Israel y el evangelio
1 Hermanos, ¡cómo deseo de todo corazón que los israelitas se salven! ¡No dejo de orar a Dios por ello! 2 Puedo decir, en su favor, que tienen un gran deseo de servir a Dios, solo que ese deseo no está basado en el verdadero conocimiento. 3 Pues no reconocen la justicia de Dios, ni se someten a ella; sino que siguen empeñados en cumplir su propia justicia. 4 Porque la ley llega a su término con Cristo; es por la fe que Dios nos declara justos.
5 En efecto, acerca de la justicia basada en la ley, Moisés escribió lo siguiente: «Quien cumple la ley vivirá por ella.» 6 Pero acerca de la justicia basada en la fe, se dice: «No pienses: “¿Quién subirá al cielo?” —esto es, para hacer que Cristo baje—; 7 o “¿Quién bajará al abismo?”» —esto es, para hacer que Cristo suba de entre los muertos. 8 Más bien, se dice: «La palabra está cerca de ti, en tu boca y en tu corazón.» Esta palabra es el mensaje de fe que proclamamos. 9 Si con tu boca reconoces abiertamente que Jesús es el Señor, y con tu corazón crees que Dios lo resucitó de entre los muertos, alcanzarás la salvación. 10 Pues con el corazón se cree para ser declarados justos, pero con la boca se confiesa públicamente a Jesucristo para alcanzar la salvación.
11 Las Escrituras dicen: «Quien confía en él no quedará defraudado.» 12 No hay diferencia entre los judíos y los no judíos; pues el mismo Señor es Señor de todos, y es muy generoso con quienes lo invocan. 13 Porque esto es lo que dice: «Quien invoque el nombre del Señor será salvo.» 14 Pero ¿cómo van a invocarlo, si no han creído en él? ¿Y cómo van a creer en él, si no han sabido nada de él? ¿Y cómo van a saber acerca de él, si no hay quien lo proclame? 15 ¿Y cómo lo van a proclamar, si no son enviados? Como dicen las Escrituras: «¡Qué hermoso es ver llegar a quienes traen buenas noticias!»
16 Pero no todos han aceptado la buena noticia. Como dice Isaías: «Señor, ¿quién ha creído lo que proclamamos?» 17 Así pues, la fe nace de la proclamación, y la proclamación se realiza por medio de la palabra de Cristo.
18 Pero yo pregunto: ¿Será tal vez que no se enteraron del mensaje? ¡Claro que sí! Porque las Escrituras dicen:
«La proclamación de ellos salió por toda la tierra,
y hasta los últimos rincones del mundo llegaron sus palabras.»
19 Y vuelvo a preguntar: ¿Será que los de Israel no se han dado cuenta? En primer lugar, Moisés dice:
«Haré que ustedes se pongan celosos
de un pueblo que no es pueblo;
haré que se enojen contra un pueblo
que no tiene entendimiento.»
20 Luego, Isaías se atreve a decir:
«Los que no me buscaban me encontraron;
y me mostré a quienes no preguntaban por mí.»
21 Pero al hablar de los israelitas, Isaías dice: «Todo el día extendí mis manos a un pueblo terco y rebelde.»
Israel ha marandu pyahu
1 Che pehẽngue kuéra, che py'a rembipota ha che ñembo'e niko, Israelgua maymáva oñepysyrõ haguã. 2 Hese kuéra ikatu ha'e, hi'ãnteha chupe kuéra omba'apo Tupãme guarã. Noñemopyendáinteko hikuái arandu añetépe. 3 Ha'e kuéra ndohecha kuaaséi, Tupãha pe omboheko jojáva yvypórape. Ha heko jojase hikuái ijehegui rei, upévare noñemoĩri pe Tupã he'i vaekuére, ñande reko joja haguã. 4 Tembiapoukapy niko opa Jesucristo ndive, ha upéicha maymáva heko joja ijeroviáre.
5 Teko joja ipyendáva tembiapoukapýre, Moisés he'i vaekue: “Opa iñe'ẽ rendúva tembiapoukapýpe, hese oikovéta.” 6 Ha pe teko joja ipyendáva jeroviáre, oje'e: “Ani rejepy'a mongeta kóicha: ‘Máva piko ojupíta yvágape?’ (upéva hína, omboguejy haguã Jesucristo), 7 térã: ‘Mávapa oguejýta yvykua pypukúpe?’ (upéva hína, Jesucristo ojupi haguã omanóva apytégui).” 8 Mba'e piko aipórõ pe oje'éva? “Pe ñe'ẽ niko oĩ nde ypýpe, nde jurúpe, nde py'ápe.” Upéva hína pe jerovia rehegua marandu romosarambíva. 9 Ere ramo Jesucristo nde Jaraha, ha nde py'ápe rerovia Tupã omoingove jey hague chupe, reñepysyrõta. 10 Ñande py'ápe niko jarovia jahupyty haguã teko joja, ñande jurúpe ja'e jaroviaha Jesucrístope, ñañepysyrõ haguã.
11 Ñandejára Ñe'ẽ he'i: “Pe ojeroviáva hese ndopyta rei chéne.” 12 Judío ha judio'ỹva ndojoavýi. Tupã niko opavave Jára, ha ome'ẽ heta mba'e umi chupe oñembo'évape. 13 Ñandejára Ñe'ẽ niko he'i: ‘Opa oñembo'éva Ñandejárape, oñepysyrõta.’ 14 Ha mba'éicha piko oñembo'éta hikuái chupe, ko ndogueroviái vaekue Tupãme? Ha mba'éicha piko ogueroviáta chupe, ko avave noñe'ẽiva chupe kuéra hese? Ha mba'éicha piko ohendúta, ndaipóri ramo peteĩ oñe'ẽva chupe kuéra upe marandu pyahúre? 15 Ha mba'éicha piko oiméta oñe'ẽva upe marandu pyahúre, noñemondói rirérõ upevarã? He'iháicha Ñandejára Ñe'ẽ: “Iporãite piko jahecha ramo oguahẽ umi marandu porã oguerúva!”
16 Nda opavavéiko ojuhu porã pe marandu pyahu. Isaías he'iháicha: “Che Jára, máva piko oguerovia ra'e ohendúvo pe marandu?” 17 Aipórõ, jajerovia niko ñahendu rire ae pe marandu, ha pe marandu ou Cristo ñe'ẽgui.
18 Che katu aporandu: Oime mba'e piko nohendúi ra'e hikuái pe marandu? Ohendu niko hikuái! Ñandejára Ñe'ẽ he'i:
“Iñe'ẽ nguéra isarambi
yvy tuichakue,
ha yvy apy mombyryve peve
iñe'ẽ nguéra oguahẽ.”
19 Ha aporandu jey: Oime mba'e piko umi Israelgua ndohecha kuaái? Tenondete Moisés he'i:
“Che ahejáta peñemyrõ
peteĩ tetã ndaha'éiva tetã tee,
pombopochýta peteĩ tetã
itavýva ndive.”
20 Upéi Isaías he'ive:
“Umi nda che rekái vaekue
che juhu,
ha umi che rehe oporandu'ỹ vaekuépe
ajechauka.”
21 Ha oñe'ẽvo umi Israelguáre, Isaías he'i: “Opa ára ambohasa che po peteĩ tetã iñe'ẽ rendu'ỹva ha heko pu'ãvape.”