Jacob okañy Labángui
1 Jacob oikuaa umi mba'e he'íva oikóvo hese Labán ra'y kuéra:
“Jacob oñemomba'e ore ru mba'évare, ha upéicha oñemomba'e reta.”
2 Jacob ohecha kuaa Labán ndaija'e veimaha hese.
3 Upérõ Ñandejára he'i Jacóbpe:
—Tereho jey ne retãme, nde rehegua kuéra apytépe. Che romoirũta.
4 Jacob he'ika hembireko kuéra Lea ha Raquélpe oho haguã hendápe ñúme, ha'e oñangarekohápe ijovecha kuérare. 5 Upépe he'i chupe kuéra:
—Aikuaa pende ru ndaija'e veimaha che rehe. Tupã che ru Jára katu oĩ che ndive ko'agãite peve. 6 Peẽ peikuaa porã amba'apo hague pende rúpe guarã apytu'u'ỹre. 7 Ha'e heta che mbotavy vaekue he'ívo: “Kóva ame'ẽta ndéve ne rembiapokuére”. Ha upe rire nome'ẽi. Tupã katu ndohejái ha'e oñembohory che rehe. 8 Ha'e he'i ramo: “Ovecha ra'y ipititíva ne mba'erã”, ovecha kuéra oĩ haguéicha imemby pititi. Ha he'i ramo: “Umi iparáva hína ne rembiapo repyrã”, upe ovecha aty tuichakue imemby para.
9 Upéicha Tupã oipe'a vaekue ohóvo ijovecha pende rúgui, ome'ẽ haguã chéve. 10 Peteĩ jey, oguahẽvo ára haku haguã ovecha kuéra, ahecha che képe umi mácho oipyhýva kuñávape ipititi ha iparaha. 11 Ha Tupã remimbou*f** che renói, ha he'i chéve “Jacob”, che ambohovái “Ápe aime!”
12 Ha ha'e he'i chéve: “Ema'ẽ porã mba'eichaguápa umi ovecha mácho oipyhýva kuñávape, ha rehecháta ijape ipititi ha iparaha. Kóva hína, ahecha haguére opa mba'e ojapo vaekue nde rehe Labán. 13 Che hína upe Tupã Betélpe, reñohẽ haguépe ñandyry ita ári ha reme'ẽ haguépe chéve ne ñe'ẽ. Ko'ágã epu'ã ha tereho jey ne retã teépe.”
14 Raquel ha Lea he'i chupe:
—Mañei piko ore, ore ru róga pegua gueteri, térã piko rohupytýta imba'e reja ore mba'erãva? 15 Nda ore apói nga'u piko mombyry guáva ramo? Ore me'ẽ niko, ha ho'upa ore repykue. 16 Upévare Tupã oipe'a ore rúgui umi mba'eta ha ome'ẽ oréve ha ore mitã nguérape. Ejapo katu opa mba'e he'íva ndéve Tupã.
Jacob oho Padán-Arámgui
17 Jacob opu'ã ha ohupi ikaméllo ári hembireko kuéra imemby kuéra reheve. 18 Ha ogueraha Canaánpe hymba kuéra ha umi mba'eta ombyaty vaekue Padan-Arámpe. 19 Labán oho ra'e oñapĩvo ijovecha kuéra ha Raquel omonda tupã gua'u ra'ãnga kuéra itúva rógagui. 20 Jacob katu osẽ upégui ñemiháme, he'i'ỹre mba'eve Labán araméope. 21 Ohupi opa mba'e oguerekóva ha osẽ pya'e porã. Ohasa ysyry guasu Éufrates mboypýri ha oho yvyty Galaad gotyo.
Labán omuña Jacóbpe
22 Mbohapy ára haguépe, oñemomarandu Labánpe, Jacob okañy hague. 23 Ombyaty hogagua kuéra ha omuña chupe. Ohupyty chupe 7 ára haguépe yvyty Galaádpe. 24 Upe pyharépe Tupã oñe'ẽ iképe Labán araméope ha he'i chupe:
—Aníke nde pochy Jacob ndive!
25 Labán ohupyty Jacóbpe. Ha'e omopu'ãma ra'e hóga vakapi kuéra Galaad yvytýpe ha upépe avei Labán ha iñirũ nguéra omopu'ã hóga. 26 Labán he'i Jacóbpe:
—Mba'ére piko péicha rejapo che rehe? Che mbotavy, rerahávo che rajy kuéra, ha'e ramo guáicha ha'e kuéra kuña ho'a vaekue nde poguýpe ñorãirõme. 27 Maerã piko rekañy ha che mbotavy? Remombe'u rire chéve ajapo vaerã mo'ã nde jehóre karu guasu, purahéi ha árpa púpe. 28 Che remineno mimi ha che rajy kuéra jepe nderehejái ahetũ. Nde tavy mba'e piko, ajeve upéicha rejapo? 29 Ikatu vaerã mo'ã ajapo nde rehe ivaíva. Tupã nde ru Jára katu he'i chéve ange pyhare: “Aníke nde pochy Jacob ndive!”
30 Ta porandu mína ndéve peteĩ mba'e: Oime ramo añete reho reína rehecha ga'úgui ne retã, mba'ére remonda che tupã nguéra?
31 Jacob he'i Labánpe:
—Akyhyje kuri reipe'a ramo guarã che hegui nde rajy kuéra. 32 Ha ko'ágã rejuhu ramo pe oipe'a vaekue ne tupã kuéra, upéva tomano. Ñande rapicha kuéra rovake, eipyguara opa mba'e arekóva, ha rejuhu ramo ne mba'éva, eraha.
Jacob katu ndoikuaái Raquel omonda hague umi tupã gua'u kuéra. 33 Labán oike Jacob rógape, ha upéi Lea ha mokõive hembiguái rógape. Ndojuhúi mba'eve. Upéi oike Raquel oĩháme. 34 Raquel katu ogueraha ra'e umi tupã gua'u kuéra, omoĩ kaméllo apéro guýpe ha oguapy hi'ári. Labán oipyguara ikoty ha ndojuhúi mba'eve. 35 Upévo Raquel he'i itúvape:
—Taita, aipota rehecha kuaa chéve napu'ãi ramo. Che mba'asy guejy che ko'ẽvo, ha upévarente aguapy aína.
Labán ojepovyvyve opa rupi ha ndojuhúi mba'eve.
36 Upépe Jacob ipochy ha oja'o Labánpe:
—Mamópa oime che rembiapo vaikue? Mba'épa ajapo nde rehe, resẽ haguã che muña? 37 Mba'épa rejuhu ne mba'éva, rejepovyvy rire arekóvare? Emoĩ ko'ápe opavave renondépe rejuhu rire ne mba'éva, te'i ha'e kuéra mávapa ojavy.
38 Ne ndive aiko vaekue 20 áño. Nde ovecha ha nde kavara kuéra naimembykuái. Araka'eve nda'úi nde hegui peteĩ ovecha máchonte jepe. 39 Tymba ñarõ ojuka ramo ne rymba, ndarúi ndéve hembyre rehecha haguã. Chénte amyengovia che mba'évagui. Ha oñemonda ramo, ára térã pyharépe, nde voi rejerure amyengovia haguã ndéve. 40 Chénte aropu'aka ára haku arakue, ha ro'y pyharekue ikatu'ỹre amboty che resa pyhare pukukue.
41 Nde rógape aiko 20 áño. Amba'apo ndéve 14 mokõive nde rajýre, ha 6 che ovecharãre. Nde katu heta eterei jey che mbotavy, reme'ẽ'ỹre chéve che rembiapokue repy. 42 Tupã, Abraham ha che ru Isaac Jára, noĩri rire che ndive, aikuaa porã che mondo mo'ã hague hína po nandi. Tupã katu ohecha che rembiasa ha che rembiapokue, ha upévare, ange pyhare he'i ndéve ani haguã nde pochy che ndive.
Jacob ha Labán oñe'ẽ me'ẽ ojupe
43 Labán he'i Jacóbpe:
—Ko'ã kuña che rajy, ha imitã nguéra che mba'e. Umi ovecha che ovechánte avei ha opa mba'e rerekóva che mba'énte voi. Che ndaikatúi ajapo mba'eve araha jey haguã che rajy kuéra imemby kuéra reheve. 44 Upéicha ramo ñame'ẽ ojupe oñoñe'ẽ topyta mandu'arã.
45 Jacob omoñembo'y peteĩ ita mandu'arã, ha he'i hogagua kuérape ombyaty haguã ita ha omoĩ ojo'ári.
46 Upéi okaru oñondive upe ita aty ykére. 47 Labán ombohéra iñe'ẽme “Jegar Sahadutá” upe ita aty oñemopu'ã haguépe. Jacob katu iñe'ẽme avei ombohéra “Galaad”. 48 Labán he'i:
—Ko ita aty opytáta ñandéve mandu'aha ramo ñame'ẽ hague ojupe oñoñe'ẽ.
49 Upévare, upe ome'ẽ haguépe ojupe oñoñe'ẽ oñembohéra Galaad. Labán he'i avei:
—Ñandejára toma'ẽ ñande rehe jajei rire ojuehegui.
Upévare, oñembohéra avei “Mispá”. 50 Labán he'i avei:.
—Rereko vai ramo che rajy kuérape, térã rejapyhy ramo hendaguépe ambue kuña, che ndaikuaái ramo jepe upéva, ne mandu'áke Tupã ñande rechaha. 51 Kóina ápe ko ita aty. Ha avei ko ita che amoñembo'y vaekue. 52 Mokõive ñane momarandu ko'ã mba'ére. Che ndahasa mo'ãi ko ita atýgui ajeity haguã nde rehe, ha nde avei nderehasa mo'ãi ko'a gotyo rejeity haguã che rehe. 53 Tupã, Abraham jára ha tupã Nahor jára ohecha porãta mba'éichapa jajapo upe ja'e vaekue ojupe. Upérõ Jacob ome'ẽ iñe'ẽ Tupã itúva Isaac Jára rérape. 54 Oikuave'ẽ mymbajuka*f** yvytýpe, ho'u so'o mbichy hogagua kuéra ndive ha ohasa hikuái upépe upe pyhare.
Jacob ekxeyenma apwáxok exyánegkesek Labán
1 Aplegayak axta chá'a Jacob apkelpaqméteykencha'a Labán apketchek, aptéma chá'a apxeyenma s'e: “Apkelmomchek Jacob ma'a ekyókxoho aqsok ektáha axta apagkok ma'a egyáp nak negko'o, cháxa ekteméssessama nak ekxákma aqsok apagkok.” 2 Apwetayak axta han Jacob ekmassama ektaqmeleykha chá'a apwáxok apkelányo m'a Labán, ektéma axta chá'a m'a nanók axta. 3 Keñe axta Wesse' egegkok aptáha apcháneya Jacob se'e: “Emyekxa sa' makham ma'a apchókxa aphakxa nak ma'a apyáp, apheykegkaxa nak ma'a apnámakkok, sekxegexma sa' atnehek.”
4 Apkeltamhók axta kóltennássekxak Raquel tén han Lía m'a Jacob, yaqwayam enxoho kalmahagkok ma'a yókxexma, aphakxa axta apkelyáqkasa nepkések, 5 aptáhak axta apkeláneya s'e:
—Ekyekpelchágwokmek ko'o kélyáp nak kéxegke ekmassama ektaqmeleykha apwáxok sélányo, ektéma axta m'a nanók axta; sekxegexma eyke chá'a ko'o ektemék ma'a Dios apagkok nak táta. 6 Kélya'ásegkok kéxegke sektamheykencha'a chá'a sélánéssama aqsok ma'a kélyáp nak, yetlo sekwasqápeykekxoho, 7 kélya'ásegkok han setwáseykegkoho chá'a, apxeyenma chá'a eyánmagkasek ekwánxa sektamheykha keñe meyánmagkasek chá'a. Makke yahayók ko'o Dios hetnéssessamhok exma ekmaso agko' ma'a; 8 aptemék agkok chá'a appeywa s'e: ‘Ayánmagkasek sa' ko'o aptamheykha m'a seknaqtósso apkelpeysameykha nak’, apyókxoho apkelwán'ák axta han chá'a epalchesagkok apketkók apkelpeysameykha; aptemék agkok han chá'a appeywa s'e: ‘Ayánmagkasek sa' élpéwayam nak apyempe'ék’, apyókxoho axta han epalchesagkok chá'a apketkók ma'a élpéwayam nak apyempe'ék. 9 Cháxa aptémakxa axta Dios apkelyementamoma apnaqtósso yaqwayam ko'o hélmések.
10 “Ewanméssek axta ko'o sekwet'a yát'ay apkennawók apchápxegáncha'a apkelwána, élpéwayam apyempehek axta m'a tén han apkelpeysameykha, cham'a ekhem apkeláneykxal'a chá'a apkelwán'ák ma'a kélnaqtósso. 11 Ewóneyha axta ko'o Dios apchásenneykha sekwanmagko, axta ektáhak ko'o seyátegmowágko s'e: ‘Keso sekha s'e.’ 12 Aptáhak axta Dios apchásenneykha seyáneya s'e: Elano sa', étak sa' apyókxoho apkelennay'a apkelápxegeykha apkelwán'ák élpéwayam nak aptáxama, tén han ma'a apkelpeysameykha, hakte ekweteyak ko'o ekyókxoho m'a apteméssessamakxa nak Labán. 13 Ko'o Dios sekxekmowásamáxkoho axta exchep ma'a Betel, apteméssessamakxa axta exchep ekpagkanamaxche m'a meteymog, segkéssamakxa axta han appeywa ekmámnaqsoho. ¡Yempekxa néten! Etyep se'e yókxexma nak, emyekxa makham ma'a apchókxa apteyeykemxa axta.”
14 Keñe axta Raquel tén han Lía ektáha élátegmowágko s'e:
—Méko eyke negko'o kaxwók aqsok yaqwayam ólxewekxak ma'a egyáp apxagkok nak, cham'a apketsapa sa'. 15 Máxa mók nekha néleñama aqsa enteméssessók, ẽlchexakhamchek han ekha ekyánmaga, keñe apmeykencha'a m'a segyánmaga axta yaqwayam hẽlmok xép. 16 Negko'o egagkok ma'a ekyókxoho aqsok tén han egketchek, apkelyementameykekxa axta Dios ma'a egyáp nak negko'o. Elána' sa' ekyókxoho m'a aptáhakxa enxoho apcháneya m'a Dios.
Jacob apteyapma Padán-aram
17-18 Apkelnaqtamáha axta Jacob peya emyekxak makham ma'a Canaán, aphakxa axta m'a apyáp Isaac, apkelchenátchessek axta yányátnáxeg ma'a apketchek, tén han apnaqteyegka'a, apkelsókek axta ekyókxoho aqsok apagkok ekyetnakxa nak, apxegkek axta náxop appakhégko m'a aqsok apnaqtósso, apkelxawe axta eñama ekyánmaga aptamheykha m'a Padán-aram. 19 Kelyentamáxkok axta han Raquel élmenyexchesa aqsok apcháyókxa yáp Labán apmahágko mók nekha apkelyeseságko nepkések apnaqtósso. 20 Cháxa ektémakxa axta Jacob apyexamakpoho apxegánegkessama m'a Labán, énxet arameo, meyke apkeltennasso. 21 Apxeganakmek axta yetlo ekyókxoho aqsok apagkok ekyetnakxa nak, yohók axta apyeykhákxo m'a wátsam Éufrates, apxegkek axta apmahágko m'a élámhakxa nak meteymog Galaad.
Labán apchamhéyak Jacob
22 Ántánxo ekhem axta han entáhak apleg'a Labán apxeganakmo m'a Jacob. 23 Apkemhágkek axta yetlo apkelxegexma'a m'a apnámakkok nak. Siete ekhem axta entáhak aptahanyeykxo m'a élámhakxa nak meteymog Galaad. 24 Wanméssek axta han Labán apya'awa Dios xa axta'a nak, aptáha apcháneya s'e: “Ná epaqhetches aqsa ekmaso Jacob.”
25 Aptahanyekxeyk axta Labán Jacob ma'a élámhakxa nak meteymog Galaad, appakxenweykenxa axta m'a Jacob. Cha'a appakxenwánxa axta han Labán ma'a yetlo apnámakkok, 26 aptáhak axta Labán apcháneya Jacob se'e:
—¿Yaqsa ektáha aptáha nak xa ektáha nak? ¿Yaqsa ektáha sélyexancháseyncha'a nak? Máxa neyseksa kempakhakma élmomaxche aptemessásak apnaqlókmo m'a étchek nak ko'o. 27 ¿Yaqsa ektáha sélyexancháseyncha'a, tén han sexyánegkesa nak meyke séltennasso? Kaxtemék axta séltennasso, apeykásekxohok axta yetlo ekpayheykekxoho ewáxok, tén han yetlo kélpáwasso m'a kéltekpaga nak, tén han arpa. 28 Megyahayók alpetsesekxohok ma'a étchek, tén han étawán'ák. ¡Máxa ekyeyháxma aptemék! 29 Ewanchek xeykhe ko'o atnéssessamhok exma ekmaso kélyókxoho kéxegke, apyáp Dios apagkok xeyke epaqhetchásak ko'o axta'a exchek, aptáha seyáneya s'e: ‘Ná epaqhetches aqsa ekmaso Jacob.’ 30 Appekheykha axta exchep emyekxak ma'a apyáp apxagkok, la'a apkexyeykmo nak, ¿yaqsa eyke ektéma sélmenyexchessama nak aqsok seyáyókxa'?
31 Aptáhak axta Jacob apchátegmowágko Labán se'e:
—Eyáyak axta eyke ko'o. Xeyenmeyk axta ewáxok énnaqtések apyempehek hélyementemekxak ma'a apketchek. 32 Yetneyk sa' agkok enxama negko'o élmá xa aqsok apcháyókxa nak xép, ¡tásek kamátog! Ennámakkok sa' etnehek apweteykegkoho: héltennés sa' ekyetna enxoho aqsok apagkok xép ko'o, keñe sa' esakxa'.
Axta eyke ey'ásegkok Jacob élmenyexma Raquel ma'a aqsok kéláyókxa nak.
33 Aptaxneyk axta Labán ma'a Jacob appakxanma, tén axta apmeyákxo han ma'a Lía axta ekpakxanma, keñe axta aptaxnegwákxo han ma'a ánet élásenneykha axta ekpakxanma, axta eyke elwetákxak ma'a aqsok apcháyókxa nak. Xama axta aptepa m'a ekpakxanma nak Lía, aptaxnegwákxeyk axta m'a Raquel axta ekpakxanma, 34 kelmákxeyk axta Raquel ma'a aqsok kéláyókxa nak, kelnegkónchessek axta kóneg yányátnáxeg kéltahanchesso, heyk axta m'a néten. Apkellexcháha axta apkelchetama Labán ma'a ekyókxoho kañe' nak Raquel ekpakxanma, axta eyke elwetákxa'. 35 Keñe axta Raquel ektáha s'e:
—Táta, ná elaw aqsa magwampákxo enxoho néten apmonye', ekyenyawákxeyk ko'o sekto sakhem.
Apkelchetamchek axta eykhe Labán ma'a aqsok apcháyókxa, axta eyke elwetákxa', 36 tén axta aplawa Jacob, aptáhak axta apcháneya Labán se'e:
—¿Yaqsa aqsok magwaqhawo ko'o sélana? ¿Yaqsa may'assáxma sélana sémheykmo nak? 37 Apkellexcháha ekyókxoho aqsok ahagkok, ¿yaqsa aqsok apwet'a éleñama m'a apxagkok nak? ¡Enegkenwata sa' se'e nápaqta'awo nak apnámakkok, tén han ma'a énámakkok nak ko'o, yaqwayam sa' elxének yaqsa ekpayhawo ektáhakxa s'e egqánet nak, ko'o tén han xép! 38 Veinte apyeyam axta ko'o sektemessáseykha exchep, axta yetsapmak apwáxok apketkok xama enxoho m'a nepkések aptósso, tén han yát'ay; axta atókassók han xama enxoho nepkések apkennawók aptósso nak; 39 axta aseykentegkessók han chá'a xama enxoho aptósso aqsok nawhak eklo eyaqhe, ayaqmagkásekxak axta aqsa chá'a pók ma'a apketsapma nak; kelmenyexáxcheyk axta agkok chá'a apnaqtósso ekhem tén han axta'a, yának axta chá'a exchep ayaqmagkásekxak mók. 40 Wahaxchek axta chá'a ko'o ekmexanma; keñe axta'a wahaxchek apmopsamáge, ¡mowanchek axta chá'a amáwhok atyenek! 41 Veinte apyeyam axta sekha ko'o apxagkok, keso setnamakxa axta ko'o s'e: ektamheykha axta ko'o catorce apyeyam yaqwayam almok ma'a ánet apketchek; keñe axta seis apyeyam sektamheykha yaqwayam almok ma'a aqsok apnaqtósso nak; apxeyenmeyk axta chá'a eyánmagkasek, keñe meyánmagkasek chá'a. 42 Kaxtemék axta metne sekxegexma ko'o m'a Dios apagkok nak Abraham, cham'a Dios apkelpeykessamo nak chá'a táta Isaac, naqsók axta heyáphaksek meyke segkésso xama aqsok. Apweteyak eyke Dios ma'a seklegeykegkoho, tén han ektémakxa ekteyapma sektamheykha, nénxa eltennásak xeyk agkok xép eyesagko aptémakxa m'a axta'a exchek.
Jacob tén han Labán aphéssamo mók apkelpaqhetchásamákpoho
43 Aptáhak axta Labán apchátegmowágko Jacob se'e:
—Étchek ko'o s'e kelán'ák nak; étawán'ák han se'e wokma'ák apketkók nak; seknaqtósso han ma'a nepkések nak. ¡Ekyókxoho aqsok apwet'a nak xép se'e, ahagkok ko'o! ¡Mowanchek ko'o alyementemekxak kaxwók xép ma'a étchek nak, tén han étawán'ák élwete nak! 44 Émpoho; anlának sa' ekhémo mók nélpaqhetchásamáxkoho, xép tén han ko'o, yaqwayam sa' katnehek ekxénweykekxoho chá'a egwáxok negko'o s'e egqánet nak ekyetna nélpaqhetchásamáxkoho.
45 Apmeyk axta Jacob xama meteymog, apkenegkáseyha axta ektémól'a meteymog kélchenegkessól'a, 46 aptáhak axta apkeláneya apnámakkok se'e:
—¡Kólánchesekxa meteymog!
Apyókxoho axta apcháncháseykxak meteymog, yaqwayam ethanchásekxak mók ekhéyak, axta aptókagkok han aptéyak ma'a nekha axta aptahanchásekxexa mók meteymog. 47 Appeywa apagko' axta han aptemessásak ekwesey Labán xa yókxexma nak ektéma nak se'e: “Jegar Sahadutá” keñe axta Jacob apteméssesa ekwesey “Galaad” appeywa apagko' axta han ma'a. 48 Keñe axta Labán aptáha s'e:
—Keso meteymog kéltahanchásekxo nak mók sakhem, ektáha ekxénweykekxoho chá'a egwáxok, keso egqánet nak.
—Axta keñamak kélteméssessama ekwesey Galaad xa yókxexma nak, 49 Mispá axta han kélteméssessók mók ekwesey, hakte axta aptáhak Labán se'e:
—Wesse' egegkok sa' henlanha s'e egqánet nak, cham'a magweteykekxo enxoho egmók, 50 Apnaqtawásegkók sa' agkok xép étchek, essenhan apkelmákxo enxoho makham mók kelán'ák, méko sa' eykhe katnehek segweteykegkoho negyeseksa negko'o, Dios sa' eyke etnehek apweteykegkoho.
51 Aptáhak axta makham Labán apcháneya Jacob se'e:
—Keso meteymog kéláncháseykekxa s'e, tén han meteymog kélchenegkesso sénegkesso exchek ko'o negyeseksa s'e egqánet nak, 52 sa' katnehek sẽltennasso chá'a negko'o yaqwayam enxoho magyeykhék chá'a, yaqwayam annaqtawássesha apheykha m'a egnámakkok. 53 Dios apagkok nak ma'a apyáta' Abraham tén han áta' nak ko'o Nahor, sa' etnehek segyekpelchémo negyeseksa negko'o.
—Tén axta Jacob apmésa appeywa m'a Dios, apkelpeykessamo axta chá'a m'a apyáp Isaac. 54 Yetlókok axta han apchaqhe aptósso Jacob ma'a néten egkexe nak, apkeláneyáha axta apnámakkok etáswak ápetek. Aptókagkek axta m'a apyókxoho nak, apnaqtenchek axta han axta'a m'a néten egkexe nak.
55 Keñe axta axto'ók apxatakha'a Labán, apkelpetsesagkokxeyk axta m'a aptawán'ák nak, tén han apketchek; apkelmaxnéssessek axta apkeltamho epasmok Dios, tén axta aptaqháwo makham apchókxa.