Jesús Pilato rovake
(Mt 27.1-2Mt 11-14Mc 15.1-5Jn 18.28-38)
1 Opavave opu'ã ha ogueraha hikuái Jesúspe Pilato rovake. 2 Henondépe oñepyrũ oñe'ẽ hese he'ívo:
--Rojuhu ko kuimba'épe oporomopu'ãmba oikóvo tetãpýre. He'i nañame'ẽi vaerãha viru mburuvicha guasu Roma guápe. Ha upéi ave he'i ijehe ha'eha Mesías, pe mburuvicha guasu.
3 Pilato oporandu chupe:
--Nde piko hína judío kuéra ruvicha guasu?
Jesús he'i chupe:
--Ndéma niko ere.
4 Aipórõ Pilato he'i umi pa'i ruvichápe ha opavavépe:
--Ndajuhúi hese mba'eve ikatúva omoĩ vai chupe.
5 Ha'e kuéra katu he'i he'ive:
--Opa ombo'évape oporomopu'ãmba. Oñepyrũ Galiléape, ha ágã péina Judeapeháma.
Jesús Herodes rovake
6 Ohendúvo upéva, Pilato oporandu pe kuimba'épa Galileagua. 7 Ha oikuaávo Jesús ouha pe yvy oĩva Herodes poguýpegui, omondo chupe hendápe. Oĩgui ha'e umíva umi árape Jerusalénpe. 8 Ohechávo Jesúspe, Herodes ovy'aiterei, heta árama ohechaségui chupe, oguahẽ niko ijapysápe opa oje'éva hese, ha oha'arõva ohechami peteĩ mba'e rechapyrã ojapo ramo. 9 Heta mba'e oporandu chupe, Jesús katu nde'íri chupe mba'eve. 10 Oĩ avei upépe umi pa'i ruvicha ha Moisés rembiapoukapy mbo'eha kuéra, oñe'ẽ jey-jeýva Jesús rehe. 11 Aipórõ, Herodes ha iñorãirõhára kuéra ojahéi hese, ha oñembohorývo omonde hese ao hepy ha ojeguapáva, mburuvicha guasu mba'éicha. Upe rire, Herodes omondo jey Jesúspe Pilato rendápe. 12 Upéva upe árape oiko porã jey vaekue oñondive Herodes ha Pilato, upe mboyve katu ndaija'éi vaekue ojuehe.
Pilato he'i Jesús ojejuka haguã
(Mt 27.15-26Mc 15.6-15; Jn 18.39--19.16)
13 Pilato ombyaty umi pa'i ruvichápe, mburuvicha kuérape ha opavavépe, 14 ha he'i chupe kuéra:
--Peẽ niko peru chéve ko kuimba'e, pejévo hese oikoha oporomopu'ãmba. Che katu amba'e porandu chupe pene renondépe, ha ndajuhúi mba'eve umi ivaíva peje vaekue chéve hese. 15 Ha Herodes upéicha avei, upévare ombou jey ñandéve. Pehecháma, ndojapói niko mba'eve ikatu haguã ojejuka. 16 Ainupãukáta ha upéi ahejáta oho.
17 Páskua arete jave niko, Pilato opoi vaerãva peteĩ yvyrakuápe oĩvagui, oguerohorývo Jerusalén guápe. 18 Upépe oñepyrũ osapukaipa hikuái:
--Ndaipóri upéva. Epoi oréve Barrabásgui!
19 Barrabás oñemoinge ra'e yvyrakuápe peteĩ ñepu'ãnguére upe távape, ha oporojuka haguére. 20 Pilato, opoiségui Jesúsgui, oñe'ẽ jey chupe kuéra. 21 Ha'e kuéra katu osapukái hatãve:
--Emosãingo kurusúre! Emosãingo kurusúre!
22 Mbohapy jeyha Pilato he'i jey chupe kuéra:
--Mba'e ivaíva piko ojapo ra'e? Che ndajuhúi hese mba'eve ivaíva ikatu haguã ojejuka. Ainupãukáta ha upéi ahejáta oho.
23 Ha'e kuéra katu osapukái jey-jey, ojerurévo ojehupi haguã kurusúre. Ha heta osapukáigui oiko pe ha'e kuéra oipotáva. 24 Pilato upémarõ ojapo pe ojejeruréva chupe. 25 Aipórõ opoi pe ha'e kuéra ojerure vaekuégui, pe oĩva yvyrakuápe ñepu'ãnguére ha oporojuka haguére, ha oheja Jesúspe ipópe kuéra.
Jesúspe oñemosãingo kurusúre
(Mt 27.32-44Mc 15.21-32Jn 19.17-27)
26 Oguerahávo Jesúspe omosãingo haguã kurusúre, ohuguãitĩ hikuái peteĩ kuimba'e táva Cirenegua hérava Simón, oúva hína ñúgui. Ha ohupi hikuái ijati'ýre pe kurusu ogueraha haguã Jesús rapykuéri.
27 Heta tavagua ha heta kuña ojahe'o ha osapukái joáva ñembyasýgui, oho hapykuéri. 28 Ha Jesús oma'ẽ hese kuéra ha he'i:
--Peẽ kuña Jerusalengua, ani pejahe'o che rehe. Pejahe'o uvei pende rehe ha pene memby kuérare. 29 Oúta hína ára oje'étaha: “Ovy'aiténepa umi ikatu'ỹva imemby, umi kuña imemby'ỹ vaekue ha umi oguereko'ỹva mitã omongakuaa vaerã.” 30 Upépe opavave he'íne umi yvytýpe: ‘Pe'a ore ári!’, ha umi yvy pu'ãme: ‘Ore mokañýna!’ 31 Pe yvyra hokývare ojapo ramo péicha, mba'épa ndojapói chéne hikuái pe ipirúvare?
32 Ogueraha avei hikuái mokõi oporojuka vaekuépe, oñemosãingo haguã kurusúre Jesús ykére. 33 Oguahẽvo peteĩ hendápe hérava “Akãngue Renda” omosãingo hikuái Jesúspe kurusúre, ha umi mokõi oporojuka vaekuépe. Peteĩ ijakatúape ha pe ambue ijasúpe. 34 Jesús he'i: “Che ru, eheja rei chupe kuéra, ndoikuaáinteko ojapóva.”
Ha umi ñorãirõhára oity po'a oñomboja'o haguã umi Jesús aokuére. 35 Ha opavave oĩva upépe oma'ẽ joa hikuái hese. Ha mburuvicha kuéra jepeve oñembohory hese, ha he'i:
--Hetápeko oipysyrõ vaekue. Tojapo ijehe ko'ágã, añete ramoha ha'e upe Mesías,*f** Tupã oiporavo vaekue.
36 Umi ñorãirõhára oñembohory avei Jesús rehe. Oñemboja, ho'uka chupe kaguy hái, 37 ha he'i:
--Nde ramo judío kuéra ruvicha guasu, nde voi eñepysyrõ!
38 Ha oĩ peteĩ kuatia iñakã ári, he'íva: ‘Kóva hína judío kuéra ruvicha guasu!’
39 Peteĩva pe oporojuka vaekue, oĩva kurusúre ijykére, oñembohory hese:
--Nde ramo upe Mesías, eñepysyrõ nde, ha ore pysyrõ oréve ave!
40 Pe ambue katu oja'o upe hapichápe ha he'i chupe:
--Nderekyhyjéi piko Tupãgui, ñaime niko hína peteĩcha?
41 Ñande niko hekópe jahasa asy hína. Oñemyengovia ñandéve hína ñane rembiapo vaikue. Ko kuimba'e katu ndojapói mba'eve ivaíva.
42 Upéi he'i Jesúspe:
--Jesús, ne mandu'amíke che rehe reñepyrũvo reisãmbyhy.
43 Jesús he'i chupe:
--Añetehápe ha'e ndéve, ko árape reimetaha che ndive yvágape!
Jesús omano
(Mt 27.45-56Mc 15.33-41Jn 19.28-30)
44 Asaje guive ka'aru mbyte peve, yvy tuichakue opyta pytũguýpe. 45 Kuarahy ndohesapevéi. Ha pe Tupao ryepy pegua ahoja sãingo osoro mbyte rupi. 46 Jesús hatã osapukái, ha he'i:
--Che ru, nde pópe amoĩ che espíritu!
Ha he'ívo upéva omano.
47 Pe ñorãirõhára ruvicha Romagua ohechávo mba'épa oiko, omomba'ete Tupãme, ha he'i:
--Kóva niko añetehápe Tupã Ra'y ra'e.
48 Opavave oĩva upépe ha ohecha mba'épa ojehu, oinupã ohóvo ipyti'a ñembyasýgui. 49 Umi oikuaáva Jesúspe opyta mombyrymi. Ha umi kuña oho vaekue hapykuéri Galiléa guive ave, oma'ẽ hikuái upépe.
Jesús oñeñotỹ
(Mt 27.57-61Mc 15.42-47Jn 19.38-42)
50-51 Oiko vaekue peteĩ kuimba'e heko joja ha imba'e porãva hérava José, Arimateagua, peteĩ táva Judá pegua. Ha'e niko peteĩva umi judío ruvicha kuéra atyha pegua. Ko José, oha'arõva Tupã sãmbyhy ha noĩriva pe mburuvicha aty ojapóvare, 52 oho ohechávo Pilátope, ha ojerure chupe Jesús retekue. 53 Omboguejy rire pe kurusúgui, oñuã peteĩ savanáme ha omoĩ pe tyvy ojejapo vaekuépe peteĩ itakuápe, avave oñeñotỹ'ỹ haguépe gueteri. 54 Upérõ, oñembosako'íma hína pytu'uha ára, oguahẽmbotámava.
55 Umi kuña omoirũ vaekue Jesúspe Galiléa guive, oho ha ohecha hikuái upe tyvy ha oma'ẽ mba'éichapa oñemoĩ ra'e upépe hetekue. 56 Oho jeývo hógape kuéra, ombosako'i hikuái mba'e ryakuã porã omona haguã Jesús retekuére.
Jesús oikove jey
(Mt 28.1-10Mc 16.1-8Jn 20.1-10)
Ha umi kuña opytu'u, pytu'uha árape he'iháicha tembiapoukapy.
Jesús y Pilato
(Mt 27.1-2Mt 11-14Mc 15.1-5Jn 18.28-38)
1 Luego, todos los de la Junta Suprema se pusieron de pie y llevaron a Jesús ante Pilato, el gobernador romano. 2 Cuando llegaron, comenzaron a acusar a Jesús y dijeron:

—Señor gobernador, encontramos a este hombre alborotando al pueblo para que se rebele contra Roma. Dice que no debemos pagar impuestos al emperador, y que él es el Mesías. Es decir, se cree rey.

3 Pilato le preguntó a Jesús:

—¿De verdad eres el rey de los judíos?

Jesús respondió:

—Tú lo dices.

4 Entonces Pilato les dijo a los sacerdotes principales y a la gente que se había reunido:

—No hay ninguna razón para condenar a este hombre.

5 Pero los acusadores insistieron:

—Con sus enseñanzas está alborotando al pueblo. Lo ha hecho en toda la región de Judea. Comenzó en la región de Galilea y ahora ha llegado aquí.

6 Cuando Pilato oyó eso, les preguntó si Jesús era de Galilea. 7 Ellos dijeron que sí, por lo que Pilato se dio cuenta de que Jesús debía ser juzgado por Herodes Antipas, el rey de esa región. Por eso envió a Jesús ante Herodes, que en ese momento estaba en Jerusalén.
Jesús y Herodes
8 Cuando Herodes vio a Jesús, se puso muy contento, porque hacía tiempo que quería conocerlo. Había oído hablar mucho de él, y esperaba verlo hacer un milagro. 9 Le hizo muchas preguntas, pero Jesús no respondió nada.
10 Los sacerdotes principales y los maestros de la Ley estaban allí, y lo acusaban con insistencia.
11 Herodes y sus soldados insultaron a Jesús, y para burlarse de él lo vistieron como si fuera un rey. Luego lo enviaron a Pilato.
12 Herodes y Pilato, que antes eran enemigos, se hicieron amigos ese día.
¡Que lo claven en una cruz!
(Mt 27.15-26Mc 15.6-15Jn 18.39—19.16)
13 Pilato reunió entonces a los sacerdotes principales, al pueblo y a sus líderes, 14 y les dijo:

—Ustedes trajeron a este hombre, y lo acusan de alborotar al pueblo contra Roma. Pero le he hecho muchas preguntas delante de ustedes, y no creo que sea culpable. 15 Tampoco Herodes cree que sea culpable, y por eso lo envió de vuelta. Este hombre no ha hecho nada malo, y no merece morir. 16-17 Ordenaré que lo azoten como castigo, y luego lo dejaré en libertad.

18 Pero toda la gente que estaba allí gritó:

—¡Ordena que maten a Jesús! ¡Deja libre a Barrabás!

19 Este Barrabás estaba en la cárcel por haberse rebelado contra el gobierno de Roma en la ciudad de Jerusalén, y por haber matado a una persona.
20 Pilato quería dejar libre a Jesús. Por eso habló otra vez con todos los que estaban allí. 21 Pero ellos gritaron:

—¡Que lo claven en una cruz! ¡Que lo claven en una cruz!

22 Pilato habló con ellos por tercera vez, y les dijo:

—¿Por qué quieren que muera? ¿Qué mal ha hecho? Por lo que sé, este hombre no ha hecho nada malo para merecer la muerte. Ordenaré que lo azoten, y luego lo dejaré en libertad.

23 Pero ellos siguieron gritando con más fuerza, pidiendo que mataran a Jesús. Al fin, Pilato les hizo caso. 24-25 Ordenó que mataran a Jesús como ellos querían, y dejó libre a Barrabás, el rebelde y asesino.
Jesús es clavado en la cruz
(Mt 27.32-44Mc 15.21-32Jn 19.17-27)
26 Los soldados se llevaron a Jesús para clavarlo en una cruz. En el camino detuvieron a un hombre llamado Simón, y lo obligaron a llevar la cruz detrás de Jesús. Simón era del pueblo de Cirene, y en ese momento volvía del campo.
27 Muchas personas seguían a Jesús. Entre ellas había muchas mujeres, que gritaban y lloraban de tristeza por él. 28 Jesús se volvió y les dijo:

«¡Mujeres de Jerusalén! No lloren por mí. Más bien, lloren por ustedes y por sus hijos. 29 Porque llegará el momento en que la gente dirá: “¡Dichosas las mujeres que no pueden tener hijos! ¡Dichosas las que nunca fueron madres ni tuvieron niños que alimentar!” 30 Esa gente deseará que una montaña les caiga encima y las mate. 31 Porque si a mí, que no he hecho nada malo, me matan así, ¿qué no les pasará a los que hacen lo malo?»

32 También llevaron a dos malvados, para matarlos junto con Jesús. 33 Cuando llegaron al lugar llamado La Calavera, los soldados clavaron a Jesús en la cruz. También clavaron a los dos criminales, uno a la derecha y el otro a la izquierda de Jesús.
34 Poco después, Jesús dijo: «¡Padre, perdona a toda esta gente! ¡Ellos no saben lo que hacen!»
Mientras los soldados hacían un sorteo para ver quién de ellos se quedaría con la ropa de Jesús, 35 la gente miraba todo lo que pasaba. Los líderes del pueblo, entre tanto, se burlaban de Jesús y decían: «Él salvó a otros, y si de verdad es el Mesías que Dios eligió, que se salve a sí mismo.»
36 Los soldados también se burlaban de él. Le ofrecieron vinagre para que lo bebiera, 37 y le dijeron: «¡Si en verdad eres el Rey de los judíos, sálvate a ti mismo!»
38 Sobre la cabeza de Jesús había un letrero que decía: «Este es el Rey de los judíos».
39 Uno de los criminales que estaban clavados junto a Jesús también lo insultaba:

—¿No que tú eres el Mesías? Sálvate tú, y sálvanos a nosotros también.

40 Pero el otro hombre lo reprendió:

—¿No tienes miedo de Dios? ¿Acaso no estás sufriendo el mismo castigo? 41 Nosotros sí merecemos el castigo, porque hemos sido muy malos; pero este hombre no ha hecho nada malo para merecerlo.

42 Luego, le dijo a Jesús:

—Jesús, no te olvides de mí cuando comiences a reinar.

43 Jesús le dijo:

—Te aseguro que hoy estarás conmigo en el paraíso.
Jesús muere
(Mt 27.45-56Mc 15.33-41Jn 19.28-30)
44-45 Como a las doce del día el sol dejó de brillar, y todo el país quedó en oscuridad hasta las tres de la tarde. La cortina del templo se partió en dos, de arriba abajo. 46 Jesús gritó con fuerza y dijo: «¡Padre, mi vida está en tus manos!»
Después de decir esto, murió.
47 El capitán romano vio lo que había pasado, alabó a Dios y dijo: «En verdad, este era un hombre bueno.»
48 Al ver todo eso, la gente que estaba allí volvió a su casa llena de tristeza, pues se sentía culpable.
49 Todos los amigos íntimos de Jesús, y las mujeres que lo habían seguido desde Galilea, se mantenían a cierta distancia, mirando lo que pasaba.
El entierro de Jesús
(Mt 27.57-61Mc 15.42-47Jn 19.38-42)
50-51 Había un hombre llamado José, que era del pueblo de Arimatea, en la región de Judea. Este hombre era bueno y honesto, y deseaba que Dios comenzara ya a reinar en el mundo. Era miembro de la Junta Suprema, pero cuando la Junta decidió que Jesús debía morir, él no estuvo de acuerdo.
52 José fue a hablar con Pilato, y le pidió el cuerpo de Jesús para enterrarlo. 53 Por eso fue y bajó de la cruz el cuerpo, lo envolvió en una tela fina, y lo puso en una tumba hecha en una gran roca. Esa tumba nunca antes había sido usada. 54 Ese día era viernes, y los judíos se preparaban para el descanso del día sábado, que estaba a punto de empezar.
55 Las mujeres que habían seguido a Jesús desde Galilea fueron con José a la tumba, y vieron cómo colocaban el cuerpo de Jesús. 56 Luego regresaron a su casa y prepararon perfumes para ponérselos al cuerpo de Jesús.
Pero tuvieron que descansar el día sábado, tal como lo ordenaba la ley de Moisés.