Ñandejára oipy'a ra'ã Abrahámpe
1 Upe rire, Ñandejára oikuaa porãseve mba'éicha guápa Abraham ha ohenói chupe:
—Abraham, Abraham!
Ha'e he'i:
—Ápe aime!
2 Ñandejára he'i chupe:
—Eraha nde ra'y peteĩmi rehayhu etéva Isaac peteĩ hendápe hérava Moria. Upépe, peteĩ yvyty ru'ãme che ahechaukátava ndéve, eikuave'ẽ chéve nde ra'y rejukávo chupe ha rehapývo chéve guarã altar*f** ári.
3 Abraham opu'ã ko'ẽ mboyve, ombyape hymba vúrro, ombo'i jepe'a, ogueraha mokõi hembiguái ha ita'ýra Isaac, ha oho Ñandejára he'i hague gotyo chupe. 4 Mbohapy ára haguépe Abraham ohecha mombyry guive upe yvyty. 5 Upérõ he'i hembiguái kuérape:
—Pepyta ko'ápe peñangareko che rymba vúrrore, che ha che ra'y rojupi aja hu'ãme romomba'e guasu haguã Ñandejárape. Upéi roju jeýta pene rendápe.
6 Abraham ohupi jepe'a ita'ýra ati'ýre, ogueraha ipópe tata ha kyse ha ojupi hikuái oñondive. 7 Isaac he'i itúvape:
—Taita.
Ha'e he'i:
—Mba'épa che ra'y?
Isaac he'i:
—Jaraha niko tata ha jepe'a, ha mamópa oĩ upe ovecha ra'y mymbahapyrã?*f**
8 Abraham he'i chupe:
—Ñandejára voi ome'ẽta ñandéve che ra'y.
Ha oho tenondeve hikuái oñondive. 9 Oguahẽvo he'i haguépe chupe Ñandejára, Abraham omopu'ã peteĩ altar ha omoĩ jepe'a hi'ári. Oipokua ita'ýra ha omoĩ chupe altárpe jepe'a ári. 10 Upéi oipyso ipo ojuka haguã chupe ikysépe.
11 Ñandejára remimbou*f** katu ohenói chupe yvága guive ha he'i:
—Abraham, Abraham!
Ha'e he'i:
—Ápe aime!
12 Ñandejára remimbou*f** he'i chupe:
—Ani reikutu nde ra'ýpe térã rejapo hese mba'eve. Aikuaáma rehayhuha Tupãme ha rejeroviaha hese. Nde ra'y peteĩmíre jepe na ne rakate'ỹi.
13 Abraham ohecha ovecha mácho hatĩgui opa'ãva javoráire. Oho ipiári ha ogueru oikuave'ẽ Ñandejárape mymbahapy*f** ramo ita'ýra rekovia. 14 Abraham ombohéra upe tenda: “Ñandejára ome'ẽ oñekotevẽva.” Upévare ko'ágã peve oje'e: “Yvyty ru'ãme Ñandejára ome'ẽ oñekotevẽva.”
15 Ñandejára remimbou ohenói jey Abrahámpe yvágagui, 16 ha he'i chupe:
—Che jehe voi añe'ẽ me'ẽ, he'i Ñandejára: Rejapo haguére ha'e vaekue ndéve, ha na ne rakate'ỹigui reme'ẽ haguã chéve nde ra'y, 17 amboheta etereíta ndéve ne ñemoñare, mbyja kuéra yvága pegua ha yvyku'i ra'ỹi yguasu rembe'ýpe guáicha. Ne ñemoñare kuéra ipu'akáta umi hese kuéra ija'e'ỹvare. 18 Ha opa tetã ko yvy arigua ojehovasáta ne ñemoñare rupi, rejapo haguére ha'éva ndéve.
19 Abraham ou jey hembiguái kuéra rendápe. Upégui oho hikuái oñondive ha opyta Beersébape.
Nahor ñemoñare
20 Ko'ã mba'e rire, Abraham ohendu Milcá imemby hague 8 mitã kuimba'e ityvýra Nacórgui. 21 Us upe ijypykue; ityvýra kuéra katu Buz ha Quemuel; kóva hína Aram túva. 22 Upéi ou Quésed, Hazó, Pildas, Idlaf ha Betuel. 23 Ko Betuel hína Rebeca ru vaekue. Ko'ã 8 mitã kuimba'e Milcá imemby vaekue Abraham ryvy Nacórgui. 24 Nahor oguereko avei ikuña hérava Reumá; ha'e imemby avei chugui ko'ãva: Teba, Gáham, Tahas ha Maacá.
Abraham obedece a Dios
1-2 Algunos años después, Dios quiso ver si Abraham lo obedecía, así que lo llamó y le dijo:

«Abraham, quiero que me ofrezcas como sacrificio a Isaac, tu único hijo, a quien tanto amas. Llévalo a la región de Moria, al cerro que te voy a enseñar».

3 A la mañana siguiente Abraham madrugó, y cortó leña suficiente para hacer un gran fuego. Preparó su burro y se puso en camino al lugar que Dios le había señalado. Iba acompañado de su hijo Isaac y dos de sus sirvientes. 4-5 Al tercer día, Abraham les dijo a sus sirvientes: «Quédense aquí con el burro, mientras mi hijo y yo vamos hasta aquel cerro que se ve allá a lo lejos. Allí adoraremos a Dios, y luego regresaremos con ustedes».
6 Abraham tomó la leña y se la puso a Isaac sobre el hombro; luego tomó el fuego y el cuchillo, y los dos juntos se pusieron en marcha. 7 Pero Isaac le dijo a Abraham:

—Padre mío, tenemos fuego y leña, pero ¿dónde está el cordero que vamos a ofrecerle a Dios?

8 Abraham le respondió:

—Ya Dios se encargará de darnos el cordero, hijo mío.

Y así siguieron juntos su camino. 9 Cuando llegaron al lugar señalado por Dios, Abraham construyó un altar, y sobre él preparó la leña para el fuego; luego ató a su hijo Isaac y lo puso sobre el altar. 10 Ya tenía el cuchillo en la mano y estaba a punto de matar a su hijo, 11 cuando oyó que Dios lo llamaba desde el cielo. Abraham respondió, 12 y Dios le dijo:

«No le hagas daño al niño. Estoy convencido de que me obedeces, pues no te negaste a ofrecerme en sacrificio a tu único hijo».

13 En ese mismo instante, Abraham vio un carnero que tenía los cuernos trabados entre las ramas de un arbusto. Entonces tomó el carnero y se lo ofreció a Dios en lugar de su hijo. 14 Por eso Abraham llamó a ese lugar «Dios dará lo necesario». De allí viene el dicho que hasta hoy se escucha: «En su montaña Dios da lo necesario».
15 Por segunda vez Dios llamó a Abraham desde el cielo, 16-18 y le dijo:

«Por no haberme negado a tu único hijo, yo prometo bendecirte. Haré que tus descendientes sean tan numerosos como las estrellas del cielo, y como la arena del mar, que no se puede contar. Tus descendientes atacarán las ciudades de sus enemigos, y las conquistarán. Yo te juro que todos los pueblos de la tierra recibirán mis bendiciones por medio de tu descendencia, porque tú me obedeciste».

19 Después de esto, Abraham volvió a donde estaban sus sirvientes, y juntos regresaron a Beerseba, donde vivían.
Los hijos de Nahor
20-23 Algún tiempo después, alguien fue a decirle a Abraham: «Tu cuñada Milcá y tu hermano Nahor ya tienen ocho hijos».
Estos son sus nombres:
Us,
Buz,
Quemuel,
Quésed,
Hazó,
Pildás,
Idlaf,
Betuel.

Us fue el primero de todos. Quemuel fue el padre de Aram, y Betuel fue el padre de Rebeca. 24 Además, Nahor tuvo cuatro hijos con Rumá, su segunda esposa:
Teba,
Gáham,
Tahas,
Maacá.