Ñandejára ohechaukáva Habacúcpe
1 Ama'ẽta hína
ojapoháicha ima'ẽhágui
pe távare oñangarekóva,
aikuaa haguã mba'épa he'i Ñandejára
pe ha'évare chupe.

2 Ha he'i chéve Ñandejára:
“Tuju pehẽnguépe ehai
ko ndéve ahechaukátava,
ikatu haguã oñemoñe'ẽ syry.
3 Noguahẽi gueteri ára
oiko haguã ko rehecháva,
katuete oikóta ramo jepe.
Hi'are ramo eha'arõnte,
ágã hi'árape oguahẽta.
4 Ehai umi heko añáva oñehunditaha,
imarangatúva katu
oikovéta ojerovia rupi Tupãre.”
Ojehútava oporojopývape
5 Umi ha'enteséva omandase,
oheka manté ha oipota potave
opa mba'e rei,
heta mba'e jerereko
oguerúrõ jepe ijárape mba'e vai.
Tyvykuáicha oipe'a umi ijuru,
ñemanóicha nahyguãtãi voi,
upévare ojepoi ha ondyry
tetã nguérare ojoapykuéri.
6 Ha opa umi tetã nguéra
ho'áva ipoguýpe,
hese oñembohorýta chupe opurahéivo:

“Cháke, nde reñemomba'e hetáva
ne mba'e'ỹva remondávo.
Araka'e peve piko rembyatýta
umi mba'e ojehejáva ndéve,
oñemba'e porúvo nde hegui?”
7 Reha'arõ'ỹháguinte
oúta ijára kuéra.
Opáyta hína
umi oñemboharáitava nde rehe
ha nde rejáta opívo.
8 Tetã nguéra aty
oúta ndéve ha ne mondáta,
remonda haguéicha chupe kuéra.
Omyengoviáta ndéve opa ne ñañangue,
porojuka rejapo vaekue rehe hetãme,
itáva kuéra ha hetã guáre.

9 Cháke nde,
ne mondakuépe
remyenyhẽ vaekue nde róga
reiko haguã kyhyje'ỹre!
10 Péicha remyenyhẽ nde róga
ñemotĩgui.
Heta tetã nguéra rehundívo,
nde jehénte ivaíva rejapo.
11 Ita nde rogyke kuápe oĩva
ha nde víga yvyra kuéra
osapukáine opu'ãvo nde rehe.

12 Cháke nde,
remopu'ãva táva jejukápe,
ha teko joja'ỹme remboguatáva!
13 Ñandejára péicha oipotágui,
táva kuéra heta omopu'ã rei
ha ikane'õta.
Opa mba'e ojapóva,
tata ohundipáta.
14 Ñandejára imimbipápe
yvy jerekuévo ojekuaaukáta,
y omyenyhẽháicha umi yguasu.
15 Cháke nde, remonga'úva
nde jere rupi oikóvape,
re'ukávo chupe kaguy
pohã vai reheve,
repuka haguã hese rehechárõ opívo!
16 Rejeapo rangue mba'e ramo,
ñemotĩgui ne renyhẽta.
He'u nde avei
ha tojehecha rehechauka'ỹva.
Ñandejára ho'uka rire ndéve ipo rupi,
rejeapo rangue mba'érõ reñemotĩta.
17 Mba'e vai rejapóva Líbanore,
opẽta nde rehe
ha tuicha ne mondýita
mymba kuéra jejuka.
Oñemyengoviáta ndéve
opa ne ñañangue,
porojuka rejapo vaekuére hetãme,
itáva kuéra ha hetã guápe.
18 Maerã piko iporã
peteĩ ta'ãnga ojejapopa rire?
Maerã piko iporã
ta'ãnga oporombotavýva?
Tupã gua'u niko umíva
ndaikatúiva oñe'ẽ
ha piko ojeroviáta hese
ijapohare?

19 Cháke nde,
eréva ta'ãnga yvyrápe opáy haguã
térã ita ñe'ẽngúpe oñembo'y haguã!
Ikatúta piko ha'e kuéra he'i mba'eve?
Óro ha plátape oñembyape ramo jepe,
ndoikovéi ha'e kuéra.
20 Ñandejára katu oĩ
itupao marangatúpe.
Tokirirĩke henondépe
yvy ijerekuévo!”
1 Ya te he presentado mi queja,
y ahora voy a estar muy atento;
voy a esperar tu respuesta.

2 Y Dios me respondió:

«Voy a darte a conocer
lo que está por suceder.
Escríbelo en unas tablas,
para que se lea de corrido.
3 Tardará un poco en cumplirse,
pero tú no te desesperes;
aún no ha llegado la hora
de que todo esto se cumpla,
pero puedo asegurarte
que se cumplirá sin falta.

4 »Esos babilonios son muy orgullosos,
pero ustedes, que son humildes,
vivirán porque confían en mí.
5 Los babilonios son orgullosos,
son traicioneros como el vino;
su hambre de poder los hace
conquistar naciones y pueblos enteros.
Son como la muerte,
que siempre quiere más;
son como la tumba,
que nunca está satisfecha.
6 Pero un día serán humillados.
Las naciones se burlarán de ellos
y les cantarán esta canción:

“¡Qué mal te va a ir Babilonia!
¡Te hiciste rica con lo ajeno!
¿Cuándo vas a dejar de robar?”

7 »El día que menos lo esperes,
tus víctimas se vengarán de ti;
te harán temblar de miedo
y te quitarán todo lo que tienes.
8 Tú les robaste a muchas naciones,
pero otras naciones te robarán a ti.
Así pagarás todos tus crímenes,
tu violencia contra nuestro país,
contra nuestras ciudades y sus habitantes.

9 »¡Qué mal te va a ir Babilonia!
Hiciste ricos a los tuyos
mediante el robo y el engaño.
Creíste que así los librarías
de caer en la desgracia,
10 pero lo único que hiciste
fue ponerlos en vergüenza.
Quisiste acabar con muchos pueblos,
y tú misma te hiciste el daño.
11 ¡Las paredes de tus ciudades
son testigos de tu maldad!

12 »¡Qué mal te va a ir Babilonia!
¡Has construido tus ciudades
mediante el crimen y la violencia!
13 Pero yo soy el Dios de Israel,
y de nada va a servirte
todo lo que has hecho;
yo lo quemaré por completo.
14 Y así como el agua llena los mares,
también la tierra se llenará
de gente que reconocerá mi poder.

15 »¡Qué mal te va a ir Babilonia!
Humillaste a las naciones vecinas
y las dejaste en vergüenza;
16 pero yo te humillaré a ti,
pues no mereces ninguna alabanza;
yo te dejaré en vergüenza;
tu orgullo se volverá humillación.

17 »La violencia con que trataste
a los animales del monte Líbano
se volverá en contra tuya;
así pagarás por todos tus crímenes,
por tu violencia contra nuestro país,
contra nuestras ciudades y sus habitantes.

18-19 »¡Qué mal te va a ir, Babilonia!
¿Cómo puedes confiar en dioses falsos?
¿Cómo puedes pedirles que te ayuden?
Son ídolos de madera,
son figuras de piedra
que tú misma te has hecho,
pero que no valen nada.
Son simples figuras de metal
recubiertas de oro y plata,
que no son capaces ni de hablar;
¡simplemente, no tienen vida!
20 Pero yo estoy en mi santo templo;
¡ante mí debe callar toda la tierra!»