SALMO 49 (48)
El dinero no lo es todo
1 (1) Del maestro de coro. Salmo de la familia de Coré.
1 1 (2) Oigan bien esto,
pueblos y habitantes de todo el mundo,
2 2 (3) lo mismo los ricos que los pobres,
lo mismo los poderosos que los humildes.
3 3 (4) Voy a hablar con sabiduría
y expresaré pensamientos profundos;
4 4 (5) pondré atención a los refranes,
y diré mi secreto al son del arpa.

5 5 (6) ¿Por qué voy a tener miedo
cuando vengan los días malos,
cuando me encuentre rodeado
de la maldad de mis enemigos?
6 6 (7) Ellos confían en sus riquezas
y se jactan de sus muchos bienes,
7 7 (8) pero nadie puede salvarse a sí mismo
ni pagarle a Dios para que le salve la vida.
8 8 (9) ¡Ningún dinero puede comprar la vida de nadie
9 9 (10) para que viva siempre y se libre de la muerte!
10 10 (11) Bien se ve que todos mueren por igual,
lo mismo los sabios que los insensatos,
y a otros se les quedan sus riquezas.
11 11 (12) Aunque dieron su nombre a sus tierras,
el sepulcro será su hogar eterno;
¡allí se quedarán para siempre!

12 12 (13) Nadie es eterno, por muy rico que sea;
muere lo mismo que los animales.

13 13 (14) Así acaban los que en sí mismos confían;
así terminan los que a sí mismos se alaban.
14 14 (15) Para esa gente, la muerte es el pastor
que los conduce al sepulcro
como si fueran ovejas.
Cuando llegue la mañana,
los buenos triunfarán sobre ellos;
su fuerza irá decayendo
y su hogar será el sepulcro.
15 15 (16) Pero Dios me llevará con él
y así me salvará del poder de la muerte.

16 16 (17) No te inquietes si alguien se hace rico
y aumenta el lujo de su casa,
17 17 (18) pues cuando muera no podrá llevarse nada,
ni su lujo lo seguirá al sepulcro.
18 18 (19) Aunque se sienta feliz mientras vive,
y la gente lo alabe por ser rico,
19 19 (20) llegará el día en que muera,
y no volverá a ver la luz.

20 20 (21) Nadie es eterno, por muy rico que sea;
muere lo mismo que los animales.
Naiporãi pláta rehénte jajerovia
1 Salmo, Coré ra'y kuéra rembiapokue.
2 Pehendu tetã nguéra!
Pehendu mayma peikóva yvy apére,
3 poguasu ha poguasu'ỹva,
mboriahu ha mboriahu'ỹva!
4 Amombe'úta che mba'e kuaa,
che arandukue ahendukáta.
5 Ñe'ẽ kuaa che apytu'ũ oñatõine,
árpa púpe aitýne che ñe'ẽ.

6 Ndarekói mba'érepa akyhyjévo
ajejopy vai jave,
iñañáva vaípe che rereko ramo.
7 Umívako ojerovia oguerekóvare
ha opa rupi rei omoherakuã.
8 Ndaipóri avave
ijehegui osẽva jejopy vaígui,
térã ikatúva omyengovia Tupãme,
ha'e oguenohẽ haguére chupe
jejopy vaígui.
9 Avave ndaikatúi hekove ojogua,
térã hepyrã ombyaty.
10 Oikove haguã opa árape guarã,
ani haguã omano.
11 Jahecha niko omanoha iñarandúva.
Itavy ha ivýrova, peteĩcha omano
ha opyta ambuépe imba'eta.
12 Jepe ijyvy kuéra hérape omoĩ,
yvy guýpe ohóne opyta.
Araka'eve nopu'ãvéi chémane upégui.

13 Oĩrõ jepe heta mba'e oguerekóva,
hekove mbyky
ha hymba kuéraichante avei
omano.

14 Kóicha opa
umi heta mba'e oguerekóva,
umi ijehénte ojeroviáva.
15 Ko'ãva rapykuéri
ñemano mante oiko,
ku ovecha rerekuáicha
chupe kuéra ogueraha,
yvy guýpe oñotỹmba.
Ágã ko'ẽ vove katu
imarangatúva ipu'akáne hese kuéra.
Ha'e kuéra katu
mbegue katu ikusuguéne,
ha yvykua oha'arõne
chupe kuéra hogarã.

16 Tupã nda che rejái chéne amano,
ha hendive, ha'e che reraháne.

17 Ani rejepy'apýtei
rehecha ramo oĩha
oñembopláta hetáva,
térã oñembohóga porãva.
18 Ágã omano vove umíva opytapáne,
ndoguerahái chéne hendive.
19 Oiko porã ramo jepe ko yvy ape ári,
ha opavave ombojuru he'ẽ chupe
heta mba'e oguerekógui,
20 ágãnte ohóne
itúva kuéra ypykue rendápe,
ha kuarahy mimbi
ndohechavéi chémane.

21 Oĩrõ jepe heta mba'e oguerekóva,
hekove mbyky
ha hymba kuéraichante avei
omano.