Ojejopy vaíva ñembo'e
1 Ñandejára,
epu'ã umi che rehe opu'ãvare,
eñemoĩ umi che rehe oñemoĩvare.
2 Eipyhy ne mo'ãha,
ñorãirõme rejokóva ne renondépe,
ha eju che pytyvõ.
3 Eipyhy nde yvyra akua puku
ha eñemoĩ umi che muñávare.
Ere chéve che renohẽtaha jejopy vaígui.

4 Taiñakã tavy ha toñemotĩ
umi che jukaséva,
toguevi ha tojepicha umi che rundiséva.
5 Ku kapi'ýicha yvytu oguerovevéva,
Ñandejára remimbou
tombotyryry chupe kuéra.
6 Hape kuéra taisỹi ha taiñypytũ,
Ñandejára remimbou
omuña vove chupe kuéra.

7 Reiete ñuhã omoĩ chéve hikuái,
reiete yvykua ojo'o che raperãme.
8 Oimo'ã'ỹhágui,
to'a hi'ári kuéra
mba'e vai ndetuicháva.
Ha'e kuéra to'a iñuhã nguérape
ha upe yvy kuápe
ha'e kuéra voi ojo'o vaekue.

9 Upévo,
avy'áne Ñandejára rehehápe,
che renohẽ haguére jejopy vaígui.
10 Che py'aite guive
Ñandejárape aropurahéi ha'évo:
“Tupã, ndeichagua niko ndaipóri.
Nde reipe'a ikangývape
imbaretéva po guýgui,
ha imboriahúvape
umi ipo jopývagui.”

11 Oñe'ẽ rei ha ijapúva opu'ã che rehe.
Mba'e aikuaa'ỹvare
oporandu chéve hikuái.
12 Iporãva ajapóva
omyengovia chéve tembiapo vaípe.
Ha che py'a yvýre ho'a.
13 Ha'e kuéra hasy jave katu,
che upe chupe kuéra añandúva.
Añemonde ao vosakuépe ha ndakaruvéi,
ha che py'a pýpe añembo'e mante.
14 Che irũ térã che ryvýre
ajapo ramo guáicha,
che sy arombyasy ramo guáicha,
tĩndyhápe aiko ágotyo pégotyo.
15 Upéi katu ha'a,
ha opukapa che rehe hikuái.
Oñemoĩmba che rehe
ha ku che kuaa'ỹ ramo guáicha
che nupã ha oñemboharái
che rehe hikuái.
16 Vaípe che rereko,
oñembohory ha omaña vai
che rehe hikuái.

17 Ñandejára,
Araka'e peve piko
remañátante che rehe?
Ejúpy che pe'a jejopy vaígui,
ani umi jaguaretéicha okororõva
ojapo che rehe mba'eve.
18 Upéicha ramo,
maymáva rovake
romomba'e guasúta,
ha rogueropurahéita
opavave apytépe.

19 Reiete ovy'a
umi ndaija'éiva che rehe.
Reiete oñembyesa'i
umi reiete nda che rayhúiva.
20 Umíva ndoikoséi py'a guapýpe,
imboriahúvape ojopy vaipa
ha opáicha oha'ã chupe kuéra
ombotavy haguã.
21 Ijuru guasu ha he'i che rehe:
“Roikuaapáko upe rejapóva.”

22 Ñandejára,
rehechapáma niko ko oikóva.
Ani rekirirĩ
ha reñemomombyry che hegui.
23 Epáy, epu'ã Tupã che Jára.
Eju che pytyvõ.
24 Tupã che Jára, eju che pytyvõ.
Ani rehejátei opuka che rehe hikuái,
25 térã he'i:
“Jajapóma hese upe jajapose vaekue.
Oikopáma hese.”
26 Toñemotĩ ha tojepicha
umi ovy'áva chéve ho'a vai haguére.
Tojesarea ha toñemotĩ
umi he'íva ijehe tuichaveha che hegui.

27 Umi che ndive oĩva
ha oipotáva asẽ porã,
tovy'a, topurahéi ha te'i:
“Tuichaite mba'e niko Ñandejára,
oipota etereíva hembiguái
oiko py'a guapýpe.”
28 Nde reko joja aropurahéita,
ha opa árape ndéve romomba'e guasúta.
Dios escucha la oración
SALMO 35 (34)
(1a) Himno de David.
1 1 (1b) Dios mío,
ataca a los que me atacan,
combate a los que me combaten.
2-3 Prepárate para la lucha
y ven en mi ayuda.
¡Preséntales batalla
a los que me persiguen!
¡Prométeme que me salvarás!

4 Pon en completa vergüenza
a los que quieren matarme,
haz que huyan avergonzados
los que buscan mi mal.
5 ¡Que el viento los arrastre
como si fueran paja!
¡Que tu ángel los persiga!
6 ¡Que se tropiecen y resbalen
en los caminos por donde andan!
¡Que tu ángel los persiga!

7 No tenían ningún motivo
para tenderme una trampa.
8 ¡Pues que les venga el desastre
antes de que se den cuenta!
¡Que caigan en la trampa
que quisieron tenderme!
9 Yo me quedaré muy contento
con que tú me libres de ellos,
10 y diré con todas mis fuerzas:
«¡No hay otro Dios como tú!
Tú, Dios nuestro,
libras a los pobres e indefensos
del poder de quienes los maltratan».

11 Unos testigos malvados
se levantan para acusarme,
¡pero yo no sé nada
de lo que me preguntan!
12 Lo que más me duele
es que yo los traté bien
y ahora ellos me tratan mal.
13 Cuando se enfermaban,
yo me afligía por ellos.
Tan grande era mi tristeza
que no comía ni me arreglaba.
Más bien, le pedía a Dios
que el enfermo fuera yo.
14 Andaba yo muy triste
y con la cabeza inclinada,
como si hubiera muerto mi madre,
mi hermano o mi amigo.

15-16 Pero cuando me vieron caído,
esos testigos lo festejaron.
Como si fueran unos extraños
a los que yo no conociera,
se pusieron en mi contra
y hablaron mal de mí;
¡sus ojos reflejaban odio!

17 Dios mío,
¿no piensas hacer nada?
¡Esos malvados me quieren destruir!
¡Sálvame la vida,
que es lo único que tengo!
18 Así te alabaré y te daré gracias
delante de todo tu pueblo,
tu pueblo fuerte y numeroso.

19 No dejes que me hagan burla
mis terribles enemigos;
no dejes que se burlen de mí,
pues no tienen por qué odiarme.
20 No hablan de vivir en paz,
sino que inventan mentiras
contra la gente tranquila.
21 Sin pensarlo dos veces, dicen:
«Tú cometiste ese crimen;
¡nosotros mismos lo vimos!»

22 Mi Señor y Dios,
¡tú me conoces mejor que ellos!
¡No te alejes de mí,
ni te niegues a escucharme!
23 ¡Despierta y defiéndeme!
¡Levántate y hazme justicia!

24 Tú eres un Dios justo:
defiéndeme como sabes hacerlo.
¡No dejes que se burlen de mí!
25 No les permitas que digan:
«¡Se cumplió nuestro deseo!
¡Hemos acabado con él!»

26 Pon en completa vergüenza
a todos los que festejan mi mal,
cubre de vergüenza y deshonra
a los que me creen poca cosa,
27 pero haz que griten de alegría
los que desean mi bien.
Permíteles que siempre digan:
«¡Dios es muy grande!
¡Busca el bien de quien le sirve!»
28 Yo, por mi parte,
siempre te alabaré
y diré que eres un Dios de bondad.