Jesús y la mujer de Samaria
1 Los fariseos se enteraron de que Jesús hacía más discípulos y bautizaba más que Juan 2 (aunque en realidad no era Jesús el que bautizaba, sino sus discípulos). 3 Cuando Jesús lo supo, salió de Judea para volver a Galilea.
4 En su viaje, tenía que pasar por la región de Samaria, 5 de modo que llegó a un pueblo de Samaria llamado Sicar, cerca del terreno que Jacob había dado en herencia a su hijo José. 6 Allí estaba el pozo de Jacob, y Jesús, cansado del camino, se sentó junto al pozo. Era cerca del mediodía. 7-8 Los discípulos habían ido al pueblo a comprar algo de comer. En eso, una mujer de Samaria llegó al pozo a sacar agua, y Jesús le dijo:
—Dame un poco de agua.
9 Pero como los judíos no tienen trato con los samaritanos, la mujer le respondió:
—¿Cómo es que tú, siendo judío, me pides agua a mí, que soy samaritana?
10 Jesús le contestó:
—Si supieras lo que Dios da y quién es el que te está pidiendo agua, tú le pedirías a él, y él te daría agua viva.
11 La mujer le dijo:
—Señor, ni siquiera tienes con qué sacar agua, y el pozo es muy hondo: ¿de dónde vas a darme agua viva? 12 Nuestro antepasado Jacob nos dejó este pozo, del que él mismo bebía y del que bebían también sus hijos y sus animales. ¿Acaso eres tú más que él?
13 Jesús le contestó:
—Todos los que beben de esta agua volverán a tener sed; 14 pero el que beba del agua que yo le daré nunca volverá a tener sed. Porque el agua que yo le daré se convertirá en él en un manantial de agua que brotará para darle vida eterna.
15 La mujer le dijo:
—Señor, dame de esa agua, para que no vuelva yo a tener sed ni tenga que venir aquí a sacar agua.
16 Jesús le dijo:
—Ve a llamar a tu marido y vuelve acá.
17 La mujer le contestó:
—No tengo marido.
Jesús le dijo:
—Bien dices que no tienes marido; 18 porque has tenido cinco maridos, y el que ahora tienes no es tu marido. Es cierto lo que has dicho.
19 Al oír esto, la mujer le dijo:
—Señor, ya veo que eres un profeta. 20 Nuestros antepasados adoraron a Dios aquí, en este monte; pero ustedes dicen que Jerusalén es el lugar donde debemos adorarlo.
21 Jesús le contestó:
—Créeme, mujer, que llega la hora en que ustedes adorarán al Padre, pero no en este monte ni en Jerusalén. 22 Ustedes no saben a quién adoran; pero nosotros sabemos a quién adoramos, pues la salvación viene de los judíos. 23 Pero llega la hora, y es ahora mismo, cuando los que de veras adoran al Padre lo harán de un modo verdadero, conforme al Espíritu de Dios. Pues el Padre quiere que así lo hagan quienes lo adoran. 24 Dios es Espíritu, y quienes lo adoran deben hacerlo de un modo verdadero, conforme al Espíritu de Dios.
25 La mujer le dijo:
—Yo sé que va a venir el Mesías (es decir, el Cristo); y cuando él venga, nos lo explicará todo.
26 Jesús le dijo:
—Ese soy yo, el mismo que habla contigo.
27 En esto llegaron sus discípulos, y se quedaron extrañados de que Jesús estuviera hablando con una mujer. Pero ninguno se atrevió a preguntarle qué quería, o de qué estaba conversando con ella. 28 La mujer dejó su cántaro y se fue al pueblo, donde dijo a la gente:
29 —Vengan a ver a un hombre que me ha dicho todo lo que he hecho. ¿No será el Mesías?
30 La gente salió del pueblo y fue a donde estaba Jesús. 31 Mientras tanto, los discípulos le rogaban:
—Maestro, come algo.
32 Pero él les dijo:
—Yo tengo una comida que ustedes no conocen.
33 Los discípulos comenzaron a preguntarse unos a otros:
—¿Será que le habrán traído algo de comer?
34 Pero Jesús les dijo:
—Mi comida es hacer la voluntad del que me envió y terminar su trabajo. 35 Ustedes dicen: “Todavía faltan cuatro meses para la cosecha”; pero yo les digo que se fijen en los sembrados, pues ya están maduros para la cosecha. 36 El que trabaja en la cosecha recibe su paga, y la cosecha que recoge es para vida eterna, para que tanto el que siembra como el que cosecha se alegren juntamente. 37 Pues bien dice el dicho: “Unos siembran y otros cosechan.” 38 Y yo los envié a ustedes a cosechar lo que no les costó ningún trabajo; otros fueron los que trabajaron, y ustedes son los que se han beneficiado del trabajo de ellos.
39 Muchos de los habitantes de aquel pueblo de Samaria creyeron en Jesús por lo que les había asegurado la mujer: «Me dijo todo lo que he hecho.» 40 Así que, cuando los samaritanos llegaron, rogaron a Jesús que se quedara con ellos, y él se quedó allí dos días, 41 y muchos más creyeron al oír lo que él mismo decía. 42 A la mujer le dijeron: «Ahora creemos, no solamente por lo que tú nos dijiste, sino también porque nosotros mismos lo hemos oído, y sabemos que en verdad es el Salvador del mundo.»
Jesús sana al hijo de un oficial del rey
(Mt 8.5-13Lc 7.1-10)
43 Pasados los dos días, Jesús salió de Samaria y siguió su viaje a Galilea. 44 Porque, como él mismo dijo, a un profeta no lo honran en su propia tierra. 45 Cuando llegó a Galilea, los habitantes de aquella región lo recibieron bien, porque también habían ido a la fiesta de la Pascua en Jerusalén y habían visto todo lo que él había hecho entonces.
46 Jesús regresó a Caná de Galilea, donde había convertido el agua en vino. Allí había un alto oficial del rey, que tenía un hijo enfermo en Cafarnaún. 47 Cuando el oficial supo que Jesús había llegado de Judea a Galilea, fue a verlo y le rogó que fuera a su casa y sanara a su hijo, que estaba a punto de morir. 48 Jesús le contestó:
—Ustedes no creen, si no ven señales y milagros.
49 Pero el oficial le dijo:
—Señor, ven pronto, antes de que mi hijo muera.
50 Jesús le dijo entonces:
—Vuelve a casa; tu hijo vive.
El oficial creyó lo que Jesús le dijo, y se fue. 51 Mientras el oficial regresaba a su casa, sus criados salieron a su encuentro y le dijeron:
—¡Su hijo vive!
52 Él les preguntó a qué hora había comenzado a sentirse mejor su hijo, y le contestaron:
—Ayer a la una de la tarde se le quitó la fiebre.
53 Entonces el padre cayó en cuenta de que era la misma hora en que Jesús le había dicho: «Tu hijo vive»; y él y toda su familia creyeron en Jesús.
54 Esta fue la segunda señal milagrosa que hizo Jesús, cuando volvió de Judea a Galilea.
Jesús ha kuña Samariagua
1 Fariséo ohendu Jesús ombohetaveha oikóvo hemimbo'e kuéra, ha Juángui hetavépe omongaraiha oikóvo. 2 Jesús jepe niko noporomongaraíri, hemimbo'e kuérante upe ojapóva. 3 Jesús ohendúvo péicha oje'eha hese, osẽ Judéagui ha oho Galiléape. 4 Oguahẽ haguã upépe ohasa mante vaerã yvy Samaría rupi.
5 Samaría rupi ohasakuévo, oguahẽ táva hérava Sicárpe, namombyrýi opytáva pe yvýgui, Jacob oheja vaekue Josépe imba'e teerã. 6 Upépe avei oĩ ku Jacob ykua. Ha Jesús ikane'õgui, oguapy pe ykua ypýpe. Asaje pyte rupíma upéva, 7-8 ha Jesús remimbo'e kuéra oho távape ojogua haguã hembi'urã kuéra. Upe jave, oguahẽ peteĩ kuña Samariagua y rekávo, ha Jesús he'i chupe:
--Eme'ẽmona chéve nde ymi.
9 Pe kuña katu he'i chupe:
--Nde niko judío ha che Samariagua. Mba'éicha rupi piko aipo ramo rejerure chéve y rey'u haguã?
(Judío kuéra niko ndoy'úiva Samariagua mbayru kuéragui) 10 Jesús he'i chupe:
--Reikuaa rire pe Tupã ome'ẽva ha mávapa upe ojeruréva ndéve y, nde rejerure vaerã chéve, ha ame'ẽ vaerã ndéve y ne moingovetéva.
11 Pe kuña he'i chupe:
--Karai, mba'evépe niko ndereguerekói y renohẽ haguã, ha ko ykua ipypuku. Mba'éicha piko aipóramo reme'ẽta chéve y che moingovétava? 12 Ore ru ypykue Jacob niko oheja vaekue oréve ko ykua, ha ha'e voi, ita'ýra kuéra ha hymba kuéra reheve chugui hoy'u vaekue. Nde nga'u piko nde tuichave chugui?
13 Jesús he'i chupe:
--Oimeraẽ hoy'úva ko ykuágui niko ijyuhéi jeýta. 14 Pe hoy'úva upe y che ame'ẽvagui katu, ndaijyuhéi mo'ã véima araka'eve. Pe y chupe ame'ẽva ku yvúicha opupúta ipype ha omoingovéta chupe opa ára guarã.
15 Pe kuña he'i chupe:
--Karai, eme'ẽmona chéve upe y upévagui. Péicharõ nda che yuhéi mo'ã véima, ha natekotevẽ mo'ã véima aju y rekávo.
16 Jesús he'i chupe:
--Tereho ehenói ne ménape, ha upéi eju.
17 Pe kuña he'i chupe:
--Na che ménai.
Jesús he'i chupe:
--Añeteguánte ere, erévo chéve na ne menaiha. 18 Ne ména 5 vaekuéma voi, ha pe ko'ágã rerekóva ndaha'éi voi ne ména. Añetéko hína pe eréva.
19 Péicha ohendúvo, pe kuña he'i Jesúspe:
--Karai, ahecha kuaa nde rehe, ndeha peteĩ maranduharaha.*f** 20 Ore ypy kuerakue Samariagua niko omomba'e guasu vaekue Tupãme ko yvytýpe. Peẽ judío kuéra katu peje, Jerusalénpe chupe oñemomba'e guasu vaerãha.
21 Jesús he'i chupe:
--Eguerovia ko ha'étava ndéve. Oguahẽta ára ha napeikotevẽ mo'ã véima peju ko yvytýpe térã peho Jerusalénpe, pemomba'e guasu haguã Tupãme. 22 Peẽ niko ndapeikuaái mávapepa pemomba'e guasu. Ore judío kuéra katu roikuaa porã mávapepa romomba'e guasu. Ore rupi mante Tupã oporopysyrõ. 23 Ha oguahẽta ára, ha ko'agãitéma voi katu, Tupã Espíritu rupi oñemomba'e guasu haguã Túvape, añetehápe ha ha'e oipotaháicha. 24 Tupã niko Espíritu hína. Upévare umi omomba'e guasúva chupe omomba'e guasu vaerã añetehápe, Tupã Espíritu oipotaháicha.
25 Pe kuña he'i chupe:
--Aikuaa niko outaha pe Mesías. Ha'e ouha ára, omombe'úne oréve opa mba'e.
26 Jesús he'i chupe:
--Ko ne ndive oñe'ẽva. Chéko hína upéva.
27 Upe jave oguahẽ Jesús remimbo'e kuéra, ha ohecha ramo hikuái ojuhu haguére chupe oñe'ẽha peteĩ kuña ndive. Opáichavo, avave noporandúi pe kuñáme mba'épa oipota, térã Jesúspe, mba'épa ha'e he'i pe kuñáme. 28 Upévo, pe kuña oheja ikambuchi ha oho oikohápe. Upépe he'i opavavépe:
29 --Peju pehecha peteĩme, omombe'upaite vaekue chéve opa mba'e ojapo vaekue. Ndaha'éi chénepa kóva pe Mesías?
30 Ha osẽmbaite hikuái ha oho Jesús oĩháme. 31 Upe aja Jesús remimbo'e kuéra ojerure asy chupe, he'ívo:
--Mbo'ehára, ekarúna michĩmínte jepe.
32 Ha'e katu he'i chupe kuéra:
--Oiméko areko ha'u vaerã, peẽ peikuaa'ỹva.
33 Hemimbo'e kuéra katu oporandu ojupe:
--Máva piko oguerúne ra'e chupe ho'u vaerã?
34 Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Che rembi'u niko kóva: ajapo vaerã upe che mbou vaekue rembipota ha amoguahẽ vaerã hu'ãme pe chéve ome'ẽ vaekue ajapo haguã. 35 Peẽ niko pehendu oje'éva: ‘Irundy mes gueteri ohasa vaerã, kóga ñemono'õha ára oguahẽ haguã.’ Che katu ha'e peẽme: ‘Pema'ẽ umi kokuére ha pehecháta, koga'a otyarõmbamaha oñemono'õ haguã.’ 36 Upe kokuépe omono'õvape niko oñeme'ẽ hembiapo repykue, ha upe ha'e omono'õvare oñeme'ẽ chupe jeikove opa ára guarã. Ha péicha, upe oñemitỹva ha upe omono'õva ovy'áne oñondive. 37 Añete niko upe ñe'ẽ he'íva: ‘Oĩ oñotỹva ha ambue umi hi'a omono'õva.’ 38 Che pomondo vaekue peẽme pemono'õ haguã peẽ peñotỹ'ỹ haguépe. Ambue rembiapo kuerakuégui peẽ pehupyty porã.
39 Heta Samariagua pe távape oikóva ojerovia vaekue Jesús rehe, pe kuña he'i haguére chupe kuéra: ‘Omombe'upaite chéve, opa mba'e ajapo vaekue.’ 40 Upévare, umi Samariagua oguahẽvo Jesús oĩháme, ojerure asy chupe opyta haguã hendive kuéra. Ha opyta hendive kuéra mokõi ára pukukue, 41 ha hetaiteve umi ojeroviáva Jesús rehe, ohendúvo umi mba'e ha'e he'íva. 42 Upéi he'i pe kuñáme:
--Ko'ágã roguerovia, ha ndaha'éi umi mba'e oréve remombe'u vaekue rehénte. Roguerovia, orete voi rohendu haguére chupe, ha roikuaa porã ha'eha hína upe Cristo oporopysyrõtava.
Jesús omonguera mburuvicha ra'ýpe
(Mt 8.5-13Lc 7.1-10)
43 Umíva umi ára ohasa rire, Jesús osẽ Samaríagui oho haguã Galiléape. 44 Jesús voi he'i vaekue: “Maranduhára niko ndojererohorýiva ijyvy teépe.” 45 Oguahẽvo Galiléape, umi upepegua omoguahẽ porãite chupe. Ha'e kuéra voi oho vaekue Páskua areterã Jerusalénpe ha upépe ohecha hikuái umi mba'e Jesús ojapo vaekue upérõ.
46 Upéi, Jesús ojevy Canáme, yvy Galiléape, pe omoingo haguépe y kaguýpe. Upépe oĩ hína peteĩ mburuvicha ita'ýra asýva táva Cafarnaúmpe. 47 Ohendúvo ha'e Jesús oguahẽ hague Judéagui, oho hendápe ha ojerure jey-jey chupe oho haguã Cafarnaúmpe, omonguera haguã ta'ýrape omanombotaitéva hína. 48 Jesús he'i chupe:
--Peẽ ndapejerovia mo'ãi voi che rehe ndapehechái ramo ajapoha mba'e hechapyrãva.
49 Pe mburuvicha katu he'i chupe:
--Karai, pya'éna jaha che ra'y omano mboyve.
50 Ha Jesús he'i chupe:
--Tereho nde rógape. Nde ra'y oikovéta.
Pe kuimba'e ojeroviáre Jesús he'ívare, oho hógape. 51 Oguahẽmbotávo hógape, hembiguái kuéra osẽ huguãitĩvo ha he'i chupe:
--Nde ra'y niko oikove.
52 Ha oporandu chupe kuéra ha'e, araka'e guivépa ita'ýra oñepyrũ oñeñandu porãve. Ha he'i chupe hikuái:
--Kuehe, asaje pyte riremi opoi chugui iñakãnundu.
53 Upépe, pe mitã ru ohecha kuaa upe javete Jesús he'i hague chupe ‘Nde ra'y oikovéta’. Upévare ha'e ha opa hogagua ojerovia Jesús rehe.
54 Ko Jesús ou jeývo Judéagui yvy Galiléape niko mokõiháma hína, ha ojapo jey mba'e hechapyrãva.