Juan Bautista ojejuka ramo guare
(Mc 6.14-29Lc 9.7-9)1 Umiha árape Herodes, mburuvicha guasu Galiléa pegua, ohendu umi mba'e Jesús ojapóva, 2 ha he'i hembiguái kuérape:
—Upéva niko Juan Bautista hína, opu'ã jeýva omanóva apytégui. Upévare ipokatu ojapo haguã umi mba'e hechapyrãva.
3 Herodes niko ojopyka vaekue Juánpe yvyrakuápe ha ombotyka chupe koty ypytũme. Herodes niko omenda vaekue Herodías, tyvýra Filipo rembirekóre, 4 ha Juan he'íva Heródespe:
—Ndaikatúi remenda Herodías rehe. ,
5 Herodes ojukase vaekue Juánpe. Okyhyjénte opavavégui, ha'e kuéra oguerekógui Juánpe maranduhára ramo. 6 Ha Herodes hi'ára mbotyha árape, Herodías membykuña osẽ ojeroky Herodes ha opa umi upépe oĩva renondépe. Herodes oguerohory eterei pe ijeroky, 7 ha Tupã rérare he'i, ome'ẽne haguã chupe oimeraẽ mba'e ha'e ojeruréva. 8 Pe mitãkuña he'i haguéicha chupe isy, he'i Heródespe:
—Ko'agãite aipota reme'ẽ chéve peteĩ ña'ẽmbépe Juan Bautista akãngue.
9 Upéva tuicha oguapy mburuvicha guasu Herodes rehe. Ha ome'ẽ haguére iñe'ẽ opavave rovake ndaikatúi opyrũvo hese. Upévare ojapo pe mitãkuña ojeruréva. 10 Ha oñakã'ouka Juánpe oĩva hína koty ypytũme, 11 ha ogueru hikuái iñakãngue peteĩ ña'ẽmbépe ha ome'ẽ pe mitãkuñáme. Ha'e ogueraha ha ome'ẽ isýpe.
12 Upéi oho Juan remimbo'e kuéra ha ogueraha hetekue ha oñotỹ. Upéi oho omombe'u hikuái Jesúspe mba'épa ojehu.
Jesús omongaru hetápe
(Mc 6.30-44Lc 9.10-17Jn 6.1-14)13 Oikuaávo Jesús upe Juánpe ojehu vaekue, ojupi peteĩ kanóape ha oho upégui peteĩ ha'eñoháme. Opavave oikuaávo upéva, osẽ umi oikohágui ha oho ha'e oĩháme yvy rupi. 14 Oguejývo Jesús pe kanóagui, ha ohechávo hetaha umi ijatýva, oiporiahurereko chupe kuéra, ha omonguera umi hasýva ogueru vaekue hikuái. 15 Pytũmarõ hína, hemimbo'e kuéra ou hendápe, ha he'i chupe:
—Ka'aruetéma niko, ha ko'arupi ndaipóri avave oikóva. Emondómana opavavépe toho umi táva rupi, tojogua hembi'urã.
16 Jesús katu he'i chupe kuéra:
—Natekotevẽi oho. Peẽ voi pemongaru chupe kuéra.
17 Ha'e kuéra he'i chupe:
—Roguereko niko 5 mbuja ha mokõi pira.
18 Jesús he'i chupe kuéra:
—Peru chéve ko'ápe.
19 Ha omboguapy opavavépe kapi'ipépe. Upéi katu ojapyhy ipópe umi 5 mbuja ha mokõi pira ha oma'ẽvo yvága gotyo ojerure Tupã ohovasa haguã. Upéi oipehe'ã umi mbuja ha ome'ẽ hemimbo'e kuérape, ha ha'e kuéra ome'ẽ opavavépe. 20 Opavave ho'u hyguãtã meve. Ha umi hembývagui omono'õ hikuái 12 ajaka renyhẽ. 21 Umi okarúva niko hína 5.000 kuimba'e rupi, ojepapa'ỹre kuña ha mitã nguéra.
Jesús oguata y apére
(Mc 6.45-52Jn 6.16-21)22 Upéi, Jesús he'i hemimbo'e kuérape ojupi haguã peteĩ kanóape ha ohasa haguã henonderã y mboypýri. Upe aja ha'e he'íta opavavépe oho haguã hógape. 23 Omondopa rire opavavépe hógape, Jesús ojupi peteĩ yvytýpe oñembo'e haguã ha'eñoháme. Pyhare oguahẽvo, Jesús oĩ gueteri upépe ha'eño. 24 Pe kanóa katu ohupytýma pe y mbyte rupi. Pe y pochy katu oñenupã pe kanóa tĩre, ohuguãitĩgui ohóvo hikuái yvytu. 25 Ha ko'ẽmbotávo, Jesús oñemboja hendápe kuéra oguatahápe pe y apére. 26 Hemimbo'e kuéra katu ohechávo chupe oguatáva ohóvo y apére, tuicha oñemondýi ha okyhyjégui osapukái:
—Póra niko upéva!
27 Jesús katu oñe'ẽ chupe kuéra, ha he'i:
—Chénteko! Ani pekyhyje.
28 Upépe Pedro oñe'ẽ chupe, ha he'i:
—Che Jára, nde ramo añete, eheja chéve taha ne rendápe y apére.
29 Jesús he'i chupe:
—Eju.
Upévo Pedro oguejy pe kanóagui ha oñepyrũ oguata pe y apére, ohóvo Jesús rendápe. 30 Oñandúvo pe yvytu ratã katu okyhyje ha oñepyrũ oyguy. Upépe hatã osapukái:
—Che Jára, che pytyvõke!
31 Upévo Jesús ipojái ipóre, ha he'i chupe:
—Rejerovia'i eterei ra'e! Mba'ére piko nde py'a mokõi reguata haguã?
32 Ha'e kuéra ojupívo pe kanóape, opi pe yvytu. 33 Ha umi oĩ vaekue pe kanóape oñesũmba Jesús renondépe, ha he'i chupe:
—Nde niko añete Tupã Ra'y.
Jesús omonguera hasývape táva Genesarétpe
(Mc 6.53-56)34 Ohasa hikuái pe y mboypýri ha oguahẽ Genesarétpe. 35 Ha umi upepegua oikuaávo Jesús oguahẽ hague, opa rupi ojekuaa, ha ogueru hikuái hendápe opaichagua hasýva. 36 Ojerure chupe hikuái opokomínte haguã ijao rembe'yrénte jepe, ha opokóva guive hese, okuera.
Apmatnam Juan yapasquiscama yingmin inyap
(Mr 6.14-29Lc 9.7-9)1 Aplingangvocmec alhta apvisqui Herodes apvisay Jesús. 2 Yejemoc alhta aptomja Herodes apquilanya apquillhalhmaa:
—Juan yapasquiscama yingmin inyap nac maa. Aplhaticjangvocmec nipyesicsa apquilmasquingvaycmo. Eyca ayinyemaclha apmopvan aptamjaycam sinpilapquiscama —alhta aptomjac.
3 Apvisqui Herodes alhta apcanem emacpoc Juan, yoyam elpilhtetacpoc najan elhnesacpoc singilpilhtetomaclha. Quilvana alhta ayinyemaclha acvisay Herodías. Felipe aptava nac maa. Felipe apipma apvisay Herodes. Apmayclha apanco Herodes apyamilhco acvisay Herodías. 4 Aptomjac alhta siclho Juan apcanya apvisqui Herodes:
—Copvanquejec lhip etnejic aptava apyalhing aptava —alhta aptomjac. ,
5 Apquiltamjoc alhta inyicje apvisqui Herodes ingyajic Juan. Apnaymacoc alhta apcacpoc. Apcanyacpec alhta Juan aptomja profeta Dios aplingascama. 6 Invocmec alhta año pac aptiyaycamlha apvisqui Herodes. Yejemoc alhta altamcaa Herodías ayitca apnamcaclha maycaa. Apyispaquic alhta apvisqui altaycam quilvana ayitcoc. 7 Yejemoc alhta aplhena apvisqui etnejic nasoc anco, yoyam emquesic asoc almalhnaycam quilvana ayitcoc. 8 Inquiltimnaseclho alhta inquin asoc, yoyam colmalhna. Intomjac alhta quilvana ayitcoc ayanya apvisqui:
—Jimques sat avalhoc asoc payjem Juan yapasquiscama yingmin inyap apcatic —alhta intomjac.
9 Inyitnocjavoc alhta apvalhoc apvisqui. Am alhta copvanac emyoc ayinyema apquillhalhma (maycaa) najan ayinyema appayvam aplhanma, yoyam emquesic asoc. Apcanayquic alhta apvisqui, yoyam colhic acmesa. 10 Yejemoc alhta apquilapajasa singilpilhtetemo apcanama, yoyam elyatemenic apyispoc Juan apmaclha singilpilhtetomaclha. 11 Apquilsantac alhta apcatic avalhoc asoc payjem. Apquilmesquic alhta quilvana ayitcoc. Insantac alhta acnaclha inquin.
12 Yejemoc alhta apquilvaa Juan apquiltamsoycaoc. Apquilsaclhec alhta apmatnam. Apquilatonquic alhta tacjalhop. Apquililtimnasquiclhec alhta amyaa Jesús.
Aptoycaoc cinco mil enlhitaoc
(Mr 6.30-44Lc 9.10-17Jn 6.1-14)13 Lhama alhta aplinga amyaa Jesús. Yejemoc alhta apquinatveclho barco. Apmiyaclhec alhta yoclhilhma mepqui lha tingma, yoyam elhic aplhapco. Lhama alhta apquillinga enlhitaoc aplhinga. Apnateymaoclhec alhta enlhit nalhapaoc apquilinyema lhalhma anco. Apquilvoyam apmamyi alhta intomjac enlhitaoc. 14 Lhama alhta aptepa barco Jesús. Apvitac alhta aplhamoclhojo enlhit. Apyovsec alhta apquilano enlhitaoc. Apquiltamilquiscacmec alhta actomjaycaoc ningmasquem. 15 Intalhnacmoc alhta anco apquilyoctamo apquiltamsoycaoc apnaclha Jesús. Apquiltomjac alhta apquilanya Jesús:
—Intalhnacme inyicje, paj tingma as olhma. Ilapajas sat aplhamoclhojo enlhitaoc eltingyamcoc aptoycaoc apnaclha tingma —alhta apquiltomjac.
16 Aptomjac alhta Jesús apquilanya apquiltamsoycaoc:
—Noelane nasa ellhong. Elmesaoc sat aptoycaoc quellhip —alhta aptomjac.
17 Apquilatingmavoc alhta apquiltamsoycaoc:
—Quitsic nincoo nintom. Apvamlha cinco quilpasmongam najan anit quilasma —alhta apquiltomjac.
18 Aptomjac alhta Jesús apquilanya:
—Jelsantimquis siclho —alhta aptomjac.
19 Yejemoc alhta apquilanya Jesús elhnam enlhitaoc napaat. Apmec alhta cinco quilpasmongam najan anit quilasma. Apsicjeclho alhta netin. Gracias alhta aptomjac Dios Ingyapam. Apquilyapitsamquic alhta quilpasmongam apquilmesamco apquiltamsoycaoc. Apquilmilasquic alhta nipyesicsa enlhitaoc. 20 Apquilyipcanacmec alhta aptoycaoc aplhamoclhojo enlhitaoc. Apquilansaclhec alhta quilpasmongam napocjaa apquilaymomap. Inquilanamcoc alhta doce quillhatam aynapa. 21 Apvocmec alhta aptoycaoc cinco mil enlhitaoc, mepqui malyipsatem quilvanaa najan sicaa.
Jesús aplhingam netin yingmin
(Mr 6.45-52Jn 6.16-21)22 Yejemoc alhta apquilpecjesamcaa Jesús apquiltamsoycaoc. Apquilanya elquinatvoclha barco, yoyam eltamiclhac sat apquilmamyi moc nicja acyayengviyam. Alhayi apquiltamjoc Jesús elanic enlhitaoc, yoyam eltajiclha. 23 Lhama alhta apquiltajaclho enlhitaoc. Yejemoc alhta apquinatveclho Jesús netin inquilhe acvinatem, yoyam elmalhna Dios Ingyapam. Aplhapcoc alhta apnac alhtaa. 24 Apquilvoclhec alhta apquiltamsoycaoc naysicsa acyayengviyam. Inyaseclhec alhta mataa netin barco alyayajayam. Apquiltajanyac alhta piyam apyimnatem. 25 Alhtooc anco, amamyi acmopayam congne alhta apyipitcangveclho barco Jesús. Aplhinquic alhta netin yingmin. 26 Lhama alhta apquilvita apquiltamsoycaoc aplhingacmo netin yingmin. Intiyacmec alhta apquilvalhoc. Inquilpayjam alhta apatnaoc:
—¡Ingjangaoc inlhingacmoc! —alhta apquiltomjac.
27 Aptomjac alhta Jesús apquilanya apquiltamsoycaoc:
—¡Elyimnates apquilvalhoc! ¡Coo nac aso, nojela nasa! —alhta aptomjac.
28 Apcatingmavoc alhta Pedro:
—Lhip ya ancoc Visqui, jeyane sat oyamoc lhip. Olhong sat netin yingmin —alhta aptomjac.
29 Aptomjac alhta Jesús apcanya Pedro:
—Ilhingma jalip —alhta aptomjac.
Yejemoc alhta aptepa Pedro barco avalhoc. Aplhinquic alhta netin yingmin apyacmo Jesús. 30 Lhama alhta apvita Pedro apquilhcajacmo piyam. Apcacac alhta. Pac alhta evayvamcoc. Apquilpalhamam alhta:
—¡Visqui, jemyov coo! —alhta aptomjac.
31 Yejemoc alhta apma Jesús apmic Pedro. Aptomjac alhta apcanya:
—¡Pedro, yamapyasquiyam nac lhip! ¿Soctomja apyascacmo nac lhip? —alhta aptomjac.
32 Apquilquinamtec alhta barco. Yejemoc alhta apquinmantamo piyam.
33 Apquilticlhiquic alhta aptapnaoc enlhit apnaycam barco avalhoc. Apquiltomjac alhta apquilanya Jesús:
—Nasoc anco aptomja lhip Dios Apquitca —alhta apquiltomjac.
Jesús apquiltamilquisquiyam ningmasquem ataoc yoclhilhma Genesaret
(Mr 6.53-56)34 Apquilmiyaclhec alhta barco moc nicja acyayengviyam. Apquilvocmec alhta yoclhilhma Genesaret. 35 Lhama alhta apquilyicpilcoc enlhitaoc Jesús. Yejemoc alhta apquilapajasa amyaa lhalhma anco. Innec alhta acnalantamo aplhamoclhojo actomjaycaoc ningmasquem apnaclha Jesús. 36 Apquilmalhnacpec alhta Jesús, yoyam colhic acmongvocmo nipvayc aptalhnama. Apquiltamalvocmec alhta aplhamoclhojo apquiltomja apquilpatningvaycmo.