David apchaqhe Goliat
1 Apchánchesákxeyk axta sẽlpextétamo apagkok filisteos yaqwayam yempakha', axta apchaqnákxak ma'a Socó, apagkok axta m'a Judá, apkelpakxenwokmek axta m'a teyp Efes-damim, halep nak ma'a Socó tén han Azecá. 2 Apchaqnákxeyk axta han israelitas yetlo Saúl, apkelpakxenwokmek axta m'a ekyapwátegweykenxa nak xapop Elá, apkelánegkokxeyk axta aptamhágkaxa yaqwayam yempakhak ma'a filisteos. 3 Axta apkeleywekxak apchaqnágwa'a filisteos ma'a egkexe nak, keñe axta han israelitas ma'a mók egkexe nak, ekyapwate axta eyke m'a neyseksa nak. 4 Pelakkassek axta aptepa neyseksa apkeleweykekxa filisteos xama kempakhakma yáp, tres metros axta han apwenaqte, Goliat axta apwesey, axta apkeñamak ma'a tegma apwányam Gat. 5 Sawo ekyexwase axta han élánamáxche apketchesso apqátek, tén axta han apcháhakkasso apnények, cincuenta y cinco kilos axta han ekyentaxno. 6 Sawo élyexwase axta han ma'a apkeláhakkasso nak apexchakkok, tén axta han ma'a sawhéwa apkexanma axta chá'a apkapok. 7 Ekwányam axta m'a sawhéwa apagkok, awanhek axta apakxak, yentexek axta han, seis kilos axta han ekyentaxno naw'a m'a ahamtek nak. Apmonye' axta apxegak ma'a apkelsókáseykha axta chá'a apkelmeykha. 8 Apkenegwokmek axta Goliat, keñe axta aptáha apkeláneya israelitas se'e:
—¿Yaqsa ektáha kélchaqnágwa'a nak yaqwayam kólempakha'? filisteo ko'o, keñe kéxegke kélteme Saúl apkeláneykha, kólyésha sa' xama kéxegke yaqwayam sa' ko'o alnapaxche'. 9 Apmeyhek sa' agkok, seyaqha enxoho, negko'o sa' antéhek senláneykha kéxegke; émeyhek sa' agkok ko'o, seyaqha enxoho, nenláneykha sa' negko'o antéhek kéxegke. 10 Sakhem ko'o sélenxanakmo séllokásegko sẽlpextétamo israelitas: ¡Héláphásses kélxama yaqwayam sa' alnapaxchek ko'o!
11 Xama axta apleg'a Saúl tén han ma'a apyókxoho israelitas aptáhakxa appeywa m'a filisteo, teyekmek axta apkelwáxok, apkelakak axta.
12 Aphegkek axta han xama énxet ma'a Belén apwesey axta Jesé, apwányamók axta eyke aptemék, apyennaqtamakxa axta m'a Saúl. Ocho axta han apketchek xa énxet nak, cha'a apketche axta han xama m'a David. 13-14 Keñe axta apqántánxo átnaha apketkók apketchek, cham'a Eliab, Abinadab tén han Samá, apkelyetlama Saúl ma'a kempakhakma. Keñe axta m'a David apteme axta apsexyók apagko', 15 emyekxohok axta chá'a m'a appakxanmakxa axta Saúl, keñe etaqhohok chá'a emyekxak Belén, yaqwayam elanha apyáp apnaqtósso nepkések.
16 Axto'ók axta chá'a ey'otámhok ellókassetak israelitas xa filisteo nak, tén han taxnám, cuarenta ekhem axta weykmok apteméssesso xa ektáha nak.
17 Xama ekhem axta aptáha apcháneya apketche m'a Jesé, cham'a David:
—Elma sa' veinte kilos se'e hótáhap kélyexnáyam nak, keñe han se'e diez pán nak, elsakxés sa' ekmanyehe agko' apkelpepma m'a apkelpakxeneykegkaxa nak. 18 Elsakxés sa' han sẽlpextétamo apkemha apmonye' s'e diez weyke nagkeygmenek ekyenneykekxa nak. Elano sa' ektáhakxa apheykha m'a apkelpepma, hesantagkashok sa' han aqsok yaqwayam enxoho ay'asagkohok ektaqmela apheykha.
19 Keñe axta Saúl tén han David apkelpepma, tén han ma'a apyókxoho israelitas, apkelhayam axta m'a ekyapwátegweykenxa nak xapop Elá, apkelnápékpo m'a filisteos.
20 Keñe axta mók ekhem, axto'ók agko' axta apxatakha'a David, pók énxet axta han apkeltamhók elánésha m'a nepkések apnaqtósso, apxegkek axta apkelsákxo m'a nento apkelmésso axta m'a Jesé. Xama axta apwákxo m'a apkelpakxeneykegkaxa nak, appenchásegkek axta aptamhágkaxa yaqwayam elxog kempakhakma m'a sẽlpextétamo, apkelwónchessek axta apmako yempakha'. 21 Appayhawok axta han chá'a pók apkeleyweykekxa m'a israelitas tén han filisteos. 22 Apkexakkassekmek axta aqsa han David aqsok apkelseykha m'a apkeláneykha axta chá'a kélmeykha kélanchesso kempakhakma tén han ma'a nento, apkenyeyk axta apmahágko m'a apkeleyweykxexa axta aptaxnegwokmo, apkelmaxnegwokmo ektáhakxa apheykha apkelpepma. 23 Neyseksa apkelpaqhetchesso axta aptepa nepyeseksa apkeleyweykekxa filisteos ma'a kempakhakma yáp, apwesey axta Goliat, apkeñama axta tegma apwányam Gat, apkellókaságkek axta makham ma'a israelitas, apteméssessamakxa axta chá'a. Apleg'ak axta han ma'a David.
24 Apkelakawók apagko' axta han israelitas apkelwet'a xa énxet nak, apkenyahágkek axta apmonye', 25 axta aptáhak apkelpaqmeta s'e: “¿Kélwet'aya xa énxet apxegakmo nak? ¡Apxegakmek yaqwayam ellókasagkok ma'a énxet'ák Israel! Énxet apchaqhe enxoho xa, elmések sa' aqsok ekxámokma wesse' apwányam, egkések sa' han apketche kelwána yaqwayam etnehek aptáwa', megyánhek sa' han elyánmagkasek élmomaxche nak chá'a selyaqye m'a apnámakkok.”
26 Keñe axta David aptáha apkelmaxneyáncha'a m'a apchaqneykha axta nápakha:
—¿Yaqsa aqsok kólmések énxet apchaqhe enxoho xa filisteo, keñe han apmasséssesso enxoho apkelmegqakto m'a Israel? ¡Mékoho apagko' xa filisteo mey'áseyak nak Dios, kaqhok etnehek elxénmakha ekmaso Dios memassegwayam nak sẽlpextétamo apagkok xa ektáha nak!
27 Axta aptáhak makham apkelátegmowágko m'a aptáhakxa axta m'a sekxók axta, apkelxéna m'a aqsok yaqwayam kólmések ektáha enxoho apchaqhe m'a Goliat. 28 Keñe axta Eliab, apepma átnaha apketkok axta m'a David, aplege axta apkelpaqhetchesso m'a énxet'ák, aptaqnókók apagko' axta, aptáhak axta apcháneya s'e:
—¿Yaqsa aptegyágwa'a apmeyókmo s'e? ¿Yaqsa apnegkenchásekxo yaqwayam kalanha m'a nepkések apqántawo apkellóncha'a nak yókxexma meykexa énxet? Ekya'ásegkók ko'o exchep apxegakmo apmako elanha kempakhakma.
29 —¿Yaqsa eyke sélana kaxwo'? —axta aptáhak apchátegmowágko David—, ekpaqmetche neykhe aqsa ko'o.
30 Tén axta appeynchákpoho apkelmaxneyáncha'a pók énxet, hawók axta aqsa han apchátegmowéyak ma'a aptáhakxa axta apepma'. 31 Apkeltennássekxeyk axta han Saúl ma'a ektáha axta chá'a aplege ektáhakxa apkelmaxneyeykha David, tén axta apkeltamho kólyentawakxa'. 32 Keñe axta David aptáha apcháneya Saúl:
—Méko kayelqaxchek eñama eyeye s'e filisteo nak, hakte ko'o sa' alnapaxchek ma'a, sektáha nak xép apkeláneykha wesse'.
33 —Mopwanchek xép exog apxakko' elnapakpok xa filisteo nak —axta aptáhak apchátegmowágko Saúl—, apketkok apagko' xép makham; nanók eyke apteme kempakhakma yáp ma'a, eyeynmo m'a aptémakxa axta wokma'ák.
34 Aptáhak axta apchátegmowágko David:
—Ko'o sektáha nak xép apkeláneykha wesse', éláneseykha chá'a ko'o apnaqtósso nepkések ma'a táta, ya'awak agkok chá'a m'a méwa, essenhan aqsok nawhak eklo kamok ma'a xama nepkések, 35 ayaqmaksek chá'a ko'o eymentagwakxa'; taqhegwokmek agkok peya enxoho hektámegma', almássesagkok chá'a amáxempenák keñe atekpagmakha chá'a ekwokmoho seyaqha. 36 Cháxa sektémakxa ko'o waqhek méwa essenhan aqsok nawhak eklo, ko'o sektáha nak xép apkeláneykha wesse'. Kaxhok sa' han ektáhakxa xa filisteo mey'áseyak nak Dios, hakte apkellókaseykegkek chá'a m'a Dios memassegwayam nak sẽlpextétamo apagkok. 37 Wesse' semallahanchesso nak chá'a neyseksa sẽlnápomáxche m'a méwa tén han aqsok nawhak eklo, sa' han hemallahanchesek neyseksa apmáheyo heyaqhek xa filisteo.
Keñe axta aptáha apcháneya Saúl se'e:
—Exeg, Wesse' egegkok sa' etnehek apxegexma.
38 Tén axta Saúl apkeltamho kóltaxneyásekxak David ma'a apáwa apkelmeykha nak chá'a, tén han kólatchessesek apqátek ma'a élánamáxche nak sawo ekyexwase, tén han kóláhakkasek apnények ma'a kéláhakkasso nak chá'a kélnények. 39 Apkexneyk axta nepxet sókwenaqte m'a David, apyekkeynchessek axta han apxega aptáha xa ektáha nak, hakte axta kaltámeyek apkelmeykha xa ekyókxoho aqsok nak. Yetlókok axta han apteme apkenagko Saúl se'e:
—Mowanchek sekxega yetlo sélántaxneykekxa s'e aqsok nak, hakte meheltámeyeyk sélmeykha.
Tén axta kélhaxyawássesa makham ekyókxoho, 40 apmákxeyk axta yámet aptasqapeykha, apkelyésáha axta han cinco meteymog éláxñeyo m'a neyáwa alwáta' nak, apxatmeyk axta nahápa apagkok apseykha axta, mélwakto axta apmeykha apkenmeyncha'a apmonye' m'a filisteo. 41 Keñe axta filisteo aptaqmelchásegkoho apchágketchessekmo apkenmágkaxa m'a David. Apmonye' axta apxegak ma'a apkelsókáseykha axta chá'a apkelmeykha apkenchesso kempakhakma. 42 Apkelanawók axta filisteo m'a David, apwet'ak axta aptáha apketkok apagko', ektaqmalma apyempehek tén han apyókxa, axta yekawo', 43 axta aqsa aptáhak apcháneya s'e:
—¿Semhegya ko'o eyeneyk apsókmo nak yámet yaqwayam hetekpog?
Yetlókok axta han apyemneykha Goliat ma'a David, yetlo apxeyenma ekwesey m'a aqsok apcháyókxa'. 44 Axta aptáhak han apcháneya s'e:
—¡Exegma', almésagkok sa' ko'o exchep aphápetek yaqwayam etawagkok ma'a máma, tén han ma'a aqsok nawha'ák éllo!
45 Aptáhak axta apchátegmowágkokxo David se'e:
—Ey'awak xép yetlo sókwenaqte, sawhéwa tén han héwa, ay'ammok sa' eyke ko'o exchep yetlo Wesse' egegkok ekha apyennaqte apwesey, Dios apagkok nak ma'a Israel sẽlpextétamo apagkok, apkellókáseykegko nak chá'a exchep. 46 Hegkések sa' ko'o exchep ma'a Wesse' egegkok, sakhem sa' ko'o waqhek xép, keñe sa' ma'a sẽlpextétamo nak filisteos aphopák, almésagkok yaqwayam etawagkok máma, tén han aqsok nawha'ák éllo. Keñe sa' ekyókxoho nélwanmeygkaxa kólya'asagkohok apha xama Dios ma'a Israel. 47 Apyókxoho apchaqneykekxa nak se'e, elya'asagkohok sa' Wesse' egegkok mehegwagkasso teyp yetlo sókwenaqte tén han sawhéwa. Wesse' egegkok apagkok se'e kempakhakma nak, sa' hẽlmések negko'o yaqwayam ólmok kéxegke m'a.
48 Apkempákxeyk axta néten filisteo, apkelanyexágkek axta m'a David, apkenegwokmek axta han ekmanyehe agko' apmonye' yaqwayam elnapakpok: 49 Appogwatweykxeyk axta nahápa apagkok, aplekkek axta xama meteymog apketchesa m'a mélwakto apagkok apyenha m'a filisteo, ekpayhakxa nápat axta han apchaqhásawo', apkelpólégkek axta han apyaqnena filisteo ektaxna ekpayhakxa nápat ma'a meteymog. 50 Cháxa ektémakxa axta apchaqhama David ma'a filisteo, wánxa axta apmeykha m'a mélwakto, tén han xama meteymog. Méko axta han sókwenaqte apagkok, 51 keñe apkenyaha apkenegwokmo m'a ekpayhókxa axta apyetnakxa filisteo, apmeyk axta m'a sókwenaqte apagkok axta, keñe apleya apkelyetxeykxoho. Tén axta natámen apchaqhe apyaqténcháseykxoho apyespok.
Xama axta apwet'a filisteos apmatñà kempakhakma yáp apagkok apyennaqte, apkenyahágkek axta. 52 Tén axta apkelwónchesa peya yempakhak ma'a énxet'ák Israel tén han Judá, apmenxenchek axta ekweykekxoho m'a nentaxnamakxa nak Gat, tén han ma'a atña'ák nak Ecrón. Hágkek axta han aphopák sẽlpextétamo filisteos ma'a ekyókxoho ámay ekmahéyak nak Saaraim, ekweykekxoho m'a Gat tén han Ecrón.
53 Keñe axta natámen apmenxenma filisteos, apkelchexyekmek axta makham israelitas, keñe apkelmágko aqsok apagkok ma'a apkelpakxeneykegkaxa axta. 54 Keñe axta David apma m'a filisteo apqátek, apsákxeyk axta m'a Jerusalén, keñe axta m'a apkelmeykha apkenchesso nak kempakhakma, apnegkena m'a kañe' appakxanma.
55 Xama axta apwet'a Saúl peya elnapakpok David ma'a filisteo, axta aptáhak apkelmaxneyáncha'a m'a Abner, apteme axta apkemha apmonye' sẽlpextétamo apagkok:
—Abner, ¿yaqsa étche xa wokma'ák nak?
56 —May'ásegkok wesse', —axta aptáhak apchátegmowágko Abner.
—Etegyaha sa' amya'a —axta aptáhak apcháneya wesse' apwányam.
57 Apkexyekmek axta David natámen apchaqhe filisteo apsantámho m'a apqátek nak, apmeyk axta Abner apyentamákxo m'a aphakxa nak Saúl, 58 axta aptáhak apkelmaxneyáncha'a Saúl se'e:
—Héltennés hana, ¿yaqsa enxoho exchep étche?
Apchátegmowágkek axta David:
—Jesé apketche ko'o, apha nak ma'a Belén, apchásenneykha nak xép wesse'.
David, ñorãirõhára jojaha'ỹ
1 Filistéo kuéra oñembyaty ñorãirõrã Judagua távape hérava Socó ha oñemohenda oñorãirõ haguã ñúme hérava Efes-Damim, Socó ha Azecá pa'ũme. 2 Saúl ha Israelgua katu oñembyaty ha oñemohenda Elá ñúme, oñorãirõ haguãicha filistéo kuéra ndive. 3 Filistéo kuéra oñemohenda peteĩ yvytýpe ha Israelgua upe yvyty hovái guápe ha ipa'ũme kuéra oĩ peteĩ ñu. 4 Peichaháguinte filistéo kuéra apytégui osẽ peteĩ ñorãirõhára ipukúva 3 métro. Héra Goliat, táva Gat pegua. 5 Iñakãre oguereko akã mo'ãha vrónse ha hete mo'ãha avei vrónse, ipohýiva 55 kílo. 6 Vrónse avei umi hetyma mo'ãha ha pe kyse yvuku ogueraháva ijati'ýre. 7 Upéva ýva ipuku ha ipoguasu ojogua yvyrápe ojeporúva poyvi jepyahápe ha upéva apỹi fiérro guigua, ipohyivéva 6 kílogui. Henonderã oho ipytyvõhára. 8 Goliat oñembo'y ha osapukái ñorãirõhára Israel guápe:
—Maerã piko pesẽ peñemohenda ñorãirõrã? Che hína filistéo, peẽ katu Saúl rembiguái. Peiporavo peteĩ pende apytégui osẽ haguã oñorãirõ che ndive. 9 Ipu'aka ramo che rehe, ore pene rembiguáita; che pu'aka ramo hese katu, peẽ ore rembiguáita. 10 Ko árape che amoñarõ Israelgua ñorãirõhárape: peme'ẽ chéve peteĩ kuimba'e oñorãirõ haguã che ndive.
11 Saúl ha opa Israelgua ohendúvo ko'ã ñe'ẽ ipy'a mano ha okyhyje eterei.
12 Oĩ peteĩ kuimba'e hérava Jesé Belengua, itujámava upérõ. Ha'e 8 ita'ýra, 13 ha mbohapy ita'ýra tuichavéva oho Saúl ndive ñorãirõháme. Pe ijypykue héra Eliab, upe riregua héra Aminadab, ha pe mbohapyha, Samá. 14 David pe ipahague. Umi mbohapy tuichavéva oĩ Saúl ndive tekohápe, 15 David katu oho jepi tekohápe ha ou jey Belénpe oñangareko haguã itúva ovecha kuérare.
16 Upe aja, pe filistéo osẽ jepi omoñarõ haguã Israel guápe pyhareve ha ka'aru, ha péicha ojapo 40 ára pukukue.
17 Peteĩ jey Jesé he'i ita'ýra Davídpe:
—Tereho tekohápe ha eraha nde ryke'y kuérape ko 20 kílo trígo maimbe ha ko'ã 10 mbuja. 18 Eraha avei ko'ã 10 kesu nde ryke'y kuéra ruvichápe. Ehecha mba'éichapa oiko nde ryke'y kuéra ha eju emombe'u chéve.
19 Upe aja Saúl, David ryke'y kuéra ha opa Israelgua oĩ Elá ñúme ha oñorãirõ filistéo kuéra ndive.
20 David opu'ã ko'ẽ mboyve, oheja ijovecha kuéra peteĩ ovecha rerekuápe, ohupi ijape rehe imatúla ha oho tekoha gotyo, he'i haguéicha chupe Jesé. Oguahẽvo tekohápe umi ñorãirõhára osẽta hína ñorãirõme ha osapukái joa hikuái. 21 Israelgua ha filistéo oñemohenda ñorãirõrã ojohovái. 22 David oheja imatúla pe árma ha hi'upy rerekuápe, ha pya'e oho oike ñorãirõhára apytépe oporandu haguã ityke'ýra kuérape mba'éichapa oiko. 23 Oñe'ẽ aja hendive kuéra, pe ñorãirõhára filistéo hérava Goliat táva Gat pegua, osẽ filistéo apytégui ha omoñarõ jey Israel guápe jepiguáicha. David ohendu upéva.
24 Umi Israelgua ohechávo pe kuimba'épe, okyhyje eterei ha okañy chugui, 25 he'ívo: “Pehechápa! Osẽ jeýma omoñarõvo Israel guápe! Upe ipu'akávape hese, ñande ruvicha guasu ome'ẽta heta mba'e, ome'ẽta chupe itajýra hembirekorã ha hogagua ndopaga mo'ãi impuésto.”
26 Upérõ David oporandu umi ijyke rehe oĩvape:
—Mba'épako oñeme'ẽta pe kuimba'épe ko filistéope ojukáva, ha péicha ojohéiva upe jejahéi ojapóva Israel rehe? Ha máva piko pe filistéo Tupãme oguerovia'ỹva, oñarõ haguã péicha Tupã oikovéva ñorãirõhára rehe?
27 Ha'e kuéra he'i jey chupe mba'épa oñeme'ẽta pe filistéope ojukávape. 28 David ryke'y Eliab katu, ohendúvo ha'e oñe'ẽha umi kuimba'e ndive, ipochy eterei ha he'i chupe:
—Maerã piko reju ra'e? Ha mávape piko reheja umi nde ovecha mbovymíre rekóva yvy ojeiko'ỹháme? Aikuaa porã, akã hatã ha ñorãirõ rehechaséguinte rejuha hína.
29 David he'i chupe:
—Ha mba'e piko che ajapo ko'ágã? Añe'ẽnte niko!
30 Upéi ojere ityke'ýragui ha oporandu pe ambuépe, ha péichante avei oñe'ẽ chupe. 31 Oĩ ohendúva pe David he'íva ha oho omombe'u Saúlpe. Saúl ohenoika chupe. 32 Upérõ David he'i Saúlpe:
—Ani avave ojepy'apy ko filistéore, che ruvicha guasu. Che añorãirõta hendive.
33 Saúl he'i chupe:
—Mba'éicha piko nde rehóta reñorãirõ ko filistéo ndive? Ne mitã iterei, ha'e katu imitã guive voi oñorãirõva.
34 David he'i chupe:
—Ta'éna ndéve, che ruvicha guasu: che añangareko ramo che ru ovecha kuérare, ou ramo león térã óso ogueraha peteĩ che ovecha, 35 amuña chupe ha aipe'a jey hãinguágui che ovecha. Ha ojeity ramo che ári, aipyhy hañykãgui ha ambyepoti heta porã ajuka peve. 36 Taha'e león térã óso, ajuka vaerã katuete. Ko filistéope, Tupãme oguerovia'ỹvape, ojehúta péicha avei, oñarõ haguére Tupã oikovéva ñorãirõhára kuérare. 37 Tupã che pe'a vaekue león ha óso rãinguágui, che pe'áta avei ko filistéo pógui.
Upérõ Saúl he'i chupe:
—Tereho katu ha Tupã ta ne moirũ!
38 Upéi Saúl omondeka Davídpe umi ao ha'e oiporúvape. Omoĩka iñakãre akã mo'ãha ha hetére tete mo'ãha. 39 Ipahápe David omosãingo iku'a jopyha rehe kyse puku ha oñeha'ã oguata péicha. Ndojepokuaái umi mba'ére ha he'i Saúlpe:
—Ndaikatúi aguata areko ramo ko'ã mba'e che apére. Ndajepokuaái hese kuéra.
Upérõ oipe'apa umi mba'e, 40 ipojái pe yvyra ipo peguáre, oiporavo 5 itasỹi apu'a ysyrýgui ha omoinge ivosápe. Upéi osẽ hi'ónda ipópe upe filistéope. 41 Pe filistéo avei oñemboja mbegue katu oúvo David gotyo ha henonderã ouipytyvõhára. 42 Pe filistéo oma'ẽ David rehe, ha ohechávo peteĩ mitã rusu rova pytãmiha ijukýva, ojapo'i chupe, 43 ha he'i:
—Che piko jagua mba'e reju haguã chéve yvyra nde pópe?
Ha ojahéi hese itupã rérape. 44 Upéi he'i chupe:
—Eju ko'ápe tame'ẽ ne re'õngue yryvu ha tymba ñarõme hembi'urã! 45 David he'i chupe:
—Nde reju chéve kyse puku ha kyse yvuku reheve, che katu aju ndéve Tupã ipu'akapáva, Tupã Israelgua ñorãirõhára Jára rérape. Umívape nde remoñarõ reikóvo. 46 Ko'ágã Tupã ne me'ẽta che pópe ha ko árape voi rojukáta ha roñakã'óta. Ha filistéo ñorãirõhára re'õngue kuéra ahejáta yryvu ha tymba ñarõme hembi'urã. Péicha opavave ko yvy ári oikuaáta oĩha Tupã Israélpe. 47 Opa ko'ápe ijatýva oikuaáta Tupã ndoporope'aiha jejopy vaígui kyse puku térã kyse yvukúpe. Tupã hína pe oñorãirõta ha pene me'ẽtava ore pópe.
48 Pe filistéo oñemongu'e ha osẽ Davídpe. Ha'e avei pya'e osẽ ha oñemoĩ filistéo renondépe, 49 opo'ẽ ivosápe, oguenohẽ peteĩ ita, omoĩ hi'óndape, oha'ã pe filistéope ha ojapi chupe isyva mbytetépe. Pe ita ojejakutu ha oike isyváre, Pe filistéo ho'a ovapývo. 50 Péicha David ipu'aka pe filistéore. Peteĩ ónda ha peteĩ itápente David oity chupe yvýre. Ha ndoguerekóigui kyse puku, 51 pya'e oñemboja pe filistéo oĩháme, ohekýi chugui ikyse puku ha pype ojuka chupe. Upéi oñakã'o.
Filistéo kuéra ohecháma ramo iñorãirõha imbaretevéva re'õngue, oguevipa. 52 Upérõ Israel ha Judagua ñorãirõhára opoi yvytúre isapukái ha osẽ omuña chupe kuéra táva Gat reike ha táva Ecrón rokẽ meve. Pe tapére ohóva Saaraim guive Gat ha Ecrón peve, ojehecha opa rupi filistéo kuéra re'õngue.
53 Omuña rire filistéo kuérape Israelgua ou jey. Upéi oho filistéo rekohápe ha ogueraha opa mba'e ha'e kuéra oheja vaekue. 54 Upérõ David ipojái pe filistéo akãngue rehe ha ogueraha Jerusalénpe. Hi'árma kuéra katu oheja hóga vakapípe.
55 Saúl oporandu ra'e iñorãirõhára kuéra ruvicha Abnérpe, ohechávo David osẽha oñorãirõvo filistéo ndive:
—Abner, máva piko pe mitã rusu ru?
56 Abner he'i chupe:
—Ndaikuaái che ruvicha guasu.
—Eikuaa ñandéve mávapa, he'i chupe Saúl.
57 Upévare, oúvo David pe filistéo akãngue ipópe, Abner ogueraha chupe Saúl rendápe, 58 ha ha'e oporandu chupe:
—Ne mitã, máva ra'y piko nde?
David he'i chupe:
—Jesé Belengua ra'y hína che, che ruvicha guasu.