David apkelwagkasso teyp énxet'ák apheykha tegma apwányam Queilá
1 Apketámegkek axta filisteos ma'a tegma apwányam Queilá, apkelmágkek axta hótáhap apaktek kaxwe kélchexakkasso apyempe'ék. Xama axta kéltennásencha'a David xa, 2 apxegkek axta apkelpaqhetchásekpoho Wesse' egegkok. Aptáhak axta apcháneya:
—¿Ewancheya sa' ko'o alnapaxchek filisteos?
Apchátegmowágkek axta Wesse' egegkok:
—Éhay, elnapap sa', elwagkas sa' teyp ma'a énxet'ák apheykha nak tegma apwányam Queilá.
3 Keñe m'a énxet'ák David apkelxegexma'a, aptáha apcháneya s'e:
—Nélmeneykha negko'o neyseksa negheykha s'e Judá, ¡kayágwomhok sa' aqsa nélmahágko enxoho Queilá ólnapaxchek ma'a sẽlpextétamo filisteos!
4 Keñe axta appaqhetchásekxo makham Wesse' egegkok ma'a David, tén axta aptáha apchátegmowágko Wesse' egegkok se'e:
—Emhók sa' ma'a Queilá, hakte agkések sa' ko'o exchep yaqwayam elmok ma'a filisteos.
5 Apxegkek axta David apmahágko Queilá yetlo apkelxegexma'a, apkelnápekpek axta m'a filisteos, apkelnapchek axta han apxámokma apagko', apkelmágkek axta m'a aqsok apnaqtósso. Cháxa ektáhakxa axta apkelwagkasa teyp David ma'a énxet'ák apheykha nak Queilá.
6 Keñe axta m'a Abiatar, Ahimélec axta apketche, cham'a apkenyahama axta apxegánekmo ekxeyenma apwáxok épetchegwakxak David ma'a yókxexma Queilá, apseykekxeyk axta m'a efod. 7 Keñe axta Saúl kéltennassama apheykmo David ma'a Queilá, keñe axta ektáha apwáxok se'e: “Egkéssek ko'o Dios yaqwayam amok, hakte xama axta aptaxna m'a tegma apwányam, apkelápegkokxeyk axta atña'ák neptámen.”
8 Yetlókok axta han apkeltémo kólnaqlósawakxak apyókxoho sẽlpextétamo apagkok ma'a Saúl, yaqwayam elmahagkok ma'a Queilá, tén han ewakhegwók ma'a David yetlo apkelxegexma'a. 9 Xama axta apleg'a amya'a David ekxéna apwáxok ektámegmak ma'a Saúl, keñe apkeltamho esantagkasek efod ma'a apkelmaxnéssesso Dios énxet'ák apagkok Abiatar, yaqwayam enxoho elmaxneyha m'a Wesse' egegkok. 10 Aptáhak axta David se'e:
—Wesse', Dios nak Israel, ekya'ásegkók ko'o apmáheyo emyógmak Saúl se'e Queilá yaqwayam emasséssók, ko'o eñama sekha s'e. 11 ¿Naqsóya apmáheyo hey'áwak ko'o Saúl sekleg'a axta amya'a? ¿Yánaya sa' ko'o hemok énxet'ák apheykha nak se'e Queilá? ¡Éltamhók ko'o héltennaksek, Wesse', Dios nak Israel, hakte ko'o sekteme xép apkeláneykha!
Keñe axta Wesse' egegkok aptáha apchátegmowágko s'e:
—Exegmak sa' Saúl.
12 Keñe axta David aptáha apkelmaxneyáncha'a makham se'e:
—¿Yánaya sa' negko'o ólmaxchek ma'a énxet'ák Queilá, ko'o, tén han sélxegexma'a nak, hẽlmések ma'a Saúl?
Keñe axta Wesse' egegkok aptáha apchátegmowágko s'e:
—Éhay, yohok sa' kólmaxche'.
13 Tén axta David yetlo apkelxegexma'a apkelántepa m'a Queilá, ketók seiscientos axta han apyókxoho, apkelweynchámeykha axta aqsa. Xama axta apleg'a amya'a Saúl apxeganakmo aptepa David ma'a Queilá, apkelwátéssekmek axta yaqwayam ey'ammok.
David aphayam yókxexma meykexa énxet
14 Apheykmek axta David xama tegma apyennaqte apheykegko axta m'a egkexe meykexa énxet nak Zif, apketamsegkek axta eykhe Saúl yókxoho ekhem, axta eyke eltémók emok ma'a Dios. 15 Apcháyak axta David ma'a Saúl, hakte apketamsegkek axta apmáheyo yaqhek. Axta keñamak apheykmo m'a yókxexma Hores, meykexa nak énxet Zif.
16 Xama ekhem axta apyo'ókmok Jonatán, Saúl axta apketche m'a David, aphamakxa axta yókxexma Hores, yaqwayam ewasqakkásekxoho tén han énnaqtésseshok mey'ásseyam ma'a Dios. 17 Axta aptáhak apcháneya s'e:
—Nágkatneykha aqsa apwáxok, méteyekxeyk xép ma'a táta, Saúl. Xép sa' etnehek wesse' apwányam Israel, keñe sa' ko'o sektéteyak. Apya'ásegkok han táta xa, cham'a Saúl.
18 Keñe axta apqánet apheyásawo mók apkelpaqhetchásamákpoho, apteméssessek axta han apweteykegkoho m'a Wesse' egegkok. Tén axta Jonatán aptaqháwo makham apxagkok, keñe axta David aphákxo makham ma'a Hores. 19 Apkelmahágkek axta eyke Guibeá m'a apheykha nak Zif, yaqwayam elpaqhetchesakpohok ma'a Saúl, axta aptáhak apcháneya s'e:
—Apyexánegweykmok xama tegma apyennaqte David ma'a yókxexma egagkok nak, cham'a apheykegko nak egkexe Haquilá, ekpayho nak Hores, teyp nak meykexa énxet ekpayho nak nepyeyam. 20 Appekheyha sa' agkok wesse', hẽlyetlakxa sa', agmések sa' negko'o.
21 Axta aptáhak apkeláneya Saúl se'e:
—¡Dios sa' epasmok kéxegke eñama ektaqmeleykha kélwáxok séllányo ko'o! 22 Éltamhók eyke ko'o kaxwo' kóltaqhoho', tén han kóllanok ekpayhókxa enxoho aphakxa, tén han yaqsa énxet apweteya apha m'a, hakte eklegayak chá'a ko'o apxénamakpo apmopwána yaqwánxa chá'a etnehek. 23 Kóltaqmelchesho sa' kéllányo m'a apmeyeykekxexa enxoho chá'a éxanmok, keñe sa' hélyo'ótak héltennássetak ekpayhókxa', keñe sa' alyetlakxak ko'o kéxegke. Naqsók sa' agkok apha m'a yókxexma nak, aktamok sa' ko'o nepyeseksa apyókxoho m'a Judá apnámakkok nak.
24 Apkeltaqháwok axta makham ma'a énxet'ák apkeleñama Zif, amonye' apxega axta m'a Saúl. Axta aphak David ma'a meykexa énxet nak Maón yetlo apkelxegexma'a, ekpayhegweykenxa nak xapop teyp meykexa énxet ekpayho nak nepyeyam, 25 apxegkek axta Saúl yetlo apkelxegexma'a yaqwayam ektamok ma'a. Xama axta kéltennasa David, apmeyánteyk axta m'a émhakxa nak meteymog ekyawe, émha nak ma'a meykexa énxet Maón. Xama axta apleg'a Saúl, apmahágkek axta m'a meykexa énxet nak Maón apkemhágko m'a David. 26 Xama nekha egkexe axta han apxegak ma'a Saúl yetlo apkelxegexma'a, keñe axta han David mók nekha nak egkexe yetlo apkelxegexma'a, apkelápaqheyncha'a apkelxegawo yaqwayam eyenyók makhawo' ma'a Saúl. Xama axta peya ewakhekxak Saúl yetlo apkelxegexma'a m'a David, tén han ma'a apkelxegexma'a nak David, ketók axta yaqweykenxa elmok, 27 apwokmek axta xama apseykha amya'a aptáha apcháneya Saúl se'e:
—¡Wesse', etaqhoho sa' ekmanyehe agko', hakte apkelántaxneyk negókxa m'a filisteos!
28 Keñe axta Saúl apkelwátéssekmo apyaqmasso m'a David, apketámegkokxo aqsa apkelnápekpo m'a filisteos. Cháxa keñamak kélteméssessama nak ekwesey xa yókxexma nak ‘Meteymog ekyawe sẽlyenseykemxa sẽlyaqmasso’.
David megyaqhe Saúl
29 Cháxa apkeñamakxa axta han David apmaheykegko apheykmo m'a tegma apkelyennaqte nak En-gadi.
David oipe'a táva Queilá filistéogui
1 Peteĩ jey filistéo kuéra ondyry táva Queilá rehe ha omonda pe trígo ojejykýi ramóva. David oikuaávo upéva, 2 oho ha oporandu*f** Ñandejárape. He'i chupe:
—Ikatúpa aha añorãirõ ko'ã filistéo ndive?
Ha Ñandejára he'i chupe:
—Tereho katu eñorãirõ. Nde pu'akáta hese kuéra, ha eipe'a chugui kuéra táva Queilá.
3 Umi oĩva David ndive katu he'i chupe:
—Ko Judápema voi jakyhyje hína, ko'ytevéta jahárõ Queilápe ñañorãirõvo filistéo kuéra ndive.
4 Upérõ David oporandu jey Ñandejárape, ha Ñandejára he'i chupe:
—Tereho katu Queilá gotyo. Che amoĩta nde pópe filistéo kuéra.
5 David ha hendivegua oho Queilá gotyo, ha upépe oñorãirõ filistéo kuéra ndive. Ohundi ete voi chupe kuéra ha oñemomba'e hymba kuérare. Péicha David oipe'a Queilá guápe filistéo kuéragui.
6 Upe aja Abiatar, Ahimélec ra'y, okañy ra'e oñembyaty haguã David ndive Queilápe, ha ogueraha efod.*f** 7 Saúlpe katu oje'e David oĩha Queilápe ha he'i ipype: “Tupã omoĩma chupe che pópe. Oikévo pe távape ha'e voi oñemboty hokẽ kupépe.”
8 Upépe voi Saúl ohenoika opa iñorãirõhárape oho haguã Queilá gotyo, omongora haguã David ha hendive guápe. 9 David oikuaávo Saúl ouha chupe, ojerure pa'i Abiatárpe efod oporandu haguã Ñandejárape. 10 Ha he'i David:
—Tupã Israel Jára, aikuaa Saúl ouha Queilápe ohundi haguã ko táva, che aimégui ápe. 11 Oútapa Saúl che piári, ahendu haguéicha? Che me'ẽtapa chupe umi Queilagua? Tupã Israel Jára, ajerure ndéve rehechauka haguã chéve ko'ã mba'e.
Ha Ñandejára he'i:
—Saúl oúta.
12 Upérõ David oporandu:
—Umi Queilagua piko ore me'ẽta Saúlpe che ha che ndive guápe?
Ha Ñandejára he'i:
—Pene me'ẽta.
13 Upérõ David ha hendivegua, 600 kuimba'e rupi ha'e kuéra, osẽ Queilágui ha oho rei. Saúl oikuaávo David okañy hague, nomuñavéi chupe.
David oiko yvy ojeiko'ỹháme.
14 David oiko yvy ojeiko'ỹha, umi oñekañy porãveha rupi, umi yvyty pa'ũ rupi oĩva yvy ojeiko'ỹha Zif héravape. Ha Saúl ohekave ramo jepe chupe opa ára, Tupã nomoĩri chupe ipópe. 15 Opáichavo David okyhyje Saúlgui osẽ haguére ojukávo chupe. Upévare opyta táva Hórespe, yvy ojeiko'ỹha Zífpe.
16 Peteĩ jey Saúl ra'y Jonatán oho David rendápe Hórespe, omokyre'ỹ ha ombojeroviave haguã chupe Tupãre. 17 He'i chupe:
—Ani rekyhyje. Che ru Saúl niko na nde rupyty mo'ãi. Nde reikóta Israel ruvicha guasúrõ ha che aĩta ne moirũha ramo pe tetã sãmbyhýpe. Kóva che ru Saúl jepe oikuaa.
18 Upérõ ome'ẽ hikuái ojupe oñoñe'ẽ ha omoĩ Tupãme iñe'ẽ renduha ramo. Upéi Jonatán oho jey hógape ha David opyta Hórespe. 19 Karai kuéra Zif pegua katu oho Guibeápe oñe'ẽ haguã Saúl ndive ha he'i chupe:
—David okañy ore yvýpe, peteĩ oñemo'ã porãháme oĩva yvyty Haquila, Hórespe, yvy ojeiko'ỹhágui sur gotyo. 20 Rehose vovénte ikatu reho, ore ruvicha guasu, ha ore romoĩta chupe nde pópe.
21 Saúl he'i chupe kuéra:
—Ñandejára ta pende rovasa pe che poriahurereko haguére! 22 Ko'ágã ajerure peẽme peho haguã pehecha porã mamoitépa ha'e oĩ ha mávapa ohecha ra'e chupe. Ahendu niko oiko kuaa itereiha. 23 Pema'ẽ porã opa umi kañyha ha'e oikehápe ha peju jey peikuaa porã rire. Upépe che aháta pene ndive. Ha oĩ ramo upérupi, añetehápe che ahekáta chupe opavave apytépe, opa Judá pýre.
24 Ha'e kuéra oho jey Zífpe Saúl renonderã. Upe aja David oĩ hendivegua ndive yvy ojeiko'ỹháme Maón héravape, upe ñúme oĩva sur gotyo, 25 Saúl ha hendivegua oho ohekávo chupe. David oñemomarandúvo, oguejy Maón pegua ita guasúpe. Oikuaávo Saúl, ojepoi David rapykuéri. 26 Peteĩ yvyty yke rupi oho Saúl ha hendivegua ha pe ambue rupi David ha hendivegua. Pya'e oho okañy haguã Saúlgui. Saúl ha hendivegua omongoráma David ha hendive guápe ha ipojáitama hese kuéra. 27 Upe vove oguahẽ peteĩ ñe'ẽ reruha, he'íva Saúlpe:
—Che ruvicha guasu, eju pya'e, cháke filistéo kuéra oike ñane retãme!
28 Upérõ Saúl nomuñavéi Davídpe ha oho oñorãirõvo filistéo kuéra ndive. Upévare upe tenda héra “Ita guasu jueja”.