Samuel apketsapma
1 Apketsekkek axta Samuel, keñe apchaqnákxo apyókxoho énxet'ák Israel apkellekxagweyncha'a eñama apketsapa m'a. Apxagkok axta kélátawanyak, ekpayho nak Ramá. Keñe axta David apmahágko m'a meykexa énxet nak Parán.
David tén han Abigail
2 Aphegkek axta xama énxet ekxákma aqsok apagkok yókxexma nak Maón, tres mil axta apyókxoho nepkések apnaqtósso, keñe mil ma'a yát'ay, axta yetnók apkexeykekxexa aqsok apagkok ma'a tegma apwányam Carmel, apkelyéseseykegkaxa axta chá'a m'a nepkések apnaqtósso. 3 Nabal axta apwesey xa énxet nak, Caleb axta aptáwen neptámen; énxet megkeyxnegwayam appeywa axta han ma'a, tén han ekmaso aptémakxa. Keñe axta m'a aptáwa' Abigail, tásek axta, awanchek axta han aqsok.
4-5 Keñe axta David aplegaya neyseksa apha meykexa énxet apha Nabal ma'a yókxexma nak Carmel apkelyeseságko nepkések, apkeláphássek axta diez apkeláneykha apkeltamho eltennaksek apmésa ekxeyenma apwáxok ma'a Nabal, 6 tén han eltennaksek se'e appeywa nak: “Ema takha' ektaqmalma ekxeyenma ewáxok séltémo kataqmelek apha exchep, tén han apnámakkok, ekweykekxoho m'a ekyókxoho ektáha nak xép apagkok. 7 Ekleg'ak ko'o exchep apkelyéseságko nepkések apnaqtósso. Apya'ásegkok kexa han xép mólya'assama axta negko'o exma apkeláneseykha apnaqtósso nepkések apheykencha'a axta negheykegkaxa m'a yókxexma Carmel, méko axta han élyementamoma xama enxoho aqsok apagkok. 8 Elmaxneyha sa' apkeláneykha xa, keñe sa' eltennaksek naqso'. Cháxa keñamak séltamho nak ko'o elmok takha' xa wokma'ák, apkelwa'a nak aphakxa ekhem apkeláneykxa apkelsawássessamo, séltamho hegkések ko'o tén han xa sélxegexma'a nak ekyetnakxa enxoho, hakte sekxegexma ko'o exchep.”
9 Apkelxegkek axta David apkeláneykha, apkeltennáseyha axta han Nabal aptáhakxa appeywa m'a David, apkelhaxneyk axta han yátegmowágkok. 10 Keñe axta m'a Nabal aptáha apchátegmowágko s'e:
—¿Yaqsa énxet ma'a David? ¿Yaqsa énxet ma'a Jesé exnek apketche? ¡Apxámok énxet se'e negwánxa nak, apkenyehéyak aqsa chá'a apkelxegánegkesso m'a wesse' apagkok! 11 ¿Alhexyawásekxaya sa' ko'o nento tén han negyà, keñe han ápetek sekhanchesso exchek ko'o m'a séláneykha apkelyéseseyak nak nepkések, almések ma'a énxet'ák malweteya nak ko'o, may'ásegko nak apkeleñamakxa?
12 Apkeltaqháwok axta makham David apkeláneykha, xama axta apkelwákxo m'a aphakxa nak David, apkeltennáseyha axta ekyókxoho aptáhakxa apkeláneya m'a Nabal. 13 Keñe axta David aptáha apkeláneya m'a apkelxegexma'a:
—¡Kólmekxa sa' kélmeykha kélanchesso kempakhakma kélyókxoho nak!
Apkelchexnágkek axta sókwenaqte apagkok nepxet ma'a apkeláneykha nak, aptemék axta han ma'a David; cuatrocientos énxet'ák axta han apkelxegak apkelyetlawa, keñe axta doscientos apkelhákxo apkelánencha'a m'a aqsok apagkok. 14 Keñe axta xama Nabal apkeláneykha apya'aweykxo apkeltennássekxo m'a Abigail, Nabal axta aptáwa':
—Apkeláphássek xeyk apkeláneykha David apkeleñama m'a meykexa nak énxet, yaqwayam egkések ekxeyenma apwáxok ma'a wesse' egagkok nak, exchek eyke etaqmelchásak apkelma takha', aplókek xeyk apkelana. 15 Ẽltaqmelchessegkek axta eyke negko'o xa énxet'ák nak. Axta hẽlya'assók exma neyseksa nélyetleykha m'a yókxexma nak, axta han hẽlyementameykegkok aqsok egagkok. 16 Hẽlmeyók axta aqsa chá'a ekhem tén han axta'a, ekweykekxoho m'a nennaqtósso nak nepkések. 17 Asagkek eyke exche' aptémakxa m'a atáwa' nak, aplamche', megkólwanchek kólpaqhetchesek, kalchetam sa' awáxok, kay'asagkoho sa' yaqwánxa katnehek, hakte aqsok ekmaso sa' káhapwak ma'a, tén han ma'a ekyókxoho apnámakkok nak.
18 Yetlókok axta han élmá doscientos pán ma'a Abigail, tén han ánet yempehek vino kélyeta, cinco nepkések aphápetek kélyaqxaqxo, cinco yágkentamáhak hótáhap apaktek kélyexnáyam, cien kélyaqyesso anmen yámet ekyexna élyamaye, keñe doscientos kélyaqyesso m'a higo ekyexna élyamaye; tén axta éltamho kólpátegkesek yámelyeheykok, 19 keñe axta ektáha éláneya m'a élásenneykha:
—Kólxeg sa' kélmonye', axayók sa' ko'o axog.
Axta han kaltennásak atáwa', 20 chánteyk axta yámelyeheykok ma'a Abigail, yexáxkók axta ekweywento m'a ekweyweykentamxa nak egkexe. Pelakkassek axta han ekwet'a David yetlo apkelxegexma'a apkelxegakmo amonye', kelanyexágkek axta élma takha'.
21 Kelchetamokmek axta apwáxok David apxegakmo, eyaqhémo apkeltaqmelchessessama Nabal aqsok apagkok ekheykegko nak meykexa énxet, meyke apkelyementama xama aqsok apagkok enxoho, hakte asagkek axta apteméssesakxa', keñe axta David tásek axta chá'a katnehek apteméssesakxa'. 22 Keñe axta aptáha s'e: “¡Dios sa' heñássesagkohok ekmaso agko' malnapa enxoho ko'o apyókxoho amonye' élseye m'a apkelennay'a nak apnámakkok apagko'!”
23 Xama axta ekwet'a Abigail ma'a David, keñe ektepa néten yámelyeheykok, háxahánteyk axta ekwokmoho ektekxekwa'akto nát xapop, ekxekmósa ektáha eyáyo. 24 Keñe axta élpólegwokmo m'a ekpayhókxa nak apmagkok, axta entáhak eyáneya s'e:
—¡Ko'o sa' hephewakxak seksexnánémaxche'! Heyho sekxók apaqhetchesek, yeyxho sekmakókxa nak atnehek wána'. 25 Nágyeyxho aptáhakxa exchek Nabal, cham'a énxet megkeyxnegwayam nak appeywa, háwe wanchek amya'a m'a ektémakxa nak apwesey, naqsók apteme ekyeyháxma m'a. Mopwanchek elának chá'a aqsok ektaqmela. Axta ko'o ót'ak apkeláneykha apkeláphasa axta exchep, ko'o sektáha nak apkeláneykha. 26 Ekya'ásegkók ko'o megya'awo elnápok xép énxet'ák ma'a Wesse' egegkok, tén han megya'awo exnéshok mók ma'a apteméssessamakxa'. ¡Éltamhók ko'o etnéssesek Wesse' egegkok, Nabal ma'a apteméssesakxa enxoho apyókxoho m'a apkelenmexma nak chá'a exchep, tén han apmáheyo nak chá'a etnéssessamhok exma ekmaso! 27 Éltamhók ko'o emlaskok kaxwók apkeláneykha ektáha nak apkelxegexma'a s'e aqsok sélmésso naqsa sélsókasakmo nak, 28 tén han heyásekhekxohok ko'o, sektáha nak xép apkeláneykha. Naqsók sa' memasséssemek xép apteme wesse' apwányam ma'a Wesse' egegkok, ekweykekxoho m'a aptawán'ák neptámen, hakte apkelnápomákpek xép kempakhakma apagkok ma'a Wesse' egegkok, meñegkók sa' xép xama aqsok ekmaso neyseksa apha makham. 29 Yetneyk sa' agkok xép xama énxet apkenmexeykha apmáheyo yaqhek, méko sa' katnehek ektáhakxa exchep, eñama aptaqmelchesso m'a Dios Wesse' apagkok. Ekxák sa' apkelenmexma m'a Wesse' egegkok, aptémól'a xama énxet eyenyók meteymog mélwakto apmeykha. 30 Apkelanak sa' agkok Wesse' egegkok ma'a ekyókxoho aqsok éltaqmela apkeltennassama axta exchep, apteméssesa enxoho apkemha apmonye' m'a Israel, 31 megkaqhek sa' xép apwáxok apkelnapma m'a énxet meyke nak apkeltémakxa', tén han apyaqmagkásekxo enxoho exchep apagko' ma'a apteméssessamakxa. Apmeyásekxeyk sa' agkok makham ektaqmalma apha exchep ma'a Wesse' egegkok, kaxén sa' apwáxok ko'o, sektáha nak apkeláneykha.
32 Axta aptáhak apchátegmowágko David:
—Apcheymákpoho sa' kólteméssesek Wesse' egegkok, Dios nak Israel, apcháphasa nak xeye' sakhem sélanyexakmo, 33 Dios sa' epasmok xeye' eñama ektaqmalma élchetámeykha awáxok, hakte enókáseyha ko'o yaqwayam eykhe alnápok énxet'ák se'e ekhem nak, megka'awok ayaqmagkásekxak ma'a setnéssessamakxa nak. 34 Naqsók eyke ko'o ektemessásak yetlo sekxeyenma Wesse' egegkok apwesey, Dios nak Israel, senókáseyncha'a megkaltamho atnéssessamhok exma ekmaso, kaxtemék xeyk xeye' megkapekheyáseykha hélanyexegma', megyeymakpek xeyk xama enxoho énxet'ák apagkok saka m'a Nabal.
35 Keñe axta David apkelma m'a aqsok élsókasso axta, tén axta aptáha apcháneya s'e:
—Kataqhekxa axagkok yetlo meyke ektáhakxa'. Élyahákxók ko'o ektáhakxa seyáneya, ekméssek han ma'a sélmaxneya nak, ekhawo ektáhakxa nak ekwet'a.
36 Xama axta ekwákxo makham Abigail ma'a aphakxa nak Nabal, wetágweykxeyk axta apkelana ektámáxche ekyawe m'a apxagkok nak, apkeláneyo nak chá'a wesse' apwányam. Payhékxók agko' axta apwáxok, chaqhawók agko' axta anmen. Axta keñamak megkaltennásencha'a ekweykmoho mók ekhem. 37 Keñe axta mók ekhem, ekmassa eyaqhe anmen ma'a Nabal, pékessásawok axta éltennáseykha Abigail ektáhakxa, keñe axta Nabal ekpelakkasa aqsa eyapa, yélaqtéssek axta han. 38 Diez ekhem axta entáhak, aplegassásegkoho makham ma'a Wesse' egegkok, keñe apketsapa m'a Nabal. 39 Xama axta apleg'a David apketsapa m'a Nabal, aptáhak axta s'e:
—¡Apcheymákpoho sa' kólteméssesek Wesse' egegkok, seyaqmagkassásekxo nak ektémakxa setaqnaweykha m'a Nabal! ¡Meltamhók alának aqsok ekmaso, Nabal apagko' han apcháhakkásekxak ma'a aptémakxa ekmaso!
Tén axta David apcháphássesa appeywa apmako emekxak etnehek aptáwa' m'a Abigail. 40 Xama axta apkelwákxo David apkeláneykha m'a yókxexma Carmel, yaqwayam eltennaksek ma'a kelán'a. Aptáhak axta apcháneya s'e:
—Ẽláphássek xeyk negko'o David apkeltamho agyo'ótak xeye', hakte apmenyeyk hek xeyk etnehek aptáwa'.
41 Háxahánteyk axta Abigail ekwokmoho ektekxekwa'akto nát xapop, ekxekmósa ektáha eyáyo, keñe axta ektáha élátegmowágko:
—Ko'o sekteme David apkeláneykha, ekpenchessek sektáhakxa yaqwayam alyenyéssesagkok apmagkok ma'a apkeláneykha, apkeltamho enxoho m'a.
42 Yetlókok axta han émpeykekxa néten Abigail élnaqtameyncha'a, chánteyk axta yámelyeheykok, yetlo élxegexma'a cinco éláneykha, kelxegkek axta neptámen ma'a David apkelápháseykha, meyk axta han ektáha atáwa' m'a.
43 Apmomchek axta han David aptéma aptáwa' m'a Ahinóam, eñama axta m'a yókxexma Jezreel, apnaqteyegka'a axta han aptemék xa ánet nak. 44 Apméssegkek axta han Saúl apketche Mical ma'a Paltí, David axta aptáwa', cham'a Paltí, Lais axta apketche, apkeñama axta Galim.
Samuel omano
1 Samuel omano ha opa Israelgua oñembyaty oguerombyasy haguã chupe. Oñotỹ hikuái chupe ijyvýpe Ramáme. Upéi David oho yvy ojeiko'ỹháme, Parán hérava.
David ha Abigail
2 Maónpe oiko peteĩ kuimba'e imba'e rereko hetáva peteĩ távape hérava Carmel. Ha'e oguereko 3.000 ovecha ha 1.000 kavara, ha oñapĩ hína hymba kuéra Carmélpe. 3 Pe kuimba'e héra Nabal, Caleb ñemoñare ha hembireko héra Abigail. Hembireko iñakã porã ha ijuky, ha'e katu ijava ha ipochy rei.
4 Pe yvy ojeiko'ỹháme David ohendu Nabal oñapĩha hína hymba kuéra, 5 ha omondo hendápe 10 mitã rusu. He'i chupe kuéra:
—Tapeho Carmélpe Nabal rendápe, 6 peme'ẽ chupe che maitei ha peje chupe: “Maiteípa! Py'a guapy nde róga ha opa ne mba'e kuérape guarã! 7 Ahendu reñapĩha hína nde ovecha kuéra. Nde ovecha rerekua kuéra oĩ ramo guare ore ndive, araka'eve noromyangekói vaekue chupe kuéra ha nokañýi chugui kuéra mba'eve oĩ aja Carmélpe. 8 Reporandu kuaa ne rembiguái kuérape ha omombe'úta hikuái ndéve. Emoguahẽ porã kena ko'ã mitã rusúpe, oguahẽva ne rendápe ko arete jave. Ajerure ndéve reme'ẽ haguã chupe kuéra upe rerekóvagui ne rembiguái kuéra ha nde ra'y David peguarã.”
9 Umi mitã rusu he'i Nabálpe ko'ã mba'e he'ikáva chupe David ha opyta oha'arõ iñe'ẽ. 10 Nabal katu he'i chupe kuéra:
—Máva piko David, ha mba'e piko Jesé ra'y? Ko'ágã niko heta oĩ tembiguái okañýva ijáragui! 11 Che piko aipe'áta tembi'u, y ha so'o amboykéva che rembiguái kuéra peguarã, ame'ẽ haguã peteĩ aikuaa'ỹvape mamo guápa hína?
12 David rembiguái kuéra oho omombe'u chupe opa mba'e Nabal he'i vaekue. 13 Upérõ David he'i hendive guápe:
—Peraha pende kyse puku ha jaha!
Umi kuimba'e omosãingo ikyse puku iku'a jopyha rehe ha péicha ojapo avei David, ha oho oñondive 400 kuimba'e. 200 katu opyta oñangareko imba'e kuérare. 14 Peteĩ Nabal rembiguái kuérava katu oho he'i Nabal rembireko Abigaílpe:
—Yvy ojeiko'ỹhágui David ombou hembijokuái kuéra omomaiteívo ore járape, ha'e katu oñe'ẽ pochy eterei chupe kuéra. 15 Umi kuimba'e kuéra ipy'a porã vaekue ore ndive. Roiko aja hendive kuéra ñu rupi araka'eve na ore myangekóiri ha ndoipe'ái ore hegui mba'eve. 16 Upéva rangue, ára ha pyharépe ore mo'ã vaekue ivaívagui ore rymba kuéra ha oréve avei. 17 Ne ména ko ijava iterei ha ndaikatúi ja'e chupe mba'eve. Nde mante reikuaáta mba'épa rejapóta. Che aikuaa porã ouha hína ivai etereíva chupe ha hóga guápe.
18 Pya'e porã Abigail ogueru 200 mbuja, mokõi kaguy ryru, 5 ovecha ka'ẽ, 40 kílo trígo maimbe, 100 mbujape parral'a ñembopiru pyre ha 200 mbujape igo'a ñembopiru pyre. Umíva ohupipa vúrro ári, 19 ha he'i hembiguái kuérape:
—Tapeho che renonderã. Che aháta kurive.
He'i'ỹ rehe mba'eve iménape, 20 Abigail ojupi vúrro ári ha ñemiháme oguejy pe yvytýgui. Upeichahágui ohecha David ha hendivegua oúva hína ha osẽ huguãitĩvo.
21 David ojepy'a mongeta oúvo, rei ete ha'e oñangareko hague umi mba'e Nabal oguerekóva rehe yvy ojeiko'ỹháme, oipe'a'ỹ rehe chugui mba'eve. Omyengovia niko chupe ivaíva iporãvare. 22 Upévare ome'ẽ iñe'ẽ he'ívo: “Tupã ta che nupã rasy nahundipái ramo ko'ẽmba vove, umi kuimba'e kuéra hesegua!”
23 Abigail ohecha vove Davídpe oguejy hymba vúrrogui, 24 oñesũ ha ojayvy henondépe ombojávo isyva yvýre ha he'i chupe:
24 —Che ári to'a ivaíva che karai! Ikatúpa añe'ẽ ndéve ha rejapysakami ko ha'éva rehe? 25 Ani kena repenátei Nabal rehe! Ha'éko ijava ha itavy eterei. Ajeve voi niko héra Nabal, he'iséva “tekove tavy”. Ha'éko itavy eterei, ndojapói voi mba'eve iporãva. Ha che, ne rembiguái poriahumi, ndohechái umi nerembijokuái rembou vaekue hendápe. 26 Opáichavo aikuaa porã che karai, Ñandejára ndohejái hague reñohẽ rei tuguy ha remyengovia hembiapo vaívape nde po tee rupi. Ajerure Ñandejárape opa nde rehe ija'e'ỹvape ha ojaposéva nde rehe ivaíva, tojehu ko ojehútava Nabálpe. 27 Ha ko'ágã ajerure ndéve ko'ã jopói arúva toñemboja'o ne irũ nguéra apytépe, 28 ha reheja rei haguã chéve, ne rembiguái poriahúpe. Aikuaa porã Ñandejára oĩtaha opa ára nde ha nde rogagua ykére, reñorãirõ haguére Ñandejára ñorãirõme ha nderejapói haguére mba'eve ivaíva reiko aja pukukue. 29 Oĩ ramo opu'ãva nde rehe ha nde jukaséva, mba'eve ndojehu mo'ãi ndéve Ñandejára oñangarekógui nde rekovére. Nde rehe ija'e'ỹvape Ñandejára omombóta oñemomboháicha ita óndape. 30 Ágã Ñandejára ojapóma ramo opa umi mba'e porã he'i vaekue ndéve ha ne moĩ Israel ruvicha guasúrõ, 31 nereñembyasy mo'ãi reñohẽ rei haguére tuguy ha remyengovia haguére hembiapo vaívape nde po tee rupi. Ha Ñandejára ne myakã rapu'ã ramo, ne mandu'ami ko ne rembiguái poriahúre.
32 David he'i chupe:
—Tojererohory Tupã Israel Jára, ne mbou haguére che ruguãitĩvo, 33 ha terevy'a ne akã porã itére, ko árape niko nderehejái añohẽ rei tuguy ha amyengovia ivaíva che po tee rupi. 34 Tupã Israel Jára rérape ha'e ndéve, nde che joko hague ani ajapo ivaíva nde rehe. Ndereju pya'éi rire che ruguãitĩvo, ko'ẽ ramo guarã ndopytái vaerã mo'ã peteĩ kuimba'énte jepe Nabálpe. Ajukapaite vaerãmo'ã!
35 Upéi David ohupi Abigail pógui umi mba'e ogueraha vaekue ha he'i chupe:
—Reho kuaa nde rógape kyhyje'ỹre. Rehecháma ahendu hague ne ñe'ẽ ha ame'ẽ hague ndéve pe rejeruréva.
36 Abigail oho jey Nabal rendápe ha ojuhu ojapo hague peteĩ karu guasu nde'áva, mburuvicha guasu ojapóva rehegua. Tuicha ovy'a ha oka'u guasu. Upévare nde'íri chupe mba'eve. 37 Pe ára ambuépe katu, Nabal ojera rire, Abigail omombe'u chupe opa mba'e. Upérõ Nabal ho'a hasy ete ha opyta ijapa. 38 Ohasa rire 10 ára, Ñandejára oinupã jey chupe ha omano. 39 David oikuaa vove Nabal omano hague he'i:
—Tojererohory Tupã, omyengovia haguére chupe upe ivaíva ojapo vaekue che rehe. Ndohejái ajapo ivaíva ha oheja pe ivaíva ojapo vaekue Nabal ho'a hi'ári voi!
Upéi David he'ika Abigaílpe omendaseha hese. 40 Umi David rembijokuái oguahẽ Carmélpe ha he'i Abigaílpe:
—David ore mbou nde piári. Omendase nde rehe.
41 Abigail oñesũ, ojayvy henondépe kuéra, ha he'i:
—Che niko David rembiguáinte voi. Aime ambojepyhéi haguãicha hembiguái kuérape, ha'e oipota ramo. 42 Upéi opu'ã oñembosako'i pya'e, oñemoirũ 5 hembiguái kuñataĩre, ojupi ivúrro ári, oho David remimbou kuéra rapykuéri ha omenda hese.
43 David omenda avei Ahinóam Jezreel peguáre ha mokõive oiko hembireko ramo. 44 Saúl ome'ẽ ra'e itajýra Mical David rembireko, peteĩ karaípe hérava Paltí, Lais ra'y, táva Galim pegua.