Ñandejára oiporavo Círope
1 Péicha he'i Ñandejára
hembiporavo Círope.
Ipo akatúagui chupe ogueraha.
Omoĩta ipo guýpe
tetã nguéra,
mburuvicha guasu kuéra
ku'a jokuaha ojoráta,
táva rokẽ nguéra
oipe'áta chupe,
ikatu'ỹ haguãicha
avave omboty.
2 “Che aháta ne renonderã
ha ambokarapéta yvyty,
amopẽta okẽ vrónse
ha imbotyha fiérro ajokáta.
3 Ame'ẽta ndéve
mba'e repy oñeñongatúva
ha mba'eta
ojererekóva ñemiháme,
reikuaa haguã
cheha opa mba'e Jára,
Tupã Israel Jára
nde réra rupi rohenóiva.
4 Che rembiguái Jacob
ha che rembiporavo Israel
rehehápe,
rohenói nde réra tee rupi
ha romoingo vaekue
mburuvicha ramo,
nde nda che kuaái ramo jepe.
5 Che hína opa mba'e Jára,
ndaipóri ambue.
Che ñoite hína Tupã,
ndaipóri ambue.
Che rombo'e vaekue
reñorãirõ kuaa haguã,
nde nda che kuaái ramo jepe.
6 Ojekuaa haguã opa rupi,
kuarahy resẽ guive
kuarahy reike peve,
che ñoiteha, ndaiporiha ambue.
Che opa mba'e Jára,
ndaipóri ambue.
7 Che upe ajapóva
tesakã ha pytũ,
ame'ẽ jeiko porã
ha jejopy vai.
Che, opa mba'e Jára,
ajapo opa ko'ã mba'e.
8 Yvágagui
ho'aháicha ysapy
ha araígui ama,
amboúta yvy ári
akã rapu'ã.
Yvýgui amoheñóita
ivaívagui ñesẽ
ha ijykére amoĩta teko joja.”
Che, opa mba'e Jára,
umíva ajapóta.
Ñandejára ipu'aka opa mba'ére
9 Kambuchi ñai'ũ piko
oñoñe'ẽ joapíta
ijapohare ndive?
He'íta nga'u piko chupe:
‘Maerã piko
upéicha che apo?’
10 Térã piko ta'ýra
okaguaíta itúva ha isýre,
ogueru haguére chupe
ko yvy ári?
11 Péicha he'i Ñandejára
Tupã marangatúva
Israel apohare:
“Pejéta piko chéve
mba'érepa ajapo
che ra'y kuérape,
térã pemombe'úta chéve
mba'éichapa ajapo vaerã
che rembiapo?
12 Che ajapo vaekue
yvy ha yvypóra,
che pópe aipyso vaekue yvága,
ha amoĩ pype mbyjaita.
13 Che ahenói vaekue Círope
oñakã rapu'ã haguã,
ha ambovevýita chupe haperã.
Ha'e che táva omopu'ã jeýta
ha ohejáta oho jey hetãme
umi oñemosẽ vaekuépe,
mba'eve ojerure'ỹre
chupe kuéra,”
he'i Ñandejára ipu'akapáva.

14 Péicha he'i Ñandejára:
Egipto pegua mba'e repy,
Etiopía pegua mba'e ñemu
ha umi Sabá pegua
hete rusúva,
oúta ne rendápe
ha nde pópe oñemoĩta.
Nde rapykuéri ohóta
itasãme ijokuapy,
ne renondépe ojayvýta
ha ojerure asýta ndéve:
“Ne ndive ñoite
oĩ Tupã, ndaipóri ambue.
Ndaha'éi mba'eve
umi tupã nguéra.”

15 Añetehápe
nde hína Tupã
ikatu'ỹva jahecha,
Tupã Israel Jára,
ivaívagui oporope'áva.

16 Tupã gua'u ra'ãnga
apoha kuéra,
otĩ ha oikóta
tĩndyhápe.
17 Israélpe katu
Ñandejára oipe'a ivaívagui
opa árape guarã,
ani haguã otĩ araka'eve
térã tĩndyhápe oiko.

18 Péicha he'i Ñandejára
ojapo vaekue yvága,
ha'e hína Tupã.
Ha'e ojapo yvy
ha omoĩ hatã hendaguãme,
ndojapói yvy perõ,
ojapo uvei,
pype ojeiko haguãicha:
“Che hína opa mba'e Jára,
ndaipóri ambue.
19 Na ñe'ẽi vaekue ñemiháme
térã iñypytũháme.
Che nda'éi Jacob ñemoñarépe:
‘Pe che reka
ndaiporihápe mba'eve’.
Che, opa mba'e Jára,
ha'e añeteguáva
ha heko peguáva.”
Ñandejára ombohovái tupã gua'u kuérape
20 Peñembyaty ha pejupa,
peñemboja oñondivepa
tetã nguéragui pene rembýva.
Ndoikuaái pe ojapóva
umi ogueroguatáva
itupã gua'u yvyra
ha oñembo'e
tupã ikatu'ỹvape oipe'a
chupe kuéra ivaívagui
21 Peñe'ẽ.
Peje peñanduháicha
ha peñemongeta oñondive:
Mávapa omombe'u ra'e
ko'ã mba'e oiko mboyve,
iñepyrũha guive?
Mávapa ymaite guive
he'i ra'e oikotaha?
Ndaha'éipa ra'e?
Che hína opa mba'e Jára
Ndaipóri ambue Tupã.
Che hína Tupã heko jojáva
ha oporope'áva ivaívagui,
ndaipóri ambue.
22 Peju jey che rendápe
poipe'a haguã ivaívagui,
peẽ opa rupigua.
Che hína Tupã
ha ndaipóri ambue.
23 Che añe'ẽ me'ẽ
che rérape voi.
Che jurúgui osẽ
ñe'ẽ añetegua
ha ndopyta rei mo'ãi.
Che renondépe
oñesũta opavave
ha che rérape
ome'ẽta iñe'ẽ,
24 he'ívo:
‘Ñandejára ndive ñoite
oĩ akã rapu'ã ha pokatu’.
Henondépe opytáta itĩndy
opa umi hese
ipochy rendy vaekue.
25 Ñandejára rehe ae
oñakã rapu'ã
ha omimbipáta
Israel ñemoñare.
1 Isaías dijo:

«Dios hizo que Ciro
llegara a ser rey de Persia.
Le permitió dominar a las naciones
y dejar desarmados a sus reyes.
Dios hizo que ninguna ciudad
resistiera los ataques de Ciro.
Entonces Dios le dijo:

2 “Yo avanzaré delante de ti
y convertiré los montes en llanuras;
romperé los portones de bronce
y haré pedazos sus barras de hierro.

3 ”Yo te daré tesoros escondidos
que tengo en lugares secretos.
Así sabrás que yo soy Dios,
el único Dios de Israel.
4 Israel es mi pueblo elegido,
y mi fiel servidor.
Por amor a él,
y aunque tú no me conocías,
yo te llamé por tu nombre
y te di el título de rey.

5 ”Yo soy Dios,
y fuera de mí no hay otro.
Tú no me conocías,
pero yo te preparé para la lucha,
6 para que todo el mundo supiera
que yo soy el único Dios.
7 Yo he creado la luz y la oscuridad;
yo hago el bien y envío la desgracia.
Yo soy el único Dios,
y solo yo hago todo esto”».
Isaías pide la salvación del pueblo
8 Isaías dijo:

«Que Dios mande justicia
desde los cielos,
que la justicia descienda
como rocío del cielo,
como lluvia de las nubes.
¡Que haya justicia en la tierra
y Dios traiga salvación!»
El misterioso poder de Dios
9 Dios dijo:

«El barro no le dice al alfarero:
“¿Qué estás haciendo?”,
ni la vasija lo critica, diciendo:
“Tú no sabes trabajar”.
10 Un hijo no le reprocha a sus padres
el haberlo traído a este mundo.

11 »Por eso, yo, el Dios santo,
que formó al pueblo de Israel, les digo:

“Ustedes no pueden pedirme cuentas
sobre el futuro de mi pueblo
ni enseñarme lo que debo hacer.
12 Yo hice la tierra y a sus habitantes,
yo extendí el cielo con mis manos
y allí coloqué los astros.
13 Yo hice triunfar a Ciro, el rey de Persia,
y ahora lo ayudaré en todo
para que reconstruya Jerusalén,
que es mi ciudad.

”Ciro pondrá en libertad a los israelitas
que viven como esclavos
en el país de Babilonia;
los liberará sin pedirles nada a cambio”».

14 Dios también le dijo a Israel:

«Los campesinos de Egipto,
los comerciantes de Etiopía
y los hombres de Sabá,
que son todos muy altos,
desfilarán ante ti
y se volverán tus esclavos.
Se arrodillarán ante ti y te dirán:
“Solo entre ustedes está Dios;
no hay ningún otro”».
La humillación de los idólatras
15 Isaías dijo:

«Dios nuestro,
tú eres un Dios misterioso,
el Dios salvador de Israel.

16 »Todos los que fabrican ídolos
se llenarán de vergüenza,
serán humillados
y quedarán en ridículo.
17 Pero al pueblo de Israel
lo salvarás para siempre
y nunca más se llenará de vergüenza
ni volverá a ser humillado».
Dios desafía a los ídolos
18 Isaías dijo:

«Dios desafía a los ídolos
y dice:

“¡Yo soy el único Dios!
Yo he creado los cielos
y he formado la tierra
para que sea habitada.
Yo no formé la tierra
como un desierto seco,
19 ni hablé desde un lugar oscuro y secreto;
tampoco les dije a los israelitas:
‘Búsquenme, pero no me encontrarán’.

”Yo, el único Dios,
siempre hablo con la verdad,
y por eso le digo
a la gente de los pueblos
que ha escapado con vida:

20 ‘Reúnanse y acérquense.
Hay gente ignorante
que carga ídolos de madera
y ora a dioses que no pueden salvar.

’Esa gente no entiende nada.
21 Vamos ante el juez,
para ver si pueden responderme:
¿Quién anunció estas cosas
mucho antes de que sucedieran?
Fui yo, el único Dios,
y no hay otro dios fuera de mí.
Solo yo tengo el poder
para ofrecer justicia y salvación.

22 ’Vengan a mí todos los pueblos
que habitan en lugares lejanos.
Yo los salvaré,
porque yo soy Dios y no hay otro.
23 Lo que digo es verdad,
y mi palabra no dejará de cumplirse.
Ante mí, todos doblarán la rodilla
y me adorarán.
Les juro que así será’.

24 ”Entonces todos dirán:
‘Solo Dios puede dar la victoria’.
Los que se enojaron conmigo,
se llenarán de vergüenza,
y volverán a obedecerme.
25 Gracias a mí,
los israelitas triunfarán
y se llenarán de orgullo”».