Ñandejára oinupã hese ija'e'ỹvape
1 —Máva piko upe oúva
ao pytãme oñemonde katéva
ha iguata mbaretépe
ñane mboryrýipáva?

—Che hína upéva!
Amyerakuãva teko joja,
ha nda che jojaháiva
ivaívagui aporope'a haguã.

2 —Ha mba'ére nde ao pytã?
Ha'etéku repyrũ vaekue
parral'áre kaguy apópe.

3 Hẽe, apyrũ kuri aikóvo
parral'a rehe che ñoite,
avave na che pytyvõi.
Pochy rendýpe apyrũ
che rehe ija'e'ỹvare,
amombe chupe kuéra
pochy mbaretépe,
huguy che rypyipa
ha omopytãmba che ao.
4 Upéva vaekue
pe ñemyengovia ára
arekóva che akãme.
Oguahẽma pe ára
aporope'a haguã ivaívagui.
5 Ama'ẽ porã ha ndaipóri
che pytyvõva.
Añemondýi ndaipórigui avave
ajeko haguã.
Che pyapy mbarete
upe che pytyvõ vaekue,
ha che pochy rendy
che mombarete.
6 Pochy rendýpe
aipete yvýre tetã nguéra,
pochy rendýpe ahundi
ha añohẽ yvýre huguy kuéra.
Tupã ipy'a porã Israelgua ndive
7 Che mandu'ase
Ñandejára py'a porãre,
chupe arohoryse,
opa mba'e porã
ore rehe ojapo vaekuére.
Ipy'a porãite haguére
Israelgua ndive
opa ojapo vaekuére
ipy'a poriahurereko
ha imborayhu tuichaite rupi.
8 Ñandejára he'i vaekue:
“Ha'e kuéra, che retãgua,
che ra'y kuéra,
ndojere mo'ãiva che hegui.”
Ha ha'e oipe'a chupe kuéra
9 opa jepy'apýgui.
Ndaha'éi vaekue
peteĩ hembijokuái
upe oipe'áva chupe kuéra
jejopy vaígui,
Ñandejaraite upéva ojapo.
Ha'e oipe'a ivaívagui
oiporiahurereko ha ohayhúgui
chupe kuéra.
Ha'ete voi omopu'ã
ha ohupi ijyva ári.
Péicha ojapo vaekue opa ára.
10 Ha'e kuéra katu opu'ã
Ñandejára rehe,
ha ombopochy ijespíritu
marangatu.
Upévare ndaija'evéi
hese kuéra
ha oñorãirõ hendive kuéra.
11 Ha'e kuéra imandu'a
umi ára yma guarére:
Ñandejára rembiguái
Moisés rehe, ha oporandu:
Mamo piko oime
upe oguenohẽ vaekue yguasúgui
ijovecha kuéra rerekuápe?
Mamo piko oime
upe ome'ẽ vaekue chupe
ijespíritu marangatu?
12 Upe oiporu vaekue
ipyapy mbarete
omoirũ haguã Moiséspe,
upe omboja'o vaekue yguasu
hetãgua renondépe
ohupyty haguã terakuã
opave'ỹva.
13 Upe ombohasa vaekue
chupe kuéra
yguasu rugua rupi
ipysyrỹi'ỹre,
kavaju yvy ojeiko'ỹha
rupi guáicha,
14 ovecha aty ñúme
oguejývaicha?
Ñandejára espíritu
oisãmbyhýva chupe kuéra.
Upéicha reisãmbyhy vaekue
ne retã guápe,
reñemoherakuã guasu haguã.
Ñembo'e Tupãme ojehupyty haguã ipytyvõ
15 Ema'ẽ ore Jára yvágagui,
nde róga marangatu
omimbipávagui.
Mamo piko oĩ ne mborayhu
ha nde pyapy mbarete?
Mamo piko pe reñandúva
nde py'aite guive
ha nde py'a poriahurereko?
Nde pochy raságui piko
na ore mbyasyvéi?
16 Nde niko ore ru,
Abraham nda ore kuaavéi
ha Israel naimandu'avéi
ramo jepe ore rehe,
nde hína ore Jára ha ore ru.
Nde réra ymaite guive,
“Upe ivaívagui ore pe'áva.”
17 Mba'ére piko, ore Jára,
ore mombía nde rapégui
ha ore mbopy'a hatã
rohenduve'ỹ haguã ne ñe'ẽ?
Eju jeýna ore ndive,
ne rembiguái rayhupápe,
ha ne ñemoñaregua kuéra
rehehápe.
18 Mba'ére piko
umi ore rehe ija'e'ỹva
ojasuru nde tupaópe,
nde tupao rehe opyrũmba
umi ojopýva ore ndive?
19 Yma guivéma nde
na ore sãmbyhyvéi,
ndaha'éirõ guáicha
ne retãgua ore.
Hánga'u remondoro yvága
ha reguejy!
Umi yvyty ne renondépe
hykupáne.
La victoria de Dios sobre Edom
Isaías
1 ¿Quién es ese
que llega desde Bosrá,
la capital del reino de Edom,
con las ropas teñidas de rojo?
¿Quién es ese
que está tan bien vestido
y avanza con una fuerza terrible?
Dios
Soy yo, el Dios de Israel,
el que anuncia la victoria
y tiene poder para salvar.
Isaías
2 ¿Y por qué están rojas tus ropas,
como si hubieras pisado uvas?
Dios
3 Yo he destruido a mis enemigos;
los he aplastado como a la uvas
cuando se hace el vino;
con furia los he pisoteado,
y su sangre me manchó la ropa.

4 Consideré que ya era tiempo
de hacer justicia
y de salvar a mi pueblo.
5 Miré, y vi con sorpresa
que nadie estaba dispuesto a ayudarme.
Fue mi poder el que me dio la victoria;
6 lleno de furia aplasté a las naciones,
y su sangre corrió por el suelo.
Dios es bondadoso con su pueblo
7 Isaías dijo:

«Quiero hablar del amor de Dios,
y cantar sus alabanzas
por todos sus favores.

»Dios ha sido muy bondadoso
con el pueblo de Israel,
le ha mostrado su bondad
y su gran amor.

8 »Dios había dicho:

“Ellos son mi pueblo,
son mis hijos fieles”.

»Por eso Dios los salvó
de todos sus males.
9 No fue un enviado suyo
el que los salvó,
sino Dios en persona.
Él los libró por su amor
y su misericordia;
los levantó en sus brazos,
como siempre lo había hecho.

10 »Pero los israelitas desobedecieron
y ofendieron al Dios santo;
por eso, él los trató
como si fueran enemigos
y les declaró la guerra.

11 »Entonces ellos se acordaron
de lo que Dios había hecho
en los tiempos pasados;
se acordaron de cómo Moisés
había liberado a su pueblo,
y por eso se preguntaban:

“¿Dónde está ahora
el Dios que sacó del río Nilo a Moisés,
el líder de los israelitas?”

»También se preguntaban:

“¿Dónde está ahora
el Dios que puso en Moisés
su santo espíritu?
12-13 ¿Dónde está ahora
el Dios que con su gran poder
acompañó a Moisés;
el Dios que se hizo famoso
cuando dividió el mar
para que su pueblo cruzara
librándolo de todo peligro?
14 ¿Dónde está el Dios
que le dio descanso a su pueblo,
como cuando el ganado
baja a pastar a la llanura?”»

Isaías terminó diciendo:

«¡Dios nuestro,
así guiaste a tu pueblo,
y te cubriste de gloria
Israel pide ayuda a Dios
15 Israel oró a Dios y le dijo:

«Dios nuestro,
tú tienes en el cielo
tu santo y grandioso trono.
Muéstranos tu amor y tu poder;
déjanos ver tu ternura y compasión.
No seas indiferente a nuestro dolor.

16 »¡Tú eres nuestro padre!
Aunque Abraham no nos reconozca,
ni Jacob se acuerde de nosotros,
tú eres nuestro Dios y nuestro padre;
¡siempre has sido nuestro salvador!

17 »No permitas que nos alejemos de ti
ni que seamos desobedientes.
¡Por amor a nosotros,
tus fieles servidores,
y a las tribus que te pertenecen,
vuelve a mostrarnos tu bondad!
18 No permitas que los malvados
sigan pisoteando tu santo templo.
19 Desde hace mucho tiempo
nos hemos alejado de tus mandamientos;
¡vuelve a mostrarnos tu bondad!»