David tén han Betsabé
1 Apcháphássek axta David ma'a Joab yetlo sẽlpextétamo apkelwesse'e tén han apyókxoho sẽlpextétamo israelitas, cham'a ekhem élyapweykxal'a yenta'a, apkelxegamakxa axta chá'a apkelwesse'e apkelwányam ey'ammok kempakhakma, apmasséssekmek axta m'a amonitas, apwakhegwokmek axta han ma'a tegma apwányam Rabá, keñe axta David apha aqsa m'a Jerusalén.
2-4 Xama taxnám axta apxatakha'a David natámen apkellókasso apyampe yetseksók ekhem, apweynchámeyha axta m'a néten apxagkok apyawe nak, apwetágwokmók axta han xama kelán'a ektaqmalma agko' ekyaqpasa yegmen, neyseksa apkenmeykha m'a néten nak, kaxwók axta han massak ekyenyaweykekxa ekto xa kelán'a nak, axta keñamak ekyaqpasa eyáxñásekxo émpehek. Apkeltamhók axta kóltegyesha amya'a David yaqsa kelán'a xa, keñe axta kéltennasa ektáha Betsabé, Eliam axta apketche, Urías axta aptáwa', apteme axta hitita. Keñe axta David apkeláphasa apkeláneykha apkeltamho éntawagkasek, keñe appathetágko, tén axta natámen ekmeyákxo makham axagkok.
5 Lósók axta táhak ma'a kelán'a nak, tén axta kéltennasa m'a David. 6 Tén axta David appaqhetchesa Joab, apkeltamho yának kólyentawakxések ma'a Urías, apteme axta hitita, aptemék axta han ma'a Joab. 7 Xama axta apwa'akto Urías ma'a aphakxa nak David, apkelmaxneyáha axta ektáhakxa m'a Joab tén han ma'a sẽlpextétamo, tén han apkelmaxneyáncha'a yaqsa amya'a m'a kempakhakma. 8 Keñe axta apkeltamho emyekxak ma'a apxagkok, yaqwayam epathetagkok aptáwa'.
Xama axta aptepa Urías ma'a tegma apyawe aphakxa nak David, apkeláphássessek axta nento éltaqmalma m'a wesse' apwányam apkelmésso naqsa; 9 axta eyke emyákxak apxagkok ma'a Urías, aptenchek axta aqsa m'a átog nak tegma apyawe, yetlo sẽlpextétamo apkeleyxcháseykha axta chá'a m'a wesse' apwányam. 10 Xama axta kéltennásencha'a David metaqhákxo apxagkok ma'a Urías, axta aptáhak apkelmaxneyáncha'a David se'e:
—¿Yaqsa ektáha memyákxo nak apxagkok? ¡Ahóxek xép mexma!
11 Apchátegmowágkek axta Urías:
—Yáxña'akxoho yetnók ma'a yántéseksek ekpagkanamaxche nak, ekhawo han ma'a sẽlpextétamo nak Israel keñe han ma'a Judá; tén han ma'a Joab, sẽlpextétamo apkemha apmonye' ahagkok nak, ekhawo han ma'a sẽlpextétamo apkelámha apmonye'e apagkok nak xép wesse', yókxexma aqsa apnaqteyenmak; ¡háxko atnehek ko'o amyekxak exagkok, tén han atwok sekto, keñe han eynek sekya, keñe han apathetagkok etáwa'! ¡Naqsók ko'o sekxéna malanyek xa aqsok nak, yetlo sekxeyenma Wesse' egegkok apwesey, nápaqtók xép wesse'!
12 Keñe axta aptáha apcháneya David se'e:
—Exa sa' aqsa sekxók makham sakhem se'e, saka sa' wáphaksek makham etaqhohok émpakháxchexa'.
Cháxa ektáhakxa axta aphákxo Urías ma'a Jerusalén ekweykmoho mók ekhem. 13 Apkeltamhók axta etwohok apto xamo' David ma'a tén han énhok xamo' ma'a apyá nak, apchaqhássessek axta apyá. Yáqtéssek axta keñe Urías aptepa apmeyákxo makham apteyenwákxo m'a apheykegkaxa axta sẽlpextétamo, apkeleyxcháseykha axta chá'a wesse' apwányam, axta emyákxak ma'a apxagkok.
14 Keñe axta axto'ók aptáxéssesa weykcha'áhak David ma'a Joab, axta han apseykekxésso m'a Urías. 15 Axta entáhak aptáxésso weykcha'áhak se'e: “Kólchenegkesha sa' apmonye' Urías ma'a émha amonye' nak apkeleweykekxa sẽlpextétamo, yaqwánxa sa' kampakhaxchek ekyennaqte agko', keñe sa' kólyenyók apxakko', yaqwayam enxoho kólyetxa', tén sa' yetsapok.”
16 Xama axta apwakheykxo Joab ma'a tegma apwányam yaqwayam ektamagkok, apkenegkessekmek axta Urías ma'a apwet'akxa axta ekpayhókxa apchaqnágkaxa m'a sẽlpextétamo apkelyennaqte apagko' nak, 17 xama axta apkelántepa m'a apmasma nak tegma apwányam yaqwayam elnapakpok ma'a Joab, aptekyókek axta han nápakha m'a sẽlpextétamo apkelwesse'e apagkok nak David, Urías axta han ma'a.
18 Keñe axta Joab apcháphássesa amya'a m'a David, ektáhakxa m'a kempakhakma, 19 axta aptáhak apcháneya ektáha axta apchápháseykha s'e: “Appenchessek sa' agkok apkeltennasso wesse' apwányam ekyókxoho m'a ektáhakxa kempakhakma, 20 aplókek sa' agkok wesse' apwányam, aptáha enxoho elmaxneyha s'e: ‘¿Yaqsa ektáha kélyepetchegwokmoho kélchetámegko m'a tegma apwányam? ¿Yagkólya'ásegkok apkexeykentámho chá'a aqsok élyentaxno neyseksa apchaqneykha m'a néten nak kélhaxtegkesso nepyáwa' tegma, 21 ektéma axta m'a Tebés, eyaqhama axta xama kelán'a m'a Abimélec, Jerubaal axta apketche, ekyenyeykento axta meteymog kéltekxekxo nak aqsok aktek eñama m'a néten nak kélhaxtegkesso nepyáwa' tegma? ¿Yaqsa ektáha kélyepetchegwokmoho nak ma'a kélhaxtegkesso nepyáwa' tegma?’ Keñe sa' etnehek xép yátegmowágkok se'e: ‘Apketsekkek han ma'a Urías, apteme nak hitita, sẽlpextétamo apkemha apmonye' apagkok nak xép, wesse'.’”
22 Apxegkek axta m'a kélápháseykha, xama axta apwákxo, apkeltennáseyha axta David ekyókxoho m'a aptáhakxa axta apcháneya m'a Joab. Aplókók apagko' axta David aptaqnawaya m'a Joab, axta aptáhak apcháneya m'a kélásenneykha axta:
—¿Yaqsa ektáha kélyepetchegwokmoho kélchetámegko m'a tegma apwányam? ¡Yagkólya'ásegkok apkexeykentámho chá'a aqsok élyentaxno neyseksa apchaqneykha m'a néten nak kélhaxtegkesso nepyáwa' tegma, ektéma axta m'a Tebés, eyaqhama axta xama kelán'a m'a Abimélec, Jerubaal axta apketche, ekyenyeykento axta meteymog kéltekxekxo nak aqsok aktek eñama m'a néten nak kélhaxtegkesso nepyáwa' tegma! ¿Yaqsa ektáha kélyepetchegwokmoho nak ma'a kélhaxtegkesso nepyáwa' tegma?
23 Keñe axta kélápháseykha aptáha apchátegmowágko:
—Axta aghawok negko'o sẽlpextétamo segketamakmo axta sémpakha'a m'a eyáxñé nak, néltaqheyásawók axta eyke makham ekweykekxoho m'a nentaxnamakxa nak tegma apwányam. 24 Keñe axta m'a apkelmeykha nak yágke, sẽlyát'a m'a apchaqnágkaxa axta néten tegma kélhaxtegkesso, negko'o nentáha nak sẽlpextétamo apagkok xép, wesse', keñe aptekyawa nápakha m'a sẽlpextétamo apkelwesse'e apagkok nak. Urías axta han ma'a, apteme axta hitita.
25 Tén axta David aptáha apchátegmowágko m'a kélápháseykha:
—Eltennés sa' Joab, nágyána aqsa keytnakhaksohok agko' apwáxok xa aqsok nak, ektémakxa agko' kempakhakma. Yána sa' elwasqápekxohok apagko' ektamagkokxak ma'a tegma apwányam, ekwokmoho apma m'a. Ewasqakkásekxoho sa' xép ma'a.
26 Xama axta ekleg'a amya'a apketsapa atáwa' m'a Urías axta aptáwa', kelekxagweyha axta ekxéna awáxok; 27 xama axta ekwokmo néxa' élapwayam, apkeltamhók axta kólyentawakxések ma'a David, apmeyk axta takha' m'a kañe' apxagkok apyawe nak, aptáwa' axta han aptáhak, wetássek axta han xama apketche apkenna. Axta eyke kalchak apwáxok Wesse' egegkok aptáhakxa m'a David.
David ha Betsabé
1 Peteĩ jey, ára yvoty jave, upérõ niko mburuvicha guasu kuéra osẽ jepi ñorãirõháme, David omondo Joab ha mburuvicha kuérape, opa ñorãirõhára Israelgua ndive. Ohundi hikuái amoníta kuérape ha omongora itáva Rabá. David katu opyta Jerusalénpe.
2 Peteĩ ka'aru David opu'ãvo ike asajégui, oguata hóga guasu ape ári ha ohecha upégui peteĩ kuña porãite ojahúva. 3 David oporandu mávapa pe kuña, ha oje'e chupe upéva Betsabé Eliam rajy ha Urías hitíta rembireko. 4 David ogueruka pe kuña ha oñeno hendive; upe rire pe kuña oho jey hógape.
5 Betsabé opyta hye guasu ha omombe'uka Davídpe. 6 Upérõ David he'ika Joábpe ombou haguã hendápe Urías, pe hitítape, ha péicha ojapo Joab. 7 Ou rire Urías David oporandu chupe mba'éichapa oiko Joab ha ñorãirõhára kuéra, ha mba'éichapa oho hína pe ñorãirõ. 8 Upéi he'i chupe oho haguã hógape ojepyhéi ha opytu'umi.
Urías osẽ rire mburuvicha guasu rógagui, David oguerahauka chupe hógape jopói ramo tembi'u imeságui ho'u haguã. 9 Urías katu oñeno mburuvicha guasu róga rokẽme tembiguái kuéra apytépe ha ndohói hógape. 10 Oñemombe'úvo Davídpe Urías ndohói hague hógape, David oporandu chupe:
—Mba'ére piko nderehói nde rógape, ko mombyry etégui rejúva?
11 Urías he'i chupe:
—Tupã karameguã ha upéicha avei Israel ha Judá pegua ñorãirõhára kuéra oiko enramáda guýpente; che ruvicha Joab ha mburuvicha kuéra ñúmente oke, ha piko che aikéta che rógape akaru, ha'u kaguy ha añeno che rembireko ndive? Ndajapói chéne upéva mba'eveichavérõ, nde che ruvicha guasu!
12 David katu he'i chupe:
—Epyta gueteri ore ndive ko árape ha ko'ẽrõ romondo jeýta.
Ha upéicha Urías opyta Jerusalénpe upe ára ambue peve. 13 David omboguapy chupe imesápe okaru ha ho'u haguã kaguy hendive ha omonga'u chupe. Pyhare oguahẽvo Urías opyta jey oke tembiguái kuéra apytépe ha ndohói hógape.
14 Upe ára ambuépe David ohai peteĩ kuatiañe'ẽ Joábpe ha omondo chupe Urías rupi. 15 Upe kuatiápe he'i: “Pemoĩ Uríaspe tenonde upe iñarõvehápe ñorãirõ ha upéi peheja chupe ha'eño tomano ñorãirõháme.”
16 Upéicha rupi, Joab omongora vove pe táva ondyry haguã hese, omoĩ Uríaspe ha'e oikuaahápe oĩha umi táva pegua ñorãirõhára ipy'a guasuvéva. 17 Umi ñorãirõhára osẽ ondyry haguã Joab rehe ha ojuka ñorãirõhára mbovymíme Joab ndivegua, ha ijapytépe kuéra ojuka avei Uríaspe.
18 Joab omondo David rendápe hembijokuái omombe'u haguã chupe umi mba'e ñorãirõ rehegua, 19 ha he'i chupe upéicha: “Remombe'upa vove mburuvicha guasúpe umi mba'e ñorãirõ rehegua, 20 ikatu mba'éko ipochy ha he'i ndéve: ‘Mba'ére piko peñemboja eterei pe távare? Ndapeikuaái piko ha'e kuéra opoitaha pende ári korapy jere yvatégui mba'e pohýi pende juka haguã, 21 ojapo haguéicha táva Tebés héravape, peteĩ kuña ojukárõ guare Abimélec Jerubaal ra'ýpe opoívo hese korapy jere yvate árigui ita ojeporúva mba'e myangu'ihápe? Ha mba'ére peñemboja eterei pe tápia rehe ra'e?’ Upérõ eréta chupe: ‘Omano avei ningo ne rembiguái Urías, pe hitíta, nde che ruvicha guasu.’”
22 Upe tembijokuái oho ha oguahẽvo omombe'u Davídpe opa mba'e Joab he'i vaekue chupe. David katu ipochy eterei Joab ndive ha he'i pe hembijokuáipe:
—Maerã piko peñemboja eterei pendyrývo pe távare? Ndapeikuaái piko ha'e kuéra omomboha ñande rehe korapy jere yvate árigui mba'e ikatúva ñande juka, ojehu haguéicha Tébespe, peteĩ kuña ojukárõ guare Abimélec Jerubaal ra'ýpe, omombóvo hese korapy jere yvate árigui peteĩ ita ojeporúva oñemyangu'i haguã? Mba'ére peñemboja eterei pe tápiare ra'e?
23 Pe tembijokuái he'i chupe:
—Ñorãirõhára kuéra osẽva oñorãirõ ore ndive ipu'akátama ore rehe, ore katu romboguevi chupe kuéra upe itáva reike peve. 24 Upérõ umi oguerekóva hu'y opoi korapy jere árigui ihu'y kuéra ore rehe ha oĩ ore ruvicha omanóva, umíva apytépe Urías pe hitíta.
25 Upérõ David he'i pe tembijokuáipe:
—Ere Joábpe ani ojepy'apy eterei ko'ã mba'ére; ñorãirõháme niko ojehúva voínte. Tondyry mbareteve katu pe távare ohundi ete peve. Nde katu emokyre'ỹ chupe.
26 Urías rembireko oikuaa vove iména omano hague, oguerombyasy chupe. 27 Ohasa rire imba'e mbyasyha ára katu David ogueruka hendápe, omoguahẽ chupe hógape, omenda hese ha ha'e imemby chugui. Ñandejárape katu ombopochy pe David rembiapokue.