Heko jojáva ohasa asy
1 Che hína upe heta ahasa asy vaekue
ipochýpe Ñandejára
yvyrápe che nupã ramo.
2 Che reraha ha che mboguata
iñypytũ ha hesakã'ỹháme.
3 Che árinte voi oity ha oity ipo
opa ára pukukue.

4 Upe che ro'o
ha upe che pire ombyaipa,
umi che kãngue omopẽmba.
5 Che mongora korapy yvatépe
ha omoĩ che jerekuévo
jehasa asy ha jejopy vai.
6 Iñypytũháme che rereko,
oikoháicha umi yma omano vaekue.

7 Che mongora
ha ndaikatuvéi asẽ,
kadéna pohýipe che jokua.
8 Chupe asapukái ramo jepe
che pytyvõ haguã,
nohenduséi che ñembo'e.
9 Korapy itápe che rape joko,
ha omombía umi che rape.

10 Jaguaretéicha omangea che rehe,
térã ku leóncha kañyháme oĩva.
11 Che renohẽ che rapégui
ha che ári ojeity,
añemondýigui, apyta aryrýi asusũ.
12 Oipyso upe ihu'y
ha che moĩ chéve, che api haguã.

13 Umi ihu'y hyrúgui oguenohẽva
che apére ojekutu.
14 Che retãgua opukapa che rehe,
opa árape ipurahéipe
oñembohory che rehe.
15 Py'a rópe che mbyaju,
iróva rykuerépe che mboy'u.

16 Itápe che rãi ojokapa,
yvýre che mbyapajeréi.
17 Py'a guapy ndarekói,
vy'a ndaikuaái.
18 Ha'e che jupe,
Ñandejára na che mombarete veimaha,
ha mba'evéma ndarekói
aha'arõ vaerã chugui.

19 Che mandu'ávo mba'éichapa ahasa asy,
aiko ramo guare ágotyo pégotyo,
umíva niko mba'e iróva ha pohã vai chéve.
20 Umíva rehe che mandu'ávo,
che py'a ho'a yvýre.
21 Upéi katu,
ou chéve peteĩ mba'e che akãme,
ha upéva rehéntema che py'a amoĩ.

22 Ñandejára mborayhu niko
ne'ĩra ogue,
térã imba'e recha kuaa ne'ĩra opa.
23 Ára ko'ẽrente oñembopyahu.
Ajépa tuichaite
upe Ñandejára reko jeroviaha.
24 Ha'e che jupe:
“Ñandejára niko opa mba'e chéve,
upévare ajerovia hese”.

25 Ñandejára imba'e porã
opa umi hese ojeroviáva ndive,
imba'e porã opa umi chupe
omomba'évape.
26 Iporãko kirirĩháme ñaha'arõ
Ñandejára ta ñane renohẽ
jejopy vaígui.
27 Iporãko opavave oñemyakãsã
ha ojejokua imitã guive.

28 Kirirĩháme toñemoha'eño,
Tupã upéicha ojerure vove chupe.
29 Ijuru yvýre tojopy
ikatu mba'éko oĩ
henonderã chupe oha'arõva.
30 Hova tomoĩ
chupe oinupãsévape,
ha hese avei toñemboja
opa mba'e vai.

31 Ñandejára niko
na ñane mboykéi
opa árape guarã,
32 ñane mbohasa asy ramo,
upéi ohecha kuaa ñandéve,
imborayhu tuicha etereígui.
33 Ndaha'éi niko ojaposéguinte
ha'e ñane mbohasa asýva.

34 Oĩ ramo oñemboharáiva
opa umi oñemyakãsãvare
peteĩ tetãme,
35 térã ñamokarẽrõ hendape'ỹ,
hekopegua peteĩvape ohupytýva
upe yvatete oĩva renondépe,
36 térã ñamoĩ vaírõ
ñande rapichápe mbojovakehápe,
umíva umi mba'e nga'u piko
Ñandejára ndohecha mo'ãi?

37 Oĩrõ he'íva peteĩ mba'e
ha ou upéva ojehu,
Ñandejára oipotágui niko
upéicha ojehu.
38 Opa mba'e ivai ha iporãva niko ou,
Ñandejára omboúgui.
39 Ñane rembiapo vai ramo jepe,
jaikove ha upévare,
ndajarekói mba'eve ja'e vaerã
ñande jehe.

40 Ñamaña porã ñande rekovére,
upéi jajere
ha ñañemboja Ñandejára rendápe.
41 Ñamondo ñane ñembo'e,
ñande py'aite guive osẽva,
Tupã yvága peguápe.
42 Ñandejára,
ore ropu'ã nde rehe
ha ore rembiapo vai.
Ha nde reheja rei oréve
ore angaipa.

43 Pochýgui ne renyhẽ
ha ore apére reiko,
ore juka, ore poriahurereko'ỹre.
44 Araípe reñeñuãmba,
ani haguã ore ñembo'e
oguahẽ ne rendápe.
45 Ytýicha ore mombo
tetã nguéra apyte rupi.

46 Umi ore rehe ija'e'ỹva
oñe'ẽmba rei ore rehe.
47 Kyhyje ha ñemano,
ñehundi ha sarambi mante ore rupyty.
48 Umi che resa hesay syry
ahechávo mba'éichapa
oñehundi upe táva aikoha.

49 Che resay syry ha ndopíri
ha ndojuhu mo'ãi pytu'u
50 Ñandejára
omaña jey peve ñande rehe,
amo yvate, yvága guive.
51 Umi che resa che mbopy'a rasy
ahechávo upe ojehúva
kuña kuéra che távape oikóvape.

52 Umi reiete che rehe ija'e'ỹva,
guyráicha che api.
53 Ykua ruguápe che reity
ita mante opoi che ári.
54 Upe y che akã ojaho'ipa,
ha ha'e che py'a pýpe:
“Ápe añehundíma”.

55 Nde rérape ndéve añembo'e,
Ñandejára,
amo ykua rugua guive.
56 Che rendumi kena ndéve asapukái,
ha ejapysaka che rehe.
57 Upe añembo'eha árape,
reñemboja che rendápe,
ha ere chéve: “Ani rekyhyje”.

58 Ñandejára nde reñemoĩ che ndive,
nde che renohẽ jejopy vaígui.
59 Ñandejára,
nde rehecha umi mba'e
hendape'ỹ che rehe ojejapóva.
Eju ndete voi embojovake chupe kuéra.
60 Nde rehecha mba'éichapa
ondyryse che rehe,
ha opa umi mba'e che rehe ojaposéva.

61 Ñandejára,
nde rehecha mba'éichapa ijuru guasu,
ha opa umi mba'e che rehe ojaposéva.
62 Iñe'ẽ rei,
ha umi mba'e vai ojaposéva,
che árinte ho'a ára pukukue.
63 Oguapy térã oñembo'y ramo hína,
che rehénte ipurahéipe oñembohory.

64 Ñandejára,
ndete remyengoviáta chupe kuéra,
upe ha'e kuéra hembiapo vaiháicha.
65 Ipy'a emohatã chugui kuéra,
ha upéi ejahéi hese kuéra,
toiko ijaheipýrõ.
66 Ijapére eiko Ñandejára,
rehundipa peve chupe kuéra
ko yvy árigui.
Tercer lamento acróstico
El profeta
1 Y o soy el que ha sufrido
el duro castigo de Dios.
2 Él me forzó a caminar
por los caminos más oscuros;
3 no hay un solo momento
en que no me castigue.

4-6 O scura tumba es mi vida;
¡es como si ya estuviera muerto!
Dios me rodeó por completo
de la miseria más terrible.
Me dejó sin fuerzas;
¡no tengo un solo hueso sano!

7-9 S e niega Dios a escucharme,
aunque siempre le pido ayuda.
A cada paso me pone tropiezos
y me hace perder el camino.
Me tiene preso y encadenado.
¡No puedo escaparme de él!

10-12 O bjeto soy de sus ataques;
¡soy el blanco de sus flechas!
Como animal feroz me vigila,
esperando el momento de atacarme.
¡Me obliga a apartarme del camino
para que no pueda defenderme!

13-15 Y a me partió el corazón
con sus terribles flechas.
Dios ha llenado mi vida
de tristeza y amargura.
Todo el día y a todas horas,
la gente se burla de mí.

16 E stoy completamente derrotado,
porque Dios me hizo caer.
17 Ya no tengo tranquilidad;
la felicidad es solo un recuerdo.
18 Me parece que de Dios
ya no puedo esperar nada.

19 L os más tristes recuerdos
me llenan de amargura.
20 Siempre los tengo presentes,
y eso me quita el ánimo.
21 Pero también me acuerdo
de algo que me da esperanza:

22 S é que no hemos sido destruidos
porque Dios nos tiene compasión.
23 Sé que cada mañana se renuevan
su gran amor y su fidelidad.
24 Por eso digo que en él confío;
¡Dios es todo para mí!

25 I nvito a todos a confiar en Dios
porque él es bondadoso.
26 Es bueno esperar con paciencia
que Dios venga a salvarnos,
27 y aprender desde nuestra juventud
que debemos soportar el sufrimiento.

28 E s conveniente callar
cuando Dios así lo ordena.
29-30 Y olvidar la venganza
cuando alguien nos golpea.
Debemos esperar con paciencia
que Dios venga a ayudarnos.

31 R ealmente Dios nos ha rechazado,
pero no lo hará para siempre.
32-33 Nos hace sufrir y nos aflige,
pero no porque le guste hacerlo.
Nos hiere, pero nos tiene compasión,
porque su amor es muy grande.

34-36 V iolar los derechos humanos
es algo que Dios no soporta.
Maltratar a los prisioneros
o no darles un juicio justo,
es algo que Dios no aprueba.

37 ¡O ye bien esto: Nada puedes hacer
sin que Dios te lo ordene!
38 ¡Todo lo bueno y lo malo
pasa porque él así lo ordena!
39 ¡No tenemos razón para quejarnos
si nos castiga por nuestros pecados!

40-42 S i pecamos contra Dios,
y él no quiere perdonarnos,
pensemos en qué lo hemos ofendido.
Dirijamos al Dios del cielo
nuestras oraciones más sinceras,
y corrijamos nuestra conducta.

43-44 U na nube envuelve a Dios;
no le deja escuchar nuestra oración.
Lleno de enojo, Dios nos persigue;
nos destruye sin ninguna compasión.
45 Nos ha expuesto ante las naciones
como si fuéramos lo peor.

46 F uimos la burla del enemigo.
47 Sufrimos en carne propia
los horrores de la destrucción.
48 Cuando vi destruida mi ciudad
no pude contener las lágrimas.

49-51 R ealmente me duele ver sufrir
a las mujeres de Jerusalén.
Se me llenan de lágrimas los ojos,
pero no hay quien me consuele.
¡Espero que desde el cielo
Dios nos mire y nos tenga compasión!

52-53 ¡I ntentaron matarme,
y no sé por qué razón!
Mis enemigos me atraparon,
me encerraron en un pozo.
54 Estuve a punto de ahogarme;
¡creí que había llegado mi fin!

55 E n la profundidad de ese pozo
te pedí ayuda, Dios mío,
56 y tú atendiste mis ruegos;
¡escuchaste mi oración!
57 Te llamé, y viniste a mí;
me dijiste que no tuviera miedo.

58 N o me negaste tu ayuda,
sino que me salvaste la vida.
59 Dios mío, ¡ayúdame!
Mira el mal que me causaron,
60 mira el mal que piensan hacerme,
¡quieren vengarse de mí!

61 T ú sabes cómo me ofenden;
tú sabes que me hacen daño.
62 Tú bien sabes que mis enemigos
siempre hacen planes contra mí.
63 ¡Míralos! No importa lo que hagan,
siempre están burlándose de mí.

64-66 ¡E spero que los castigues
con toda tu furia!
¡Bórralos de este mundo!
Mi Dios, ¡dales su merecido
por todo lo que han hecho!
¡Maldícelos y hazlos sufrir!