1 Ára hakúpe ro'y,
ha ama mandyju mono'õme,
ho'a vaiháicha,
péicha ndo'ái
itavývare jererohory.

2 Guyra oveve reíva
ha mbyju'i hupa'ỹvaicha,
hendape'ỹmegua jejahéi
avavépe ndohupyty mo'ãi.

3 Kavajúpe, tukumbo,
vúrrope tĩnguaha,
ha itavývape ñenupã.

4 Ani rembohovái itavývape,
cháke rejoguáne chupe.
5 Embohovái itavývape
pe iñe'ẽ avy haguére,
ani oimo'ã iñaranduha.

6 Itavývape ojokuáiva,
oikytĩ hetyma
ha ohasa ivaíva.

7 Iñepãva
ndoho pukuiháicha,
péicha
itavýva jurúpe ñe'ẽnga.

8 Ku ita
noñeñapytĩriháicha
ita poiháre,
upéicha itavýva
ndojererohorýi vaerã.

9 Ndaha'eiháicha mba'eve
oka'úva póre ñuatĩ,
mba'eve avei ndaha'éi
itavýva jurúpe ñe'ẽnga.
10 Hu'y poiha ojapíva
umi ohasáva guivépe,
péicha pe omomba'apóva,
oka'úva térã itavývape.

11 Ku jagua ho'u jey vaicha,
hembi'u oguẽ'ẽ vaekue,
upéicha avei pe itavýva
itavyhápe itavy jey.

12 Rehechávapa nde
umi oñemoarandúva?
Umívagui peteĩ itavýva
ikatu iñaranduve.

13 Iñate'ỹva,
nomba'aposéigui he'i:
“Jaguarete oĩ tapépe,
jaguarete oĩ pe okápe.”
14 Okẽ ojepe'a
ha oñembotyháicha,
iñate'ỹva
ojapajeréi hupápe.
15 Iñate'ỹva
opo'ẽ ña'ẽmbépe,
ha ogueraha hague ijurúpente
ikane'õma.
16 Iñate'ỹva he'i ijehe
iñaranduveha heta,
ikatúvagui
oñe'ẽ hekópe porã.

17 Jagua nambíre ñande pojái
ramo guáicha,
péicha hína jaikérõ
joavy ñane mba'e'ỹvape.

18 Itarováva opoiháicha
hu'y hendy ha oporojukáva,
19 péicha avei pe ombotavýva
hapichápe ha upéi he'i:
“Rombojarúnteko”.

20 Opárõ jepe'a,
oguepa tata,
ha oĩ'ỹrõ iñe'ẽ reíva
ndaipóri ñorãirõ.

21 Tatarã oñekotevẽ jepe'a,
pe oñorãirõséva,
oporomoingo vaive haguã.

22 Ñe'ẽ rei niko
ku mba'e he'ẽicha,
ñande py'a ruguápe
oñemohendáva.

23 Mbayru yvy
oñembyapéva plátape,
péicha umi juru he'ẽva
ha ipy'a tyai.

24 Umi oporohayhu'ỹva,
oporombotavy ijurúpe,
ipy'a pýpe ohupapo japu,
25 Ani rerovia
opukavýrõ ndéve,
mba'e vaígui
henyhẽ hína ipy'a.
26 Tova mokõime ikatu
pe máva oñomi ipy'aro
upe rirénte opavavépe
hesakãmbáne.

27 Yvykua ojo'óva
pype ho'áne,
ita guasu ombyapajeréiva,
upéva hi'ári ohasáne.

28 Tekove ijapúva
ombyai jo'a,
oporombojuru he'ẽva
oporohundi.
La necedad
1 No es posible imaginar
que caiga nieve en la selva
ni que llueva en el desierto
ni que se alabe a un tonto.

2 La maldición sin motivo
jamás surte efecto;
es como un ave sin rumbo.

3 Para el caballo, el látigo;
para el burro, el freno;
para el necio, el garrote.

4 No te pongas al nivel del necio,
o resultará que el necio eres tú.

5 Pon al tonto en su lugar,
para que no se crea muy sabio.

6 Enviar como mensajero a un tonto
da lo mismo que no enviar a nadie.

7 Dime de qué sirve
que el tonto diga proverbios,
y te diré de qué sirve
una carreta sin bueyes.

8 Dime de qué sirve
alabar al tonto,
y te diré de qué sirve
un arco sin flechas.

9 Un proverbio en labios de un tonto
es lo mismo que un cuchillo
en manos de un borracho.

10 Tan peligroso es que lances
piedras al aire,
como que a un tonto
le des trabajo en tu casa.

11 El perro vuelve a su vómito,
y el necio insiste en su necedad.

12 Más puede esperarse
de quien reconoce que es tonto,
que de un tonto que se cree muy sabio.
La pereza
13 El perezoso pone como pretexto
que en la calle hay leones
que se lo quieren comer.

14 ¿En qué se parece
el perezoso a la puerta?
¡En que los dos se mueven,
pero ninguno avanza!

15 Al que es perezoso
hasta comer le cuesta trabajo.

16 El perezoso se cree muy sabio;
piensa que no hay nadie como él.

17 Tan peligroso resulta
meterse en pleitos ajenos,
como querer agarrar por la cola
a un perro bravo.

18 Como loco que lanza piedras al aire,
19 es quien engaña al amigo
y dice que estaba bromeando.

20 El fuego se apaga
si no se le echa más leña,
y el pleito se acaba
si no siguen los chismes.

21 ¿En qué se parecen
la leña y el peleador?
En que la leña aviva el fuego,
y el peleador aviva el pleito.

22 Los chismes son muy sabrosos,
pero también hacen mucho daño.

23 Los piropos del malvado
son tan engañosos
como una olla de barro
cubierta de plata.

24 El que esconde sus rencores,
en el fondo es mentiroso.
25 No creas lo que te diga,
pues te habla con dulzura
pero busca hacerte daño.
26 Miente al decir que te quiere,
pues todos saben que te odia.

27 No abras zanjas
si no quieres caer en ellas,
ni hagas rodar piedras
si no quieres que te aplasten.

28 Quien miente, no se quiere a sí mismo;
quien a todos alaba, se busca problemas.