1 Salomón poguýpe oĩ opa umi tetã oĩva ysyry Éufrates guive filistéo retã meve, ha Egipto rembe'y peve, umíva ohepyme'ẽ chupe ohechauka haguã oĩha ipo guýpe ha opyta ipo guýpe ha'e oikove aja pukukue. 2 Opa ára ojegueru Salomónpe 6.600 kílo trígo ku'i poravo pyre, 13.200 kílo trígo ku'i, 3 ha 10 tóro oñemongyra pyre, 20 tóro ñúme oñemongarúva ha 100 ovecha, ojepapa'ỹre guasu, guasu vira, guasu pytã ha ryguasu kuéra ikyra porãva. 4 Salomón niko opa umi tetã oĩva Éufrates ysyrýgui kuarahy reike gotyo, Tífsah guive Gaza peve, ha opa huvicha guasu kuéra ruvicha vaekue ha'e. Ha omoingo py'a guapýpe opa umi tetã ijerére oĩvape.
5 Salomón oikove aja, opa Judá ha Israelgua, Dan guive Beerseba peve, oiko py'a guapýpe, peteĩ-teĩ iparral ha hi'ígo máta guýpe. 6 Salomón oguereko avei 4.000 kavaju rekoha, ikavaju kuéra kárro rehegua peguarã, ha 12.000 ñorãirõhára kavaju arigua. 7 Umi mba'e rereko rerekua ojopyru jepi hembiapópe; peteĩ-teĩ oñangareko vaerã peteĩ mes pukukue oĩ haguã arako'ẽre mburuvicha guasu rógape opa mba'e oikotevẽva mburuvicha guasu ha imbohupa kuéra. 8 Ha oguerahauka jepi avei, oje'ehápe chupe kuéra, seváda ha umi kavaju ha mymba kuéra rembi'urã.
9 Tupã ome'ẽ avei Salomónpe arandu ha akã porã ijojaha'ỹva ha mba'e kuaa hetaite, yvyku'i ra'ỹi yguasu rembe'ýpe guáicha. 10 Salomón iñaranduve karai arandu kuéra Egiptogua ha kuarahy resẽ gotyo guágui. 11 Iñaranduve opa kuimba'e arandúgui: iñaranduve Etán, Zérah ñemoñarégui; Hemán, Calcol ha Dardá, Mahol ra'y kuéragui. Herakuã ojepyso opa tetã nguéra ijerére oĩva rupi. 12 Ijurúgui osẽ 3.000 ñe'ẽnga ha ohai 1.005 ñe'ẽ yvoty. 13 Oñe'ẽ opaichagua yvyra máta guiguáre, kuri'y Líbano pegua guive, ka'avo tápiare okakuaáva peve; oñe'ẽ avei mymba, guyra, hyére otyryrýva ha pira kuéra guiguáre. 14 Opa tetã yvy arigua guio, oñehendu haguépe Salomón arandukue guigua, ojeju oñehendúvo iñe'ẽ.
Salomón ha Hiram ome'ẽ ojupe oñoñe'ẽ
(2 Cr 2.1-17)
15 Hiram, Tiro ruvicha guasu, oikuaa vove oñemoingo hague mburuvicha guasúrõ Salomón itúva David rendaguépe, omondo hendápe hembijokuái; Hiram niko ojapo vaekue Davídpe tuicha mba'érõ. 16 Upérõ Salomón he'ika Hirámpe: 17 “Reikuaáma che ru David ndaikatúi hague omopu'ã tupao Ñandejára Ijárape, hetaite ñorãirõ pa'ũme ojejuhu haguére, Ñandejára omoĩ meve ipo guýpe opa umi hese oñemoĩvape. 18 Ha ko'ágã Ñandejára che Jára ome'ẽ oréve py'a guapy opa rupigua ndive, ndaipóri niko avave oñemoĩva ore rehe ha ndaipóri avei mba'eveichagua jejopy vai. 19 Upévare añembopy'a peteĩ amopu'ãvo peteĩ tupao Ñandejára che Járape, ha'e ome'ẽ haguéicha iñe'ẽ che ru Davídpe, he'i ramo chupe ita'yrataha, ha'e omoĩtava oisãmbyhy haguã hendaguépe upe omopu'ãtava chupe hogarã. 20 Eikytĩka upéicharõ chéve kuri'y Líbano pegua. Che mba'apohára kuéra oipytyvõta ne mba'évape, ha ahepyme'ẽta ne mba'apohára kuérape nde reipotaháicha; nde reikuaa ore kuéra noroikytĩ kuaaiha yvyra peẽicha.”
21 Hiram ohendúvo pe Salomón he'ikáva, ovy'a iterei ha he'i: “Tojererohory ko árape Ñandejára, ome'ẽ haguére Davídpe ta'ýra iñarandu etéva, oisãmbyhy haguã upe tetã tuichaitéva!”
22 Upéi Hiram he'ika Salomónpe: “Oguahẽ chéve ne ñe'ẽ, ha ajapóta pe rejeruréva; arahaukáta ndéve cedro ha kuri'y. 23 Che mba'apohára kuéra omboguejýta Líbanogui yguasu peve, ha upégui arahaukáta ojejapóvo chugui kuéra yvyra joapy, upe nde ereha peve. Upépe ojejoráta umi yvyra ha nde rembyatykáta ne mba'erã. Nde katu rejapóta ajeruréva, rerukávo hi'upy che róga guápe.”
24 Hiram ome'ẽ Salomónpe opa pe cedro ha kuri'y ha'e oipotáva, 25 ha Salomón ome'ẽ Hirámpe hi'upy hogagua peguarã: 4.400.000 kílo trígo ku'i ha 4.400 lítro ñandy ryku. Salomón ome'ẽ jepi upéva Hirámpe opa áño. 26 Ha upéicha Ñandejára ome'ẽ Salomónpe upe arandu he'i vaekue. Avei Hiram ha Salomón ome'ẽ ojupe oñoñe'ẽ ha oiko py'a guapýpe oñondive.
27 Upérõ mburuvicha guasu Salomón ohenói opa Israel guápe omba'apo haguã, ha ombyaty 30.000 kuimba'e; 28 umíva oñemondo Líbanope, aty-aty ojopyru haguã tembiapópe; 10.000 kuimba'e oñemondo omba'apo haguã peteĩ mes pukukue ha upéi oho oipyru chupe kuéra ambue 10.000; opa méspe ojopyru tembiapópe 10.000 kuimba'e. Péicha ko'ã kuimba'e omba'apo peteĩ mes Líbanope ha opytu'u mokõi mes hógape. Umi mba'apohára ruvicha vaekue Adoniram. 29 Salomón oguereko avei 70.000 mba'e pohýi rerahaha ha 80.000 ita kytĩha umi yvytýpe, 30 ojepapa'ỹre umi 3.300 uru omyakãva mba'apohára kuérape. 31 Mburuvicha guasu oguenohẽka ita guasu poravopyre ha ita oñemosỹiva tupao pyendarã. 32 Umi óga mopu'ãha oguerekóva Salomón ha Hiram ha umi Guebal pegua, ombosako'i umi yvyra ha omosỹi umi ita tupao peguarã.
Salomón hace un pacto con Hiram
(2 Cr 2.1-18)
1 1 (15) Hiram era el rey de Tiro, y había sido un buen amigo de David. Por eso, cuando se enteró de que Salomón había sido elegido rey en lugar de David, envió a sus embajadores. 2 2 (16) Entonces Salomón le mandó este mensaje a Hiram:

3 3 (17) «Tú sabes que mi padre no pudo construir un templo para adorar a nuestro Dios, porque había estado en muchas guerras, hasta que Dios venció a sus enemigos. 4 4 (18) Pero ahora, gracias a mi Dios, estamos en paz en todo el reino. Ya no tenemos enemigos ni grandes problemas.
5 5 (19) »Por eso he decidido construir un templo para adorar a mi Dios. Él ya le había dicho a mi padre que yo sería el siguiente rey, y que edificaría un templo para adorarlo.
6 6 (20) »Como ninguno de nosotros sabe trabajar la madera tan bien como la gente de tu país, te pido que mandes cortar cedros de las montañas del Líbano para construir el templo. Mis ayudantes trabajarán con los tuyos. Luego yo les pagaré a tus trabajadores el sueldo que tú señales».

7 7 (21) Cuando Hiram escuchó el pedido de Salomón, se puso muy contento y dijo: «¡Bendito seas Dios de Israel, porque le diste a David un hijo tan sabio para gobernar esa gran nación!»
8 8 (22) Después Hiram le mandó decir a Salomón:

«He recibido tu mensaje y estoy dispuesto a ayudarte con la madera de cedro y de pino. 9 9 (23) Mis ayudantes la bajarán de las montañas hasta el mar, y la transportarán en forma de balsa hasta donde tú digas. Allí se desatarán las balsas y tú recibirás la madera. Lo que te pido a cambio es que tú me proveas los alimentos que necesito para mi palacio».

10 10 (24) Hiram le dio a Salomón toda la madera de cedro y pino que este quiso, 11 11 (25) y Salomón le proveyó a Hiram alimentos para su palacio: Cada año le entregaba cuatro millones cuatrocientos mil kilos de trigo, y cuatro mil cuatrocientos litros de aceite puro de oliva. 12 12 (26) Dios cumplió su promesa y le dio mucha sabiduría a Salomón. Hiram y Salomón hicieron un pacto, y siempre hubo paz entre ellos.
Comienza la construcción del templo
(2 Cr 3.1-14)
13 13 (27) El rey Salomón obligó a treinta mil hombres a trabajar en la construcción del templo. 14 14 (28) Se formaron tres grupos de diez mil hombres cada uno, para trabajar por turnos. Así, estos hombres estaban un mes en el Líbano y dos meses en sus casas. Adoniram dirigía los trabajos forzados. 15 15 (29) Salomón también tenía setenta mil hombres que cargaban los materiales de construcción, ochenta mil que trabajaban las piedras en la montaña 16 16 (30) y tres mil trescientos capataces que vigilaban a los trabajadores. 17 17 (31) El rey mandó sacar piedras grandes y costosas para ponerlas como base del templo. 18 18 (32) Los constructores de Salomón y los de Hiram, junto con los vecinos de Guebal, prepararon la madera y las piedras para construir el templo.