Jesús y Nicodemo
1 Había un fariseo llamado Nicodemo, que era un hombre importante entre los judíos. 2 Una noche, este hombre fue a visitar a Jesús y le dijo:
—Maestro, sabemos que Dios te ha enviado a enseñarnos, porque nadie podría hacer los milagros que tú haces, si Dios no estuviera con él.
3 Jesús le dijo:
—Te aseguro que el que no nace de nuevo no puede ver el reino de Dios.
4 Nicodemo le preguntó:
—¿Y cómo puede uno nacer cuando ya es viejo? ¿Acaso puede entrar otra vez dentro de su madre, para volver a nacer?
5 Jesús le contestó:
—Te aseguro que quien no nace de agua y del Espíritu no puede entrar en el reino de Dios. 6 Lo que nace de padres humanos es humano; lo que nace del Espíritu es espíritu. 7 No te asombres de que te dije: “Ustedes tienen que nacer de nuevo.” 8 El viento sopla por donde quiere, y aunque lo oyes soplar, no sabes de dónde viene ni a dónde va. Así son también todos los que nacen del Espíritu.
9 Nicodemo volvió a preguntarle:
—¿Cómo puede suceder esto?
10 Jesús le contestó:
—¿Tú, que eres el maestro de Israel, no sabes estas cosas? 11 Te aseguro que nosotros hablamos de lo que sabemos, y damos testimonio de lo que hemos visto; pero ustedes no creen lo que les decimos. 12 Si no me creen cuando les hablo de las cosas de este mundo, ¿cómo me van a creer si les hablo de lo relativo al cielo?
13 »Nadie ha subido al cielo sino el que bajó del cielo; es decir, el Hijo del hombre. 14 Y así como Moisés levantó la serpiente en el desierto, así también el Hijo del hombre tiene que ser levantado, 15 para que todo el que cree en él tenga vida eterna.
El amor de Dios para el mundo
16 »Pues Dios amó tanto al mundo, que dio a su Hijo único, para que todo aquel que cree en él no muera, sino que tenga vida eterna. 17 Porque Dios no envió a su Hijo al mundo para condenar al mundo, sino para salvarlo por medio de él.
18 »El que cree en el Hijo de Dios no está condenado; pero el que no cree ya ha sido condenado por no creer en el Hijo único de Dios. 19 Esta es la condenación: como hacían cosas malas, cuando la luz vino al mundo prefirieron la oscuridad a la luz. 20 Todos los que hacen lo malo odian la luz, y no se acercan a ella, para que no se descubra lo que están haciendo. 21 Pero quienes viven de acuerdo con la verdad se acercan a la luz para que se vea que todo lo hacen de acuerdo con la voluntad de Dios.»
Juan el Bautista vuelve a hablar de Jesús
22 Después de esto, Jesús fue con sus discípulos a la región de Judea, donde pasó algún tiempo con ellos bautizando. 23 También Juan estaba bautizando en Enón, cerca de Salín, porque allí había mucha agua; y la gente iba y era bautizada. 24 Esto sucedió antes de que metieran a Juan a la cárcel.
25 Pero algunos de los seguidores de Juan comenzaron a discutir con un judío sobre el asunto de la purificación, 26 y fueron a decirle a Juan:
—Maestro, el que estaba contigo al otro lado del Jordán, de quien diste testimonio, ahora está bautizando y todos lo siguen.
27 Juan les dijo:
—Nadie puede tener nada, si Dios no se lo da. 28 Ustedes mismos me oyeron decir claramente que yo no soy el Mesías, sino uno que ha sido enviado delante de él. 29 En una boda, el que tiene a la novia es el novio; y el amigo del novio, que está allí y lo escucha, se llena de alegría al oírlo hablar. Así también ahora mi alegría es completa. 30 Él ha de ir aumentando en importancia, y yo disminuyendo.
El que viene de arriba
31 »El que viene de arriba está sobre todos. El que es de la tierra es terrenal, y habla de las cosas de la tierra. Pero el que viene del cielo está sobre todos, 32 y da testimonio de lo que ha visto y oído; pero nadie acepta su testimonio. 33 Sin embargo, si alguien lo acepta, confirma con ello que Dios dice la verdad; 34 pues el que ha sido enviado por Dios habla las palabras de Dios, porque Dios da abundantemente de su Espíritu. 35 El Padre ama al Hijo, y le ha dado poder sobre todas las cosas. 36 El que cree en el Hijo tiene vida eterna; pero quien no quiere creer en el Hijo no tendrá esa vida, sino que recibirá el terrible castigo de Dios.»
Jesús ha Nicodemo
1 Oiko vaekue peteĩ fariséo hérava Nicodemo, herakuã guasúva judío kuéra apytépe. 2 Peteĩ pyharépe oho Jesús rendápe, ha he'i chupe:
--Mbo'ehára, roikuaa niko Tupã ne mbou hague ore mbo'e haguã oréve. Ndaipóri niko avave ikatúva ojapo umi mba'e hechapyrãva nde rejapóva, Tupã noĩri ramo ne ndive.
3 Jesús he'i chupe:
--Añetehápe ha'e ndéve, avave oikove pyahu jey'ỹva ku mitãicha, ndoike mo'ãi Tupã retãme.
4 Nicodemo he'i chupe:
--Mba'éicha piko peteĩ okakuaapámava oikove pyahu jeýta? Oike jeýta nga'u piko isy ryépe, upéi osẽ jey haguã?
5 Jesús he'i chupe:
--Añetehápe ha'e ndéve, upe oikove pyahu jey'ỹva y ha Espíritu rupi, ndaikatu mo'ãi oike Tupã retãme. 6 Maymáva yvypóra niko ou itúva kuéragui, yvypórava, ha hi'ánga oikove pyahu jey Tupã Espíritu rupi. 7 Ani reñemondýi ha'e haguére ndéve opavave oikotevẽha oikove pyahu jey. 8 Yvytu niko oipeju, oipejuseha gotyo. Ha rehendu ramo jepe hyapu, nderehechái moõguipa ou térã moõpa oho. Péicha hína umi oikove pyahu jeýva Tupã Espíritu rupi.
9 Nicodemo he'i jey chupe:
--Mba'éichata piko upéva?
10 Ha Jesús he'i chupe:
--Nde niko mbo'ehára guasu Israelgua apytépe. Mba'éicha piko ndereikuaái ko'ã mba'e? 11 Añetehápe ha'e ndéve. Ore roñe'ẽ umi mba'e roikuaávare, ha romombe'u umi mba'e rohecha vaekue. Peẽ katu ndaperoviái umi mba'e ro'éva peẽme. 12 Peẽ niko nda che reroviái añe'ẽ ramo peẽme umi mba'e ko yvy ári ojehúvare. Mba'éicha piko aipo ramo che reroviáta añe'ẽ ramo peẽme umi mba'e yvágape ojehúvare?
13 Avave gueteri ndohói yvágape, pe yvágagui oguejy vaekuénte. Upéva che hína, yvypóraicha aju vaekue yvy ári. 14 Ha Moisés, yvy ojeiko'ỹháme, omopu'ã haguéicha yvate pe mbói ra'ãnga, upéicha avei che, yvypóraicha aju vaekue ko yvy ári, añemopu'ã vaerã, 15 ha opavave che rehe ojeroviáva, oikovéne opa ára.
Tupã ohayhu yvypórape
16 Tupã ohayhu etereígui opa yvypórape, ome'ẽ vaekue Ta'ýra peteĩete, ani haguã omano umi hese ojeroviáva, oikove haguã uvei opa ára. 17 Tupã niko nomboúi Ta'ýra yvy ári ohundi haguã yvypórape. Ombou chupe, ha'e rupi oipysyrõ haguã yvypóra kuérape.
18 Pe ojeroviáva Tupã Ra'ýre noñehundíri. Pe ojerovia'ỹva katu oñehundíma, ojerovia'ỹ haguére Tupã Ra'ýre. 19 Ha kóicha rupi Tupã ohundi umi ojerovia'ỹvape: Pe tesapeha niko ou ko yvy ári, yvypóra kuéra katu hembiapo vaígui, oikoseve pytũmbýpe oikove rangue ára sakãme. 20 Mayma hembiapo vaíva ndohayhúi añetegua, ha noñemo'aguĩri añetépe ojeikohápe ani haguã ojehecha hembiapo vaikue. 21 Umi oikóva Tupã oipotaháicha katu oñemoaguĩ ojehecha haguã hese kuéra oikoha Tupã oipotaháicha.
Juan Bautista ombotuicha Jesúspe
22 Ko'ã mba'e rire, Jesús hemimbo'e kuéra ndive oho yvy Judéape. Upépe opyta aremi hikuái, ha Jesús oporomongarai oikóvo. 23 Juan avei upe jave, oporomongarai hína Enónpe, namombyrýi opytáva Salímgui, hetágui y upépe. Opa ohóva hendápe, oñemongarai. 24 Ko'ã mba'e ojehu Juan ojejopy mboyve yvyra kuápe.
25 Oĩ Juan remimbo'e kuérava katu oñepyrũva oñoñe'ẽ api peteĩ judío ndive mba'eichaitépa y oiporu vaerã umi ipotĩséva.*f** 26 Upévare oho hikuái Juan rendápe, ha he'i chupe:
--Mbo'ehára, pe akokuehe oĩ vaekue ne ndive ysyry Jordán mboypýri ha ne mandu'aha reikóvo hese opavavépe, oime ko'ágã oporomongarai ha ojehopa hendápe.
27 Juan he'i chupe kuéra:
--Avave niko ndoguerekói mba'eve, Tupã nome'ẽi ramo chupe. 28 Peẽ niko pehendu porã eterei vaekue ha'e ramo guare peẽme che ndaha'eiha pe Mesías. Che añemboúnte henonderã. 29 Ñemenda oikohápe niko pe ojokóva pe kuñataĩ omendátavape, upéva imenarã hína. Iñirũ katu oĩva pe ijypýpe ha ojapysakáva upe he'ívare, ovy'a chupe ohendúvo. Péicha avei ko'ágã avy'apáma avy'a vaerã. 30 Ha'e niko tuicha tuichavéta ohóvo, che katu ague mbegue katúta ahávo.
Pe yvágagui oúva
31 Pe yvágagui oúva oĩ opaite mba'e ári. Pe yvy ariguáva niko yvy ári guánte ha oñe'ẽ umi mba'e yvy ári guáre. Pe yvágui oúva katu oĩ opaite mba'e ári, 32 ha omombe'u umi mba'e ohecha ha pohendu vaekue. Péicharõ jepe avave ndogueroviái chupe. 33 Oĩ ramo ogueroviáva katu, péicha ohechauka Tupã he'íva añeteha. 34 Upe Tupã ombou vaekue niko omombe'u umi mba'e Tupã he'i vaekue chupe, Tupã omyenyhẽgui chupe Espíritupe. 35 Túva niko ohayhu Ta'ýrape, ha opaite mba'e ári chupe omoĩ. 36 Pe ojeroviáva Ta'ýrare oikovéne opa ára. Pe ojeroviase'ỹva hese katu ndoikove mo'ãi. Ha Tupã oinupã pohýine chupe.