Jonatán appasmo David
1 Apkenyahákxeyk axta eyke makham David apkeñama m'a Naiot ekpayho nak Ramá, apmeyákxeyk axta m'a aphakxa axta Jonatán, axta aptáhak apcháneya s'e:
—¿Yaqsa aqsok ko'o séláneya? ¿Yaqsa aqsok ekmaso séláneya ko'o? ¿Yaqsa may'assáxma séláneya nápaqtók apyáp sétamsama nak apmáheyo heyaqhek?
2 Axta aptáhak Jonatán apchátegmowágko:
—¡Megyohok sa' Dios emátog xép! Kaxén apwáxok megkatnehek chá'a ko'o meheltennasso táta ekyókxoho aptáhakxa enxoho chá'a, megkeyxek ma'a aqsok mékoho nak. ¡Mekpósek chá'a aqsok nahaqtók ko'o m'a táta! ¡Mopwanchek etnehek!
3 Keñe axta David aptáha apcháneya:
—Apya'ásegkok eyke exchep apyáp seyásekhayo ko'o exchep, la'a memako nak eltennaksek, hakte tamháha apwáxok keyntaxnésseshok xép apwáxok. ¡Naqsók eyke ko'o sektáha yetlo sekxeyenma Wesse' egegkok tén han xép, ketók ko'o kaxwók sétsapmakxa'!
4 Axta aptáhak Jonatán apkelmaxneyáncha'a:
—¿Háxko apkeltamhókxa atnéssesek xép?
5 Keñe axta David aptáha s'e:
—Saka élánamáxchexa kélessawássessamókxa pelten aphaxnagkok, eyáneyáxcheyk eyke ko'o atwok sekto xamo' ma'a wesse' apwányam. Heyho sa' eyke eyxánegwók ma'a yókxexma ekweykmoho mók ekhem, taxnám, 6 aptegyáha sa' agkok sekwesey m'a apyáp, eltennés sa' sélmaxneya ko'o exchep peya amyekxak séñamakxa', cham'a Belén, hakte apkelánegkek apyókxoho énámakkok aqsok ektekyawa apkeláneykegkoho nak chá'a yókxoho apyeyam. 7 Apxénchek sa' agkok ektaqmela amyekxa', tén sa' ko'o megkatneykha ewáxok; aplókek sa' agkok, cháxa peya sa' hetnéssessamhok exma ekmaso xa. 8 Hetnésses sa' xa ektáha nak, hakte ko'o sekteme apkeláneykha exchep, nenxeyenmeyk axta han nápaqtók Wesse' egegkok antemhek magkexeymáxkoho. Ko'o sa' agkok sélane aqsok ekmaso, heyaqha sa' ko'o exchep. Megkapayhawok héntemekxak ma'a aphakxa apyáp.
9 Keñe axta Jonatán aptáha apchátegmowágko:
—¡Nágkatne aqsa apwáxok xa ektáha nak! Ekleg'ak sa' agkok yaqwánxa etnéssesek ekmaso m'a táta, altennaksek sa'.
10 Keñe axta aptáha apkelmaxneyeykha David se'e:
—¿Yaqsa sa' ko'o héltennaksek eklawa enxoho appeywa elának xép ma'a apyáp?
11 Apchátegmowágkek axta Jonatán:
—Nók, ólweynchamha yókxexma.
Apkelxegkek axta xa apqánet apkelmahágko yókxexma, 12 cham'a aptemegwánxa axta han apcháneya Jonatán ma'a David:
—Naqsók ko'o sektáha yetlo sekxeyenma Wesse' egegkok, Dios apagkok nak Israel, altamhok sa' ay'asagkohok yaqwánxa etnehek ma'a táta, saka, tén han ma'a mók ekhem sa', keso ekwánxa nak ekhem. Taqmeláha sa' agkok apwáxok exének xép, wáphássesek sa' amya'a; 13 peyk sa' agkok etnéssessamhok exma ekmaso m'a táta, heñássesagkohok sa' ko'o ekyentaxno agko' Wesse' egegkok maltennasa enxoho, tén han maltamho enxoho exyenmok yetlo meyke ektáhakxa'. ¡Wesse' egegkok sa' epasmok ekhawo ektémakxa nak appasmoma m'a táta! 14 Ekweynchámeyha sa' agkok makham, magwatsapa enxoho, heyásekhoho sa' ko'o, ekhawo ektémakxa nak xép apchásekhayo Wesse' egegkok. Étsekkek sa' agkok, 15-16 ná elwátessem aqsa apkelásekhayo m'a énámakkok. ¡Wesse' egegkok sa' eyaqmagkásekxak apteméssessamakxa m'a katnaha nak xép apnámakkok, emasséssók sa' apyókxoho!
Cháxa apheyásawo axta mók apkelpaqhetchásamákpoho Jonatán ma'a David, 17 apkelánekxeyk axta eyke makham ekmámnaqsoho apkelpaqhetchásamákpoho m'a Jonatán, hakte apchásekhayók axta, apmenyeyk apagko' axta han, ekhawo ektémakxa nak apchásekhamakpekxoho apagko'. 18 Tén axta aptáha apcháneya s'e:
—Saka élánamáxchexa kélessawássessamo m'a pelten aphaxnagkok, ektamakpok sa' xép, hakte méko sa' kaxek ma'a aphamakxa nak chá'a. 19 Kayágwomhok sa' katnatchesaxchek aptáhakxa ekwokmo enxoho ántánxo ekhem meyke exchep. Emyekxa sa' makham ma'a apyexánegwánxa axta sekxók axta, exnakxa sa' ma'a neyseksa nak teyp meteymog kéláncháseykekxa'. 20 Alya'aksek sa' ko'o alhaxtaqpog ántánxo aktek yágke m'a ekpayhókxa nak, máxa sa' atnehek séltámesáxko enxoho sélyáte aqsok, 21 keñe sa' atnehek wának séláneykha s'e: ‘Elwakxa hana yágke aktek.’ Keñe sa' sektáha enxoho wának se'e: ‘Pálwokmok yágke aktek halep nak xép; elmekxa sa', keñe sa' apwanchek etyapok yetlo meyke ektamheykha apwáxok, hakte méko sa' katnehek. Naqsók sa' katnehek xa sektáhakxa nak seyáneya yetlo sekxeyenma Wesse' egegkok. 22 Keñe sa' sektáha enxoho seyáneya séláneykha s'e: ‘Pálwokmok yágke aktek ma'a teyp nak aphakxa', exeg sa', hakte eltamhok sa' exog ma'a Wesse' egegkok. 23 Keñe m'a neghéssamo exchek mók nempeywa, Wesse' egegkok apteme segweteykegkoho megkatnégwayam néxa'.
24 Apyexánegwokmek axta David ma'a yókxexma, keñe axta ekwokmo ekhem élánamáxchexa axta chá'a kélessawássessamo pelten aphaxnagkok, aphákxeyk axta wesse' apwányam nekha mésa peya etwok apto. 25 Apheyk axta m'a apheykekxexa axta chá'a, nápakha nak tegma. Keñe axta Jonatán apha apmonye', tén axta Abner apha nápakha m'a Saúl. Keñe axta méko ekha m'a David axta aptaháno. 26 Axta epaqmeteyha Saúl xa ekhem nak, hakte apkeneykek axta katnessásak ekmanyása apyempehek xama aqsok, apkeneykek axta megkáxña'awok apyempehek. 27 Keñe axta mók ekhem, ektáha axta ánet ekhem kélessawássessamo, méko axta makham ekha m'a aphamakxa axta chá'a David. Keñe axta Saúl aptáha apkelmaxneyáncha'a apketche Jonatán se'e:
—¿Yaqsa ektáha mew'akto hemaxta etáswaták apto Jesé apketche? ¡Mew'akták makham se'e sakhem nak! 28 Apchátegmowágkek axta Jonatán:
—Élenxanakmek axta ko'o David sélmaxneyeykha peya emyekxak ma'a Belén. 29 Élmaxnakkek axta ko'o yaqwayam exog, hakte apkelánegkek héxta aqsok ektekyawa m'a apheykegkaxa nak, apkeltamhók héxta han emyekxak ma'a apepma'. Élmaxnakkek axta peya etnehek meyk'a apnámakkok yaqwatakxoho, sekmésa enxoho ko'o. Cháxa keñamak mexna nak xamo' etwok xép apto wesse'.
30 Keñe axta aptaqnawaya Saúl ma'a Jonatán, aptáhak axta apcháneya s'e:
—¡Kelán'a ekmaso ektémakxa étche! ¿Apkenagkamcheya may'áseykegkok ko'o apteme apxegexma apagko' ma'a Jesé apketche? ¡apmegqásekpek xép, apmegqássek han ma'a egken! 31 Apheyk sa' agkok makham David keso náxop, megkataqmelek sa' apha exchep, metnehek sa' han wesse' apwányam. ¡Yána ektamakpok, hélyentegkásenta sa', hakte payhawok emátog ma'a!
32 Keñe axta Jonatán aptáha apchátegmowágko s'e:
—¡Yaqsa ektéma apmáheyo nak emátog! ¡Yaqsa aqsok apkeláneya!
33 Yetlókok axta apyenha Saúl sawhéwa m'a Jonatán apmako yaqhek, apya'ásegwokmek axta apyáp apmáheyo yaqhek ma'a David. 34 Aplókók apagko' axta han Jonatán apkempákxo néten nekha mésa, axta epasmak ektámaxche nento m'a ektáha axta ánet ekhem élánamáxche kélessawássessamo, chaqhak axta apwáxok kélteméssesakxa m'a David, hakte aptaqnagkamchek axta m'a apyáp. 35 Keñe axta mók ekhem, apxega Jonatán apmeyákxo yókxexma yetlo apkeláneykha xama wokma'ák, cham'a ekwánxa axta apkeltennasa m'a David, 36 aptáhak axta apcháneya m'a:
—Yenye sa' ewakxak yágke aktek sélhaxtaqpoga enxoho chá'a.
Apkenyeyk axta apkeláneykha neyseksa aphaxtaqpoga yágke aktek ma'a Jonatán, yaqwayam enxoho katyégwók ma'a apmonye' makhawo' nak. 37 Xama axta apwokmo apkeláneykha m'a ektegwánxa axta yágke aktek, axta aptáhak apyennaqtésawo appeywa Jonatán apwónéncha'a apkeláneykha s'e:
—¡Tégwokmok yágke aktek ma'a teyp nak apkenmágkaxa'!
38 Keñe axta apyennaqtésawo makham appeywa Jonatán apwónéncha'a m'a apkeláneykha:
—¡Epekhésa etnetchenta', ná etnegwom!
Apkelmákxeyk axta yágke aktek ma'a Jonatán apkeláneykha, keñe axta apkelsántegkesa wesse' apagkok, 39 axta eyke ey'ásegkok ektáhakxa m'a apkeláneykha nak, wánxa axta aqsa apya'ásegkoho ektáhakxa m'a Jonatán tén han David. 40 Keñe axta Jonatán apmeyásekxo yágke apagkok ma'a apkeláneykha, apkeltamhók axta elsakxak makham ma'a tegma apwányam nak.
41 Xama axta apwenchapákxo m'a apkeláneykha nak, aptekkek axta David ma'a teyp eyaqneykekxexa axta meteymog, ántánxo apháxaheykenta axta han aptáhak David apmonye' m'a Jonatán, ekweykmoho aptekxeya ekpayhakxa nápat xapop. Appathetáha axta han pók, apkellekxagweyha axta han ekwokmoho ektaqmelákxo apwáxok David. 42 Keñe axta Jonatán aptáha apcháneya m'a David:
—Exeg sa' yetlo meyke ektamheykha apwáxok, hakte yetlo nenxeyenma Wesse' egegkok apwesey axta nenlánegkok ekhémo mók nélpaqhetchásamáxkoho, nélmaxnakkek axta han néltamho exek chá'a negyeseksa negko'o egqánet nak, cham'a nepyeseksa nak aptawán'ák neptámen, tén han ko'óxa.
Yetlókok axta apxega David, keñe axta Jonatán aptaqháwo makham ma'a tegma apwányam.
Jonatán oipytyvõ Davídpe
1 David okañy Naiot Ramá guágui, oho Jonatán rendápe ha he'i chupe:
—Mba'e piko che ajapo? Mba'eichagua piko upe che rembiapo ivai etéva ajapo vaekue nde rúre, ajeve che reka opa rupi che juka haguã?
2 Jonatán he'i chupe:
—Neremano mo'ãi mba'eveichave ramo! Che ru ndojapói mba'eve omombe'u'ỹre chéve, ha mba'érepa oñomíta che hegui ko mba'e? Ndaikatúi péichavo!
3 David katu he'i jey chupe:
—Nde ru oikuaa porã nde che rayhuha, upévare he'íne ra'e: “Toikuaa'ỹnte Jonatán, ani oñembyasy.” Tupã rekovére ha nde rekovére ha'e ndéve: umi che jukaséva opa rupi che mongora.
4 Upérõ Jonatán oporandu chupe:
—Mba'épa reipota ajapo nde rehe?
5 David he'i chupe:
—Ko'ẽrõ hína jasy pyahu arete, ha aguapy vaerã akaru mburuvicha guasu ndive. Takañýnte ñúme, ko'ẽ ambuérõ ka'aru peve, 6 ha nde ru oporandu ramo che rehe, ere chupe ajerure hague ndéve aha haguã Belénpe, upépe niko che rogagua omymbajuka*f** jepi oguahẽvo ko arete. 7 He'i ramo iporãha, he'ise ikatuha che py'a guapy. Ipochy ramo katu reikuaátama ojaposeha che rehe ivaíva. 8 Ejapóna ko ha'éva. Che niko ne rembiguái ha ñame'ẽ vaekue ojupe oñoñe'ẽ Ñandejára rérape. Oime ramo che rembiapo vai ra'e, che juka nde voi. Natekotevẽi che reraha nde ru rendápe.
9 Jonatán katu he'i chupe:
—Eipe'a upéva ne akãgui! Aikuaa ramo che ru ojaposeha nde rehe ivaíva, aikuaaukáta ndéve katuete.
10 Upérõ David oporandu chupe:
—Máva piko che momarandúta nde ru oñe'ẽ pochy ramo ndéve?
11 Jonatán he'i chupe:
—Jaha ñúme jaguata.
Oho hikuái ñúme oñondive. 12 Ha upépe Jonatán he'i Davídpe:
—Tupã Israel Jára rérape ame'ẽ ndéve che ñe'ẽ, ko'ẽrõ térã ko'ẽ ambue ramo, ko oraitépe, aha'ãtaha aikuaa pe che ru ojaposéva. Opa mba'éi porã ramo ndéve guarã ha noromomarandúi ramo, 13 Tupã ta che nupã jey-jey. Ha che ru ojapose ramo nde rehe ivaíva, romomarandúta avei ha roipytyvõta rekañy haguã kyhyje'ỹre. Ha Ñandejára ta ne pytyvõ, oipytyvõ haguéicha che rúpe! 14 Ha aikove ramo gueteri upérõ guarã, nde py'a porã kena che ndive, Tupã ipy'a porã haguéicha ne ndive. Ha oimérõ amanóma ra'e, 15 nde py'a porãke che rogagua ndive opa árape guarã, Ñandejára ohapo'o rire jepe ko yvy árigui peteĩ-teĩ umi David rehe ija'e'ỹvape. 16 Ha Jonatán omohu'ã iñe'ẽ ñome'ẽ David ndive he'ívo: “Ñandejára toñeñanduka opa ko'ã mba'ére umi David rehe ija'e'ỹvape.” 17 Jonatán ome'ẽka jey iñe'ẽ Davídpe ohayhu etereígui chupe, ohayhu niko chupe ijupetéicha. 18 Upéi he'i chupe:
—Ko'ẽ ramo, jasy pyahu arete hína ha nandíta upe nde reguapyhápe. Upévare ojehecha ramóta ne pore'ỹ. 19 Ko'ytevéta ko'ẽ ambuérõ. Upévare tereho upe rekañy haguépe akokuehe ha epyta upe itaty kupépe. 20 Che apoíta mbohapy hu'y upe gotyo ku aha'arõ guáicha peteĩ mba'e, 21 ha ha'éta che rembiguáipe: “Tereho eheka che hu'y”. Ha'e ramo chupe: “Che hu'y oĩ agotyove, eru chéve”, ikatúta resẽ kyhyje'ỹme. Ndojehu mo'ãi ndéve mba'eve. 22 Ha ha'e ramo chupe: “Umi hu'y oĩ amo gotyove”, tereho, Ñandejára oipotágui reho. 23 Ha Ñandejára hína pe ñe'ẽ ñame'ẽ vaekue ojupe renduhare, opa árape guarã.
24 David okañy upe ñúme ha oguahẽvo pe jasy pyahu arete, mburuvicha guasu oguapy mesápe okaru haguã. 25 Oguapy, jepi guáicha, iguapyha tápia ypýpe guápe, Jonatán oguapy hovái ha Abner oguapy Saúl ykére. David guapyha opyta nandi. 26 Upe árape Saúl nde'íri mba'eve, oimo'ãgui oiméne haguã oja hese potĩ'ỹ*f** ha noñemopotĩri. 27 Pe ára ambuépe katu David guapyha opyta avei nandi. Upérõ Saúl oporandu ita'ýra Jonatánpe:
—Mba'ére piko ndoúi kuehe okarúvo Jesé ra'y ha ko'ágã ndoúi jey?
28 Jonatán he'i chupe:
—David ojerure chéve oho haguã Belénpe. 29 Upépe hogagua omymbajuka, ha ityke'ýra oipota oho. He'i avei chéve ikatúpa oho avei upekuévo ohechami hesegua kuérape. Upévare ndoguapýi hína okaru ne ndive che ruvicha guasu.
30 Upérõ Saúl ipochy eterei Jonatán ndive ha he'i chupe:
—Nde aña membyre! Che piko ndaikuaái nga'u reimeha Jesé ra'y ykére, renẽmotĩ haguã nde ha remotĩ haguã nde sýpe? 31 Ha'e oikove aja ko yvy ári, ndapeiko mo'ãi kyhyje'ỹ rehe nde ha ne retã. Pya'éke tereho eheka chupe ha eru chéve ko'ápe tajuka!
32 Jonatán katu he'i chupe:
—Ha mba'ére piko rejukáta? Mba'e piko ha'e ojapo?
33 Saúl ohupi ikyse yvuku oikutu haguã Jonatánpe. Upépe ha'e ohecha kuaa itúva ojukataha Davídpe. 34 Upérõ Jonatán ipochy eterei ha opu'ã meságui. Ndopytái okaru upe ára mokõiháme, ombyasy etereígui Davídpe itúva ojahéi haguére hese. 35 Pe ára ambuépe Jonatán osẽ ñu gotyo, upe óra he'i haguépe Davídpe. Omoirũ chupe peteĩ hembiguái mitã rusu. 36 Upévape ha'e he'i:
—Pya'e tereho eheka umi hu'y che apoíva.
Pe mitã rusu osẽ oñani, Jonatán opoi aja peteĩ hu'y ho'a haguã mombyry chugui. 37 Ha pe mitã rusu oguahẽvo ho'a haguépe upe hu'y, Jonatán osapukái hatã chupe:
Pe hu'y oĩ amo gotyove!
38 Ha upéi Jonatán osapukái jey hembiguáipe:
—Nde pya'e edipara, ani repyta!
Jonatán rembiguái ohupi umi hu'y ha ogueru chupe. 39 Ha ndohecha kuaái mba'eve, Jonatán ha David añónte oikuaágui mba'épa he'ise umi mba'e. 40 Upéi Jonatán ome'ẽ hi'árma hembiguáipe ha he'i chupe ogueraha jey haguã hógape.
41 Oho rire pe tembiguái, David osẽ pe itaty kupégui ha oñesũ Jonatán renondépe mbohapy jey omboja peve isyva yvýre. Upéi oñoañua hikuái ha hasẽ oñondive. 42 Ipahápe Jonatán he'i Davídpe:
—Tereho katu kyhyje'ỹre. Pe ñe'ẽ ñame'ẽ vaekue ojupe niko Ñandejára rérape ñame'ẽ ha jajerure chupe oĩ haguã opa ára ñande apytépe ha ne ñemoñare ha che ñemoñare apytépe.