Opa mba'e hi'ára
1 Ko arapýpe opa mba'e hi'ára; opa mba'e oikóva peguarã oime hi'ára:

2 Ára ojeikove ypy haguã
ha ára oñemano haguã,
ára oñeñemitỹ haguã
ha ára oñemono'õ haguã temitỹngue.
3 Oime ára ojeporojuka haguã
ha ára oñeporomonguera haguã.
Peteĩ ára oñembyai haguã
ha peteĩ ára ojejapo haguã
4 Ára oime haguã opukáva.
ára oime haguã hasẽva.
Ára oñembyasy haguã omanóva
ha ára oñeime haguã vy'ápe.
5 Ára oñemyasãi haguã ita
ha ára oñemono'õ haguã.
Ára oñeañuã haguã
ha ára ojejei haguã ojuehegui.
6 Ára oñeñeha'ã haguã
ha ára ojeheja haguã ojejapóva.
Ára oñeñongatu haguã
ha ára oñemombo haguã.
7 Ára oñemondoro haguã
ha ára oñembovyvy haguã
Ára oñekirirĩ haguã
ha ára oñeñe'ẽ haguã
8 Ára mborayhúpe guarã
Ha ára ro'yrõme guarã.
Ára ñorãirõme guarã
ha ára ñorãirõve'ỹme guarã.

9 Mba'épa oguenohẽ yvypóra hetaite omba'apo haguégui? 10 Ahecha kuaa pe mba'e pohýi omoĩva Tupã yvypórape omotĩndy haguã. 11 Ha'e, hi'árape porã, opa mba'e ojapo iporãva; omoĩ avei yvypóra akãme mba'e pave'ỹ ndaikatúi ramo jepe oikuaapa Tupã ojapo vaekue ha ojapo vaerã. 12 Che aikuaa yvypórape iporãvevaha ovy'a ha oiko porã, 13 jakaru ha ñamboy'u ramo ha jahecha ramo ñane mopu'ãha ñane rembiapokue niko, Tupã ome'ẽgui ñandévente. 14 Ha aikuaa avei, opa mba'e Tupã ojapo vaekue, opa ára guarãma opyta vaerãha. Ndaipóri oñembojoapy haguã térã ojepe'a vaerã chugui: Tupã ojapo upéicha, henondépe ojejavy haguã. 15 Ndaipóri oĩva oĩ'ỹ vaekue yma ha mba'eve ndaipóri chéne oĩ'ỹmava. Tupã rupive yma guare oiko jey ko'ágã.
Teko joja'ỹ
16 Ahecha kuaa avei ko arapýpe oĩha teko ky'a, ha ñaña oĩ vaerã mo'ãháme teko joja ha teko potĩ. 17 Upévare ha'e, Tupã ombojovake vaerãha heko potĩvape ha heko ky'ávape oimégui ára opa mba'e oikóvape ha opa mba'e ojejapóvape. 18 Ha'e avei, yvypóra reko rehegua, Tupã oha'ãha yvypórape ohecha kuaa haguã ha'e kuéra tymba ka'aguyichaha. 19 Ja'e porãsérõ guarã, yvypóra kuimba'e ha kuña ha tymba ka'aguy peteĩcha opa; kóva ha amóva omano peteĩcha, ha peteĩchante tekove pytu opavavépe guarã. Ndaipóri kuña ha kuimba'e oguerekóva tymba ka'aguy oguereko'ỹva: opa mba'e tavy reko poru rei, 20 ha maymáva oho opyta peteĩ hendápe; yvytĩmbógui ijapo pyre maymáva, ha yvytĩmbópe ojevypa jey vaerã. 21 Mávapa ikatu he'i yvypóra ágã oho añeteha yvágape, ha tymba ka'aguy ágã ohoha yvyguy pypukúpe? 22 Ahecha kuaa ndaiporiha mba'eve iporãvéva yvypórape guarã, oiko porãgui imba'apo repykuére, upéva niko upe chupe ohupytýva, avave ndogueru mo'ãi chupe ohecha haguã mba'épa oiko omano rire.
Hay un tiempo para todo
1 En esta vida todo tiene su momento; hay un tiempo para todo:

2 Hoy nacemos,
mañana morimos;
hoy plantamos,
mañana cosechamos;
3 hoy herimos,
mañana curamos;
hoy destruimos,
mañana edificamos;
4 hoy lloramos,
mañana reímos;
hoy guardamos luto,
mañana bailamos de gusto;
5 hoy esparcimos piedras,
mañana las recogemos;
hoy nos abrazamos,
mañana nos despedimos;
6 hoy todo lo ganamos,
mañana todo lo perdemos;
hoy todo lo guardamos,
mañana todo lo tiramos;
7 hoy rompemos,
mañana cosemos;
hoy callamos,
mañana hablamos;
8 hoy amamos,
mañana odiamos;
hoy tenemos guerra,
mañana tenemos paz.
Los regalos de Dios
9-10 Me he fijado en la carga tan pesada que Dios ha echado sobre nosotros. ¡Pero nada nos queda después de tanto trabajar!
11 Cuando Dios creó este mundo, todo lo hizo hermoso. Además, nos dio la capacidad de entender que hay un pasado, un presente y un futuro. Sin embargo, no podemos comprender todo lo que Dios ha hecho.
12-13 Mientras tengamos vida, hagamos lo bueno y pasémosla bien. El comer y el beber, y el disfrutar del fruto de tanto trabajo, es algo que Dios nos permite. Eso lo sé muy bien, 14 como sé también que todo lo que Dios ha hecho permanecerá para siempre; a su creación no hay nada que agregarle ni nada que quitarle; Dios lo hizo todo así para que reconozcamos su poder. 15 Todo lo que ahora existe, ya existía mucho antes; y todo lo que habrá de existir, existe ya. Dios hace que todo vuelva a repetirse.
Todo vuelve al polvo
16 En esta vida he visto también las injusticias que cometen los jueces, de quienes esperamos que hagan justicia. 17 Pero como todo en este mundo tiene «su hoy y su mañana», me consuela pensar que un día, Dios juzgará al justo y al malvado.
18 También me consuela pensar que Dios nos pone a prueba, para que nosotros mismos nos demos cuenta de que no somos diferentes de los animales, ni superiores a ellos; 19 nuestro destino es el mismo: tanto ellos como nosotros necesitamos del aire para vivir, y morimos por igual. En realidad, nada tiene sentido. 20 Todos vamos al mismo lugar, pues «todo salió del polvo, y al polvo todo volverá».
21 Lo cierto es que nadie sabe si el espíritu del hombre sube a las alturas, ni tampoco si el espíritu de los animales baja al fondo de la tierra. 22 Lo que sí he visto es que, cuando morimos, nadie nos trae de vuelta para ver lo que pasará después. Por eso, disfrutemos de nuestro trabajo, ya que trabajar es nuestro destino.