División del reino
(1~R 12.1-24)
1 Roboán fue a Siquén, porque todo Israel había ido allá para proclamarlo rey. 2 Pero Jeroboán hijo de Nabat, que estaba en Egipto, adonde había huido del rey Salomón, lo supo y regresó de Egipto. 3 Cuando lo mandaron llamar, Jeroboán y todo Israel fueron a hablar con Roboán, y le dijeron:
4 —Tu padre fue muy duro con nosotros; ahora tú, alivia la dura servidumbre y el pesado yugo que él nos impuso, y te serviremos.
5 Roboán les contestó:
—Vuelvan a verme dentro de tres días.
La gente se fue, 6 y entonces el rey Roboán consultó a los ancianos que habían servido a Salomón, su padre, cuando este vivía. Les preguntó:
—¿Qué me aconsejan ustedes que responda yo a esta gente?
7 Ellos le dijeron:
—Si tratas bien a esta gente y procuras darles gusto y les respondes con buenas palabras, ellos te servirán siempre.
8 Pero Roboán no hizo caso del consejo de los ancianos, sino que consultó a los muchachos que se habían criado con él y que estaban a su servicio, 9 y les preguntó:
—¿Qué me aconsejan ustedes que responda yo a esta gente, que me ha pedido que aligere el yugo que mi padre les impuso?
10 Aquellos jóvenes, que se habían criado con él, le respondieron:
—A la gente que te ha pedido que aligeres el yugo que tu padre les impuso, respóndeles lo siguiente: “Si mi padre fue duro, yo lo seré mucho más; 11 si él les impuso un yugo pesado, yo lo haré más pesado todavía; y si él los azotaba con correas, yo los azotaré con látigos de puntas de hierro.”
12 Al tercer día, Jeroboán volvió a presentarse con todo el pueblo ante el rey Roboán, como el rey les había dicho. 13 Y el rey Roboán les contestó duramente, sin hacer caso del consejo de los ancianos, 14 y les repitió lo que le habían aconsejado los muchachos: que si su padre les había impuesto un yugo pesado, él les impondría uno más pesado todavía, y que si su padre los había azotado con correas, él los azotaría con látigos de puntas de hierro. 15 De modo que el rey no hizo caso del pueblo, y es que el Señor había dispuesto que sucediera así para que se cumpliera lo que el Señor había prometido a Jeroboán hijo de Nabat, por medio de Ajías el de Silo. 16 Cuando todo el pueblo de Israel vio que el rey no les había hecho caso, le respondieron de este modo:

«¡No tenemos nada que ver con David!
¡Ninguna herencia compartimos con el hijo de Yesé!
¡Israelitas, volvamos a nuestras casas!
¡Que sea David quien cuide de su familia!»

Al momento, todos los israelitas volvieron a sus casas. 17 En cuanto a los israelitas que vivían en las ciudades de Judá, Roboán siguió reinando sobre ellos. 18 Y cuando Roboán les envió a Hadorán, que era el encargado del trabajo obligatorio, los israelitas lo mataron a pedradas. Entonces el rey Roboán subió rápidamente a su carro y huyó a Jerusalén. 19 De este modo Israel se rebeló contra la dinastía de David, hasta el día de hoy.
Tetã ñemboja'o
(1 R 12.1-24)
1 Roboam oho Siquémpe, opa Israelgua oho haguére upépe, oguereko haguã chupe mburuvicha guasúrõ. 2 Ha oikuaa upéva Jeroboam, Nabat ra'y, oĩva Egíptope, oho haguépe okañy haguã Salomóngui, ha ou jey Egíptogui. 3 Oñehenoika rire, Jeroboam ha opa Israelgua oho oñe'ẽ haguã Roboam ndive, ha he'i chupe hikuái:
4 —Nde ru ojopy eterei vaekue ore ndive. Ko'ágã roipota rembovevyimive oréve ore reko asy ha reipe'a ore ati'ýgui pe mba'e pohýi ha'e omoĩ vaekue. Upéicha ramo rojapóta upe nde reipotáva.
5 Roboam he'i chupe kuéra:
—Peju jey che rendápe mbohapy ára rire.
Maymáva oho jey. 6 Upémarõ Roboam ohenói myakãhára*f** kuérape oĩ vaekue itúva Salomón ndive ha oporandu chupe kuéra:
—Mba'épa peje chéve ha'e haguã chupe kuéra?
7 Ha'e kuéra he'i chupe:
—Rejapo ramo ha'e kuéra ojeruréva ha reñe'ẽ porãrõ chupe kuéra, oĩta ne ndive ha ojapóta opa mba'e eréva.
8 Roboam katu nopenái pe ha'e kuéra he'ívare. Ombyaty katu ijerére umi ikakuaa irũngue, umi ojapótava pe ha'e he'íva. 9 Oporandu chupe kuéra:
—Mba'épa peje chéve ha'e haguã umi ojerure vaekuépe ambovevýi haguã pe mba'e pohýi che ru omoĩ vaekue ijati'ýre?
10 Umi karia'y okakuaa vaekue hendive he'i chupe:
—Umi ojerure vaekuépe ndéve rembovevýi haguã pe mba'e pohýi nde ru omoĩ vaekue ijati'ýre, ere vaerã péicha: “Oime ramo che ru ojopy ra'e pene ndive, che ajopyvéta chugui. 11 Oime rire che ru omoĩ ra'e mba'e pohýi pende ati'ýre, che amoĩta ipohyivéva. Oimérõ ha'e pene nupã ra'e tukumbópe, che pombyepotíta teju ruguái oguerekóva iñapỹime fiérro akuápe.”
12 Mbohapy ára haguépe ou jey Jeroboam opa Israelgua ndive Roboam rendápe, ha'e he'i haguéicha chupe kuéra. 13 Mburuvicha guasu Roboam katu oñe'ẽ pohýi eterei chupe kuéra, ojapo'ỹre mba'eve ramo pe he'i vaekuére chupe umi myakãhára, 14 ha oñe'ẽ chupe kuéra he'i haguéicha umi karia'y: “Oime rire ra'e che ru omoĩ mba'e pohýi pende apére, che amoĩta ipohyivéva. Ha oime rire ra'e ha'e pene nupã tukumbópe, che pombyepotíta teju ruguáipe iñapỹi fiérro hakuáva. 15 Mburuvicha guasu ndojapói mba'eve ramo Israel guápe, Tupã ohejágui péicha ojapo, oiko haguã pe ñe'ẽ Ñandejára ome'ẽ vaekue Jeroboam Nabat ra'ýpe, maranduhára*f** Ahías, Siló pegua, rupi. 16 Israelgua ohechávo mburuvicha guasu nopenaiha hese kuéra, he'i hikuái chupe:

Ndoroikuaaséi mba'eve Davídgui!
Jesé ra'y ndohejái oréve mba'eve!
Néike Israelgua! Jahapa ñande rógape,
ha David toñangareko hogaguáre!

Upepete voi mayma Israelgua oho hógape. 17 Umi Israel guápe, oikóva Judá táva kuéra rupi, Roboam akóinte oisãmbyhy chupe kuéra. 18 Roboam omondóvo uru hérava Adoram oporomomba'apo haguã, Israelgua ojapi ha ojuka chupe itápe. Roboam ohendúvo upéva, ojupi ikárrope ha oho okañy Jerusalénpe. 19 Upéicha Israelgua ojetyvyro vaekue David ñemoñarégui ha ojei chugui ko'agãite peve.