Rut en el campo de Booz
1 Noemí tenía un pariente por parte de su esposo Elimélec, que se llamaba Booz y era muy rico e influyente.
2 Un día, Rut le dijo a Noemí:
—Déjame que vaya al campo, a ver si algún segador me permite ir detrás de él recogiendo espigas.
—Ve, hija mía —le respondió su suegra.
3 Rut fue a un campo y se puso a recoger las espigas que dejaban los segadores, y resultó que aquel campo era de Booz, el pariente de Elimélec. 4 En eso, Booz llegó de Belén y saludó a los segadores:
—¡Que el Señor esté con ustedes!
—¡Que el Señor lo bendiga! —le respondieron ellos.
5 En eso, Booz le preguntó al capataz de los segadores:
—¿De qué familia es esa muchacha?
6 El capataz le contestó:
—Es una moabita, que vino de Moab con Noemí. 7 Me pidió permiso para ir detrás de los segadores recogiendo espigas, y se ha pasado trabajando toda la mañana, hasta ahora mismo que ha venido a descansar un poco.
8 Entonces Booz le dijo a Rut:
—Escucha, hija mía, no vayas a recoger espigas a ningún otro campo. Quédate aquí, con mis criadas, 9 y luego síguelas a donde veas que los segadores están trabajando. Ya he dado órdenes a mis criados para que nadie te moleste. Cuando tengas sed, ve a donde están las vasijas del agua y toma de la que ellos sacan.
10 Rut se inclinó hasta el suelo en señal de respeto, y le preguntó a Booz:
—¿Por qué se ha fijado usted en mí y es tan amable conmigo, siendo yo una extranjera?
11 Booz respondió:
—Sé muy bien todo lo que has hecho por tu suegra desde que murió tu marido, y también sé que dejaste a tus padres y tu patria por venir a vivir con nosotros, que éramos gente desconocida para ti. 12 ¡Que Dios te lo pague! ¡Que el Señor y Dios de Israel, en quien has buscado amparo, te premie por todo lo que has hecho!
13 Ella le contestó:
—Usted es muy amable conmigo, y sus palabras me llenan de aliento. Me habla usted con cariño, aunque yo ni siquiera soy como una de sus criadas.
14 A la hora de comer, Booz llamó a Rut y le dijo:
—Ven acá, toma un pedazo de pan y mójalo en esta salsa de vinagre.
Rut se sentó junto a los segadores, y Booz le dio grano tostado. Ella comió hasta quedar satisfecha, y todavía le sobró. 15 Luego, cuando fue otra vez a recoger espigas, Booz ordenó a sus criados:
—Dejen que también recoja espigas entre los manojos de cebada. No se lo impidan. 16 Y aun dejen caer algunas espigas de sus propios manojos, para que ella las recoja. ¡Que nadie la moleste!
17 Rut recogió espigas en el campo de Booz hasta que llegó la noche. Y lo que ella había recogido dio, al desgranarlo, más de veinte kilos de cebada. 18 Regresó entonces al pueblo cargada con el grano, y fue a mostrárselo a su suegra. Después sacó lo que le había sobrado de la comida y se lo dio a Noemí.
19 —¿Dónde trabajaste hoy? —le preguntó Noemí—. ¿Dónde recogiste tantas espigas? ¡Bendito sea el que te ha ayudado de esa manera!
Rut le contó a su suegra con quién había estado trabajando. Y añadió:
—El hombre con quien he trabajado se llama Booz.
20 Y Noemí le contestó:
—¡Que el Señor lo bendiga! Él ha sido bondadoso con nosotras ahora, como antes lo fue con los que ya han muerto. Ese hombre es pariente cercano de nosotras, y por eso es uno de los que tienen el deber de protegernos.
21 Rut añadió:
—También me dijo que siga yo trabajando con sus criadas hasta que se termine la cosecha.
22 Entonces Noemí respondió a su nuera:
—Hija mía, me parece bien que te quedes con sus criadas y que no vayas a ningún otro campo, para que nadie te moleste.
23 Y así, Rut siguió recogiendo espigas con las criadas de Booz hasta que se terminó la cosecha de la cebada y el trigo. Mientras tanto, vivía en compañía de su suegra.
Rut ojeporeka Booz kokuére
1 Noemí oguereko vaekue iména Elimélec guio peteĩ karai ipehẽnguéva, imba'e reko hetáva, hérava Booz.
2 Peteĩ jey Rut he'i Noemíme:
—Ehejána taha kokuépe seváda mono'õháme. Oĩ vaerã niko peteĩva jepe ohejáva chéve aha hapykuéri koga'a amono'õ haguã.
He'i chupe Noemí:
—Tereho che memby.
3 Ha oho Rut ohupi yvýgui umi seváda ho'áva omono'õva pógui. Ha mba'éicha haguã nimbo oho omono'õ Booz, upe Elimélec pehẽngue kokuépe. 4 Upe jave oguahẽ Booz oúva Beléngui. Ha omomaitei umi kokuépe omba'apóvape he'ívo:
—Ñandejára toĩ pene ndive.
Ha he'i chupe hikuái:
—Ñandejára ta nde rovasa.
5 Oporandu Booz umi kokuépe omba'apóva omyakãvape:
—Máva rogagua piko amo kuñataĩ?
6 Ha'e he'i chupe:
—Upéva niko upe kuña ou vaekue Noemí ndive tetã Moábgui. 7 Ou kuri he'i chéve: “Ehejána chéve tamono'õ umi omba'apóva rapykuéri”. Aje'i pyhareve guive upéva ojapo hína. Ko'ágã niko opytu'u sapy'a hína.
8-9 Booz he'i Rútpe:
—Natekotevẽi reho ambue kokuépe. Epyta ápe che rembiguái kuéra apytépe. Ha'e kuéra ohohápe tereho hapykuéri kuéra. Ha'éma chupe kuéra ani haguã iñe'ẽ vai ndéve. Nde yuhéi ramo tereho hey'u umi kambuchi ha'e kuéra omyenyhẽ vaekuégui. Rehendúpa che rajy!
10 Oñakãity chupe Rut, ha he'i:
—Che niko ndaha'éi arupigua. Mba'ére piko peichaite peve che rerohory, ha rehechakuaaite chéve?
11 Booz he'i chupe:
—Aikuaapa umi mba'e rejapo vaekue ne ména sýre, ne ména omano rire. Aikuaa reheja hague nde sy, nde ru ha ne retã, ha reju reiko ko tetã reikuaa'ỹvape. 12 Ñandejára tohechakuaa ndéve umi mba'e rejapo vaekuére. Tupã Israel Jára tomyengovia rasaite ndéve opa mba'e, reju haguére hese reñemo'ã.
13 Rut katu he'i chupe:
—Mba'éiko che ajapo peichaite che myangapyhy ha che mbopy'a rory haguã? Chéve niko ndaijái aikóvo ne rembiguáironte jepe.
14 Ojekarúta vove, Booz he'i chupe:
—Eñemboja ápe ha emyakỹ ko mbuja pehẽngue vinagrerýpe ha he'u. 15 Ha Rut oguapy umi kokuépe omba'apóva apytépe. Ombohasa chupe Booz ipo renyhẽ avati maimbe. Ho'u hyguãtã meve ha hemby jey chupe. 16 Rut opu'ãvo omono'õve haguã seváda ra'ỹi, Booz he'i hembiguái kuérape:
—Peheja tombyaty umi peẽ pembyaty vaekuégui, ha peẽ voi peity meme pende rapykuéri ha'e ombyaty haguã. Ha ani peje chupe mba'eve.
17 Ha ka'arupytũ meve opyta omono'õ kokuépe. Ojykyipávo ojuhu omono'õ hague 20 kílo rupi. 18 Ogueraha hógape ha ohechauka Noemíme. Upéi oguenohẽ asaje guare tembi'u hemby vaekue ha ome'ẽ chupe. 19 He'i chupe Noemí:
—Moõ mba'e piko reho ra'e, ajeve hetaite remono'õ? Ñandejára tohovasa upe nde rechakuaa vaekuépe.
Ha Rut omombe'u Noemíme oho hague upe árape peteĩ karai Booz hérava kokuépe.
20 Noemí he'i chupe:
—Ñandejára tohovasa chupe. Ñandejára niko ohechakuaa oikovéva ha omanóvape. Upéva pe karai niko ñane pehẽngue hína. Ha hi'ári ho'a chupe oñangareko ñande rehe.
21 Rut he'i Noemíme:
—He'i niko chéve apyta haguã hembiguái kuéra ndive omono'õmba peve ikóga ra'ỹingue.
22 He'i chupe Noemí:
—Che memby, iporãve vaerã niko añete repyta ramo hembiguái kuéra ndive ha ani reiko upe rupi rehasa asy rei.
23 Rut opyta Booz rembiguái kuéra apytépe opa peve seváda ñemono'õ. Upe aja ha'e oiko Noemí ndive hógape.