Salomón se casa con la hija del faraón
1 Salomón hizo una alianza con el faraón, rey de Egipto, pues se casó con su hija, y la llevó a la Ciudad de David mientras terminaba de construir su palacio y el templo del Señor y la muralla alrededor de Jerusalén. 2 La gente, sin embargo, ofrecía sus sacrificios en los lugares altos de culto pagano, porque hasta entonces no se había construido un templo para el Señor.
Salomón pide a Dios sabiduría
(2~Cr 1.1-13)
3 Salomón amaba al Señor y cumplía las reglas establecidas por David, su padre, aun cuando él mismo ofrecía sacrificios e incienso en los lugares altos, 4 e incluso iba a Gabaón para ofrecer sacrificios, porque aquel era el santuario más importante; y allí ofrecía muchos sacrificios.
5 Una noche, en Gabaón, el Señor se apareció en sueños a Salomón y le dijo: «Pídeme lo que quieras, y yo te lo daré.»
6 Salomón respondió: «Tú trataste con gran bondad a mi padre, tu siervo David, pues él se condujo delante de ti con lealtad, justicia y rectitud de corazón para contigo. Por eso lo trataste con tanta bondad y le concediste que un hijo suyo se sentara en su trono, como ahora ha sucedido. 7 Tú, Señor y Dios mío, me has puesto para que reine en lugar de David, mi padre, aunque yo soy un muchacho joven y sin experiencia. 8 Pero estoy al frente del pueblo que tú escogiste: un pueblo tan grande que, por su multitud, no puede contarse ni calcularse. 9 Dame, pues, un corazón atento para gobernar a tu pueblo, y para distinguir entre lo bueno y lo malo; porque, sin tu dirección, no hay ser humano capaz de gobernar a este pueblo tan numeroso.»
10 Al Señor le agradó que Salomón le hiciera tal petición, 11 y le dijo: «Ya que me has pedido esto, y no una larga vida, ni riquezas, ni la muerte de tus enemigos, sino inteligencia para saber oír y gobernar, 12 voy a hacer lo que me has pedido: yo te concedo sabiduría e inteligencia como nadie las ha tenido antes que tú, ni las tendrá después de ti. 13 Además, te doy riquezas y esplendor, cosas que tú no pediste, de modo que en toda tu vida no haya otro rey como tú. 14 Y si haces mi voluntad, y cumples mis reglas y mandamientos, como lo hizo David, tu padre, te concederé una larga vida.»
15 Al despertar, Salomón se dio cuenta de que había sido un sueño. Y cuando llegó a Jerusalén, se presentó ante el arca de la alianza del Señor y ofreció sacrificios y ofrendas de paz. Después dio un banquete a todos sus funcionarios.
Salomón, el juez sabio
16 Por aquel tiempo, dos prostitutas fueron a ver al rey. Cuando estuvieron en su presencia, 17 una de ellas dijo:
—¡Ay, Su Majestad! Esta mujer y yo vivimos en la misma casa, y yo di a luz mientras ella estaba conmigo en la casa. 18 A los tres días de que yo di a luz, también esta mujer dio a luz. Estábamos las dos solas. No había nadie más en casa con nosotras; solo nosotras dos. 19 Pero una noche el hijo de esta mujer murió, porque ella se acostó encima de él. 20 Y a medianoche, mientras yo estaba dormida, ella se levantó y quitó de mi lado a mi hijo y lo acostó con ella, mientras ponía junto a mí a su hijo muerto. 21 Por la mañana, cuando me levanté para darle el pecho a mi hijo, vi que estaba muerto. Pero a la luz del día lo miré, y me di cuenta de que aquel no era el hijo que yo había dado a luz.
22 La otra mujer dijo:
—No, mi hijo es el que está vivo, y el tuyo es el muerto.
Pero la primera respondió:
—No, tu hijo es el muerto, y mi hijo el que está vivo.
Así estuvieron discutiendo delante del rey. 23 Y el rey se puso a pensar: “Esta dice que su hijo es el que está vivo, y que el muerto es el de la otra; ¡pero la otra dice exactamente lo contrario!” 24 Luego ordenó:
—¡Tráiganme una espada!
Cuando le llevaron la espada al rey, 25 ordenó:
—Corten en dos al niño vivo, y denle una mitad a cada una.
26 Pero la madre del niño vivo se angustió profundamente por su hijo, y suplicó al rey:
—¡Por favor! ¡No mate Su Majestad al niño vivo! ¡Mejor déselo a esta mujer!
Pero la otra dijo:
—Ni para ti ni para mí. ¡Que lo partan!
27 Entonces el rey intervino y ordenó:
—Entreguen a esta mujer el niño vivo. No lo maten, porque ella es su verdadera madre.
28 Todo Israel se enteró de la sentencia con que el rey había resuelto el pleito, y sintieron respeto por él, porque vieron que Dios le había dado sabiduría para administrar justicia.
Salomón omenda faraón rajýre
1 Salomón oiko Egipto ruvicha guasu faraón génte ramo. Omenda itajýra rehe ha ogueraha chupe David távape ojejapo aja hóga guasu ha tupao, ha oñemopu'ã aja pe tápia Jerusalén jere rehegua. 2 Tetãguára katu oikuave'ẽ imymbajuka*f** ijyvateha*f** rupi noñemopu'ãigui gueteri tupao Ñandejárape guarã.
Salomón ojerure Ñandejárape arandu
(2 Cr 1.1-13)
3 Salomón ohayhu Ñandejárape ha ojapo umi tembiapoukapy oheja vaekue itúva David; ha'e voi jepe oikuave'ẽ mymbajuka ha aysy ryakuã porã umi tenda yvate rupi. 4 Ha'e oho voi avei Gabaónpe oikuave'ẽ haguã mymbajuka, upéva ha'égui upe ijyvate itenondevéva. Ha oikuave'ẽ jepi upépe 1.000 mymbahapy.*f**
5 Peteĩ pyhare Gabaónpe, Ñandejára ojechauka Salomónpe iképe, ha he'i chupe: “Ejerure reipotáva ha ame'ẽta ndéve.”
6 Salomón he'i chupe: “Nde py'a porãite vaekue niko ne rembiguái che ru David ndive, ha'e oguata haguére nde rape rupi teko jeroviaha, teko joja ha py'a potĩme. Upévare rehayhu chupe ha reme'ẽ chupe peteĩ ita'ýra oguapy haguã iguapyhápe, ko'ágã ojehu haguéicha. 7 Nde, Tupã che Jára, che moĩ aisãmbyhy haguã che ru David rendaguépe, jepe ramo che mitã rusu aikuaa guasu'ỹva gueteri mba'eve. 8 Ha amyakã upe tetã nde reiporavo vaekue. Umi ne tetãgua niko heta iterei, ykatu'ỹva jaipapa. 9 Eme'ẽna chéve katupyry ha akã porã aisãmbyhy haguã ne retã guápe, aikuaa haguã iporãva ha ivaíva; ỹrõ piko máva oisãmbyhýta hetaite ne retã guápe?”
10 Ñandejárape ombovy'a ko ojeruréva Salomón, 11 ha he'i chupe: rejerure haguére chéve kóva, ha ndaha'éi jeikove puku, térã mba'eta, térã nde rehe ija'e'ỹva omano haguã, rejerure uvei katupyry ha akã porã reporohendu ha reisãmbyhy kuaa haguã, 12 ajapóta rejerure vaekue: ame'ẽta ndéve arandu ha akã porã, oguereko'ỹ haguéicha avaveichagua mburuvicha guasu ne mboyve guare ha oguerekove'ỹtava avave nde riregua. 13 Upéva ári, ame'ẽta avei ndéve mba'eta ha teko jajaipa nderejeruréi vaekue, ha péicha rupi, reikove aja pukukue, ndaipóri mo'ãi mburuvicha guasu ndeichagua. 14 Ha rejapo ramo che rembipota ha che rembiapoukapy, ojapo haguéicha nde ru David, ame'ẽta avei ndéve jeikove puku.”
15 Opáyvo Salomón ohecha kuaa ohecha hague upéva iképe. Ha oguahẽvo Jerusalénpe, oho oĩháme Ñandejára karameguã ha oikuave'ẽ mymbahapy*f** ha mymbajuka*f** joajurã. Upéi ojapo karu guasu opavave mburuvichápe guarã.
Salomón, mbojovakehára arandu
16 Umiha árape oho mburuvicha guasu rendápe mokõi kuña reko vai. Oguahẽvo hikuái hendápe, 17 peteĩ ha'e kuérava he'i:
—Nde, che ruvicha guasu, ko kuña ha che niko roiko oñondive peteĩ ógape, ha ógape oiko aja che ndive, ché che memby. 18 Mbohapy ára haguépe, ha'e avei imemby. Ore añónte roĩ ha ndaipóri avave ore ndive upe ógape, 19 ha peteĩ pyharépe omano ko kuña memby, ha'e oñeno haguére hi'ári. 20 Upérõ ha'e opu'ã pyhare pyte, che ake aja, oipe'a che pohéigui che memby ha omoñeno hendive, omoĩvo che pohéi imemby omano vaekue. 21 Pyhareve apu'ãvo amokambu haguã che memby, ahecha omano hague. Ha ára sakãme ama'ẽ porãvo hese, ahecha kuaa ndaha'eiha che memby.
22 Pe ambue kuña he'i:
—Nahániri, che memby pe oikovéva, ne mba'e katu pe omanóva.
Ha pe peteĩha ombohovái:
—Nahániri, ne memby pe omanóva ha che mba'e pe oikovéva.
Ha péicha oñoñe'ẽ joapi hikuái mburuvicha guasu renondépe. 23 Upérõ mburuvicha guasu he'i ipy'apýpe: “Kóva he'i imembyha pe oikovéva ha hapicha mba'eha pe omanóva; ha pe hapicha upeichaiténte avei he'i hese!” 24 Upéi he'i:
—Peru chéve peteĩ kyse puku!
Ojegueru chupe upe kyse puku, 25 ha he'i:
—Pemboja'o mbytépe pe mitã oikovéva ha peme'ẽ peteĩ-teĩme peteĩ imbytere.
26 Pe mitã oikovéva sy katu ojepy'apy eterei imemby rehe ha he'i:
—Anína, che ruvicha guasu! Ani rejuka pe mitã oikovéva! Eme'ẽ uvei ko kuñáme!
Pe ambue katu he'i:
—Taha'e'ỹ che mba'erã térã ne mba'erã. Toñemboja'o katu!
27 Upémarõ mburuvicha guasu he'i:
—Peme'ẽ amo kuñáme pe mitã oikovéva. Ani pejuka. Ha'e niko isy tee.
28 Opa Israelgua ohendu mba'éichapa oporombojovake ra'e mburuvicha guasu ha ojapo chupe tuicha mba'érõ, ohechágui Ñandejára omoarandu hague chupe oporombojovake haguã.