhaxneyk ko'o kamasseksek ektamheykha ewáxok appeywa nak xép, wesse', hakte apwanchek xép etnéssesek megkaxnémo mók ma'a aqsok ektaqmela nak, tén han aqsok ekmaso, aptéma nak ma'a Dios apchásenneykha. ¡Dios, Wesse' apagkok sa' epasmok xép, wesse'!
18 Apchátegmowágkek axta kelán'a m'a wesse' apwányam:
—Héltennés sa' ekyókxoho m'a sekmako nak almaxneyha.
—Wesse', hélmaxneyha —axta táhak eyátegmowágko.
19 Keñe axta apkelmaxneyáncha'a wesse' apwányam:
—¿Háweya Joab apkeltémo hey'ótak xeye', tén han apkeltémo katnehek heyának xa ektáha nak?
Chátegmowágkek axta kelán'a:
—Naqsók xa aptáhakxa nak seyáneya, wesse'. Naqsók apkeltémo ko'o ay'óták xeyep ma'a Joab, apkeláneykha nak xép, wesse', cha'a séltennasso han apkeltamhókxa chá'a atnehek sekpeywa m'a. 20 Apkelanak eyke yaqwayam eykhe emasséssók ektáhakxa nak kaxwo'. Apwanchek apagko' eyke exchep aqsok, wesse', apya'áseykegkoho ekyókxoho aqsok ektémakxa nak apchókxa', máxa m'a Dios apchásenneykhal'a.
21 Keñe axta wesse' apwányam aptáha apcháneya Joab:
—Alának sa' ko'o xa aqsok nak. Etaqhoho, éntementa sa' ma'a wokma'ák Absalón.
22 Keñe axta Joab apháxahánto ekwokmoho aptekxekwa'akto nápat xapop apxekmósa apcháyo, taqmeláha axta appeywa apkelana wesse' apwányam, keñe aptáha apcháneya:
—Sakhem ko'o sekwet'a ektémakxa ekleklamo apwáxok apkelányo sektáhakxa exchep, wesse', hakte apkelanak xép ma'a, wesse', séltamhókxa axta ko'o katnehek.
23 Yetlókok axta han apchampeykekxa néten Joab apmeyákxo m'a Guesur, peya éntementak Absalón ma'a Jerusalén. 24 Apkeltamhók axta eyke epéwhok aqsa apxagkok ma'a wesse' apwányam, axta eltamhok emyekxak ma'a aphakxa nak; apmeyákxeyk axta apxagkok ma'a Absalón, meyke apwete m'a David, cham'a apyáp nak.
25 Méko axta xama énxet enxoho ektaqmalma apyókxa m'a ekyókxoho kañe' nak Israel, tén han ektaqmeleykha nak chá'a kélpeywa exénakpok kóllanok apyókxa', ektéma axta m'a Absalón. Méko axta ketsék ekmaso enxoho apyókxa'. 26 Kélyaqténchessek axta agkok chá'a apwa', kélteméssessamakxa axta chá'a yókxoho néxa apyeyam, hakte kalya'aksek axta chá'a exma, ánet kilos axta han chá'a katnehek ekyentaxno m'a apwa', ekweykenxa axta chá'a kelyetsáteyak kélmeykha m'a wesse' apwányam apxagkok. 27 Apqántánxo axta han apketchek apkelennay'a m'a Absalón, xama kelwána, ekwesey axta Tamar, ekteme axta ektaqmalma agko'.
28 Apqánet apyeyam axta temék apha Absalón ma'a Jerusalén, meyke apmopwána ewakxak ma'a aphakxa nak wesse' apwányam, 29 keñe axta Absalón apkeltamho ey'ókxések wesse' apwányam ma'a Joab; axta eyke emakók exog ma'a Joab. Tén axta apkeltamho makham ey'ókxések, axta eyke exñak makham ma'a Joab. 30 Keñe axta Absalón aptáha apkeláneya apkeláneykha s'e:
—Kóllano, yepetcheyók ko'o namyep ahagkok ma'a Joab nak namyep apagkok, apkeneykekxeyk han ma'a apho nak hótáhap; ¡kólmohók sa', keñe sa' kólwatneyásekxa'!
Apkelxegkek axta Absalón apkeláneykha, apwatneyk axta m'a Joab namyep apagkok, 31 yetlókok axta apxega Joab apmeyákxo m'a Absalón apxagkok, axta aptáhak apkelmaxneyáncha'a:
—¿Yaqsa ektáha apwatna nak apkeláneykha m'a sélchekha?
32 Apchátegmowágkek axta Absalón:
—Éltamhók axta ko'o exchep hey'ótak yaqwayam hey'ókxések ma'a wesse' apwányam, eltennaksek sektáhakxa sekpeywa, eyaqhémo ko'o séxyeykmo séñama m'a Guesur; táse' nak axta eyke eykhe axek aqsa m'a. Émenyeyk ko'o ótak ma'a wesse' apwányam, yetneyk agkok aqsok ekmaso sélane, tásek heyaqhek.
33 Keñe axta Joab apya'aweykxo m'a wesse' apwányam apkeltennássekxo aptáhakxa m'a Absalón, tén axta wesse' apwányam apkeltamho kólyentawakxa'. Xama axta apwokmo Absalón ma'a aphakxa nak wesse' apwányam, apháxahánteyk axta ekwokmoho aptekxekwa'akto nápat xapop. Keñe axta wesse' apwányam apma takha' yetlo appetsesma.
Joab rupi, Absalón ou jey
1 Joab, Seruiá memby, oikuaa David ohecha ga'u etereiha Absalónpe, 2 ha upérõ ohenoika táva Tecóagui peteĩ kuña upepegua ikatupyrýva mba'e vairã, ha he'i chupe: “Emonde ao hũ ha ejapo ku reñembyasy ramo guáicha; ani reñemohyakuã porã, ikatu haguã rejogua kuña aréma omondéva ao hũ heseguáva manóre. 3 Upéi tereho mburuvicha guasu rendápe ha ere chupe ko ha'étava ndéve.”
Joab he'i rire chupe upe he'i vaerã, 4 upe kuña Tecoa pegua oho mburuvicha guasu rendápe, oñesũ ha ojayvy henondépe omboja peve isyva yvýre, ha he'i chupe:
—Che pytyvõmi kena che ruvicha guasu!
5 —Mba'épa ojehu ndéve, he'i chupe David.
Ha'e he'i:
—Che ména omanóma, 6 ha mokõinte che memby kuimba'e; umíva oñorãirõ oñondive ñúme, ha ndaipórigui oipe'áva chupe kuéra ojuehegui, peteĩ ha'e kuérava ojuka ityvýrape. 7 Ko'ágã opa che rogagua oñemoĩ che rehe ha oipota ame'ẽ chupe kuéra pe ityvýra jukaharépe, omyengovia haguã chupe ityvýra manonguére, ha upekuévo oipe'a haguã avei che hegui che memby peteĩmi ha péicha ombogue haguã pe peteĩ tatapỹimi opytáva ha che ména réra ogue haguã avei ko yvy ári.
8 Upérõ David he'i pe kuñáme:
—Tereho katu nde rógape, mba'eve ndojehu mo'ãi ndéve. Eheja upéva che pópe.
9 Pe kuña he'i chupe:
—Che jára ha che ruvicha guasu, ndaipotái ho'a nde ha ne retã ári che ha che rogagua rembiapo vaikue, to'ante ore ári opa mba'e.
10 David he'i chupe:
—Oĩrõ he'íva ojapotaha nde rehe ivaíva, eru pévape che rendápe ha ndojapovéi chéne nde rehe mba'eve.
11 Ha'e katu he'i jey chupe:
—Ajerure ndéve che ruvicha guasu, reñembo'e haguã Tupã nde Járape, ani oĩ che rogagua ojukaséva che memby jukaharépe, ha péicha ombotuichave pe ivai oĩmava che ári ojukávo pe che memby peteĩmíme.
David he'i chupe:
—Ñandejára rérape ha'e ndéve peteĩ ne memby akã raguénte jepe ndo'a mo'ãiha yvýre.
12 Pe kuña katu he'ivénte chupe:
—Nde che ruvicha guasu, peteĩ mba'éntena ta'emive ndéve mbykymi.
—Ere katu, —he'i chupe David.
13 Upérõ pe kuña oporandu chupe:
—Mba'érepa aipo ramo reheja oike ne akãme upevaiténte avei rejapo haguã Tupã Ñandejára retãre, che ruvicha guasu? Nde voi ere haguéicha, che ruvicha guasu, nde ne rembiapo vai hína nderehejáivo ou jey nde ra'y oikóva tetã mombyrýpe. 14 Opavave niko, ñaĩ haguéicha ñamano vaerã. Pe y oñehẽva yvýre ha ndaikatuvéiva oñembyaty, peichaite avei hína ñande. Opaichavévo Tupã ndoipe'ái avavégui hekove, oha'ã uvei ikatu haguã upe oikóva mombyry oñemboja jey hendápe. 15 Che niko aju kuri ne rendápe añe'ẽvo ndéve, che ruvicha guasu, añemongyhyje haguére añe'ẽ haguã ndéve péicha. 16 Nde rejapysaka ramo che rehe, ikatúta che pe'a upe che renohẽsévagui chéve ha che membýpe ko yvýgui ha'éva Tupã Ñandejára mba'e. 17 Ko ne rembiguái ohenduse nde hegui ñe'ẽ ombopy'a guapýva chupe. Nde niko reikuaa porã mba'épa iporã ha mba'épa ivai, Tupã remimboúicha. Tupã nde Jára topyta ne ndive, che ruvicha guasu!
18 David he'i upe kuñáme:
—Amba'e porandúta ndéve ha aipota ere chéve opa mba'e. Aníke reñomi che hegui mba'eve.
—Eñe'ẽ katu che ruvicha guasu, he'i pe kuña.
19 Ha David oporandu chupe:
—Ajépa Joab hína upe ne mboúva ere haguã chéve ko'ã mba'e?
Ha pe kuña he'i chupe:
—Upeichaite hína, che ruvicha guasu, upe erehaichaite. Joab hína, upe ne ñorãirõhára kuéra ruvicha, pe che mboúva, ha pe he'i vaekue chéve opa mba'e ha'e vaerã ndéve. 20 Ha ojapo ndoipotavéigui oiko umi mba'e ko'ágã oikóva. Nde katu, che ruvicha guasu peteĩ Tupã remimboúicha reikuaa opa mba'e ojehúva ñane retãme.
21 Upémarõ David he'i Joábpe;
—Oĩ porã jeýma opa mba'e. Tereho katu ere mitã rusu Absalónpe ikatumaha ou jey py'a guapýpe.
22 Upérõ Joab ojayvy henondépe omboja peve isyva yvýre omomba'évo chupe, oguerohory chupe ha he'i:
—Ahecha kuaáma rejeroviaha che rehe, che ruvicha guasu; rejapo niko pe ha'ekáva ndéve ikatuha rejapo.
23 Pya'e oho Joab Guesúrpe omoirũ haguã Absalónpe Jerusalén peve. 24 David katu he'i oho haguã hógape ha ani oguahẽ hendápe. Upévare Absalón oho hógape ohecha'ỹre itúvape.
25 Opa Israélpe ndaipóri kuimba'e iporã ha ijukyvéva Absalóngui, ha ojererohoryvéva upévare. Ipýgui iñakãmeve ndaipóri hetére mba'eve ivaíva. 26 Oikytĩvo iñakã rague, upéva ha'e ojapo jepi áño pahápe ipohýigui chupe. Upe akã rague oipe'áva ipohyive 2 kílogui. 27 Absalón oguereko mbohapy ta'ýra ha peteĩ tajýra hérava Tamar ha iporã etereíva.
28 Mokõi áño pukukue Absalón oiko Jerusalénpe ikatu'ỹre oike mburuvicha guasu rendápe, 29 ha upévare ojerure Joábpe oho haguã David rendápe hérape; Joab katu ndohoséi. Ojerure jey chupe upéva Absalón ha Joab ndohói avei. 30 Upémarõ Absalón he'i hembiguái kuérape:
—Pe Joab kokue oĩ che kokue ykére ha oñotỹ upépe seváda. Tapeho ha pehapy chugui iseváda ty.
Absalón rembiguái kuéra oho ha ohapy Joab kokue. 31 Pya'e oho Joab Absalón rógape ha oporandu chupe:
—Mba'érepa ne rembiguái kuéra ohapy che kokue?
32 Absalón he'i chupe:
—Ha'eka ndéve kuri reju haguã che rendápe. Aipota reho David rendápe ha ere chupe, reínte aju hague Guesúrgui. Iporãve vaerã mo'ã apyta upépente. Ahechase mburuvicha guasúpe, ha oimérõ ajapo ra'e ivaíva, ta che juka.
33 Upérõ Joab oho David rendápe ha omombe'u chupe upe he'ikáva Absalón. David ohenoika chupe. Oguahẽvo Absalón David rendápe ojayvy henondépe omboja peve isyva yvýre. David katu oñañuã ha ohetũ chupe.