1-2 Peẽ pene arandu
ha peikuaapáva
pehendu che ñe'ẽ.
3 Ñande apysa oikuaa
peteĩ-teĩ oje'éva,
oikuaaháicha ñande juru
ñane rembi'úpa he.
4 Péicha avei ñande
ñahesa'ỹijomi ko ojehúva,
ha jahecha mba'épa iporãve.
5 Job niko he'i péicha:
“Ché che reko porã,
Tupã katu
ndohecha kuaái chéve.
6 Japu vaerã oje'e ramo,
ché che reko ky'aha;
che pire ojeka hague
ndokuerái,
che reko potĩrõ jepe.”

7 Ha'eichagua ndaipóri,
oñembohory Tupãre
hoy'u mba'éta ramo guáicha;
8 ojehe'a umi heko añávare,
oiko hendive kuéra.
9 He'i yvypóra noguenohẽiha
mba'eve
oñenẽmoĩ porã ramo jepe
Tupã ndive.
10 Peẽ pene akã porãva,
pe che rendumína.
Ani peimo'ã,
Tupã, pe ipu'akapáva,
ojapoha ivaíva
térã heko pegua'ỹ!
11 Peteĩ-teĩme
ha'e ohepyme'ẽ ojapóvare;
ha omyengovia
12 Añetehápe,
Tupã, ipu'akapáva,
ndojapói mba'eve
hekopegua'ỹ ha ivaíva;
13 Avave
nomoĩri ipópe ko yvy
avave nome'ẽi chupe pokatu
oisãmbyhy haguã.
14-15 Oipe'árõ yvypóragui,
espíritu chupe omoingovéva,
peteĩcha omano maymáva,
ha yvytĩmbópe ojevy.

16 Che rendu, ne akã porãrõ;
ejapysaka che ñe'ẽre.
17 Hekopegua ombotapykuérõ
Tupã ndaikatúi chéne
oporosãmbyhy.
Mba'éicha piko nde rejahéita
pe heko jojáva rehe?
18 Mburuvicha guasu kuéra,
ha umi poguasu, heko añárõ,
heko vaikue
Tupã ojapi hováre.
19 Mburuvicha ykére noñemoĩri,
ha noipytyvõi
imba'e retávape,
ombotapykuévo mboriahúpe,
ha'égui upe ijapohare kuéra.
20 Yvypóra omano sapy'aitépe
pyhare pyte.
Tupã oinupã ipoguasúvape
ha opa,
oity imbaretévape
avave chupe oipytyvõ'ỹre.
21 Yvypóra guata nokañýi Tupãgui,
hekoha maymáva oikuaapaite.
22 Ndaipóri pytũ hypy eteíva,
omo'ã vaerã heko añávape.
23 Yvypórape Tupã nde'íri
araka'épa oñemboja vaerã,
oñembojovake haguã.
24 Ha'e noikotevẽi oporandu
avavépe poguasu rembiapokuére
oity haguã chupe,
ha ohupi hekoviarã.
25 Mba'eve ha'e
kuéra ojapóva nokañýi
chugui,
pyhare oguahẽ ha ohundipa.
26 Tukumbópe oinupã
maymáva renondépe,
oporojukávape
oinupãháicha,
27 naiñe'ẽ rendúi haguére
ha nombojeroviái,
tembiapoukapy ha'e omoĩva.
28 Mboriahu ndive jopy,
ha'e kuéra osapukái,
ha Tupã ohendu chupe kuéra.
29 Ha Tupã okirirĩrõ,
piko máva ojahéita hese?
Omokañy ramo hova,
piko máva ohecháta chupe?
Ha'e oguereko hesápe,
opa tetã ha yvypóra,
30 ani haguã
oisãmbyhy heko añáva,
ombotavy vaerã chupe kuéra.

31 Ere nga'u piko Tupãme. Job:
“Ahechakuaa che jejavy,
nda che reko ky'avéi chéne.
32 Ehechauka chéve umi ajavy hague
che ahecha'ỹva.
Ajapo vai rire,
anichevémane ajapo?”
33 Nde hína, nda chéi,
upe ere vaerã
mba'épa ojejapóta.
Ere aipo ramo pe reikuaáva.

34 Umi arandu ha che rendúva,
ha umi iñakã guapýva,
he'íne chéve:
35 “Oñe'ẽko oikuaa'ỹre hína Job,
výro rei opa he'íva”.
36 Pehecha porã
opa Job he'i vaekue,
ha peikuaáta oñe'ẽ hague
heko añávaicha.
37 Ha'e ndaha'éi
heko ky'ávante,
iñe'ẽ rendu'ỹva katu avei,
ñande rovake
oñembohory Tupãre
ha oñemoĩ ombohovái chupe.
Segunda participación de Elihú
1 Elihú dijo también:

2 «A ustedes, los sabios,
y a ustedes, los inteligentes,
les ruego que me presten atención.
3 Si podemos distinguir los sabores,
podemos distinguir las palabras.
4 Así que examinemos este caso,
y veamos quién tiene la razón.

5 »Job nos ha dicho:

“Soy inocente,
pero Dios no lo quiere aceptar;
6 soy un hombre justo,
pero parezco un mentiroso;
no he cometido ningún pecado,
pero Dios me hirió de muerte”.

7 »¿Habrá otro como Job,
que siempre se burla de todo?
8 Le encanta andar con malvados
y tenerlos por amigos.
9 ¡Y ahora anda diciendo
que no vale la pena
ser amigo de Dios!

10-12 »Ustedes son inteligentes,
así que préstenme atención.
¡No debemos siquiera pensar
que el Dios todopoderoso
pudiera hacer algo injusto!
Al contrario, nos premia o castiga,
según lo que merecemos.
13 Su poder sobre este mundo
no lo ha recibido de nadie;
14 el día que él decida
quitarnos su espíritu de vida,
15 ¡todos nosotros moriremos
y volveremos a ser polvo!

16 »Job,
si en verdad eres inteligente,
préstame atención.
17 Si Dios no amara la justicia,
no podría gobernar el mundo.
Así que no puedes condenar
al Dios justo y poderoso.
18 Dios no considera superiores
ni a reyes ni a gobernantes.
19 Dios nos hizo a todos,
seamos pobres o ricos;
él no tiene favoritos.
20 Unos y otros mueren de repente,
en medio de la noche.

21 »Dios está siempre vigilando
todo lo que hacemos.
22 Ni en la noche más oscura
pueden esconderse los malvados.
23 Dios no tiene que decidir
cuándo llevarlos a juicio,
24 ni necesita permiso
para acabar con los poderosos
y darles su merecido.
25 Él sabe todo lo que hacen;
por la noche les quita su poder
y los destruye por completo;
26 los castiga por su maldad
donde todos puedan verlos,
27 pues dejaron de obedecerlo
y no siguieron sus enseñanzas;
28 tanto maltrataron a los pobres
que sus gritos de auxilio
llegaron hasta Dios.
29 Pero, si Dios decide no actuar,
¿quién puede exigirle que lo haga?
Si él decide que nadie lo vea,
¿quién puede ver su cara?
Sin embargo, Dios vigila
a todos los pueblos del mundo,
30 para que los malvados no dominen
ni engañen a su pueblo.

31-32 »Aunque te reconozcas culpable,
y prometas no volver a pecar,
33 Dios no te premiará.
Tú lo has rechazado,
y no voy a responder por ti.
Así que di lo que piensas.

34 »Ustedes que me escuchan
son sabios e inteligentes,
así que tienen que admitir
35 que Job habla por hablar,
y no sabe lo que dice.
36 Ha respondido como un malvado,
y debe enfrentar el juicio.
37 No solo ha sido rebelde,
sino que en nuestra propia cara
se ha burlado de nosotros
y ha insultado a Dios».