Jesús oñe'ẽ omendáva juejáre
(Mc 10.1-12Lc 16.18)
1 Jesús he'ipa rire ko'ã mba'e, osẽ oho Galiléagui ha oguahẽ Judéape, opytáva kuarahy resẽ gotyo ysyry Jordángui. 2 Heta umi ohóva hapykuéri, ha upépe omonguera hasývape.
3 Fariséo kuéra oñemboja Jesús rendápe omoñuhã haguã chupe. Oporandu chupe hikuái:
—Ikatúpa peteĩ ména opoi hembirekógui oimeraẽ mba'ére?
4 Jesús he'i chupe kuéra:
—Ndapeikuaái nga'u piko Ñandejára Kuatia ñe'ẽme he'iha, Tupã ojapo ramo guare yvypórape iñepyrũmbýpe, ojapo hague kuimba'e ha kuña? 5 He'ive avei: “Upévare pe kuimba'e oheja vaerã itúva ha isýpe, ojoaju haguã hembireko ndive, ha oiko mokõivégui peteĩ.” 6 Péicharõ, upe guive ha'e kuéra ndaha'e véima mokõi yvypóra, peteĩntema. Upévare, yvypóra ndoipe'ái vaerã ojuehegui umi Tupã ombojoaju vaekue.
7 Upépe umi fariséo he'i chupe:
—Mba'ére piko aipo ramo Moisés rembiapoukapýpe he'i kuimba'e ome'ẽ vaerãha hembirekópe kuatia jueja rehegua, ha upéi opoi chugui? 8 Jesús he'i chupe kuéra:
—Pende py'a hatãguinte Moisés oheja vaekue peẽme pepoi pene rembirekógui. Iñepyrũmbýpe ndaupéichai vaekue. 9 Che katu ha'e peẽme, “Oimeraẽva opoírõ hembirekógui, ha ndaha'éi ramo ñemyakã ratĩ haguére, pe kuimba'e omenda jeýrõ, oporomyakã ratĩ hína. Ha pe omendáva pe kuña ojepoívare, oporomyakã ratĩnte avei hína.”
10 Upévo hemimbo'e kuéra he'i chupe:
—Péicha oikótarõ peteĩ kuimba'e hembireko ndive niko, iporãve nomendái.
11 Jesús he'i chupe kuéra:
—Nda opavavéipe niko oñeme'ẽ ohecha kuaa haguã ko ha'éva peẽme. Umi Tupã ome'ẽvape, ha'e kuéra mante ohecha kuaa. 12 Heta mba'ére niko peteĩ kuimba'e ikatu nomendái. Oĩ umi ou ypy guive ko yvy ári, ikatu'ỹva voínte oiko kuña ndive ha upévare nomendái. Oĩ avei umi ikatu'ỹva omenda oñeha'ỹi'o haguére, ha oĩ katu omenda'ỹva ñesãmbyhy yvágui oúva rehehápe. Upe oñeme'ẽvape ko'ã mba'e ohecha kuaa haguã, tohecha kuaa.
Jesús ohovasa mitã mimi
(Mc 10.13-16Lc 18.15-17)
13 Heta mitã mimi ojereraha Jesús rendápe, ha'e omoĩ haguã ipo iñakãre ha oñembo'e haguã hese kuéra. Umi hemimbo'e kuéra katu, ipochy umi mitãme oguerúva ndive.
14 Jesús he'i chupe kuéra:
—Peheja umi mitã tou che rendápe, ha ani pejoko. Umi ha'e kuéraicha guápe guarã niko hína ñesãmbyhy yvágagui oúva.
15 Ha omoĩ ipo iñakã ári kuéra. Upéi ha'e osẽ oho upégui.
Peteĩ karia'y imba'e retáva oñe'ẽ Jesús ndive
(Mc 10.17-31Lc 18.18-30)
16 Peteĩ karia'y oguahẽ Jesús rendápe ha oporandu chupe:
—Mbo'ehára, mba'e iporãvapa ajapo vaerã ahupyty haguã jeikove opave'ỹva?
17 Jesús he'i chupe:
—Mba'éicha rupi piko reporandu chéve mba'épa hína pe iporãva? Tupã rehe añónte niko ikatu ja'e upéva. Ha reikovese ramo, ejapo Tupã rembiapoukapy he'íva.
18 Pe karia'y he'i chupe:
—Mavaitévapa?
Ha Jesús he'i chupe:
—Ani reporojuka, ani reporomyakã ratĩ, ani remonda, ani eñe'ẽ rei nde rapicháre, 19 emomba'e nde ru ha nde sýpe, ha ehayhu nde rapichápe rejehayhuháicha nde.
20 Pe karia'y he'i chupe:
—Opa umíva niko ajapopáma. Mba'éiko ajapove vaerã?
21 Jesús he'i chupe:
—Nde reko porãse ramo Tupã oipotaháicha, tereho eñemumba opa rerekóvare ha eme'ẽ mboriahúpe. Péicharõ rerekóta mba'eta yvágape. Upéi, eju che moirũ.
22 Pe karia'y ohendúvo upéva, tuicha ñembyasýpe oho, heta mba'e oguerekógui.
23 Upépe Jesús he'i hemimbo'e kuérape:
—Añete ha'e peẽme, hasyha umi imba'e retávape oike haguã Tupã sãmbyhýpe. 24 Ha'eve katu peẽme, hasyvéta peteĩ imba'e retávape oike haguã Tupã sãmbyhýpe, peteĩ kavajúgui ohasa rangue ju resa rupi.
25 Hemimbo'e kuéra ohendúvo upéva omomba'ete, ha he'i ojupe:
—Máva piko aipórõ ikatúta oñepysyrõ?
26 Jesús oma'ẽ hese kuéra ha he'i:
—Yvypóra kuérape guarã upéva ndaikatúi. Tupãme guarã katu ndaipóri mba'eve ikatu'ỹva ojapo.
27 Upémarõ Pedro he'i chupe:
—Ore niko roheja opa mba'e ndéve romoirũ haguã. Mba'éichapa oñemyengoviáta oréve upéva?
28 Jesús he'i chupe kuéra:
—Añetehápe ha'e peẽme, oguahẽvo pe ára opa mba'e oñembopyahupa jeývo, che, yvypóraicha aju vaekue, aguapýta che guapyha omimbipávape. Ha peẽ che moirũ vaekue, peguapýta avei 12 guapyhápe, pembojovake haguã umi 12 Israelgua ñemoñarépe. 29 Ha opa oheja vaekuépe hóga térã ityvýra, térã iteindýra, térã itúva, térã isy, térã hembireko, térã ita'ýra, térã ijyvy che rehehápe, pe peteĩ oheja vaekue rendaguépe ohupytýta 100. 30 Ha heta umi ko'ágã itenondéva, itapykuéta. Ha heta umi ko'ágã itapykuéva, itenondéta.
Jesús apxeyenma énxet apmáheyo nak chá'a eyenyók aptáwa'
(Mc 10.1-12Lc 16.18)
1 Apxegeykekxeyk axta makham Jesús apkeñama Galilea natámen apxeyenma xa aqsok nak, apweykmek axta yókxexma Judea, ekyetnama nak ekpayho ekteyapmakxa ekhem ma'a neyp wátsam Jordán. 2 Apxámok axta nahan énxet apkelyetlo, cha'a apkeltaqmelchesseykemxa axta nahan apkelháxamap ma'a.
3 Nápakha fariseos axta nahan apya'áyekmok Jesús, axta aptemék apkelmaxneyeykencha'a apmáheyo épkónek se'e:
—¿Kólhoya eyenyók aptáwa' énxet eñama ektawáseykha xama aqsok enxoho?
4 Axta aptemék apchátegmoweykegko Jesús se'e:
—¿Yagkólyetseteyk kéxegke ektémakxa nak eknaqtáxésamaxche ektáha axta apkelane kéxegke m'a sekxók axta, ‘apkeláneya m'a énxet tén han kelán'a’? 5 Axta aptemék nahan se'e: ‘Cháxa keñamak peya sa' chá'a eyenyók apyáp énxet, tén han egken, yaqwayam enxoho épetchak ma'a aptáwa', máxa xama sa' nahan katnekxak xa ánet nak.’ 6 Kamaskok sa' kaxwók katnehek ánet, xama sa' kaxwók katnekxa'. Cháxa keñamak megkeyméxko nak eyenyókasek mók énxet ma'a Dios nak apyepetchesso.
7 Keñe axta aptéma apkelmaxneyeykencha'a s'e:
—¿Yaqsa eyke ektéma apkeltémo axta Moisés egkések aptáwa' énxet ma'a weykcha'áhak ekxeyenma nak negyamasma entáwa', keñe yáphaksek?
8 Axta aptemék apkelanagkama Jesús se'e:
—Élyennaqte kélwáxok axta eyke keñamak kéxegke, apchahayo aqsa chá'a kólchexeygkok kélnaqteyegka'a m'a Moisés; axta eyke katneyk sekxók agko' axta xa ektáha nak. 9 Akke ektáhak ko'o séláneya kéxegke, kélxama apyamasma enxoho chá'a aptáwa', megkatnaha enxoho chá'a élánegwayam pók énxet, keñe emekxak mók, cháxa aptawásegkoho aptáwa' apkelana mók kelán'a xa.
10 Axta aptemék apkenagkama apkeltáméséyak se'e:
—Temék agkok chá'a apyepetcheykha aptáwa' énxet xa ektáha nak, tásek metegyék chá'a aptáwa'.
11 Keñe axta Jesús aptéma apchátegmoweykegko s'e:
—Háwe apyókxoho énxet apmopwána ey'asagkohok xa, wánxa m'a apmésso nak Dios yaqwayam elya'asagkoho'. 12 Xámók ektémakxa megkahayo nak etegyagkok apnaqteyegka'a énxet: yetneyk chá'a nápakha énxet megkalmopwancha'a nak etegyagkok apnaqteyegka'a eyeynamo m'a sekxók axta appalleykmo, yetneyk nahan nápakha m'a apteméssesso nak énxet'ák megkalmopwancha'a etegyagkok apnaqteyegka'a, yetneyk nahan nápakha énxet metegyéyak nak apnaqteyegka'a eñama apkelyetlo m'a aptémakxa nak Wesse' apwányam Dios. Énxet apmopwána enxoho ey'asagkohok xa, tásek ey'asagkoho'.
Jesús apkelmaxnéssesso aqsok éltaqmela sakcha'a létkók
(Mc 10.13-16Lc 18.15-17)
13 Kélnaqlókassegkek axta Jesús sakcha'a létkók, yaqwayam enxoho enegkenek apmék étseksa'ák elmaxnéssesek; keñe axta apkeltáméséyak apkelpaqhetchessama apnókáseykencha'a m'a ektáha axta apnaqlókasso. 14 Keñe axta Jesús aptéma apkelanagkama s'e:
—Kólho aqsa hey'áwak ko'o sakcha'a létkók, nágkólnókasha, hakte énxet apteme nak xa ektémakxa nak sakcha'a létkók, apteme apkeleñama m'a aptémakxa nak Wesse' apwányam Dios.
15 Apnegkenmeyk axta apmék Jesús étseksa'ák sakcha'a létkók apkelmaxnéssessama, tén axta apxegeykekxo makham.
Xama wokma'ák ekxámokma aqsok apagkok appaqhetchesso Jesús
(Mc 10.17-31Lc 18.18-30)
16 Apya'áyekmek axta Jesús xama wokma'ák, axta aptemék apkelmaxneyeykencha'a s'e:
—Sẽlxekmósso, ¿yaqsa aqsok ektaqmela eyéméxko ko'o alának yaqwayam ótak ekyennaqte egkenyek megkatnégwayam néxa?
17 Axta aptemék apchátegmoweykegko Jesús se'e:
—¿Yaqsa ektáha sélmaxneyeyncha'a nak xép ma'a aqsok ektaqmela nak? Wánxa xama apyetna m'a aptaqmalma nak. Apmenyeyk agkok xép etxek ma'a ekyennaqtamakxa nak egnények, elyahakxoho m'a apkeltémókxa nak antéhek Dios.
18 —¿Háxko ekteme m'a? —axta aptemék apkelmaxneyeyncha'a m'a wokma'ák nak.
Keñe axta Jesús aptéma apkenagkama s'e:
—‘Nágyaqha pók, ná elána megkatnaha aptáwa', ná emenyex, ná etne apmopwána amya'a exének xama énxet enxoho, 19 etne apcháyo apyáp, tén han egken, yásekhoho pók ekhawo ektémakxa nak apchásekhamakpekxoho apagko'.’
20 —Éláneyak eyke ko'o ekyókxoho xa, —axta aptemék ma'a wokma'ák—. ¿Yaqsa eyéméxko ko'o kaxwo'?
21 Keñe axta Jesús aptéma apchátegmoweykegkokxo s'e:
—Apmenyeyk agkok xép etnehek meyke agko' élpaxqamáxche aptémakxa, exeg, ekxeykxa ekha ekyánmaga aqsok apagkok ekyetna nak, elmésák sa' selyaqye m'a énxet'ák meyke nak aqsok apagkok. Keñe sa' kaxek aqsok apagkok ekxámokma m'a néten. Keñe sa' éxyók, hétlawha ko'o.
22 Xama axta aplegaya wokma'ák xa, yaqhápeykegkokxeyk axta apwáxok aptaqheykekxo, hakte xámok axta aqsok apagkok.
23 Keñe axta Jesús aptéma apkelanagkama apkeltáméséyak se'e:
—Naqsók ko'o sektáha séláneya kéxegke askehek yaqwayam etxek énxet ekxámokma nak aqsok apagkok ma'a aptémakxa nak Wesse' apwányam Dios. 24 Ektáhak ko'o makham séláneya kéxegke, yeskohok eyke etxek yányátnáxeg ma'a sókketáma aqtek nak, kaxnók yaqwayam etxek énxet ekxámokma nak aqsok apagkok ma'a aptémakxa nak Wesse' apwányam Dios.
25 Xama axta apkellegaya xa, yágweykmók axta aqsa apkelyegwakto apkellegaya m'a apkeltáméséyak. Axta aptemék apkelpaqmeyesma s'e:
—¿Yaqsa sa' kawának kawagkasaxchek teyp?
26 Apkelányók axta m'a Jesús, tén axta aptéma apchátegmoweykegkokxo s'e:
—Askehek eyke m'a énxet'ák, yeskohok eyke m'a Dios.
27 Keñe axta Pedro aptéma apkenagkama s'e:
—Negnegkeneykekxeyk axta negko'o ekyókxoho aqsok egagkok, keñe negyetlama exchep. ¿Yaqsa sa' anxawak negko'o?
28 Axta aptemék apchátegmoweykegko Jesús se'e:
—Naqsók ko'o sektáha séláneya kéxegke ekwokmo sa' ekhem yaqwánxa katnekxak axnagcha'ák ekyókxoho aqsok, apha sa' néten aptaháno eyeymáxkoho m'a apteme nak Apketche énxet, kéxegke kélteme nak sélyetleykha kólhakha sa' nahan kéxegkáxa m'a doce taháno, yaqwayam enxoho kóltéhek kélyekpelchémo m'a doce pók aptémakxa nak énxet'ák Israel. 29 Kélyókxoho ektáhakxa enxoho kélyamasma kélxagkok, kélyáxeg'a, kélyáxeg'a kelwán'ák, kélyapmeyk, kélchána, kélketchek, essenhan xapop kélagkok eñama sélyetleykha ko'o, kayeykhágwomhok sa' kélxawéyak aqsok, kólxawak sa' nahan ma'a ekyennaqte kélnénya'ák megkatnégwayam néxa. 30 Apyókxoho aptamhéyak nak apmonye'e s'e kaxwo nak, axayók agko' sa' kóltemessásekxa'; apyókxoho aptamhéyak nak axayók agko' se'e kaxwo' nak, apmonye'e sa' kóltemessásekxa'.