Tristeza de los judíos por el edicto
1 Cuando Mardoqueo supo todo lo que había pasado, se rasgó la ropa en señal de dolor, se vistió con ropas ásperas, se echó ceniza sobre la cabeza y empezó a recorrer la ciudad dando gritos llenos de amargura. 2 Así llegó hasta la entrada del palacio real, pues no se permitía que entrara nadie vestido de tal manera. 3 También en cada provincia adonde llegaban la orden y el edicto del rey, hubo gran aflicción entre los judíos, los cuales manifestaban su tristeza con ayunos, lágrimas y lamentos, y muchos de ellos se acostaron sobre ceniza y se vistieron con ropas ásperas.
La intervención de Ester
4 Las criadas que estaban al servicio de la reina Ester y los hombres que formaban su guardia personal, comunicaron a esta lo que estaba sucediendo. Entonces la reina se llenó de angustia y envió ropa a Mardoqueo para que se cambiara la ropa áspera que tenía puesta, pero él no quiso aceptarla. 5 Ester llamó entonces a Hatac, que era oficial de la guardia real, y le ordenó que fuera a ver a Mardoqueo y le preguntara qué estaba sucediendo y por qué hacía todo aquello. 6 Hatac fue a hablar con Mardoqueo, que estaba en la plaza de la ciudad, frente a la puerta del palacio real, 7 y Mardoqueo lo puso al corriente de lo que pasaba y de la cantidad de plata que Amán había prometido entregar al tesoro real a cambio de que los judíos fueran exterminados. 8 También le entregó una copia del decreto de exterminación publicado en Susa, para que se la diera a Ester y así pudiera ella estar informada de todo. También le recomendaba a Ester que hablara personalmente con el rey y le suplicara que interviniera en favor de su pueblo.
9 Hatac regresó y le contó a Ester lo que Mardoqueo le había dicho. 10 Entonces Ester envió nuevamente a Hatac con la siguiente respuesta para Mardoqueo: 11 «Todos los que sirven al rey, y los habitantes de las provincias bajo su gobierno, saben que hay una ley que condena a muerte a todo hombre o mujer que entre en el patio interior del palacio para ver al rey sin que él lo haya llamado, a no ser que el rey tienda su cetro de oro hacia esa persona en señal de clemencia, y le perdone así la vida. Por lo que a mí toca, hace ya treinta días que no he sido llamada por el rey.»
12 Cuando Mardoqueo recibió la respuesta de Ester, 13 le envió a su vez este mensaje: «No creas que tú, por estar en el palacio real, vas a ser la única judía que salve la vida. 14 Si ahora callas y no dices nada, la liberación de los judíos vendrá de otra parte, pero tú y la familia de tu padre morirán. ¡A lo mejor tú has llegado a ser reina precisamente para ayudarnos en esta situación!»
15 Entonces Ester envió esta respuesta a Mardoqueo: 16 «Ve y reúne a todos los judíos de Susa, para que ayunen por mí. Que no coman ni beban nada durante tres días y tres noches. Mis criadas y yo haremos también lo mismo, y después iré a ver al rey, aunque eso vaya contra la ley. Y si me matan, que me maten.»
17 Entonces Mardoqueo se fue y cumplió todas las indicaciones de Ester.
Mardoqueo ojeko Ester rehe
1 Mardoqueo ohendúvo upe ojehúva, omondoro ijao ohechauka haguã oñembyasyha, oñemonde ao vosakuépe ha opoi iñakã ári tanimbu. Upéicha osẽ oguata upe okáre, oguerosapukái iñembyasy. 2 Oguahẽ mburuvicha guasu róga rokẽme ha upépe opyta; upéicha oñemondéva ndaikatúigui oike mburuvicha guasu rógape. 3 Ha opa upe tetã pýre, oguahẽháme Asuero ñe'ẽ, jahe'o mante oñehendu judío kuéra apytépe. Ko'ãva hasẽ ha ndo'uvéi mba'eve ha heta oĩ oñemondéva ao vosakuépe ha tanimbu apytépe oñenóva.
4 Ester rembiguái kuéra omombe'úvo chupe upe Mardoqueo ojapóva, tuicha ojepy'apy. Omondo chupe ao potĩ omonde haguã, Mardoqueo katu ndoikuaaséi mba'eve. 5 Upémarõ omondo Hatac, kuimba'e mburuvicha guasu jeroviaha oñeme'ẽ vaekue Estérpe, oporandu haguã Mardoquéope mba'érepa ojapo upe ojapóva. 6 Mardoqueo oĩ plásape, mburuvicha guasu róga rovái ha upépe oho hendápe Hatac. 7 Omombe'upaite chupe Mardoqueo upe ojehúva ha mba'épa Amán he'i ome'ẽtaha Asuérope, judío kuéra ojukaukapa ramo. 8 Ome'ẽ avei chupe kuatia Súsape ojekuaauka vaekue. Upévape he'i judío kuéra ojejukapa vaerãha. Kóva Hatac ohechauka vaerã Estérpe. Omombe'u vaerã chupe upe ojehúva ikatu haguãicha Ester oñemboja Asuero rendápe ha ojerure chupe ani haguã ojejapo mba'eve hetã guáre.
8a Avei he'ika Estérpe ani haguã hesarái yma imitã ha imboriahu ramo Mardoqueo omongaru hague chupe. He'ika avei chupe Amán, upe mburuvicha guasu rire oĩva, ohundiseha chupe kuéra. He'ika chupe oñembo'e haguã Tupãme ha oñemboja haguã mburuvicha guasu rendápe oñe'ẽvo chupe hapicha judío rehe.
9 Hatac oho omombe'u Estérpe upe Mardoqueo he'i vaekue. 10 Upémarõ omondo jey chupe Mardoqueo rendápe he'ívo chupe kóicha:
11 “Oime raẽva, kuña térã kuimba'e, oikéva mburuvicha guasu rendápe ha'e ohenoi'ỹ rehe chupe, upéva ojejuka. Upéicha he'i léipe ha kóva oikuaa opa Asuero rembiguái kuéra ha mayma oikóva ko tetãme. Oime ramo katu mburuvicha guasu oipyso ipokoka upe hendápe oikéva gotyo, upéva oikove. Che katu ningo ojapóma 30 ára ndahechaveiha Asuérope, na che renoikavéigui hendápe”.
12 Kóva ohendúvo Mardoqueo, 13 he'ika jey Estérpe kóicha:
“Ani reimo'ã reiko haguére mburuvicha guasu rógape ndenteha upe reikovétava judío kuéra apytégui. 14 Ko'ágã rekirirĩ ramo ha nderejapói ramo mba'eve, yvága ore pytyvõne. Nde ha nde ru rogagua katu peñehundipáne. Moõ piko jaikuaa; oime vaerã ningo reime reimeháme, Asuero rembireko ramo, reipytyvõ haguã ne retã guápe upéicha jave”.
15 Ester he'ika Mardoquéope:
16 “Tereho embyaty opa judío kuéra táva Súsape. Upépe peĩta mbohapy ára aja ha ndape'u mo'ãi mba'eve ára ha pyhare. Che ha che rembiguái kuéra avei ndoro'u mo'ãi mba'eve. Ágã upéi añembojáne mburuvicha guasu rendápe, jepe léipe he'i ndajapói vaerãha upéicha. Ajejukáta ramo upéicha ajapo haguére, tajejuka”.
17 Mardoqueo oho ojapo Ester he'ika haguéicha chupe.
17a Ha imandu'ávo opa Tupã rembiapokue rehe kóicha oñembo'e:
17e Che Jára, mburuvicha guasu mbarete,
nde po guýpe niko oĩ opa mba'e.
Ndaipóri chéne oñemoĩva nde rehe*xn*
Israel guápe renohẽse ramo upe jejopy vaígui.
17g Yvy ha yvága niko ne rembiapokue*xo*
ha opa mba'e rechapyrã yvy apére oĩva.
Nde niko opa mba'e Jára
ha ndaipóri nde rehe ipu'akáva.
17h Mba'evete nokañýi nde hegui
ha reikuaa porã che Jára,
ndaha'éi añemochenteségui,
térã añembotuichaségui,
nañesúi hague Amán renondépe.
Reikuaa porã, Israel rehehápe,
ipy jepe ajayvýne ahetũ haguã.
17i Kóicha ajapo
ani haguátei amomba'eve kuimba'épe Tupãgui.
Kuimba'e renondépe nañesũi chéne,
Tupã renondépe añónte ajapóne.
Ko'ã mba'e ndajapói añembotuichaségui.*xp*
17j Tupã ore Jára, ore ruvicha guasu,
Abraham Tupã,*xr*
ani rejahéi ne retã rehe.
Cháke umi ore rayhu'ỹva ore rundiséma,
oréve, ymaite guive ne mba'e teéva.
17k Ani reñembyesarái ore hegui,
ne mba'e teerã niko
ore renohẽ vaekue Egíptogui.*xs*
17l Ehendu che ñembo'e,
nde py'a porã kena umi ne mba'e teéva ndive.
Ore mba'e mbyasy rendaguépe eme'ẽ oréve vy'a,
rogueropurahéi haguã nde réra, ore Jára.
Ani ejuru joko umi ne momba'e guasusévape.
17m Upe aja, mayma Israelgua oñembo'e Tupãme ohecha kuaágui hikuái oñehunditaha.
Ester oñembo'e
17n Ester avei py'a pohýi reheve oñembo'e Ñande Járape. Oipe'a ijehegui opa ijao jegua ha oñemonde ao vosakuépe; omoĩ rangue ijehe mba'e ryakuã porã opoi iñakã ári yvy ha tanimbu. Hete porãite asy ombojeguapámiva, heta oinupã ha opoi iñakã raguégui ha oiko iñakã chara. Kóicha upéi oñembo'e Tupã Israel Járape:
17o Che Jára, ore ruvicha,
ndeichagua niko ndaipóri.*xt*
Eju che pytyvõ, che año ajejuhu
Ndénte upe ikatúva che pytyvõ ha vaípe ajejuhu.
17p Che rógape che mitã guive ahendúva,
nde reiporavo hague Israel opa tetã nguéra apytégui;
ha ore ru kuéra ypykuépe opavave apytégui,
ne mba'e teerã, ore Jára.
Ha ere hagueichaite rejapo.
17r Ore katu roja'yvere ne ndive
ha nde ore reja ro'a ore rayhu'ỹva pópe,
itupã nguéra romomba'e guasu haguére.
Ore Jára ndé nde reko joja.
17s Umi ore rayhu'ỹva katu nda ore guerekoséi tembiguáironte,
ha itupã nguérape ome'ẽ iñe'ẽme,
opáichavo ojokóvo ne ñe'ẽ
ha ore rundívo, ore ne mba'évape;
omboty haguã umi ne momba'éva juru,
opa haguã nde tupao porãite nde altar.*f**
17t Upéicha iktúne umi nde rehe ojeriova'ỹva
omomba'e tupã gua'u ndaha'éiva mba'eve,
ha peteĩ kuimba'e omoĩne huvicha guasu kuéra ramo.
17u Ore Jára nde pu'aka kena ani reme'ẽ
umi ndaha'éivape mba'eve.
Ani oñembohory ore rehe avave.
Ha mba'e vai ojejapose vaekue ore rehe,
to'a umi ojapose vaekue ári,
ha upe omoñepyrũ vaekue rehe
ejahéi maymáva ohecha haguã.
17v Ne mandu'a kena ore rehe ore Jára,
ha eñeñanduka oréve ko rojejopy vai jave.
Che mbopy'a guasu che Jára,
nde hína tupã nguéra ruvicha guasu,
ha opa mba'e Jára.
17y Añembojávo upe jaguarete rendápe,
emoĩ che jurúpe ñe'ẽ poravo pyre*xu*
ha epoko ipy'a rehe,
ojere haguã upe ore rayhu'ỹva rehe
ha ohundi haguã chupe ha umi hendive oĩvape.
17b Ani ore rejátei ro'a ipópe kuéra,
eju che pytyvõ, che año niko ajejuhu.
Máva rendápe piko añembojáta,
ndaha'éi ramo ne rendápe?
17c Nde reikuaa opa mba'e,
reikuaa ndahecha ramoiha iñañáva rembiapo
ha ndaikoseiha ambue tetãgua rembireko ramo.
17d Nde niko reikuaa ajejopy vaiha,
ndaikoséigui mburuvicha guasu rembirekórõ,
ha namoĩséigui mba'e jegua
che akãre asẽvo ajechauka.
Che año jave namoĩriva,
che mbojeguarúgui,
trápo kuña mba'asy ruguy reheve
che mbojeguaruháicha.*xv*
17f Amán mesápe ndaguapýiva akaru haguã,
ndahecha ramóiva karu guasu
mburuvicha guasu ojapóva,
ha nda'úiva vino
oñekuave'ẽva tupã nguérape.*xy*
17q Ndavy'áiva ajegueru guive ápe.
Tupã, Abraham Jára,
ndénteko upe che mbovy'áva.
17w Nde Tupã, opa mba'e ári reiméva,
ore rendu, ore rojejopy vaívape
ha ani ore rejátei ro'a
umi ore rayhu'ỹva pópe.
Che hegui katu eipe'a opa kyhyje.