Jesús y Zaqueo
1 Jesús entró en Jericó y comenzó a atravesar el pueblo. 2 Allí vivía un hombre rico llamado Zaqueo, jefe de los cobradores de impuestos. 3 Este quería ver a Jesús, pero no lo conseguía porque había mucha gente y Zaqueo era pequeño de estatura. 4 Más adelante, cerca de donde Jesús tenía que pasar, había un árbol, así que Zaqueo corrió y se trepó al árbol para poder verlo. 5 Cuando Jesús pasó por allí, miró hacia arriba y le dijo:
—Zaqueo, baja en seguida, porque hoy tengo que quedarme en tu casa.
6 Zaqueo bajó aprisa, y con gusto lo recibió en su casa. 7 Al ver esto, la gente comenzó a criticar a Jesús; decían que había ido a hospedarse en la casa de un pecador. 8 Pero Zaqueo se levantó y le dijo al Señor:
—Mira, Señor, voy a dar a los pobres la mitad de todo lo que tengo; y si le he robado algo a alguien, le devolveré cuatro veces más.
9 Jesús le dijo:
—Hoy ha llegado la salvación a esta casa, pues este hombre también es descendiente de Abrahán. 10 Porque el Hijo del hombre ha venido a buscar y salvar lo que se había perdido.
La parábola del dinero
11 La gente escuchaba con atención todo lo que Jesús decía; y como estaban cerca de Jerusalén, y ellos pensaban que el reino de Dios iba a llegar en seguida, Jesús les contó una parábola.
12 Les dijo: «Había un hombre de la nobleza que se fue lejos, a otra región, para ser nombrado rey y regresar. 13 Antes de salir, llamó a diez de sus siervos, entregó a cada uno de ellos una gran cantidad de dinero, y les dijo: “Hagan negocio con este dinero hasta que yo vuelva.” 14 La gente de su región lo odiaba, y mandaron tras él a una comisión encargada de decir: “No queremos que este hombre sea nuestro rey.”
15 »A su regreso, después de que había sido nombrado rey, mandó llamar a los siervos a quienes había entregado el dinero, para saber cuánto había ganado cada uno. 16 El primero se presentó y dijo: “Señor, su dinero ha producido diez veces más.” 17 El rey le contestó: “¡Muy bien!; eres un buen siervo; ya que fuiste fiel en lo poco, te hago gobernador de diez pueblos.” 18 Se presentó el segundo, y dijo: “Señor, su dinero ha producido cinco veces más.” 19 También a este le contestó: “Tú serás gobernador de cinco pueblos.”
20 »Y se presentó el otro y dijo: “Señor, aquí está su dinero. Lo guardé en un pañuelo; 21 pues tuve miedo de usted, porque usted es un hombre duro, que toma donde no puso y cosecha donde no sembró.” 22 Entonces le dijo el rey: “¡Qué mal siervo eres!, con tus propias palabras te juzgo. Si sabías que soy un hombre duro, que recojo donde no puse y cosecho donde no sembré, 23 ¿por qué no llevaste mi dinero al banco, para que a mi regreso lo reclame con los intereses?” 24 Y dijo a los que estaban allí: “Quítenle el dinero y dénselo al que ganó diez veces más.” 25 Ellos le dijeron: “Señor, ¡pero si él ya tiene diez veces más!” 26 El rey contestó: “Pues les digo que a quien tiene, se le dará más; pero a quien no tiene, hasta lo poco que tiene se le quitará. 27 Y en cuanto a mis enemigos que no querían tenerme por rey, tráiganlos acá y mátenlos en mi presencia.”»
Jesús entra en Jerusalén
(Mt 21.1-11Mc 11.1-11Jn 12.12-19)
28 Después de hablar estas cosas, Jesús continuó su viaje hacia Jerusalén. 29 Cuando ya estaba cerca de Betfagué y Betania, junto al monte llamado de los Olivos, envió a dos de sus discípulos, 30 y les dijo:
—Vayan a la aldea que está enfrente, y al llegar encontrarán un burro atado, que nadie ha montado todavía. Desátenlo y tráiganlo. 31 Y si alguien les pregunta por qué lo desatan, díganle que el Señor lo necesita.
32 Los discípulos fueron y lo encontraron todo como Jesús se lo había dicho. 33 Mientras desataban el burro, los dueños les preguntaron:
—¿Por qué lo desatan?
34 Ellos contestaron:
—Porque el Señor lo necesita.
35 Después se lo llevaron a Jesús y al llegar donde él estaba, pusieron sus mantos sobre el burro y lo hicieron montar. 36 Conforme Jesús avanzaba, la gente tendía sus mantos por el camino. 37 Y al acercarse a la bajada del monte de los Olivos, todos sus seguidores comenzaron a gritar de alegría y a alabar a Dios por todos los milagros que habían visto. 38 Decían:
—¡Bendito el rey que viene en el nombre del Señor! ¡Paz en el cielo y gloria en las alturas!
39 Entonces algunos fariseos que había entre la gente le dijeron:
—Maestro, ¡reprende a tus seguidores!
40 Pero Jesús les contestó:
—Les aseguro que si estos se callan, las piedras gritarán.
41 Cuando Jesús estuvo cerca de Jerusalén y vio la ciudad, lloró, 42 y dijo: «¡Si tan solo en este día lograras comprender lo que conduce a la paz! Pero eso ahora se te ha ocultado y no puedes verlo. 43 Pues va a llegar el día en que tus enemigos harán un muro a tu alrededor, te rodearán y atacarán por todos lados, 44 y te destruirán por completo. Matarán a tus habitantes, y no dejarán en ti ni una piedra sobre otra, porque no reconociste el momento en que Dios vino a visitarte.»
Jesús echa del templo a los comerciantes
(Mt 21.12-17Mc 11.15-19Jn 2.13-22)
45 Después de esto, Jesús entró en el templo y comenzó a echar a los que vendían, 46 y les dijo:
—Así está escrito: “Mi casa es casa de oración”, pero ustedes la han convertido en una cueva de ladrones.
47 Todos los días Jesús enseñaba en el templo, y los jefes de los sacerdotes, los maestros de la ley y también los jefes del pueblo buscaban cómo matarlo. 48 Pero no encontraban la manera de hacerlo, porque toda la gente estaba pendiente de lo que él decía.
Jesús ha Zaqueo
1 Jesús oike Jericópe, ha ohasa ohóvo upe táva rupi. 2 Upépe oikóva peteĩ kuimba'e imba'e retáva hérava Zaqueo, umi omono'õva viru Roma ruvichápe guarã. 3 Ha'e oikuaase Jesúspe, ha ndaikatúi ohecha chupe, hetágui umi Jesús ndivegua, ha Zaqueo ikarape. 4 Upévare oho tenondévo. Ha ohecha haguã chupe, ojupi peteĩ yvyra rakãre, pe Jesús ohasataha ypy rupi. 5 Ohasávo Jesús upe rupi, oma'ẽ yvatévo ha he'i chupe:
--Zaqueo, pya'e eguejy. Ko árape apyta vaerã nde rógape.
6 Zaqueo pya'ete oguejy, ha torypaitépe omoguahẽ Jesúspe. 7 Ohechávo upéva, opavave oñepyrũ oñe'ẽ Jesús rehe, he'i hikuái ohoha opyta peteĩ iñangaipáva rógape. 8 Zaqueo opu'ã upépe ha he'i Ñandejárape:
--Ma'ẽ, che Jára, ame'ẽta imboriahúvape mbyte rupi opa arekóvagui, ha oimérõ amonda hague, amyengoviáta chupe irundy jey hetave.
9 Jesús he'i chupe:
--Ko árape, ko óga kóvapegua oguahẽ ñepysyrõ. Zaqueo niko Abraham ñemoñare avei. 10 Tupã ra'y, ou vaekue yvypóraicha, ou ohekávo ha oipysyrõvo opa oñehundi vaekue.
Viru rehegua ñe'ẽ mbojoja
(Mt 25.14-30)
11 Opavave ohendu hína Jesúspe he'i ramo ko'ã mba'e. Ha ha'e omombe'u chupe kuéra peteĩ ñe'ẽ mbojoja oĩguima Jerusalén ypýpe, ha ha'e kuéra oimo'ãgui Tupã sãmbyhy oguahẽ potamaha.
12 Jesús he'i chupe kuéra: “Oiko vaekue peteĩ kuimba'e imba'e retáva oho vaekue mombyry, ambue tetãme, ojupi haguã mburuvicha guasúrõ ha ou jey. 13 Osẽ mboyve, ohenói 10 chupe omba'apóvape, peteĩ-teĩme ome'ẽ heta viru, ha he'i chupe kuéra: ‘Pemomba'apo ko viru aju jey peve.’ 14 Ha hetãgua kuéra katu ndaija'éi hese, ha omondo hapykuéri peteĩ atýra he'i vaerã hese: ‘Ndoroipotái kóva ko kuimba'épe ore ruvicha guasurã.’
15 Chupe katu oñemoĩ mburuvicha guasúrõ, ha ojevy hetãme. Oguahẽvo, ohenoika umi imba'apohára ome'ẽ hague viru, oikuaa haguã mboýpepa ojere ra'e chupe kuéra peteĩ-teĩme. 16 Pe tenondegua oñemboja ha he'i: ‘Karai, nde viru imemby 10 jevyve.’ 17 Mburuvicha guasu he'i chupe: ‘Iporã. Nde hína mba'apohára katupyry. Mba'e michĩvape ndejeroviaha haguére, romoĩ reisãmbyhy haguã 10 táva.’ 18 Oñemboja ambue ha he'i: ‘Che ruvicha, nde viru imemby 5 jevyve.’ 19 Upévape avei he'i: ‘Nde reisãmbyhýta 5 táva.’
20 Ambue katu oñemboja ha he'i: ‘Karai, kóina ápe nde viru, añongatu vaekue peteĩ pañuélope. 21 Akyhyje vaekue niko nde hegui, nde po pohýigui, rejapyhy niko reme'ẽ'ỹ haguépe ha remono'õ reñemitỹ'ỹ haguépe.’ 22 Aipórõ, mburuvicha guasu he'i chupe: ‘Nde mba'apohára ate'ỹ. Ne ñe'ẽre roikuaa. Reikuaa rire che po pohýiha, amono'õha name'ẽi haguépe ha amono'õha nañemitỹi haguépe, 23 mba'eha ndererahái ra'e che viru ikatuhápe oñemomba'apo, reme'ẽ haguã chéve imemby reheve aju jey rire?’ 24 Ha he'i umi upépe oĩvape: ‘Peipe'a chugui pe viru ha peme'ẽ pe 10 jevyve omomemby vaekuépe.’ 25 Ha'e kuéra he'i chupe: ‘Karai, ha'e niko oguerekóma 10 jevyve.’ 26 Mburuvicha guasu he'i: ‘Che ha'e peẽme, upe oguerekóvape oñeme'ẽvéta. Ha upe oguereko'ỹvagui katu, pe michĩmi oguerekóva guive jepe ojepe'áta. 27 Ha umi che rehe ija'e'ỹva katu, nda che potái vaekue mburuvicha guasúrõ, peru ko'ápe ha pejuka che renondetépe.’”
Jesús oguahẽ Jerusalénpe
(Mt 21.1-11Mc 11.1-11Jn 12.12-19)
28 He'i rire ko'ã mba'e, Jesús ohasa oho Jerusalénpe. 29 Oguahẽvo Betfagé ha Betania ypýpe, Yvyty Olivotýpe, omondo tenonderã mokõi hemimbo'épe. 30 He'i chupe kuéra:
--Tapeho peguahẽ amo távape, ha peguahẽvo pejuhúta peteĩ vúrro oñeñapytĩva, ne'ĩrava gueteri avave ojupi hi'ári. Pejora ha peru. 31 Ha oimérõ oporandúva peẽme maerãpa pejora, peje chupe: “Ore Jára oikotevẽ.” 32 Hemimbo'e kuéra oho, ha ojuhu hikuái Jesús he'i hagueichaite. 33 Ojorávo hikuái pe vúrro, umi ijára oporandu chupe kuéra:
--Maerã piko pejora?
34 Ha'e kuéra he'i:
--Ore jára oikotevẽgui.
35 Ogueraha hikuái pe vúrro Jesúspe. Ha ha'e kuéra omoĩ hi'ári ijao ha Jesús ojupi hi'ári. 36 Oho aja pukukue, opavave oipyso henondépe ijahoja kuéra. 37 Ha oñemoaguĩvo pe Yvyty Olivotýgui ojeguejyhápe, opa umi ohóva hapykuéri oñepyrũ osapukái joa torypápe. Ha oguerohory joa Tupãme opaite mba'e hechapyrãva ohecha vaekue hikuáire. 38 He'i hikuái: “Tupã tohovasa mburuvicha guasu. Toñemomba'e guasu Ñandejára rérape oúva. Py'a guapy toĩ yvágape ha Tupã toñemomba'e guasu.”
39 Upe jave, umi fariséo oĩva upépe, he'i hikuái:
--Mbo'ehára, emongavajúna umi nde rapykuéri oúvape.
40 Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Ha'e peẽme, ko'ãva okirirĩ ramo, umi ita osapukaitaha.
41 Oguahẽvo Jerusalén ypýpe, ohechávo upe táva guasu, Jesús ojahe'o hese, 42 ha he'i: ‘Ikatúmo ra'e ko árape, nde avei reikuaa mba'épa ome'ẽ kuaa ndéve py'a guapy! Ko'ágã jepe, upéva okañy nde hegui ha ndaikatúi rehecha. 43 Oúta ndéve guarã heta ára ivaíva. Umi nde rehe ija'e'ỹva omopu'ãtaha tápia nde jerére, ha okaguaíta nde rehe opa guio, 44 ha ne rundietéta hikuái. Ojukapáta nde pypegua kuéra, ha ndoheja mo'ãi ita ojo'ári, nderehecha kuaái rupi pe ára ou hague Tupã ne momarandúvo.
Jesús omopotĩ Tupao
(Mt 21.12-17Mc 11.15-19Jn 2.13-22)
45 Kóva rire, Jesús oike Tupaópe ha oñepyrũ omosẽ upégui umi oñemúvape. 46 Ha he'i chupe kuéra:
--Ñandejára Ñe'ẽme niko he'i: ‘Che róga, óga oñeñembo'eha vaerã’. Peẽ katu pejapo chugui mondaha kuára.’
47 Opa ára Jesús ombo'éva Tupaópe, ha umi pa'i ruvicha, umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha umi myakãhára ave, oheka hikuái mba'éichapa ojukáta chupe. 48 Ha ndojuhúi hikuái mba'éichapa ojapóta upéva, opavave niko ijurujái umi mba'e Jesús he'ívare.