Pe áño 7ha
1 Ñandejára he'i Moiséspe yvyty Sinaí ru'ãme:
2 —Ere Israel guápe ko'ã mba'e: Peike rire pe yvýpe che ame'ẽtava peẽme, pemombytu'u pe yvy che rérape. 3 Ikatu peñemitỹ pende kokuépe 6 áño pukukue. 6 áño pukukue avei ikatu pehakã'o pende parralty ha pemono'õ hi'a, 4 Pe áño 7hápe katu yvy topytu'u che rérape. Ani peñemitỹ pende kokuépe térã pehakã'o pende parralty. 5 Ani avei peikytĩ trígo heñóiva ijehegui, ñemono'õ paha rire, térã pemono'õ parral pende parralty noñehakã'ói vaekuégui. Pe yvy topytu'u. 6 Pe yvýgui heñóiva opytu'u aja, ohupytýta pekaru haguã peẽ, pene rembiguái kuimba'éva ha kuñáva, pene mba'apohára ha mombyrygua oikóva pene ndive, 7 pene rymba kuéra ha tymba ka'aguy tetã megua avei. Opa mba'e heñóiva yvýgui omongarúta chupe kuéra.
Pe 49 áño
8 Peipapa 7 jey 7 áño, tombyapu'a 49 áño. 9 Jeheja rei árape, upéva hína ára 10 mes 7hápe hérava Tisri, toñembopu trompéta tetã pýre. 10 Péicha pemboykéta Ñandejárape guarã pe áño 50ha, ha pemyerakuãta ñesãsõ opa tetã guápe guarã. Ko áño pukukue, opaichagua yvy toñeme'ẽ jey ijára ypy kuépe ha tojepoi jey opa tapichágui oiko vaekue tembiguái ramo, oho jey haguã rogagua kuéra ndive. 11 Ani peñemitỹ pende kokuépe térã pemono'õ pe trígo okakuaáva ijehegui, térã parral'a pende parralty noñehakã'ói vaekuégui. 12 Ko áño oñemboyke chéve guarã. Pe heñói vaekue pende kokuépe ijehegui ae, upévante pe'u.
13 Ko áñope, opa yvy oñeme'ẽ vaekue plátare toñeme'ẽ jey ijára ypy kuépe. 14 Ha upévare, peme'ẽ ramo plátare pende yvy pende rapicha Israel guápe térã pejogua chugui ijyvy, ani pejapo hekope'ỹ. 15 Oñemoĩ haguã pe yvy repy toñema'ẽ mboy áñopa hemby gueteri ojehupyty haguã pe 50. 16 Hetave hemby ramo hepyvéta pe yvy, mbovyve ramo ivaratovéta. Pe oñeme'ẽva plátare niko hína, koga'a oñerenohẽtava pe yvýgui. 17 Ani avave ombotavy hapichápe. Pehechauka pembyajeha pende Járape, che niko hína Tupã pende Jára. 18 Pejapo che rembipota ha pembyaje che rembiapoukapy. Péicharõ peikóta py'a guapýpe upe yvýpe. 19 Yvy ome'ẽta hi'a, peẽ peikóta kyhyje'ỹre pe yvýpe ha upéva pene mongaru ryguãtã porãta.
Ñandejára oporomongarúta yvy opytu'u aja
20 Ikatu oĩ oporandúva: Ha mba'épa ro'úta pe áño 7ha pukukue, ndaikatúi ramo roñemitỹ ha romono'õ ore koga'a? 21 Che pohovasavéta pe áño 6hápe ha yvy hi'áta peẽme mbohapy añorã; 22 ha péicha pekarúta umi koga'a peñongatu vaekuégui, peñemitỹ aja pe áño 8hápe, ha pe áño 9hápe jepe ikatúta pekaru chugui, oguahẽ meve ñemono'õ ára.
Ñandejára mba'énte voi opa mba'e
23 Yvy ndaikatúi oñeme'ẽ plátare opa árape guarã, che mba'énte niko pe yvy; peẽ katu chéve guarã mombyrygua ha che mbohupánte hína. 24 Upévare, opa yvy pejogua vaekue, peme'ẽ jey plátare ijára ypy kuépe ha'e ojoguase ramo.
25 Peteĩ ne retãgua oso ramo ha ome'ẽ ndéve plátare ijyvy, peteĩ ipehẽngue hi'aguĩvéva ikatu ojogua jey nde hegui pe yvy nde rejogua vaekue.
26 Oĩ ramo ndoguerekóiva ipehẽngue ikatúva ojogua jey pe yvy ha'e ome'ẽ vaekue plátare, ha ha'e voi, ombyaty rire oñekotevẽva, ojogua jey ijyvykue, 27 ijoguahare toipapa mboy ára térã mboy áñomapa ojapo ojogua hague chugui ijyvy, ha tome'ẽ jey chupe pe viru imba'éva umi ára térã áñore, ha ijyvykue avei topyta jey chupe. 28 Ha ndaikatúi ramo ombyaty pe oñekotevẽva ojogua jey haguã ijyvykue, kóva topyta ijogua harépe áño 50ha peve, ha upévo pe yvy toñeme'ẽ jey ijára ipy kuépe.
29 Ome'ẽva hóga oĩva peteĩ táva oñemongorávape, ikatúta ojogua jey ohasa mboyve peteĩ áño ome'ẽ hague. 30 Pe peteĩ áño aja ndojoguajeýi ramo pe óga katu, opytáma opa árape guarã ijoguahare ha iñemoñare kuérape, ha noñeme'ẽ jey mo'ãi ijára ypy kuépe upe 50 áño haguépe. 31 Umi óga okápe oĩva katu, oñemongora'ỹvape, ojererekóta yvy ramo: ikatúta ojejogua jey ha toñeme'ẽ jey ijára ypykuépe 50 áño haguépe.
32 Levíta kuéra*f** ikatúta ojogua ojoguase vovénte óga kuéra oĩva umi táva imba'e kuéravape. 33 Levíta ramo pe ojogua jeýva peteĩ óga, oguahẽvo pe áño 50 toheja pe óga ha toho jey hóga teépe. Israelgua apytépe niko levíta kuéra peteĩnte hóga, ha upéva hína pe oguerekóva itáva teépe. 34 Umi ñu oguerekóva levíta kuéra omongaru haguã hymba kuéra ha oĩva itáva jerére, ndaikatúi oñeme'ẽ plátare. Umíva hína imba'e opa árape guarã.
35 Peteĩ ne retãgua oso ramo ha opyta ha'eño, emoguahẽ chupe nde rógape mombyrygua ramo ha ereko ne mbohupa ramo. 36 Ani reiporuka hepy chupe mba'eve. Embyaje Ñandejárape ha toiko ne ndive ne pehẽngue. 37 Ani reiporuka hepyve chupe nde pláta, térã rejerure heta chupe upe ho'úvare. 38 Che hína Tupã pende Jára poguenohẽ vaekue Egíptogui ame'ẽ haguã peẽme yvy Canaangua ha aiko haguã peẽme Tupã ramo.
39 Peteĩ ne retãgua oso ramo oiko aja ne ndive, ha oñeme'ẽ ndéve plátare ne rembiguairã, ani remomba'apo chupe ne rembiguái ramo. 40 Ereko chupe peteĩ ne mba'apohára térã ne mbohupa ramo. Tomba'apo ndéve guarã pe áño 50ha peve. 41 Upévo epoi chugui ikatu haguã oheja nde róga ifamília kuéra reheve oho jey haguã hógape ha ijyvy teépe. 42 Ha'e kuéra che rembiguái hína: che anohẽ vaekue Egíptogui ha noñeme'ẽi vaerã avave rembiguái ramo. 43 Ani rejopy hendive kuéra ha ehechauka rembyajeha Tupãme.
44 Reipota ramo tembiguái kuimba'éva ha kuñáva, ejogua tetã ambuegua. 45 Ikatu avei rejogua umi tetã mombyryguáva oikóva pende apytépe, ha iñemoñare kuéra onaséva oiko aja pende apytépe; umíva ikatu pejogua pene mba'erã, 46 opyta haguã avei pende ra'y kuérape peẽ pemano rire. Ikatu peiporu chupe kuéra pene rembiguái ramo opa árape guarã. Peẽ Israelgua katu oñopehẽngue hína, ha ani pejopy pene retãgua ndive.
47 Peteĩ mombyrygua oikóva pende apytépe oñakã rapu'ã ramo ha oguereko heta mba'e, ha peteĩ pene retãgua hóga ykeregua opyta mba'eve'ỹre ha oñeme'ẽ plátare pe mombyry guápe, térã ambue mombyry guápe hembiguairã, 48 peteĩ ipehẽngue: itio, iprímo térã oimeraẽ ipehẽngue ikatúta ojogua jey chupe pe mombyry guágui ha'e oñeme'ẽ haguépe. 49 Ha'e voi avei ikatúta opaga jey ijehe, oguereko ramo mba'éichapa. 50 Upéva toipapa ijoguahare ndive mboy áñopa hemby gueteri pe áño 50ha peve. Upe jejogua jey repy tojepapa umi áño ohasa vaekuére ha umi ára térã áño ha'e omba'apo vaekuére. Umívapa mboy ovale tojepapa pe ojepagáva rehe mba'apohára kuérape. 51 Hemby ramo heta áño gueteri umi 50rã, tome'ẽ hese kuéra pe plátagui oñeme'ẽ vaekue chupe oñeme'ẽ ramo guare tembiguái ramo plátare. 52 Ha mbovy ramo umi áño hembýva, umíva rehénte tome'ẽ ipláta. 53 Tojerereko mba'apohára ramo omba'apóva áño-áñore. Ha ani reheja ojejopy hendive.
54 Ndojejogua jeýi ramo katu, tojepoi chugui pe áño 50hápe opa iñemoñare reheve, 55 Israelgua niko che rembiguái che mba'e teéva hína. Che anohẽ vaekue chupe kuéra Egíptogui. Che hína Tupã pende Jára.
El descanso del séptimo año
1 En el monte Sinaí Dios ordenó a Moisés 2 que les diera a los israelitas las siguientes instrucciones:

«Cuando entren al territorio que voy a darles, la tierra deberá tener un año de descanso en mi honor. 3 Durante seis años, podrán sembrar sus campos, podar sus viñedos y recoger sus frutos, 4-7 pero al llegar el séptimo año no deberán sembrar sus campos ni podar sus viñedos. Tampoco deberán cosechar los campos ni recoger las uvas que broten después de la última cosecha.
»Lo que la tierra produzca por sí misma el séptimo año alcanzará para que coman ustedes, sus esclavos, sus trabajadores y los refugiados en el país, además de su ganado y los animales salvajes. Así la tierra gozará de un año completo de descanso en mi honor.
El año de liberación
8-13 »Además, deberán multiplicar siete años por siete, lo cual da cuarenta y nueve años, y el año siguiente, es decir, el cincuenta, será declarado año de liberación. En el día diez del mes de Etanim de ese año, que es el día del perdón, harán sonar por todo el país la trompeta y anunciarán la libertad para todos los habitantes del país. En ese año, los que hayan perdido su propiedad podrán recobrarla, y los esclavos quedarán en libertad de volver a sus familias.
»En el año cincuenta no deberán trabajar la tierra en ninguna manera, solo comerán lo que la tierra produzca por sí sola.
14 »Para que nadie haga trampa en la compra o venta de un terreno, 15-16 el precio se fijará según el número de cosechas que se puedan recoger hasta el siguiente año de liberación.
17 »Nadie debe abusar de nadie. Muestren respeto por mí. Yo soy el Dios de Israel. 18 Si ustedes obedecen mis leyes y cumplen mis mandamientos, vivirán tranquilos en el país, 19 la tierra les dará sus frutos, y ustedes disfrutarán de ellos hasta quedar satisfechos.
Dios promete bendecir a su pueblo
20 »Seguramente ustedes se preguntarán: “¿Y qué vamos a comer durante el séptimo año, si no podemos sembrar ni recoger los frutos de la cosecha?” 21 Pues bien, en el sexto año yo los bendeciré tanto que la cosecha bastará para los tres años siguientes. 22 Así, en el octavo año, mientras ustedes estén sembrando, podrán comer del grano que hayan almacenado. Y lo mismo sucederá en el noveno año, mientras llega el momento de recoger la nueva cosecha.
Recuperación de la propiedad familiar
23 »Nadie debe vender de manera definitiva su propiedad familiar. La tierra es mía. Ustedes solo son mis huéspedes y están de paso en ella.
24 »Si acaso compran un terreno, deberán reconocer que el propietario anterior tiene derecho a recuperarlo.
25 »Si algún israelita queda en la miseria y se ve obligado a vender su propiedad, su pariente más cercano tiene el derecho de recuperarla por él, para que la propiedad vuelva a sus manos. 26 Si no tiene ningún pariente cercano, y puede conseguir por sí mismo el dinero para recuperarla, 27 deberá contar cuántas cosechas faltan hasta el siguiente año de liberación, y ese será el precio que deberá pagar.
28 »Si el que vendió no tiene dinero suficiente para recuperar su propiedad, el que compró seguirá siendo el dueño de la propiedad hasta el año de liberación. En ese año, la propiedad quedará liberada, y el dueño original la recuperará.
Recuperación de una casa
29 »Si alguien vende una casa construida en una ciudad protegida con murallas, tendrá un año de plazo para volver a comprarla. 30 Si en ese plazo no logra recuperarla, la casa no le será devuelta en el año de liberación sino que pasará a ser propiedad permanente del comprador y de sus descendientes.
31 »Con las casas construidas fuera de las ciudades, se hará lo mismo que con los terrenos: podrán ser recuperadas y devueltas a sus antiguos dueños en el año de liberación.
Propiedades de la tribu de Leví
32 »Los de la tribu de Leví podrán volver a comprar, en cualquier momento, las casas que construyan en las ciudades de su propiedad. 33 Si alguno de ellos no puede volver a comprarla, podrá recuperarla en el año de liberación. 34 Los terrenos que rodean las ciudades de la tribu de Leví, no podrán ser vendidos jamás, porque son su propiedad permanente.
No se aprovechen del pobre
35 »Cuando algún israelita se quede en la miseria, deberán ayudarlo como si se tratara de un refugiado en el país. 36-37 Si le hacen un préstamo, no deben cobrarle intereses; si le dan de comer, no deben hacerlo por negocio. Muestren respeto por mí, y déjenlo vivir entre ustedes. 38 Yo los saqué de Egipto para darles el país de Canaán y para ser el Dios de ustedes. Yo soy el Dios de Israel.
Los esclavos israelitas
39 »Si algún israelita se queda en la miseria y para sobrevivir se vende como esclavo, no lo traten mal. 40 Él estará al servicio de su amo en calidad de trabajador y de huésped, y trabajará para él solo hasta el año de liberación. 41 En ese año quedará en libertad, y junto con sus hijos podrá volver a vivir con sus parientes, en su propio terreno. 42 Los israelitas me pertenecen. No pueden ser vendidos como esclavos, porque eran esclavos en Egipto y yo les di libertad.
43 »No maltraten a ningún israelita. Muestren respeto por mí.
Los esclavos extranjeros
44 »Si ustedes quieren tener esclavos, cómprenlos en las naciones vecinas, 45-46 o entre los hijos de los extranjeros que han nacido en el país y viven entre ustedes. A ellos sí podrán tenerlos como esclavos, y hasta dejárselos a sus hijos como herencia. Pero no maltraten a ningún israelita.
Libertad de los esclavos israelitas
47 »Si alguno de los extranjeros que viven en el país se hace rico, y un israelita queda en la pobreza, al punto de venderse como esclavo al extranjero rico, 48-49 ese israelita tendrá el derecho a ser rescatado. Esto podrá hacerlo un pariente cercano, y hasta él mismo si cuenta con los medios suficientes. 50-52 El dueño contará los años que faltan para que llegue el año de liberación, y calculará cuánto habría ganado un obrero en todo ese tiempo. Ese será el precio que deberá pagarse por su liberación. 53 Ustedes deben cuidar que ningún extranjero maltrate a un obrero israelita.
54 »Si el israelita que se vende como esclavo no es rescatado de este modo, quedará libre en el año de liberación, lo mismo que sus hijos. 55 Ustedes me pertenecen, porque yo los saqué de Egipto. Yo soy el Dios de Israel.