Jesús denuncia a fariseos y maestros de la ley
(Mc 12.38-40Lc 11.37-54Lc 20.45-47)
1 Después de esto, Jesús dijo a la gente y a sus discípulos: 2 «Los maestros de la ley y los fariseos son los encargados de enseñar la ley de Moisés. 3 Por lo tanto, obedézcanlos y hagan todo lo que les digan; pero no sigan su ejemplo, porque ellos dicen una cosa y hacen otra. 4 Atan cargas pesadas, difíciles de llevar, y las ponen sobre los hombros de los demás, pero ellos ni un dedo mueven para levantarlas. 5 Todo lo que hacen es para que la gente los vea. Ensanchan sus filacterias y alargan los flecos de sus mantos, 6 y les encanta ocupar los mejores puestos en los banquetes y los asientos de honor en las sinagogas, 7 y les gusta que la gente los salude en las plazas y que los llame maestros.
8 »Ustedes, en cambio, no pretendan que la gente los llame maestros, porque todos ustedes son hermanos y solo uno es su Maestro. 9 Tampoco llamen padre a nadie en la tierra, porque solo uno es su Padre: el que está en el cielo. 10 Ni deben pretender que los llamen guías, porque solo uno es su Guía: el Cristo. 11 El más grande entre ustedes debe ser el servidor de los demás. 12 Porque quien a sí mismo se engrandece será humillado; y quien se humilla será engrandecido.
13 »¡Ay de ustedes, maestros de la ley y fariseos, hipócritas!, que cierran la puerta del reino de los cielos para que otros no entren, y ni ustedes mismos entran, ni dejan entrar a quienes quieren hacerlo.
15 »¡Ay de ustedes, maestros de la ley y fariseos, hipócritas!, que recorren mar y tierra para ganar un adepto, y cuando lo logran, lo hacen dos veces más merecedor del infierno que ustedes mismos.
16 »¡Ay de ustedes, guías ciegos!, que dicen: “Quien jura por el templo no se compromete a nada; pero si jura por el oro del templo, tiene que cumplir su juramento.” 17 ¡Necios y ciegos! ¿Qué es más importante: el oro o el templo por cuya causa el oro queda consagrado? 18 También dicen ustedes: “Quien jura por el altar no se compromete a nada; pero si jura por la ofrenda que está sobre el altar, debe cumplir su juramento.” 19 ¡Ciegos! ¿Qué es más importante: la ofrenda o el altar por cuya causa la ofrenda queda consagrada? 20 Quien jura por el altar no jura solo por el altar, sino también por todo lo que está encima del altar; 21 y quien jura por el templo no jura solo por el templo, sino también por Dios, que lo habita. 22 Y quien jura por el cielo jura por el trono de Dios, y por quien se sienta en él.
23 »¡Ay de ustedes, maestros de la ley y fariseos, hipócritas!, que ofrecen a Dios la décima parte de la menta, del anís y del comino, pero dejan de lado lo más importante de la ley, que es la justicia, la misericordia y la fidelidad. Esto es lo que deben hacer, sin dejar de hacer lo otro. 24 ¡Ustedes, guías ciegos, cuelan el mosquito, pero se tragan el camello!
25 »¡Ay de ustedes, maestros de la ley y fariseos, hipócritas!, que limpian por fuera el vaso y el plato, pero por dentro están llenos de codicia y egoísmo. 26 ¡Fariseo ciego: primero limpia por dentro el vaso, y así quedará limpio también por fuera!
27 »¡Ay de ustedes, maestros de la ley y fariseos, hipócritas!, que son como sepulcros blanqueados, que se ven hermosos por fuera, pero por dentro están llenos de huesos de muertos y de toda clase de impureza. 28 Así son ustedes: por fuera aparentan ser gente justa, pero por dentro están llenos de hipocresía y de maldad.
29 »¡Ay de ustedes, maestros de la ley y fariseos, hipócritas!, que construyen los sepulcros de los profetas y adornan los monumentos de los justos, 30 y luego dicen: “Si nosotros hubiéramos vivido en tiempos de nuestros antepasados, no habríamos tomado parte en la muerte de los profetas.” 31 Ya con esto, ustedes mismos reconocen que son descendientes de los que mataron a los profetas. 32 ¡Terminen de hacer, pues, lo que sus antepasados comenzaron!
33 »¡Serpientes! ¡Raza de víboras! ¿Cómo van a escapar del castigo del infierno? 34 Por eso yo les enviaré profetas, sabios y maestros. Ustedes matarán y crucificarán a algunos de ellos, y a otros los golpearán en las sinagogas y los perseguirán de pueblo en pueblo. 35 Por lo tanto, sobre ustedes recaerá el castigo por toda la sangre inocente que ha sido derramada desde Abel, el justo, hasta Zacarías hijo de Berequías, a quien ustedes mataron entre el santuario y el altar. 36 Les aseguro que el castigo por todo esto caerá sobre esta generación.
Jesús llora por Jerusalén
(Lc 13.34-35)
37 »¡Jerusalén, Jerusalén, que matas a los profetas y apedreas a los enviados de Dios! ¡Cuántas veces quise juntar a tus hijos, como junta bajo sus alas la gallina a sus pollitos, pero no quisiste! 38 Y ahora, ¡qué abandonada quedará la casa de ustedes! 39 Les digo que, a partir de este momento, no volverán a verme hasta que digan: “¡Bendito el que viene en el nombre del Señor!”»
Jesús oñe'ẽ fariséo ha Moisés rembiapoukapy mbo'eháre
(Mc 12.38-40Lc 11.37-54Lc 20.45-47)
1 Upe rire Jesús oñe'ẽ opavavépe ha hemimbo'e kuérape. He'i chupe kuéra:
2 —Umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha umi fariséo kuéra ári oĩ oikuaaukávo Moisés rembiapoukapy. 3 Upévare, pene ñe'ẽ rendu vaerã chupe kuéra ha pejapo vaerã opa ha'e kuéra he'íva. Upe ha'e kuéra ojapóva katu ani peẽ pejapo. Ha'e kuéra niko he'i peteĩ mba'e ha ndojapói pe he'íva. 4 Ha'e kuéra niko omoĩ opavave apére mba'e pohýi ikatu'ỹva jaropu'aka. Oity avei opavave apére mba'e pohýi, ha peteĩ ikuãme jepe ndopokoséi hese. 5 Opa umi mba'e ojapóva, ojechauka haguãnte ojapo. Oñapytĩ isyva ha ijyva kuérare Ñandejára Ñe'ẽ ryru tuicha tuicháva, ha ombopukuve ijao fléko. , 6 Oĩ porãvetahápe oguapy karu guasuhápe ha judío kuéra tupaópe. 7 Tape rupi katu oipota oñemomaitei chupe kuéra karai guasúicha ha opavave te'i chupe kuéra “Mbo'ehára”.
8 Peẽ katu ani peheja avavépe pene renói mbo'ehára. Peẽ niko ojoryvy hína, ha peteĩnte pene Mbo'ehára. 9 Ha ani avavépe peje ko yvy ári “Ore Túva”. Peteĩnte niko pende Túva, ha ha'e oĩ yvágape. 10 Ani avei peheja avavépe he'i peẽme “Ore mbo'ehára”, peteĩnte niko pene mbo'ehára ha upéva pe Mesías. 11 Pe mba'e guasuvéva pende apytépe, tembiguáicha ojejokuaika vaerã. 12 Tupã oitýta yvýre pe oñemomba'e guasusévape, ha upe oñemomichĩvape katu omomba'e guasúta.
13 Pejererekóke peẽ Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha peẽ fariséo kuéra rova mokõi! Peẽ pemboty Tupã sãmbyhy yvága pegua rokẽ ani haguã avave oike. Peẽ voi ndaikatúi peike, ha ndapehejái umi oikesévape oike.
14 Pejererekóke peẽ tembiapoukapy mbo'eha ha peẽ fariséo kuéra rova mokõi! Peẽ peipe'apa hóga umi kuña imenave'ỹvagui ha upéi katu pembohasa haguã, peñembo'e puku-puku. Upévare peẽ peñenupã pohyivéta.
15 Pejererekóke peẽ Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha peẽ fariséo kuéra rova mokõi! Peẽ pehóva opa rupi ko yvy ári, ha pehasa yguasu mboypýri ave, peteĩnte jepe pembojerovia haguã Tupãre, judío kuéraicha. Upéva pejapo haguére, ha'e kuéra oho jo'a-jo'a vaerã aña retãme.
16 Pejererekóke peẽ myakãhára resatũ! Peẽ peje: “Oime ramo ome'ẽva iñe'ẽ Tupao rehe ojapotaha peteĩ mba'e, upéva ndaha'éi mba'eve. Ha oimérõ katu ome'ẽva iñe'ẽ pe óro Tupao peguáre, peẽ peje ojapo mante vaerãha pe he'i haguéicha. 17 Peẽ tekove tavy resatũ! Máva piko pe mba'e guasuvéva? Pe óro piko, térãpa pe Tupao? Pe óro niko oñemboyke Tupãme guarã Tupao ryepýpe oĩ haguére.” 18 Peẽ peje avei: “Oime ramo ome'ẽva iñe'ẽ altar*f** rehe ojapotaha peteĩ mba'e, upéva ndaha'éi mba'eve. Ome'ẽ ramo iñe'ẽ umi mba'e kuave'ẽ altar ári oĩvare katu, ojapo mante vaerã pe he'i haguéicha.” 19 Peẽ tekove tavy resatũ! Máva piko pe mba'e guasuvéva? Umi mba'e kuave'ẽ, térãpa pe altar? Umi mba'e kuave'ẽ niko oñemboyke Tupãme guarã oĩ haguére pe altar ári. 20 Pe ome'ẽva iñe'ẽ altar rehe, nome'ẽi iñe'ẽ pe altar rehe año. Ome'ẽ hína iñe'ẽ opa mba'e hi'ári oĩvare. 21 Ha pe ome'ẽ iñe'ẽ Tupaóre, nome'ẽi iñe'ẽ Tupaóre año. Ome'ẽ hína iñe'ẽ Tupãre, ypýpe oikóvare. 22 Upe iñe'ẽ ome'ẽva yvágare, ome'ẽ hína iñe'ẽ Tupã guapyháre ha Tupã, upépe oguapýva rehe voi.
23 Pejererekóke peẽ Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha peẽ fariséo kuéra rova mokõi! Peẽ peme'ẽ Tupãme 10gui peteĩ pene ménta, anís ha komíno jepe. Upéi katu pende resarái Tupã rembiapoukapy pene mbo'eha pende reko joja vaerãha, peporoporiahurereko vaerãha ha pejerovia vaerãha Tupãre. Ko'ãva raẽvete pejapo vaerã ha upéi katu umi ambue. 24 Peẽ myakãhára resatũ, peẽ niko pende ýgui pembogua ñati'ũ ha pemokõ kavaju.
25 Pejererekóke peẽ Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha peẽ fariséo kuéra rova mokõi! Peẽ pemopotĩ pende mbayru ha pene ña'ẽmbe ijape guio, hyepy katu henyhẽ umi mba'e pemonda vaekuégui, pene mba'e pota tarovágui. 26 Ehendúke, nde fariséo resatũ. Emopotĩ raẽ ne mbayru ha ne ña'ẽmbe hyepy guio, péicharõ ipotĩne avei ijape guio.
27 Pejererekóke peẽ Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha peẽ fariséo rova mokõi! Peẽ ha'ete umi omanóva oñeñotỹha renda, morotĩ porãva oka guio, hyepy guio katu henyhẽ kãnguekuégui ha opaichagua mba'e ky'águi. 28 Peichaite avei peẽ. Pende reko porã vaicha pende ape guio, pende ryepy guio katu pene renyhẽ japu ha ñañágui.
29 Pejererekóke peẽ Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha peẽ fariséo rova mokõi! Peẽ pemopu'ã umi maranduhára omano vaekuépe guarã oñeñotỹ haguã, ha pembojeguapa umi mandu'arã pemopu'ãva imarangatúva rekovekuére. 30 Upéi katu peje: “Roikove rire ore ypy kuéra oikove ramo guare, ore ndorojukái vaerã mo'ã umi maranduhára kuérape.” 31 Péicha peñe'ẽvo, pehechauka peẽha voi umi maranduhára jukahare ñemoñare. 32 Pemoguahẽ hu'ãme aipo ramo, pende ru ypy kuerakue omoñepyrũ vaekue.
33 Peẽ mbói, ha mbói ñemoñare! Peimo'ã piko ndapeho mo'ãiha aña retãme? 34 Upévare, che amondóta pene rendápe maranduhára, iñarandúva ha mbo'ehára kuéra. Umívagui oĩta peẽ pejuka ha pehupítava kurusúre. Umi ambuépe katu peinupãta pende tupaópe, ha pemuñáta pehóvo peteĩ távagui ambuépe okañývo pende hegui. 35 Ha péicha, opẽta pende rehe opa imarangatúva ko yvy ári jejukakue, Abel pe imarangatuete vaekue raẽ guive, Zacarías Berequías ra'y peve, peẽ pejuka vaekue Tupao ha altar pa'ũme. 36 Añete ha'e peẽme, ñenupã opa ko'ã jejukakuéregua opẽta opavave ko'ágã oikóvare.
Jesús ojahe'o Jerusalén rehe
(Lc 13.34-35)
37 Nde Jerusalén, nde Jerusalén, rejukáva maranduhára kuérape rejapíva itápe umi ñe'ẽ reruha Tupã omboúva ndéve! Hetaitéma niko ambyatyséva ne memby kuéra, ryguasu ombyatyháicha ita'ýra ipepoguýpe, ha ndereipotái! 38 Upévare, nde róga opytáta nandi ha itaperéta. 39 Ha ha'e ndéve nda che recha mo'ã veimaha, oguahẽ peve ára erévo: ‘Tojehovasa pe oúva Ñandejára rérape!’