1 El malvado huye aunque nadie lo persiga,
pero los justos viven confiados como el león.

2 Cuando el país anda mal, los gobernantes aumentan,
pero el buen dirigente sabe mantener el orden.

3 Como fuerte lluvia que destruye las cosechas,
es el malvado que oprime a los pobres.

4 Los que se apartan de la ley alaban al malvado;
los que la cumplen se oponen a él.

5 Los malvados no entienden nada de la justicia;
los que recurren al Señor lo entienden todo.

6 Más vale ser pobre y honrado
que rico y malintencionado.

7 El hijo inteligente cumple la ley de Dios;
el hijo sinvergüenza se junta con glotones.

8 Unos amontonan riquezas cobrando intereses,
pero otros las reciben para repartirlas entre los pobres.

9 Si no prestas atención a la ley de Dios,
tampoco Dios aceptará tus oraciones.

10 Quien lleva a los buenos por mal camino
caerá en su propia trampa;
pero la gente intachable recibirá lo mejor.

11 El rico se cree muy sabio,
pero el pobre e inteligente lo deja expuesto.

12 Triunfan los justos, hay gran alegría;
triunfan los malvados, hay grandes temores.

13 Disimula el pecado, y no te irá bien;
confiésalo y déjalo, y serás perdonado.

14 ¡Cuán feliz es quien honra siempre al Señor!
Pero la gente obstinada cae en la desgracia.

15 Como un león rugiente o un oso voraz
es el malvado al frente de un pueblo pobre.

16 El mal gobernante aumenta la opresión;
quien no es codicioso tiene una larga vida.

17 El que vive sediento de sangre
no descansa hasta caer en la tumba:
¡que nadie intente detenerlo!

18 El hombre honrado sale bien librado,
pero el perverso se hunde en la desgracia.

19 Cultiva tu campo y hasta te sobrará comida;
júntate con ociosos y lo que te sobrará es pobreza.

20 A la gente confiable todos la alaban;
los que todo codician no se quedan sin castigo.

21 No está bien discriminar a nadie,
pero hay quien peca hasta por un pedazo de pan.

22 El ambicioso tiene prisa por hacerse rico,
sin saber que le espera solo la pobreza.

23 Con el tiempo, más se aprecia
al que critica que al que alaba.

24 Amigo de criminales
es quien roba a sus padres y alega inocencia.

25 Quien mucho codicia provoca peleas;
al que confía en el Señor le va bien.

26 Es de necios confiar en las propias ideas;
quien actúa con sabiduría sale bien librado.

27 Ayuda al pobre y nada te faltará:
niégale tu ayuda y mucho se te maldecirá.

28 Cuando triunfan los malvados, la gente se esconde;
cuando son destruidos, predominan los justos.
1 Iñañáva okañy rei
noñemuñai ramo jepe,
heko jojáva katu ipy'a guasu
jaguaretéicha.

2 Heta ramo tembiapo vai
ha jeporojuka peteĩ tetãme,
okúi ha ojupi ojoapykuéiri
isãmbyhyhára kuéra.
Iñarandu ha ikatupyrýva
omyakãrõ katu,
upe tetã heko guapy
ha oho porã.

3 Mburuvicha
ojopýrõ mboriahu ndive,
ha'ete ku ama puku
ohundipáva temitỹ.

4 Tembiapoukapy omboykéva
oguerohory iñañávape,
ombyajéva katu
umívare ndaija'éi.

5 Umi iñañáva ndoikuaái
hekopeguágui mba'eve,
ñande Járare ojeroviáva
oikuaa opa mba'e.

6 Iporãve mboriahu
oikóva tape potĩre,
poguasu hape karẽvagui.

7 Tembiapoukapy ojapóva,
upéva tapicha arandu,
heko vaívare ojoajúva katu,
omotĩ itúvape.

8 Pe oñemomba'e hetáva
viru jeporukápe,
nombyatýi ijupe guarã,
oporoporiahurerekóva pópe
upéi opytapáta.

9 Nañahenduséirõ
Ñandejára rembiapoukapy,
ñane ñembo'e jepe
Ñandejárape ombopochy.

10 Pe omombíava
heko potĩvape tape porãgui,
ha'e jeýnte ho'áne
yvykua ojo'o vaekuépe.
Ijoheipyréva katu,
ohupytýne vy'a pavẽ.
11 Umi imba'e retáva
oimo'ã iñarandu,
ha mboriahu iñakã porãva
oikuaa porã chupe.

12 Heko jojáva osẽ porãrõ
vy'a guasu ojejapo;
iñañáva oisãmbýrõ
opavave okañy.

13 Hembiapo vai omokañýva,
ndohói chéne tenonde,
omombe'u ha ohejávape katu
ojeporiahurerekóne.

14 Ovy'áne pe yvypóra
ombyajéva Tupãme,
hova atãvape katu
ohupytýne mba'e vai.

15 Aguara guasu ñembyahýi
ha jaguarete pochýpe,
ojogua sãmbyhyhára añáme
oisãmbyhýva
tetã mboriahúpe.

16 Mburuvicha iñarandu'ỹva,
oporojopy jopyve;
pe mba'eve oipota'ỹva
oikovéne are peve.

17 Upe oporojukáva
ohóma ikuararãme.
Aníke avave ojoko!

18 Teko porãme oikóva
osẽne jejopy vaígui,
mokõi tapere oguatáva,
peteĩvape ho'áne.

19 Oñemitỹva ijyvýpe
hembi'u hetáne,
výro rei rapykuéri oikóva,
imboriahúne.

20 Yvypóra heko potĩva
ojehovasa jo'a jo'áne,
imba'e retaséva sapy'aitépe
katuete oñenupãne.

21 Naiporãi ñamboyke
mba'eveichagua yvypórape,
tembi'u rembyrére jepe
oime hembiapo vaíva.

22 Itaryrýivape hi'ãnte
pya'e imba'e reta,
oikuaa'ỹre
tekotevẽ hi'ári ho'ataha.

23 Oñemoñe'ẽva hapichápe,
ipahávo ojehayhuvéne
yvypóra ijuru he'ẽvagui.

24 Itúva ha isýpe omondáva
ha he'i: “Ndajapói ivaíva”,
mondaha jeýnte avei.

25 Tekove imba'e potáva
jeiko vai ohatapyña,
Ñandejárare ojeroviáva katu
oñakã rapu'ã.

26 Ijehénte ojeroviáva
hovatavy,
oiko kuaáva katu
osẽne jejopy vaígui.

27 Mboriahúpe oipytyvõva
noikotevẽi chéne mba'eve,
ha oma'ẽ'ỹva mboriahúre katu
ojejahéine katuete.

28 Osẽ porãrõ iñañáva
opavave okañy,
ndaiporivéi vove katu
heta hetave ipo jojáva.