Moab rehe oje'éva
1 Tupã Israel Jára ipu'akapáva he'ika Moab rehe:

“Aichejáranga táva Nebo!
Mba'eichaite pevépa reñehundi!
Quiriataim ho'a ha oñemotĩndy!
Hóga oñeñangareko mbaretéva
ojeity yvýre!
2 Moab reko mimbipa opáma.
Hesbónpe, hese ija'e'ỹva
iñakãme ombojy mba'épa ojapóta
Moab oikove'ỹ haguã tetã ramo.
Nde avei, Madmén, reñehundíta,
ha pe ñorãirõ ne ra'ãnga mantéta.
3 Horonaímgui osẽ sapukái:
‘Jero'a ha ñehundi guasu!’

4 Moábgui oiko tapere.
Sapukái rasy oguahẽ Sóar peve.
5 Hesay hováre oho hikuái
umi ojupíva yvy yvate Luhit gotyo.
Sapukái rasy ivaíva renondépe,
umi oguejýva Horonaímgui.
6 Pekañýke! Toiko oikóva!
Toiko pende hegui
javorái yvy ojeiko'ỹháme!

7 Moab, nde rejerovia vaekue nde pokatu
ha ne mba'etáre,
ha nde avei re'áta.
Ne tupã Quemós
ojereraháta tetã mombyrýpe,
ipa'i ha ikarai poguasu kuéra reheve.
8 Ñehundi oguahẽta opa táva kuérape,
peteĩnte jepe nokañy mo'ãi.
9 Ñu ha yvy perõgui oikóta tapere
ha ndopyta mo'ãi avave'ỹre.”

10 (Tojeharu upe ojapo'ỹva ipy'aite guive upe tembiapo Ñandejára he'íva chupe! Tojeharu upe oikese'ỹva jeporojuka guasúpe).
11 Moab oiko mante vaekue py'a guapýpe, ndojererahái vaekue araka'eve tetã mombyrýpe. Ojogua kaguy oñemboguapy aréva, noñembohasáiva peteĩ hyrúgui ambuépe, ha upévare he'ẽ ha hyakuã porã mante.
12 Ñandejára katu he'i: “Amondóta chupe kuéra ohekuavótava ikaguy ambue hyrúpe ha ojokátava hyru nandi. 13 Upérõ Moab ndojerovia mo'ãvéima itupã Quemós rehe, Israel ndojeroviavéi haguéicha Betel rehe ojeroviate hague.

14 Anítei he'i Moab:
‘Ore py'a guasu,
ha ñorãirõme ore pokatu.’
15 Oguahẽma Moab
ha itáva kuéra rundiharã.
Imitã rusu kuéra
ipy'a guasuvéva omanóta.
Upéicha he'i Mburuvicha guasu
hérava Opa mba'e Jára ipu'akapáva.
16 Moab ñehundi guasu hi'aguĩma,
chupe oguahẽ mbotáma pe ivaíva.
17 Peẽ Moab jereregua,
ha opa peẽ pehendúva chuguigua,
pejahe'o hese ha peje:
‘Pema'ẽmi mba'eichaitépa
oñehundi hetã,
imbaretete ha omimbipa vaekue!’

18 Eguejy nde guapyha jeguágui,
táva Dibón,
ha eguapy yvy perõme.
Péinako Moab rundiharã ou ndéve hína
ha oitýta yvýre nde róga mbarete kuéra.
19 Táva Aroer,
eñembo'y tape ykére ha ema'ẽ.
Umi oikovévape gueteri eporandu
mba'épa pe ojehu vaekue.
20 Moab oñemotĩndy ha okyhyje eterei.
Pejahe'o hese!
Ysyry Arnónpe toñemoherakuã
Moab oñehundi hague!”

21 Oguahẽ ñenupã oje'e vaekue yvy perõ megua táva kuérape: Holón, Jahas, Mefáat, 22 Dibón, Nebo, Bet-Diblataim, 23 Quiriataim, Bet-Gamul, Bet-Meón, 24 Queriot, Bosrá ha opa Moab pegua táva, aguĩ ha mombyrygua.

25 Ñandejára he'i:
“Moab pokatu ojejoka,
ipyapy mbarete oñemopẽ.”

26 Pemonga'u Moábpe,
opu'ã haguére Ñandejárare.
Upérõ Moab ojapajeréita iguẽ'ẽnguépe
ha opavave hese oñembohorýta.
27 Moab, na ndéi piko
upe reñembohory vaekue Israel rehe
ha reapo'iete vaekue chupe,
ha'e ramo guáicha mondaha?
28 Pesẽke pende távagui Moabgua,
tapeho pekañy ita kuápe pykasúicha,
yvyty rembe'y pypukúpe ojaitypóva.
29 Jaikuaa porã
mba'eichaitépa Moab ojejapo,
oñembotuicha, itĩ atã, oporoapo'i.
30 Ñandejára avei oikuaa hi'otĩ'ỹ,
iñe'ẽ rei ha iporoja'o rei.

31 Upévare che rasẽ ha ajahe'óta
opa Moab guáre
ha kuimba'e kuéra Quir-Heres guáre.
32 Che rasẽta nde rehe, Sibmá parralty,
hetave ojejahe'o haguégui Jazer rehe.
Ko'ágã niko
nde parral ñemono'õ oñehundi.
33 Noñehendu véima vy'águi sapukái
Moab yvotytýpe.
Pe kaguy opáma iñongatuhápe.
Ndaipóri véima parral'áre opyrũva,
opáma vy'águi purahéi.
34 Hesbongua osapukái rasy,
isapukái oñehendu Elalé ha Jaháspe,
ha Sóar guive, Horonaim
ha Eglat-Selisiya peve,
Hypa haguére Nimrim pegua ykua yvu.

35 Ñandejára he'i:
“Ahundíta Moab guápe,
ojupíva yvy yvatépe, itupao gua'úpe,
oikuave'ẽ haguã mymbajuka*f**
ha insiénso itupã nguérape.”

36 Upévare che py'a ipyahẽ Moab
ha kuimba'e kuéra Quir-Heresgua rehe
mimby jahe'o púpe,
imba'eta ombyaty vaekue niko oñehundi.
37 Umíva oñemyakã perõ
ha oñehendyva'o joa,
ipópe ojekutupa
ha ao vosakuépe oñemonde.

38 “Opa Moab pegua óga pepo ári
ha opa ihasaha rupi
jahe'ónte oñehendu,
kambuchi jeka kuéicha
amyangu'i haguére Moab.
Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.”
39 Pejahe'o Moab rehe!
Mba'eichaite pevépa oñemondýi!
Notĩri etéma oguevi haguã ñorãirõme!
Opa ijereregua ohechávo chupe ipirĩmba
ha oñemohembe jeguaru chugui.

40 Ñandejára he'i:
“Moab rehe ija'e'ỹva ojeity hi'ári
ipepo jepysópe taguatóicha.
41 Táva ha óga mbarete kuéra
ho'áta hese ija'e'ỹva poguýpe.
Umiha árape Moab ñorãirõhára
oryrýita kuña imemby pota vaicha.
42 Moab ndaha'e mo'ã véima tetã,
opu'ã haguére che rehe, opa mba'e Jára.
43 Upévare che, opa mba'e Jára, ha'e:
Moabgua oikóta
ha'e ramo guáicha tymba oñemuñáva,
ha ho'a potáva yvy kuápe térã ñuhãme.
44 Pe okañýva tymba jukahágui
ho'áta yvy kuápe,
pe osẽva yvy kuágui
ho'áta ñuhãme,
che arútagui Moab rehe
iñenupã ára.”
Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.

45 “Oĩ okañývo ikangypáva
Hesbónpe ohekáva oñemo'ã.
Hesbón katu,
mburuvicha Sihón táva guasu,
okaipa hína ha pe tata ojererova
ha ohapypa Moab yvyty kuéra
ha umi opu'ãháre oikóva yvy yvate.
46 Cháke, Moab!
Quemós retã, oikopáma nde hegui!
Nde ra'y ha nde rajy kuéra
ojereraha ipokuapy!
47 Ipahápe katu
amoambue jeýta Moab rekove.
Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.”

Kóva hína upe Moab rehe he'ikáva Ñandejára.
Moab ekxénamaxche yaqwánxa katnehek
1 Wesse' ekha apyennaqte appeywa, Dios apagkok nak Israel, apxeyenma m'a Moab:

“¡Kélyósekak eyke ekhel'a
kélheykha nak Nebo
kélmasséssekmek kélókxa!
¡Apmákpek Quiriataim,
mékoho kéltemessáseykxa'!
¡Kélyaqnegkessessek náxop ma'a
tegma apyennaqte kélagkok!
2 Massegwokmek
apcheymákpoho m'a Moab.
Tegma apwányam Hesbón
payhok apkeláneykxexa
aptamhágkaxa apkelenmexma,
apkelxéna emasséssók Moab.
Madmén,
kólmasséssók sa' xép xa,
megkamassegwomek sa' chá'a
apwete kempakhakma.
3 Legáxcheyk élpayheykha
kélatña'ák ma'a Horonaim,
táhak se'e:
kélpalchesakmek ekyókxoho aqsok
kélmasséssekmek ekyókxoho.

4 “Nápakha'a apketkók
aptamhákxak ma'a Moab;
wokmók eklegamaxkoho
élpayheykha kélatña'ák
kéllegeykegkoho ekmáske m'a Sóar.
5 Yetlo apkellekxagweykha
apkelxegak ma'a
apkelmeyeykekxa nak
ámay ekmeyeykekxa néten xóp
ekmahéyak ma'a Luhit;
kelpayheyha apatña'ák apkelwet'a
aqsok ekmaso m'a
apkelmeyeykenta nak
apkelweyweykenta m'a ámay
ekmahéyak nak Horonaim.
6 ¡Kólxegánem!
¡Kólwagkasaxche teyp
kélewagko enxoho!
¡Kólenyahák ektémól'a
yámelyeheykok nawha'ák!

7 “Moab,
apcháyók axta chá'a exchep
ektémakxa ekha apyennaqte,
tén han ekxákma aqsok apagkok,
emakpok sa' eyke exchep xa.
Kólya'aksek sa' megkatnahakxa
apchókxa m'a Quemós
apcháyókxa nak xép,
yetlo m'a apkelmaxnéssesso nak chá'a
énxet'ák apagkok,
tén han ma'a énxet'ák ekha nak kéláyo.
8 Kasawhekxohok sa' kélmassésseyam ma'a
apyókxoho tegma apkelyawe nak,
megyeymakpehek sa' xama enxoho;
ekmaso sa' katnekxak ma'a
ekyapwátegweykenxa nak xóp,
tén han ma'a ekpayhegweykenxa nak xapop.
Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.
9 Kólpekkenches xama
meteymog kéltáxésso ekxeyenma
ekmassegweykemxa m'a Moab,
hakte peyk kólmasséssók;
nápakha'a apketkók sa'
etnekxak ma'a tegma apkelyawe nak,
meyke xama énxet apheykekxa m'a.”

10 (¡Aptaqnómap sa' etnehek énxet melane nak aptamheykha apmésso m'a Wesse' egegkok! ¡Aptaqnómap sa' etnehek énxet memáheyo nak yaqhek pók neyseksa kempakhakma!)
11 Apkelweteyak chá'a meyke ektáhakxa apheykha m'a énxet'ák Moab, megkólnaqleykekxak makham megkatnahakxa apkelókxa xama enxoho. Aphémók ma'a vino kélpekkenmal'a aqsa meyke kéltaqheyáseykha, megkólyetmeykekxal'a m'a mók kélyeta nak, cháxa keñamak megkamassama nak chá'a ekmátsa, tén han ekpaqneyam.
12 Akke aptáhak Wesse' egegkok se'e: “Kammok sa' ekhem yaqwánxa aláphaksek ko'o énxet'ák elyetmekxak mók axanák xa vino nak, keñe sa' elpáxqátekxak ma'a meyke kélyeta nak vino. 13 Keñe sa' Moab katnehek eyaqhémo apcháyo m'a aqsok kéláyókxa Quemós, ektéma axta Israel eyaqhémo apcháyo m'a Betel, cham'a apchásenneykekxo axta chá'a.

14 “Énxet'ák Moab,
nágkólteme aqsa kólpaqmétek se'e:
‘Kalyeyha'ak negko'o egwáxok,
kempakhakma yapmeyk
apkelyennaqte negko'o.’
15 Kólmasséssók sa' ma'a Moab,
yetlo tegma apkelyawe apagkok;
etekyók sa' ma'a
wokma'ák apagkok apkelyennaqte nak.
Apxénchek Wesse' Apwányam xa,
apwesey nak Wesse' ekha apyennaqte.
16 Chágketwa'ak yaqwánxa
kóltawasha m'a Moab,
ketók ekweykxa m'a
yaqwayam kólmasséssók.
17 Kóllekxagwaha kóllanok Moab
kélheykha nak neyáwa',
tén han kélyókxoho
kélya'áseykegkoho nak
ekpayheykekxa apwesey
ekyókxoho yókxexma,
kólteme kólxének se'e:
‘¡Kóllano ektáhakxa
kélmasséssekmo m'a
aptémakxa axta chá'a
wesse' apwányam,
massegwokmek apteme
ekha apyennaqte,
tén han apcheymákpoho!’

18 “Kéxegke kélheykha nak
tegma apwányam Dibón,
kólántép néten kéltaháno
éltaqmalma kélhamakxa nak,
kólhakha náxop ekyamakakxa nak xóp,
hakte apkelxegakmek
apya'awa kéxegke m'a
apkelnapma axta énxet'ák Moab,
emassesséssók sa' ma'a
tegma apyennaqte kélagkok nak.
19 Énxet'ák kélheykha nak
tegma apwányam Aroer,
kólchaqnágwom nekha ámay,
kóllano;
kólmaxneyha m'a
énxet'ák meletsapa nak makham,
yaqsa ektáha.
20 Mékoho kéltemessásekxak ma'a Moab,
asagkók agko' axta ektáhakxa.
¡Kóllekxagwaha kóllanok ma'a!
¡Kóllegés kélmasséssekmo
Moab ma'a neyáwa nak
wátsam Arnón!”

21 Wa'ak kéllegassáseykegkoho ekxénamaxchexa axta kólteméssesek ma'a tegma apkelyawe apheykegko nak ekpayhegweykenxa xapop: cham'a Holón, Jahas, Mefáat, 22 Dibón, Nebo, Bet-diblataim, 23 Quiriataim, Bet-gamul, Bet-meón, 24 Queriot, Bosrá, tén han ma'a apyókxoho tegma apkelyawe nak Moab, keto nak, tén han ma'a makhawo nak.

25 Aptáhak Wesse' egegkok se'e:
“Kélmasséssekmek
apkelyennaqte énxet'ák Moab,
massegwokmek ekha
apkelmopwancha'a.”

26 Kólnáhakkas anmen
énxet'ák Moab,
hakte apkenmexeykekxeyk
Wesse' egegkok.
Keñe sa' eltexneykpekxak
apkelyekxo m'a énxet'ák Moab,
apyókxoho énxet'ák sa' elesmaksek ma'a.
27 Énxet'ák Moab,
¿Ya axta kéxegke
kólesméssók chá'a m'a énxet'ák Israel?
¿Ya axta kólxéneykha chá'a
yetlo kélwanyeykha?
¿Ya axta kólteméssessók ma'a
aptémól'a apkelmenyexma?
28 Énxet'ák Moab,
Kólántép tegma apkelyawe
kélagkok;
kólmohok kólhamok ma'a
élaqneykegkaxa nak meteymog,
aptémól'a wáx'ay,
apkelánegwayam la'a
apxanák ma'a naw'ék nak.
29 Negya'ásegkók negko'o
ektémakxa apkeleymákpoho
ekyawe m'a énxet'ák Moab:
éleymáxkoho apkelwáxok,
apkene etnahágkok néten,
tén han wánxa kéláyo.
30 Apya'ásegkók han
Wesse' egegkok
ektémakxa megkalyexnegwayam
apkelpeywa,
apkelpaqméteykha naqsa,
tén han meláneykegkoho apkelpeywa.

31 Cháxa keñamak peya sa'
ko'o awónek,
kaqhek ewáxok alanok
apyókxoho m'a énxet'ák Moab,
tén han ma'a énxet'ák Quir-heres.
32 Alenxaqmaha sa' ko'o
alanok kéxegke énxet'ák Sibmá,
kélhémo nak anmen yámet kélcheneykekxa',
megkaxók sa' ma'a ekwánxa axta
éllekxagwomáxche kéllányo m'a Jazer.
Cham'a anmen yámet élweykmohol'a
kepmenák ma'a neyp nak wátsam ekwányam,
élweykmoho nak ma'a Jazer.
Kélmasséssekmek eyke m'a
eknakxamáxche nak
ekyexna anmen yámet.
33 Massék eklegáxko
kélátseykha m'a
namyep ektaqmalma
nak xapop ma'a Moab.
Méko entáhak vino m'a
kélyátamakxa nak chá'a.
Méko kaxwók énxet apkelyaqhapma
anmen yámet ekyexna,
massék élmeneykmásexko m'a
negmeneykmasso
ekpayheykekxa nak egwáxok.
34 Apkelwehéseyha apkellegágkoho
ekmáske m'a énxet'ák Hesbón,
wokmók eklegamaxkoho
apkelwehéseykha m'a
Elalé, tén han Jahas,
wokmók nahan eklegamaxkoho ma'a Sóar
ekweykekxoho m'a Horonaim,
tén han ma'a Eglat-selisiya,
hakte wokmók nahan ekteyapmakxa
yegmen Nimrim élyamaka.

35 Aptáhak Wesse' egegkok se'e:
“Amasséssók sa' ko'o énxet'ák Moab
apkelchenátweykekxa nak
chá'a néten egkexe,
kélpeykessamókxa nak
chá'a aqsok kéláyókxa,
yaqwayam elmések aqsok
apnaqtósso apkelnapma m'a
aqsok apkeláyókxa nak
tén han elmések ma'a
aqsok ánek ekmátsa nak
ekpaqneyam éten agkok.”

36 Cháxa keñamak
élekxagweyncha'a nak ewáxok,
sélano m'a énxet'ák Moab
tén han ma'a énxet'ák Quir-heres
yetlo sekpáwasso yámámok
kélpáwássessamól'a kólátawanyek énxet,
hakte massegwokmek ma'a
aqsok ekxámokma axta
apcháncheseykekxa énxet'ák.
37 Apkelmópésawók apagko'
apkelyese énxet'ák,
apkelyéseságkek han áwa' apatña'ák,
apyókxoho nahan
apkelpexyekháseyha apmék,
tén han apkelántaxneykxo m'a
apáwa sẽlwáxaqxo nak.

38 “Kéllekxagweykha aqsa chá'a
legáxcheyk ma'a ekyókxoho
néten tegma nak ma'a Moab,
tén han ma'a ámay nak,
hakte nápakha'a apketkók ko'o
ektemessásekxak ma'a Moab,
aptémól'a yátegwáxwa
megkólmámenyéhol'a kólmaha.
Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.”

39 ¡Kóllekxagwaha kóllanok ma'a Moab!
¡Eyesagchawo agko' nak ektáhakxa!
¡Massék senlanawo apmegqakto!
Aqsok ekmaso agko' aptamhákxa'
tén han aptaqnagko elanok
ma'a apyókxoho
apheykha nak nepyáwa.

40 Aptáhak Wesse' egegkok se'e:
“Apketámegkek apkenmexma Moab,
ektémól'a náta ekyawe
élpeykessól'a axempenák
kaktamagkok ekyógkexma.
41 Emok sa' apkelenmexma m'a
tegma apkelyawe nak,
tén han ma'a tegma apkelyennaqte nak.
Elpexyennók sa'
kempakhakma yapmeyk
Moab xa ekhem nak,
máxa sa' etnahagkok ma'a
kelán'a ekmáheyól'a
katnehek naqláwa.
42 Kamaskok sa' ekteme
apchókxa m'a Moab,
hakte énmexeykekxeyk ko'o
sektáha nak Wesse'.
43 Cháxa keñamak
sektáha nak ko'o sekpeywa,
ko'o sektáha nak Wesse':
Máxa aqsok nawha'ák sa'
etnahagkok ma'a énxet'ák Moab,
apmenxeneykhal'a
apkelnempaqwayam,
essenhan ma'a ketók
ekpalleykemxal'a máxek,
tén han élmomakxa kelhanma.
44 Máxek sa' etyamok chá'a m'a
apyexánegkesso nak chá'a
apkelnempaqwáméyak,
keñe sa' ma'a
apteyapma nak chá'a kañe' máxek
kamok kelhanma,
hakte wahak sa' ko'o
apkellegeykegkoho m'a énxet'ák Moab.
Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.

45 “Nápakha chá'a apkelxeganakmok
meyke apkelyennaqte
aptegyágko apkelyexánegweykekxexa
m'a Hesbón,
apmetchek eyke m'a Hesbón,
wesse' apwányam Sihón nak
tegma apwányam apagkok,
payhekxeyk ma'a táxa,
kelwatneyk ma'a egkexe nak Moab,
cham'a apheykegkaxa nak énxet'ák
ekmátsa nak chá'a elnapakpok.
46 ¡Xép laye, Moab!
¡Kélmasséssekmek kéxegke
Quemós énxet'ák apagkok!
¡Kélnaqlákxeyk apketchek apkelennay'a
tén han kelwán'ák ma'a
megkatnahakxa apkelókxa!
47 Atnessásekxak sa' eyke ko'o
makham apheykha énxet'ák Moab
ma'a ektémakxa axta apheykha;
ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.”

Cháxa apxeyenmakxa axta etnéssesek Wesse' egegkok ma'a Moab.