David oñemoingo mburuvicha guasúrõ
1 Ñandejára he'i Samuélpe:
—Araka'e pevépa rerombyasýta Saúlpe? Ndaipota véima ha'e oiko Israel ruvicha guasúrõ. Emyenyhẽ ñandyrýgui ne ñandy ryru ha tereho Jesé Belengua rógape. Aiporavóma Israel ruvicha guasurã peteĩ kuimba'e ita'ýra kuéra apytépe. 2 Samuel he'i chupe:
—Mba'éichapa ajapóta? Saúl oikuaa ramo che jukáta.
Ñandejára he'i chupe:
—Eraha peteĩ vakílla ha ere reikuave'ẽtaha chéve mymbajuka.*f** 3 Ere Isaípe toho mymbajukahápe ha che ha'éta ndéve upe rejapo vaerã. Emboyke chéve mburuvicha guasurã upe che ha'étava ndéve.
4 Samuel ojapo upe Ñandejára he'i vaekue chupe. Oguahẽvo Belénpe, myakãhára*f** upe táva pegua osẽ huguãitĩvo tuicha kyhyje reheve ha oporandu hikuái chupe:
—Rerúpa py'a guapy rejúvo karai marangatu?
5 Samuel he'i chupe kuéra:
—Ani pekyhyje, aju amymbajukávo Ñandejárape. Peñemopotĩ*f** ha pe che moirũ mymbajukahápe.
Upéi Samuel omopotĩ Jesé ha ita'ýra kuérape ha he'i chupe kuéra ou haguã mymbajukahápe. 6 Ha'e kuéra oguahẽvo Samuel ohecha upe héravape Eliab ha he'i ipype: “Katuete kóva hína upe kuimba'e Ñandejára oiporavóva mburuvicha guasurã”.
7 Ñandejára katu he'i chupe: “Ani rema'ẽ hova rehe térã ijyvatekuére. Che ndaipotái chupe. Che nama'ẽi peẽicha. Peẽ pema'ẽ upe kuimba'e rováre, che katu ama'ẽ ipy'apýre.”
8 Upérõ Jesé ohenói Aminadábpe ha ombohasa Samuel rendápe; Samuel katu he'i:
—Kóvape ndoiporavói avei Ñandejára.
9 Upéi Jesé ogueru Samápe. Samuel katu he'i:
—Kóvape ndoiporavói avei.
10 Jesé ohechauka 7 ita'ýra Samuélpe, ha Samuel he'i chupe avavépe ndoiporavoiha Ñandejára. 11 Ipahápe oporandu chupe:
—Ndaiporivéipa nde ra'y?
Jesé he'i:
Oĩ gueteri upe michĩvéva oñangarekóva hína ovecháre.
Samuel he'i:
—Ehenoika chupe. Ha'e ou rire jaguapýta jakaru.
12 Jesé ohenoika chupe: upe mitã rusu hova pytã, hesa porã ha ijuky.
Ñandejára he'i Samuélpe:
—Kóva ha'e! Epu'ã emoingo chupe mburuvicha guasúrõ.
13 Upépe voi Samuel oguenohẽ iñandyry ryru ha ityke'ýra kuéra renondépe omoingo Israel ruvicha guasúrõ upe mitã rusúpe hérava David. Upe guive Ñandejára espíritu oñemomba'e David rehe. Upéi Samuel oho jey Ramáme.
David omba'apo Saúlpe guarã
14 Upe aja Ñandejára espíritu ojei Saúlgui ha peteĩ espíritu aña, Ñandejára remimbou, ombopy'a tarova chupe. 15 Upévare umi omba'apóva chupe guarã he'i chupe:
—Rehechaháicha ore ruvicha guasu, peteĩ espíritu aña omboúva ndéve Ñandejára, ne mbopy'a tarova hína. 16 Upévare emondo ne rembijokuái oheka haguã ndéve peteĩ árpa mbopuha, reñeñandu porãve haguã rehendúvo arpapu, ou ramo ne myangekói upe espíritu aña.
17 Saúl he'i:
—Peheka katu peteĩ ombopu porãva ha peru chéve.
18 Upérõ peteĩ ha'e kuérava he'i:
—Ahecha peteĩ Jesé Belengua ra'y, ombopu porãva; hi'arive ñorãirõhára py'a guasu, oñe'ẽ kuaa, ijuky ha Ñandejára oĩ hendive.
19 Upérõ Saúl omondo hembijokuái Jesé rendápe he'i haguã chupe: “Embou chéve nde ra'y David, upe ovecha rerekua.” 20 Jesé omondo ita'ýra David Saúlpe ha heseve omondo peteĩ vúrro ogueraháva ijapére peteĩ ajaka mbuja, kaguy peteĩ hyru vakapípe ha peteĩ kavara ra'y. 21 Péicha oguahẽ David Saúl rendápe ha opyta omba'apo chupe. Saúl ojepokuaa hese ha omoĩ chupe ipytyvõhára ramo. 22 Saúl omondo iñe'ẽ Isaípe ojerurévo chupe David rehe, he'ívo: “Topytána che ndive, ajepokuaa itereíma niko hese.” 23 Ha péicha upe espíritu aña Ñandejára remimbou ombopy'a tarova ramo Saúlpe, David ombopu hi'árpa. Péicha Saúl oñeñandu porãve ha upe espíritu aña ojei chugui.
Historia del rey David
David es elegido rey
1 Dios le dijo a Samuel:

—¿Hasta cuándo vas a estar triste por Saúl? Yo lo he rechazado, así que ya no será rey. Mejor ve a Belén, donde vive Jesé. Ya he elegido a uno de sus hijos para que sea rey de Israel. Lleva aceite contigo y derrámaselo en la cabeza como símbolo de mi elección.

2 Pero Samuel le dijo:

—Dios mío, si Saúl llega a saberlo, me va a matar. ¿Cómo se lo voy a ocultar?

Dios le dijo:

—Llévate una vaquita y dile que vas a presentarme una ofrenda. 3 Pídele a Jesé que te acompañe. Cuando yo te diga a cuál de sus hijos he elegido como rey, tú le pondrás aceite en la cabeza.

4 Y Samuel obedeció a Dios. Cuando llegó a Belén, los líderes del pueblo se preocuparon mucho y le dijeron:

—¿A qué has venido? ¿Hay algún problema?

5 Samuel les contestó:

—Todo está bien. No pasa nada. Solo vine a presentarle a Dios esta ofrenda. Prepárense y vengan conmigo al culto.

Samuel mismo preparó a Jesé y a sus hijos para que pudieran acompañarlo en el culto.
6 Cuando llegaron, Samuel vio a Eliab y pensó: «Estoy seguro de que Dios ha elegido a este joven».
7 Pero Dios le dijo: «Samuel, no te fijes en su apariencia ni en su gran estatura. Este no es mi elegido. Yo no me fijo en las apariencias; yo me fijo en el corazón».
8 Jesé llamó entonces a Abinadab, y se lo presentó a Samuel. Pero Samuel le dijo: «Tampoco a este lo ha elegido Dios».
9 Luego Jesé llamó a Samá, pero Samuel le dijo: «Tampoco a este lo ha elegido Dios».
10 Jesé le presentó a Samuel siete hijos suyos, pero Samuel le dijo que ninguno de ellos era el elegido de Dios. 11 Finalmente, le preguntó a Jesé:

—¿Ya no tienes más hijos?

Y Jesé le contestó:

—Tengo otro, que es el más joven. Está cuidando las ovejas.

Samuel le dijo:

—Manda a llamarlo, pues no podemos continuar hasta que él venga.

12 Jesé hizo llamar a David, que era un joven de piel morena, ojos brillantes y muy bien parecido. Entonces Dios le dijo a Samuel: «Levántate y échale aceite en la cabeza, porque él es mi elegido».
13 Samuel tomó aceite y lo derramó sobre David, en presencia de sus hermanos. Después de eso, regresó a Ramá. En cuanto a David, desde ese día el espíritu de Dios lo llenó de poder.
David sirve a Saúl
14 Al mismo tiempo, el espíritu de Dios abandonó a Saúl, y un mal espíritu que Dios le envió comenzó a atormentarlo. 15 Un día, uno de los sirvientes de Saúl le dijo:

«Dios ha enviado sobre Su Majestad un espíritu malo, y le está haciendo mucho daño. 16 Mande usted a buscar a alguien que sepa tocar el arpa. Así, cuando venga ese mal espíritu, el músico tocará y usted se sentirá mejor».

17 Saúl le ordenó a sus sirvientes:

—Busquen a alguien que toque bien el arpa, y tráiganmelo.

18 Uno de ellos le dijo:

—Yo conozco a uno. Se llama David, y es hijo de Jesé, el que vive en Belén. David toca muy bien el arpa, y es también un guerrero muy valiente; además, sabe hablar bien y es muy bien parecido. ¡Y Dios siempre lo ayuda!

19 Entonces Saúl le envió a Jesé este mensaje: «Envíame a tu hijo David, el que cuida las ovejas».
20 Jesé envió a su hijo David, y aprovechó la ocasión para enviarle a Saúl, como regalo, un burro cargado con pan, un recipiente de cuero lleno de vino, y un cabrito.
21 David llegó al palacio y se puso al servicio de Saúl. Y tanto le agradó David a Saúl que lo tomó como uno de sus ayudantes.
Siempre que el espíritu malo atacaba a Saúl, David tocaba el arpa; entonces el espíritu malo se alejaba y Saúl se sentía aliviado.
22-23 Por eso Saúl le mandó a decir a Jesé: «Estoy muy contento con tu hijo. Déjalo que se quede conmigo, para que sea mi ayudante».