Jesús he'i mba'épa he'ise tova mokõi
(Mt 10.26-27)
1 Upe aja katu, heta hetave yvypóra oñembyaty, ha hetaitereígui ojejapipa ojuehe. Jesús iñepyrũrã oñe'ẽ hemimbo'e kuérape: “Peñeñangarekóke umi fariséo rova mokõigui. 2 Ndaipóri mba'eve okañýva ojehecha'ỹ vaerã ha oñemíva ojekuaa'ỹ vaerã. 3 Upévare, opa mba'e peẽ pejéva pytũmbýpe, oñehendúne ára sakãme, ha umi pejéva ñemiháme ha koty ñembotypýpe ojesapukáine opa óga ári guive.”
Mávaguipa ojekyhyje vaerã
(Mt 10.26-31)
4 “Peẽme, che irũ nguéra ha'e, ani pekyhyje umi pende reténte ojukávagui, ha upéi katu ndaikatu véima ojapo mba'eve. 5 Che ha'éta peẽme mávaguipa pekyhyje vaerã: Pekyhyje oporojuka rire ipokatúva oporomondo haguã aña retãme. Upévagui pekyhyje vaerã.
6 “Noñeme'ẽi nga'u piko 5 guyra'imi mokõi viru pehẽnguemíre? Upéicharõ jepe, Tupã ndahesaráiri chugui kuéra. 7 Pene akãrague peteĩ-teĩ jepe niko ha'e oikuaapa. Aníke aipo ramo pekyhyje, peẽ niko mba'e guasu eteve hína heta guyra'ígui.”
Jaikuaáke Jesucrístope opavave renondépe
(Mt 10.32-33Mt 12.32Mt 10.19-20)
8 “Ha'e peẽme, oimeraẽ he'íva opavave renondépe che rehe ojeroviaha, che, Tupã ra'y yvypóraicha aju vaekue, añe'ẽne avei hese Tupã remimbou kuéra renondépe. 9 Ha oimeraẽ he'íva opavave renondépe nda che kuaaiha, che avei ha'éne Tupã remimbou kuéra renondépe, ndaikuaaiha chupe. 10 Tupã oheja reíta oimeraẽvape che rehe jepe, yvypóraicha aju vaekue, oñe'ẽ vaívape. Upe Espíritu Santo rehe oñe'ẽ vaívape katu, ndojeheja rei mo'ãi araka'eve.”
11 “Pejererahávo umi judío tupaópe, térã mbojovakehára ha mburuvicha kuéra renondépe, ani pejepy'apy mba'éichapa peñemo'ãtare térã mba'épa pejétare. 12 Oguahẽvo peẽme peñe'ẽ haguã, Espíritu Santo pene mbo'éta opa peje vaerãre.”
Mba'e rereko heta ogueru kuaa ivaíva
13 Peteĩ umi oĩva apytégui he'i Jesúspe:
--Mbo'ehára, ere che ryke'ýpe tome'ẽ chéve che mba'erãva, ore ru oheja vaekuégui.
14 Ha Jesús he'i chupe:
--Che irũ, máva piko che moĩ ra'e pende apytépe mbojovakehárõ térã mboja'ohárõ?
15 Ha he'i avei:
--Pejerereko opaichagua mba'epotágui. Jeikovéko noĩri heta mba'e ojererekóre.
16 Ha upérõ omombe'u chupe kuéra ko ñe'ẽ mbojoja: “Oiko vaekue peteĩ imba'e retáva, hemitỹngue osẽ porãite vaekue ha heta omono'õ. 17 Upe imba'e retáva oñemoĩ ojepy'a mongeta: ‘Mba'e piko ajapóta? Ndarekói niko moõpa añongatúta che remitỹngue amono'õva.’ 18 Ha he'i ijupe: ‘Aikuaáma mba'épa ajapóta. Aitýta pe che remitỹngue ñongatuha ha amopu'ãta tuichavéva añongatu haguã opa osẽ vaekue ko'ágã ha opa arekóva. 19 Upéi ha'éta che jupe: ‘Che irũ, heta mba'e rereko iñongatupy heta Ára jerépe guarã. Epytu'u, ekaru, emboy'u ha evy'a nde rekovépe.’ 20 Tupã katu he'i chupe: ‘Nde, výro, ko pyharépe voi remanóta. Ha pe rerekóva iñongatupy piko mávape guarãta? 21 Péicha ojehu pe yvypóra omono'õvape mba'e reta ijupe guarã año, ha imboriahu Tupã renondépe.”
Tupã oñangareko ita'ýra kuérare
(Mt 6.25-34)
22 Upéi Jesús he'i hemimbo'e kuérape: “Kóva ha'e peẽme: ‘Ani pejepy'apy mba'épa pe'úta térã mba'épa pemondéta peikove haguã. 23 Ñande rekove niko mba'e guasuve hína tembi'úgui, ha ñande rete umi aógui. 24 Pema'ẽ umi guyráre. Ha'e kuéra noñemitỹi ha nomono'õi, ha noñongatúi mamove. Opáichavo, Tupã omongaru chupe kuéra. Mba'e guasueteve niko peẽ chugui kuéra. 25 Máva piko pende apytégui ojepy'apy haguére ikatúne ombojoapy hekove michĩ ra'ymínte jepe? 26 Ndaikatúirõ pejapo umi mba'e michĩvéva jepe, maerã piko pejepy'apýta mba'evére?’”
27 Pema'ẽ umi yvoty ñúme guáre, mba'éichapa okakuaa, omba'apo ha ojapo'ỹre mba'eve. Che ha'e peẽme, mburuvicha guasu Salomón jepe opa ijeguaka reheve naiporãi vaekue umi yvoty iporãháicha. 28 Ha Tupã péicha omondérõ umi ka'avo ñúme opu'ãva ko'ágã, ha ko'ẽrõ ojehapýtava tatakuápe, piko mba'eichaiteve na pene monde mo'ãi peẽme, peẽ tekove jerovia'ỹ. 29 Upévare, ani peiko pejepy'apy, pehekávo mba'épa pe'úta térã mba'épa pemboy'úta. 30 Opa ko'ã mba'ére niko ojepy'apy Tupãre ojerovia'ỹva. Peẽ katu niko oĩ pende Ru oikuaáva peikotevẽha ko'ã mba'e. 31 Upéva rangue, pejepy'apy uvei Tupã sãmbyhýre. Upéi oñeme'ẽta peẽme opa ko'ã mba'e avei.
Mba'eta yvágape
(Mt 6.19-21)
32 “Ani pekyhyje, che ovecha kuéra. Peẽ pene mbovy, ha upéicharõ jepe, pende Ru ndive peẽ peisãmbyhýta. 33 Peme'ẽ hepýre opa perekóva ha peme'ẽ oikotevẽvape. Peñeha'ã pereko vosa ndaituja mo'ãiva, mba'e reta opa'ỹva yvágape, mondaha oike'ỹháme, ha tigua'ã ombyai'ỹháme. 34 Pe oĩháme pene mba'e reta, upépe avei pemoĩta pende py'a.”
Ñembosako'ihápe oñeime vaerã
35-36 “Peime vaerã umi tembiguáicha, oha'arõva ijárape ou jey pe karu guasu menda rehe guápe oho haguégui, tataindy rendy reheve, okẽ oipe'a haguã chupe ombota vove oguahẽvo. , 37 Ovy'aite vaerã niko umi tembiguái, ojevývo ijára ojuhúva opáy. Ha'e peẽme, pe ijára voi omboguapytaha chupe kuéra mesápe ha oñemoĩta ome'ẽ peteĩ-teĩme pe tembi'u. 38 Ovy'aiténe ha'e kuéra ojejuhúrõ opáy, ijára oguahẽrõ jepe pyhare pyte térã ko'ẽ mbota. 39 Perekóke kóva pene akãme: Peteĩ óga jára oikuaa ramo araka'etépa oikéta hógape mondaha, ha'e ndoke mo'ãi ha ndoheja mo'ãi avavépe oike hógape omonda haguã chupe. 40 Peẽ avei pejesareko vaerã. Peimo'ã'ỹve jave niko che, yvypóraicha aju vaekue, ajúta.”
Tembiguái ojejeroviaha ha ojejerovia'ỹha
(Mt 24.45-51)
41 Pedro oporandu Jesúspe:
--Che Jára, ere piko ra'e ko ñe'ẽ mbojoja oréve guarãnte, térãpa opavavépe guarã?
42 Ñandejára he'i: Mávapa hína pe tembiguái ijeroviaháva ha imba'e recha kuaáva? Upéva hína pe ijára omoĩva ipo guýpe ambue hembiguái kuéra omongaru haguã oikotevẽ jave. 43 Ovy'aite vaerãnepa pe tembiguái, ijára oguahẽ vove ojuhúva ojapopaha hekópe hembiapo. 44 Añetete ha'e peẽme, pe óga jára omoĩne ipo guýpe opa oguerekóva. 45 Pe tembiguái oimo'ã ramo ijára hi'aretaha ha oñepyrũ oñemboharái hapicháre, ha osẽ okaru ha omboy'u umi tekove ka'u ndive. 46 Ha ijára ou jeýne ha'e oimo'ã'ỹve ha oha'arõ'ỹve jave, ha omyangu'íne chupe teju ruguáipe, oñembyepotiháicha hova mokõivape.
47 “Pe tembiguái oikuaáva ijára rembipota, ha noñembosako'iri ha naiñe'ẽ rendúi chupe, oñenupã hetáne. 48 Ha pe tembiguái, oikuaa'ỹre ojapóva ojapo'ỹ vaerã, oñenupã'ivéne. Pe oñeme'ẽ hetávape, heta avei ojejeruréne. Ha pe ojejeroviaveha ndive ojejopyvéne.”
Jesús rehe ojejoavypa
(Mt 10.34-36)
49 “Che aju vaekue amyendývo tata yvypóra apytépe, ha aipotaitépa ojepotáma ra'e hína! 50 Ahasa vaerã peteĩ jehasa asy nde vaívare. Ha mba'eichaitépa aipotáma hína oguahẽ upe ára! 51 Peimo'ã piko che aju hague aru haguã py'a guapy ko yvy ári? Ha'e peẽme ahaniriha, jejoavy uvei. 52 Ko'águi rire, peteĩ ógape oikohápe 5, mbohapy opu'ãta mokõire, ha mokõi mbohapýre. 53 Túva opu'ãta ta'ýrare, ha ta'ýra túvare. Sy opu'ãta imemby kuñáre, ha memby kuña isýre. Ména sy opu'ãta imemby rembirekóre, ha tembireko opu'ãta iména sýre.”
Jahecha kuaa vaerã umi jaikoveha ára
(Mt 16.1-4Mc 8.11-13)
54 Jesús he'i avei opavavépe: “Pehechávo arai opu'ãha kuarahy reiképe, peẽ peje okytaha, ha upéicha ojehu. 55 Ha yvytu oipeju hatã ramo yvatévo guio, peje hakutaha. 56 Peẽ tekove rova mokõi! Peẽ niko peikuaa mba'épa ojehúta árare pemañárõ. Mba'éicha rupi piko ndapeikuaái mba'épa he'ise ko'ã ára peikoveha?”
Eiko py'a guapýpe nde rehe ija'e'ỹva ndive
(Mt 5.25-26)
57 “Mba'ére piko nde voi nderehecha kuaái pe heko jojáva? 58 Oimérõ reja'yvyreha tereho hendive mburuvicha rendápe. Eñeha'ã eñemoĩ porã hendive ikatu jave gueteri, nde reraha'ỹ mboyve mbojovakehára renondépe. Upeicha'ỹrõ, pe mbojovakehára ne me'ẽta mburuvichápe, ha mburuvicha ne moingéta yvyrakuápe. 59 Cháke ha'e ndéve, upégui neresẽ mo'ãi neremyengoviapái peve viru pehẽngueminte jepe ndéve hembýva.”
Consejos
(Mt 10.26-27)
1 Mientras muchísimas personas rodeaban a Jesús y se atropellaban unas a otras, él les dijo a sus discípulos:

«Tengan cuidado de las mentiras que enseñan los fariseos. Ellos engañan a la gente diciendo cosas que parecen verdad. 2 Porque todo lo que esté escondido se descubrirá, y todo lo que se mantenga en secreto llegará a conocerse. 3 Lo que ustedes digan en la oscuridad, se sabrá a plena luz del día; lo que digan en secreto, lo llegará a saber todo el mundo.
A quién debemos tenerle miedo
(Mt 10.28-31)
4 »Amigos míos, no tengan miedo de la gente que puede quitarles la vida. Más que eso no pueden hacerles. 5 Tengan más bien temor de Dios, pues él no solo puede quitarles la vida, sino que también puede enviarlos al infierno. A él sí deben tenerle miedo.
6 »Cinco pajaritos apenas valen unas cuantas monedas. Sin embargo, Dios se preocupa por cada uno de ellos. 7 Lo mismo pasa con ustedes: Dios sabe hasta cuántos cabellos tienen. Por eso, ¡no tengan miedo! Ustedes valen más que muchos pajaritos.
Hablar de Jesús
(Mt 10.32-33Mt 12.31-32Mt 10.19-20)
8 »Si ustedes les dicen a otros que son mis seguidores, yo, el Hijo del hombre, les diré a los ángeles de Dios que ustedes en verdad lo son. 9 Pero si le dicen a la gente que no son mis seguidores, yo les diré a los ángeles de Dios que ustedes no lo son.
10 »Si ustedes dicen algo contra mí, que soy el Hijo del hombre, Dios los perdonará. Pero si dicen algo malo en contra del Espíritu Santo, Dios no los perdonará.
11 »Cuando los lleven a las sinagogas, o ante los jueces y las autoridades, para ser juzgados, no se preocupen por lo que van a decir o cómo van a defenderse. 12 Porque en el momento preciso, el Espíritu Santo les dirá lo que deben decir.»
El rico tonto
13 Uno de los que estaban allí le dijo a Jesús:

—Maestro, ordénale a mi hermano que me dé la parte de la herencia que me dejó nuestro padre.

14 Jesús le respondió:

—A mí no me corresponde resolver el pleito entre tu hermano y tú.

15 Luego miró Jesús a los que estaban allí, y les dijo: «¡No vivan siempre con el deseo de tener más y más! No por ser dueños de muchas cosas se vive una vida larga y feliz.»
16 Y enseguida Jesús les puso este ejemplo:

«Las tierras de un hombre muy rico habían dado una gran cosecha. 17 Era tanto lo que se había recogido, que el rico no sabía dónde guardar los granos. 18 Pero después de pensarlo dijo: “Ya sé lo que haré. Destruiré mis viejos graneros, y mandaré a construir unos mucho más grandes. Allí guardaré lo que he cosechado y todo lo que tengo. 19 Después me diré: ¡Ya tienes suficiente para vivir muchos años! ¡Come, bebe, diviértete y disfruta de la vida lo más que puedas!”
20 »Pero Dios le dijo: “¡Qué tonto eres! Esta misma noche vas a morir, y otros disfrutarán de todo esto que has guardado.”
21 »Así les pasa a todos los que amontonan riquezas para sí mismos. Se creen muy ricos pero, en realidad, ante Dios son pobres.»
Las preocupaciones
(Mt 6.25-34)
22 Después Jesús les dijo a sus discípulos:

«No se pasen la vida preocupados por lo que van a comer o beber, o por la ropa que van a ponerse. 23 La vida no consiste solo en comer, ni el cuerpo existe solo para que lo vistan.
24 »Miren a los cuervos: no siembran ni cosechan, ni tienen graneros para guardar las semillas. Sin embargo, Dios les da de comer. ¡Recuerden que ustedes son más importantes que las aves!
25 »¿Creen ustedes que por preocuparse mucho vivirán un día más? 26 Si ni siquiera esto pueden conseguir, ¿por qué se preocupan por lo demás?
27 »Aprendan de las flores del campo: no trabajan para hacerse sus vestidos y, sin embargo, les aseguro que ni el rey Salomón, con todas sus riquezas, se vistió tan bien como ellas.
28 »Si Dios hace tan hermosas a las flores, que viven tan poco tiempo, ¿no hará mucho más por ustedes? ¡Veo que todavía no han aprendido a confiar en Dios!
29 »No se desesperen preguntándose qué van a comer, o qué van a beber. 30 Solo quienes no conocen a Dios se preocupan por eso. Dios, el Padre de ustedes, sabe que todo eso lo necesitan.
31 »Lo más importante es que reconozcan a Dios como único rey. Todo lo demás, él se lo dará a su debido tiempo.
La riqueza verdadera
(Mt 6.19-21)
32 »¡No tengan miedo, mi pequeño grupo de discípulos! Dios, el Padre de ustedes, quiere darles su reino. 33 Vendan lo que tienen, y repartan ese dinero entre los pobres. Fabríquense bolsas que nunca se rompan, y guarden en el cielo lo más valioso de su vida. Allí, los ladrones no podrán robar, ni la polilla podrá destruir. 34 Recuerden que la verdadera riqueza consiste en obedecerme de todo corazón.
Los sirvientes
(Mt 24.45-51)
35-36 »Ustedes tienen que estar siempre listos. Deben ser como los sirvientes de aquel que va a una fiesta de bodas. Ellos se quedan despiertos, con las lámparas encendidas, pendientes de que su dueño llame a la puerta para abrirle de inmediato. 37-38 ¡Qué felices serán cuando llegue el dueño a la casa, en la noche, o en la madrugada! Les aseguro que el dueño hará que sus sirvientes se sienten a la mesa, y él mismo les servirá la comida.
39 »Si el dueño de una casa supiera a qué hora se va a meter un ladrón, lo esperaría para no dejarlo entrar. 40 Ustedes deben estar listos, porque yo, el Hijo del hombre, vendré a la hora que menos lo esperen.»

41 Pedro entonces le preguntó:

—Señor, ¿esa enseñanza es solo para nosotros, o para todos los que están aquí?

42 El Señor Jesús le respondió:

—El sirviente responsable y atento es aquel a quien el dueño de la casa deja encargado de toda su familia, para que les sirva la comida a tiempo. 43 ¡Qué feliz es el sirviente si su dueño lo encuentra cumpliendo sus órdenes! 44 Les aseguro que el dueño hará que ese sirviente administre todas sus posesiones. 45 Pero supongamos que el sirviente piensa: “Mi amo salió de viaje y tardará mucho en volver”, y entonces comienza a golpear a los otros sirvientes y sirvientas, y a comer y a beber hasta emborracharse. 46 Cuando vuelva su amo, en el día y la hora en que menos lo espere, lo castigará como se castiga a los sirvientes que no obedecen.
47 »El sirviente que conoce las órdenes de su dueño y no las cumple, recibirá un castigo severo. 48 Pero el sirviente que, sin saberlo, hace algo que merece castigo, recibirá un castigo menor. Dios es bueno con ustedes, y espera que ustedes lo sean con él. Y así como él se muestra muy generoso con ustedes, también espera que ustedes le sirvan con la misma generosidad.
Jesús advierte a sus discípulos
(Mt 10.34-36)
49 »Yo he venido para encender fuego en el mundo. ¡Y cómo me gustaría que ya estuviera ardiendo! 50 Pero primero tengo que pasar por una prueba muy difícil, y sufro mucho hasta que llegue ese momento. 51 ¿Creen ustedes que vine para establecer la paz en este mundo? ¡No! Yo no vine a eso. Vine a causar división. 52 En una familia de cinco, tres estarán en contra de los otros dos. 53 El padre y el hijo se pelearán, la madre y la hija harán lo mismo, y la suegra y la nuera serán enemigas.»
Las señales de Dios
(Mt 16.1-4Mc 8.11-13)
54 Jesús le dijo a la gente:

«Cuando ustedes miran hacia el oeste, y ven una nube en el cielo, dicen: “¡Va a llover!”; y en verdad llueve. 55 Y si ven que sopla viento desde el sur, dicen: “¡Va a hacer calor!”; y así pasa. 56 ¿A quién tratan de engañar? A ustedes les basta mirar el aspecto del cielo y de la tierra para saber si el tiempo será bueno o malo. ¡Pero miran lo que yo hago, y no son capaces de entender que son señales de Dios!
Paz con el enemigo
(Mt 5.25-26)
57 »Elige hacer lo correcto. 58 Si alguien te acusa de hacer algo malo en su contra, arregla el problema con esa persona antes de que te entregue al juez. De lo contrario, el juez le ordenará a un policía que te lleve a la cárcel. 59 Te aseguro que solo saldrás cuando hayas pagado hasta el último centavo.»