Jesús anuncia la destrucción del templo
(Mc 13.1-2Lc 21.5-6)
1 Jesús salió del templo, y ya se iba cuando sus discípulos se acercaron para mostrarle los edificios del templo. 2 Jesús les dijo:
—¿Ven todo esto? Pues les aseguro que aquí no quedará ni una piedra sobre otra. Todo será destruido.
Señales antes del fin
(Mc 13.3-23Lc 21.7-24Lc 17.22-24)
3 Luego se fueron al monte de los Olivos, y Jesús se sentó y los discípulos se le acercaron para preguntarle en privado:
—Dinos, ¿cuándo sucederá esto y cuál será la señal de tu llegada y del fin del mundo?
4 Jesús les contestó:
—Tengan cuidado de que nadie los engañe. 5 Porque vendrán muchos que se harán pasar por mí. Dirán: “Yo soy el Mesías”, y engañarán a mucha gente. 6 Ustedes oirán hablar de guerras y más guerras, pero no se asusten, porque así tiene que ocurrir; sin embargo, aún no será el fin. 7 Porque se alzarán unos pueblos contra otros, y unos reinos contra otros, y habrá hambre y terremotos en muchos lugares. 8 Pero todo eso apenas será el comienzo de los dolores.
9 »Llegará el momento en que a ustedes los entregarán para que los maltraten, y los matarán y todo el mundo los odiará por causa de mí. 10 Cuando llegue el momento, muchos renegarán de su fe; y unos a otros se odiarán y se traicionarán. 11 Falsos profetas aparecerán por todos lados, y engañarán a la gente. 12 Habrá tanta maldad que el amor de muchos se enfriará. 13 Pero quien se mantenga firme hasta el fin se salvará. 14 Y esta buena noticia del reino se anunciará por todo el mundo para que todos los pueblos la conozcan; entonces vendrá el fin.
15 »Cuando ustedes vean en el lugar santo el horrible sacrilegio del cual habló el profeta Daniel —el que lee, entienda—, 16 quienes estén en Judea huyan a las montañas; 17 quien esté en la azotea no baje a la casa a sacar nada; 18 y quien esté en el campo no regrese ni siquiera a recoger su ropa. 19 ¡Pobres de aquellas mujeres que en esos días estén embarazadas, o tengan niños de pecho! 20 Pídanle a Dios que no tengan que huir en invierno ni en sábado, 21 porque habrá un sufrimiento tan grande como nunca lo ha habido desde el comienzo del mundo, ni lo habrá después. 22 Y si Dios no acortara aquellos días nadie se salvaría; pero los acortará por amor a los escogidos.
23 »Así que, si alguien les dice: “Miren, aquí está el Mesías”, o “Miren, allá está”, no lo crean. 24 Porque vendrán falsos mesías y falsos profetas, que harán grandes señales y milagros para engañar, de ser posible, incluso a los escogidos. 25 Escuchen, se lo advierto de antemano. 26 Por eso, si les dicen: “Miren, allí está, en el desierto”, no vayan; o si les dicen: “Miren, aquí está escondido en el cuarto”, no lo crean. 27 Porque así como un relámpago brilla de oriente a occidente, así será la llegada del Hijo del hombre. 28 ¡Donde esté el cadáver, allí se juntarán los buitres!
La llegada del Hijo del hombre
(Mc 13.24-37Lc 17.26-30Lc 34-35Lc 21.25-33)
29 »Tan pronto como pase el sufrimiento, el sol se oscurecerá y la luna dejará de alumbrar, las estrellas caerán del cielo y los poderes celestiales se estremecerán. 30 Entonces aparecerá en el cielo la señal del Hijo del hombre y, llenos de terror, todos los pueblos del mundo llorarán; verán al Hijo del hombre venir sobre las nubes del cielo con gran poder y gloria. 31 Y él mandará a sus ángeles con una gran trompeta, para que reúnan a sus escogidos, desde los cuatro puntos cardinales y desde un extremo del cielo hasta el otro.
32 »Aprendan de la higuera esta enseñanza: Cuando sus ramas se ponen tiernas y brotan sus hojas, ustedes saben que el verano ya está cerca. 33 De la misma manera, cuando vean todo esto, sepan que los acontecimientos ya están cerca, a la puerta. 34 Les aseguro que todo sucederá antes de que pase esta generación. 35 El cielo y la tierra dejarán de existir, pero mis palabras jamás dejarán de cumplirse.
36 »En cuanto al día y la hora, nadie lo sabe, ni siquiera los ángeles del cielo, ni el Hijo. Solo el Padre lo sabe.
37 »La llegada del Hijo del hombre será como en los días de Noé. 38 En aquellos días, antes del diluvio, la gente comía, bebía y se casaba, hasta el día en que Noé entró en el arca. 39 Y cuando menos lo esperaban, vino el diluvio y arrasó con todos. Así sucederá también cuando llegue el Hijo del hombre. 40 Si en el campo se encuentran dos hombres, uno de ellos será llevado y el otro será dejado. 41 Y si dos mujeres están moliendo, una de ellas será llevada y la otra será dejada.
42 »Por lo tanto, manténganse alerta, porque no saben qué día llegará su Señor. 43 Recuerden esto, si el dueño de una casa supiera a qué hora de la noche va a llegar el ladrón, se mantendría despierto y no dejaría que alguien derribara las paredes de su casa para entrar a robar. 44 Por eso, también ustedes deben estar preparados; porque el Hijo del hombre llegará a la hora que menos lo esperen.
El siervo fiel y el siervo malvado
(Lc 12.41-48)
45 »¿Quién es el siervo fiel y sensato, a quien su amo lo pone a cargo de toda la servidumbre de su casa para que los alimente a su debido tiempo? 46 Dichoso el siervo a quien su amo, cuando llega, lo encuentra cumpliendo con su deber. 47 Les aseguro que el amo lo pondrá a cargo de todos sus bienes. 48 Pero si ese siervo es un malvado y piensa: “Mi Señor tardará en venir”, 49 y comienza a maltratar a los demás siervos, y se junta con borrachos a comer y beber, 50 el día que menos lo espere y a una hora que no sabe, llegará su amo, 51 y lo castigará severamente, y lo condenará a correr la misma suerte que los hipócritas. Allí llorará y le rechinarán los dientes.
Jesús he'i Tupao oñehunditaha
(Mc 13.1-2Lc 21.5-6)
1 Jesús osẽ Tupaógui ohóma haguãicha. Upekuévo hemimbo'e kuéra ohupyty chupe, ha imandu'a chupe Tupaóre ha umi óga heseguáre. 2 Jesús he'i chupe kuéra:
—Pehecha peína opa ko'ã mba'e, ajépa. Añetehápe ha'e peẽme, ndopyta mo'ãi peteĩ itánte jepe ojo'ári. Oñehundipaitéta.
Umi mba'e ojehútava ára paha mboyve
(Mc 13.3-23Lc 21.7-24Lc 17.22-24)
3 Upéi oho hikuái Yvyty Olivotýpe. Jesús oguapy upépe, ha hemimbo'e kuéra oñemboja hendápe. Ha upe ha'eñoháme oporandu chupe hikuái:
—Roikuaase niko mba'éichapa rohecha kuaáta oguahẽmaha pe ára nde reju haguã. Roikuaase araka'épa ojehúta umi mba'e.
4 Ha Jesús he'i chupe kuéra:
—Pema'ẽ porãke. Aníke peheja avave pene mbotavy. 5 Cháke oĩne heta oúva, ha he'íne peẽme ijehe cheha. He'íta hikuái: “Che hína pe Mesías”, ha hetápe ombotavýta. 6 Pehendúta oikoha ñorãirõ guasu opa rupi. Anínte peñemondýi. Umíva umi mba'e niko ojehu vaerã voínte, ha upéva nde'iséi oguahẽmaha pe ára paha. 7 Peteĩ tetã opu'ãne ambuére, ha opavave opu'ãmbáne ojuehe. Ñembyahýi guasu oĩne opa rupi ha yvy ryrýi heta henda rupi. 8 Ko'ãva niko iñepyrũránte hína.
9 Upéi peñemyakãsãta ha heta oñemboharáita pende rehe hikuái. Pejejukáta ha avave ndaija'e mo'ãi pende rehe, che remimbo'e haguére peẽ. 10 Umíva umi árape, heta umi che rehe ojeroviáva, ndojerovia mo'ã véimava. Umíva ndojoayhu mo'ãi, ha oñoha'ãta pokarẽme ojoity haguã mburuvicha kuéra pópe. 11 Hetáta maranduhára*f** japu, ha hetápe ombotavýta. 12 Teko aña isarambíta opa rupi, ha opavave ndojoayhu mo'ãvéi ojoayhu haguéicha. 13 Pe oñemohatãva ijeroviápe ipaha peve katu, oikovéta. 14 Ha pe marandu porã Tupã sãmbyhy rehegua oñemoherakuãta opa rupi ko yvy jerekuévo, opa tetãgua ohendu haguã. Upe rire ae, oguahẽta pe ára paha.
15 Pehecháta Tupã kotýpe ta'ãnga ahẽ maranduhára Daniel imandu'a hague, omongy'áva pe Tupao. (Pe ohendúva ko oje'éva, toikuaa mba'épa he'ise.) 16 Upéva pehecha vove, umi Judéape oikóva Pya'éke toho tokañy yvytýre. 17 Pe hóga ári oĩva, aníke oguejy oguenohẽ haguã mba'eve hógagui. 18 Pe ñúme oĩva, anítei ojevy ijao píari. 19 Tojererekóke umi kuña hye guasúva umi árape, térã imemby kambúva. Tuicha ohasa asýta. 20 Pejerure Tupãme ani haguã ojehu peẽme ko'ã mba'e ro'y jave térã pytu'uha árape. 21 Upérõ, tuicha ojehasa asýta, ojehasa'ỹháicha gueteri ko yvy ári iñepyrũmby guive. Ha araka'eve peichagua jehasa asy ndojehu mo'ãvéi. 22 Ha Tupã nomombykýi rire umi ára umi imba'éva rehehápe, avave ndopytái vaerã mo'ã hekove. Umi imba'éva, ha'e oiporavo vaekue rehehápe katu omombykýta.
23 Ha umíva umi árape oĩ ramo he'íva peẽme: “Péina ápe pe Mesías” térã “Péina upépe”, ani perovia. 24 Cháke oúta hína heta mesías gua'u ha maranduhára*f** japu peẽme. Ha heta mba'e hechapyrãva ojapóta, ombotavy haguã Tupã rembiporavópe jepe, ikatúrõ. 25 Amombe'u hína peẽme ko'ã mba'e, ojehu mboyve. 26 Upévare, oĩ ramo he'íva peẽme: “Pe Mesías oime hína yvy ojeiko'ỹháme”, ani peho. Ha he'i ramo peẽme: “Péina ápe, okañy hína”, ani perovia. 27 Ára vera ojechaháicha kuarahy resẽ guive kuarahy reike peve, péichata avei ajuha ára che, yvypóraicha aju vaekue. 28 Te'õngue oĩháme, ijaty yryvu.
Ára pahápe ojehútava
(Mc 13.24-37Lc 17.26-30; 34-36; Lc 21.25-33)
29 Umi jehasa asyha ára ohasa riremi, kuarahy iñipytũmbáta, jasy ndohesape mo'ãvéi, mbyja kuéra ho'apáta yvágagui, ha opa mba'e yvágape oĩva okuchupáta. 30 Ha upépe, ojehecháta yvágare pe mba'e ohechaukáva Tupã ra'y, yvypóraicha ou vaekue, ouha. Ha okyhyjégui, opa tetãgua ojahe'óta che rechávo ajuha arai apytépe, tuicha pokatu ha mimbipápe. 31 Oñehendúta turu ipu hatãva, ha amondóta che remimbou kuérape ombyatypa haguã che rembiporavópe opa guio yvy jerekuévo, yvága apýragui ipahaite peve.
32 Pema'ẽ umi ígo mátare peikuaa haguã. Umi hakã kyrỹi hogue roky ñepyrũ vove, peikuaa oguahẽmaha ára haku. 33 Péicha avei, pehecha vove ojehu ko'ã mba'e peikuaáta hi'aguĩmaha che, yvypóraicha aju vaekue, aju jey haguã. 34 Añetehápe ha'e peẽme: Ko'ã mba'e ojehupáta omano mboyve umi ko'ágã oikovéva. 35 Yvága ha yvy opáta, che ha'éva katu ojehu vaerã katuete.
36 Mba'e árapepa térã araka'etépa avave ndoikuaái. Tupã remimbou kuéra jepe ndoikuaái, che, Tupã Ra'y, jepe ndaikuaái. Che Ru añoite mante oikuaa.
37 Ojehu haguéicha umi árape Noé oikove ramo yvy ári, upéicha ojehu vaerã avei che, yvypóraicha aju vaekue, aju jeyha ára. 38 Umi árape ama guasu mboyve, opavave oiko okaru, omboy'u ha ñemendápe, Noé oike peve pe kanóa guasúpe. 39 Ha upéi oimo'ã'ỹhágui, ou pe ama guasu ha ohundipa opavavépe. Péichata avei che, yvypóraicha aju vaekue, aju vove. 40 Upéva upe árape, mokõi kuimba'e oĩta hína oñondive ñúme, peteĩ ojereraháta ha pe ambue katu ojehejáta. 41 Mokõi kuña oñembisóta hína, peteĩ ojereraháta ha pe ambue katu ojehejáta.
42 Pejesarekóke aipo ramo, ndapeikuaái hína araka'etépa oúta pende Jára. 43 Perekóke kóva pene akãme: Peteĩ óga jára oikuaa ramo araka'etépa oikéta hógape mondaha, ha'e ndoke mo'ãi ha ndoheja mo'ãi avavépe oike hógape omonda haguã chupe. 44 Upévare, peẽ avei pejesareko vaerã. Peimo'ã'ỹve jave niko che, yvypóraicha aju vaekue, ajúta.
Tembiguái jeroviaháva ha pe jeroviaha'ỹva
(Lc 12.41-48)
45 Mávapa hína pe tembiguái jeroviaháva ha imba'e recha kuaáva? Upéva hína pe ijára omoĩva ipoguýpe ambue hembiguái kuéra omongaru haguã oikotevẽ jave. 46 Ovy'aite vaerãnepa pe tembiguái, ijára oguahẽ vove ojuhúva ojapopaha hekópe hembiapo. 47 Añetehápe ha'e peẽme, pe óga jára omoĩne ipoguýpe opa oguerekóva. 48 Pe tembiguái iñaña ramo katu, oimo'ãne ijára hi'aretaha, 49 ha oñepyrũ oñemboharái hapicháre, ha osẽ okaru ha omboy'u umi tekove ka'u ndive. 50 Ha ijára ou jeýne ha'e oimo'ã'ỹve ha oha'arõ'ỹve jave, 51 omyangu'íne chupe teju ruguáipe, oñembyepotiháicha hova mokõivape. Ha upépe ojahe'o soróta ha hãi mante opururũta.