Rut ojuhu imenarã
1 Peteĩ jey Noemí he'i Rútpe:
—Tekotevẽma niko aheka ndéve ne menarã, nde rógape reime porã haguã. 2 Reikuaáma niko Boózpe, ku ikokuépe reho hague remono'õ seváda ra'ỹi. Ha'e ñande pehẽngue hína. Ko pyharépe ha'e ohóta ikokuépe ojykýivo seváda ra'ỹi. 3 Ejahu ha eñemohyakuã porã. Upéi emonde nde ao iporãvéva ha tereho ikokuépe. Anínte rejehechaukátei chupe hyguãtã porã mboyve. 4 Emaña porã moõpa oñeno. Upéi eñemboja hendápe, emboguy ijahoja ha eheja ipy okápe, ha eñeno ijykére. Ágã upéi ha'e he'íta ndéve mba'épa rejapo vaerã.
5 He'i Rut:
—Ajapóta upe eréva chéve.
6 Rut oho kokuépe ha ojapo Noemí he'i hagueichaite chupe. 7 Booz hyguãtã porã rire py'a rorýpe opu'ã. Oho oñeno seváda aty ypýpe oke haguã. Kirirĩhaitépe oñemboja Rut, omboguy Booz ahoja ha oheja ipy okápe. Upéi oñeno ijykére. 8 Pyharepyte katu opáy sapy'a Booz. Ha oñembojerévo oñemondýi ojuhúvo peteĩ kuña oñenóva ipy gotyo.
9 —Mávaiko nde? —oporandu chupe Booz. He'i chupe pe kuña:
—Che hína Rut, ne rembiguái. Che aho'i nde ahojápe. Ndéve niko ho'a reñangarekóvo che rehe.
10 He'i chupe Booz:
—Ñandejára ta nde rovasa che rajy. Tuichaiteve mba'e niko upe ko'ágã rejapóva ne ména rehehápe upe rejapo vaekuégui isy rehehápe. Ikatu porãnte vaerã mo'ã reheka kuri kuimba'e ipyahuvéva imba'e reko hetáva, térã kuimba'e imitãva ta imboriahu jepe ra'e. 11 Néi che rajy, anítei rejepy'apy. Opavave oikuaa nde reko marangatuha. Ajapóta upe rejeruréva chéve. 12 Ha añete ramo jepe ho'aha chéve añangarekóvo nde rehe, oĩ hína peteĩ nde rehegua che mboyve. 13 Epyta eke ápe ko pyharépe. Ágã Ko'ẽrõ pe kuimba'e ojapóta ramo upe chupe ho'áva ojapo haguã ne ndive, tojapo. Ndojaposéi ramo katu che ajapóta. Ñandejára rérare ha'e ndéve ajapotaha! Eñeno katu eke ko'ẽ meve.
14 Rut opyta oke ipy gotyo upe pyhare. Ha ko'ẽtĩ jave opu'ã oho, Booz ndoipotáigui avave ohecha Rútpe ha ojekuaa ha'e oho hague kokuépe hendápe.
15 He'i ha'e Rútpe:
—Eru ápe nde ahoja ha ejoko.
Rut ojoko ijahoja ha Booz ohekuavo chupe 40 kílo rupi seváda ra'ỹi. Ohupi chupe iñakã ári ha Rut oho heseve hógape.
16 Oguahẽvo hógape oporandu chupe Noemí:
—Osẽ porãiko ra'e ndéve che memby?
Rut omombe'upaite chupe mba'épa Booz he'i chupe. 17 Ha upéi he'i:
—Hi'ári, ome'ẽ chéve kóva he'ívo “Naiporãi niko rejevy ne ména sy rógape ponandi”.
18 Noemí he'i chupe:
—Che memby, reha'arõta mante rehecha haguã mba'éichapa opa ko mba'e kóva. Upe karai upéva ndopytu'u mo'ãi ko árape oikuaa porã meve upe ha'e ojapo vaerã.
Booz trata bien a Rut
1 Un día, Noemí habló con Rut, su nuera:

—Hija mía, me siento obligada a buscarte esposo. Quiero que tengas tu propio hogar y que vivas feliz. 2 ¿Recuerdas lo que te dije acerca de Booz, el dueño del campo donde has estado trabajando? Él es de la misma familia de mi esposo. Escucha bien esto que te voy a decir: Esta noche él va a estar en su campo, separando el grano de la paja. 3 Báñate, perfúmate y ponte tu mejor vestido. Ve al campo donde está Booz trabajando, pero no lo dejes que te vea hasta que termine de comer y beber. 4 Fíjate bien dónde va a acostarse. Cuando ya esté dormido, ve y acuéstate a su lado. Así él sabrá que tú le estás pidiendo su protección, y él mismo te dirá lo que debes hacer.

5 Rut le respondió a su suegra:

—Haré todo lo que tú me mandas.

6 Rut se fue al campo e hizo exactamente lo que Noemí le había mandado. 7 Después de que Booz terminó de comer y beber, se fue a acostar junto al montón de cebada; estaba muy contento. Cuando se quedó dormido, Rut se acercó a él con mucho cuidado, y se acostó a su lado.
8 A medianoche, Booz se despertó de pronto, y al moverse sintió que alguien estaba acostado junto a él.

9 —¿Quién eres? —preguntó Booz.

—Soy Rut, su humilde servidora. Usted es familiar mío y de mi suegra, y las dos necesitamos que usted nos proteja. Quiero pedirle que se case conmigo.

10 —¡Que Dios te bendiga! —dijo Booz—. Veo que eres muy fiel con tu suegra y con tu familia, y que no piensas solo en ti. Me pides que sea yo tu esposo, aunque bien podrías casarte con un hombre más joven que yo. 11 No tengas miedo, Rut; toda la gente de Belén sabe que tú eres una buena mujer. Por eso, voy a hacer lo que me pides.
12 »Ahora bien, es cierto que yo soy familiar de ustedes y que tengo el deber de protegerlas; sin embargo, tienen un familiar todavía más cercano que yo. 13 Por ahora, duérmete tranquila; ya mañana sabremos si él quiere protegerte. Si acepta, no hay problema conmigo; si no acepta, te prometo, en el nombre de Dios, que yo te protegeré. Anda, acuéstate y duerme tranquila.

14 Rut se acostó cerca de Booz, y se durmió. Cuando todavía estaba oscuro, ella se levantó porque Booz no quería que nadie supiera que una mujer había estado en su campo. Pero antes de dejarla ir a Belén, 15 Booz le pidió a Rut que extendiera su capa, y en ella puso más de cuarenta kilos de cebada. Después la ayudó a ponerse la carga en el hombro, y regresó a Belén.
16 Cuando Rut volvió a la casa, Noemí le preguntó:

—¿Cómo te fue, hija mía?

Rut le contó a su suegra todo lo que Booz había hecho por ella, 17 y agregó:

—Booz me dio toda esta cebada y me dijo: “No debes regresar a la casa de tu suegra con las manos vacías”.

18 Entonces Noemí le dijo a Rut:

—Ahora solo tenemos que esperar con paciencia. Estoy segura de que Booz no va a descansar hasta que este asunto se resuelva.