Pablo oho Jerusalénpe
1 Rohejávo pehẽngue kuéra Jesús reroviahápe, rojupi várkope ha roho ropia'ỹre Cos peve ha upe ára ambuépe Ródaspe ha upégui Pátarape. 2 Pátarape rojuhu peteĩ várko ohóva Feníciape ha upévape rojupi. 3 Rohasávo rohecha Chipre, ha rohejávo ore asu gotyo, roho Siria peve. Ha pe várko oheja vaerãgui mba'e pohýi Tírope, roike upépe. 4 Rojuhu umi Jesús reroviahápe ha ropyta hendive kuéra 7 ára. Ha'e kuéra, omomarandu rupi Espíritu, he'i Páblope ndohói vaerãha Jerusalénpe. 5 Ohasa rire umi 7 ára katu rosẽ. Opavave, hembireko ha imitã nguéra reheve ore moirũ táva roka peve ha upépe y rembe'ýpe roñesũ ha roñembo'e. 6 Upéi roñomomaitei paha ha rojupi várkope ha ha'e kuéra ojevy hógape. 7 Romohu'ã ore jeho várkope, Tiro guive Tolemaida peve. Upépe roñomomaitei pehẽngue kuéra Jesús reoriahápe ha ropyta upépe peteĩ ára. 8 Upe ára ambuépe rosẽ ha roguahẽ Cesaréape ha roho Felipe, marandu porã myerakuãha rógape, oipytyvõva apóstol kuérape, ha ropyta hendive. 9 Felipe itajýra 7, omenda'ỹva ha maranduhárava.*f** 10 Ojapóma heta ára roimeha upépe ha oguahẽ Judéagui peteĩ maranduhára hérava Agabo. 11 Oguahẽvo ore rendápe ipojái Pablo ku'a jokuaháre, ojepokua ha ojepykua pype, ha he'i:
—Espíritu Santo he'ika, Jerusalénpe umi Israelguáva ojokuataha péicha ko ku'a jokuaha járape, ha omoĩtaha mombyryguáva poguýpe.
12 Rohendúvo kóva, ore ha umi Cesareagua rojerure Páblope ani haguã oho Jerusalénpe. 13 Pablo katu he'i:
—Mba'ére piko pene rasẽ ha pe che mbopy'a mbyasy? Che aime, ndaha'éi ajepokua ha ajepykua haguãicha añónte, amano haguãicha uvei katu Jerusalénpe Ñandejára Jesús rayhupápe.
14 Ndaikatúima ramo romovã, roheja chupe, ro'évo:
—Tojejapo Ñandejára rembipota.
15 Upe rire, roñembosako'i ha roho Jerusalénpe. 16 Ore moirũ Jesús reroviaha Cesarea guáva. Umíva ore reraha peteĩ Chipregua Mnasón hérava rógape. Upéva, peteĩ are guivéma Jesús reroviaha ha ore rereko hógape.
Pablo oho ohechávo Santiágope
17 Roguahẽvo Jerusalénpe pehẽngue kuéra Jesús reroviaha ovy'a eterei. 18 Upe ára ambuépe Pablo oho ore ndive Santiago rendápe ha upépe oĩ avei opa Jesús iglésia myakãhára.*f** 19 Pablo omomaitei chupe kuéra ha upéi omombe'u opa mba'e Tupã ojapo vaekue ha'e rupi umi Israelgua'ỹva apytépe. 20 Ohendúvo, omomba'e guasu hikuái Tupãme, ha he'i Páblope:
—Néi, ore pehẽngue, rehecháma umi Israelguáva apytépe oĩha heta eterei Jesús reroviaha ha opavave he'i jey-jey tekotevẽha ojejapo Moisés rembiapoukapy. 21 Ha oje'e chupe kuéra nde ereha, opa Israelgua tetã ambuépe oikóvape, Moisés rembiapoukapýgui ojeheja vaerãha, ha ere nombyapi'o vaerãiha imitã nguérape ha opoi vaerãha umi ñande jaipokuaávagui. 22 Mba'épa oĩ kóvagui? Katuete niko ojekuaáta reju hague. 23 Iporãve rejapo péicha: Oĩ ore apytépe irundy kuimba'e ojapo vaerã iñe'ẽ ome'ẽ vaekue Tupãme. 24 Eraha ne ndive, eñemopotĩ*f** hendive kuéra ehepyme'ẽ hese kuéra, ha'e kuéra oñeñapĩka haguã. Péicha opavave ohecháta na añeteiha pe oje'éva nde rehe, rejapoha uvei pe tembiapoukapy. 25 Umi Israelgua'ỹva oguerovia vaekuépe rohaíma kuatiañe'ẽ romombe'uhápe upe ja'e vaekue: Ndo'úi vaerã so'o oñekuave'ẽ vaekue tupã gua'u kuérape, térã so'o huguy reheve, térã tymba ojahogáva ro'okue ha ojejoko vaerã menda hekopegua'ỹvagui.
Páblope ojepokua Tupaópe
26 Upérõ Pablo ogueraha umi irundy kuimba'épe, ha upe ára ambuépe oñemopotĩ hendive kuéra. Upéi oike Tupaópe oikuaa haguã araka'épa opáta umi ára ojejapo haguã pe ñe'ẽ me'ẽ, he'ise, araka'épa peteĩ-teĩ ha'e kuérava ogueru vaerã ikuave'ẽmby. 27 Omoguahẽtama ramo hu'ãme umi 7 ára, oĩ Israelgua Asiaguáva ohecháva hikuái Páblope Tupaópe ha omopu'ã hese opavavépe. Ondyry hikuái Páblore, 28 osapukáivo: Israelguáva kuéra, ore pytyvõke! Ko kuimba'e hína upe oikóva opa rupi oñe'ẽ vai ñane retãre, Moisés rembiapoukapýre ha ko Tupaóre. Upéva ári ko'ágã omoinge kuri Tupaópe griégovape, omomarãvo ko óga marangatu.
29 Upéva he'i hikuái ohecha haguére upe mboyve Páblope upe távape Trófimo Efesogua ndive, ha oimo'ã Pablo ogueraha ra'e chupe Tupaópe.
30 Umi tavagua oñemondyipa ha opavave ou ñaniháme. Ipojái Páblore, oguerotyryry okápe ha omboty pya'e Tupao rokẽ. 31 Ojukátama hikuái, ha pe mburuvicha Romagua oñemomarandu oikoha sarambi guasu táva Jerusalénpe. 32 Upe mburuvicha ombyaty iñorãirõhára huvicha kuéra reheve ha oho pya'e oñeimeháme. Ohechávo hikuái pe mburuvicha ha ñorãirõhára kuérape, noinupãvéi Páblope. 33 Upérõ pe mburuvicha oñemboja, ipojái Páblore ha oipokuauka kadénape. Upéi oporandu mávapa ha mba'épa ojapo ra'e. 34 Ha osapukái joavypa hikuái, ha pe mburuvichápe nahesakãi mba'eve, upe ayvu oikóvagui. Upéicha rupi oguerahauka chupe ñorãirõhára kuéra rógape. 35 Oguahẽvo hikuái pe ñorãirõhára róga jupiha renondépe, umi ñorãirõhára ohupi Páblope ijati'ýre, iñarõ itereígui umi tavagua. 36 Opavave osapukái hapykuéri: “Tomano!”
Pablo oñemoñe'ẽ tavagua kuéra renondépe
37 Pablo oñemoingekuévoma he'i upe mburuvichápe:
—Ikatu piko añe'ẽmi ne ndive?
Upe mburuvicha he'i chupe:
—Reñe'ẽ kuaa piko griégo ñe'ẽme? 38 Aipórõ piko ndaha'éi nde upe Egiptogua nda aréi opu'ã vaekue ha oho yvy ojeiko'ỹháme 4.000 porojukahára reheve?
39 Pablo he'i chupe:
—Che hína Israelguáva, Tarso Ciliciagua, táva itenondéva. Ehejamína tañe'ẽ chupe kuéra:
40 Pe mburuvicha oheja chupe, ha Pablo oñembo'y umi jupihápe ha ipópe omokirirĩ opavavépe. Okirirĩmbávo, oñe'ẽ chupe kuéra hebréo ñe'ẽme, he'ívo:
Pablo apmeyeykekxa makham Jerusalén
1 Xama axta negkexeykekxo ẽlyáxeg'a, nélchántegkek axta yántakpayhe, nélpéwomók axta aqsa nahan nélmeheykegko m'a Cos, keñe axta mók ekhem nélweykekxo m'a Rodas, axta nahan néleñamak nélmaheykegko m'a Pátara. 2 Pátara axta anhan negwetágweykmok yántakpayhe ekmahéyak ma'a Fenicia, nélchántegkek axta xa yántakpayhe nak. 3 Negweteyak axta nahan Chipre neyseksa nélxega, nensagqalwa axta nahan peheweykekxak nélyeykhaya nélxegama ekwokmoho nélweykmo m'a Siria. Nélántaxnegweykmek axta anhan ma'a Tiro, hakte aqsok axta máheyók kakxakhagwakxak yántakpayhe m'a. 4 Nélwetágweykmek axta nahan énxet'ák melya'ásseyam ma'a, negheykmek axta nahan xamo' ekweykmoho siete ekhem. Apkeltémok axta nahan memyekxeyk Pablo m'a Jerusalén, hakte apkeltennassegkek axta Espíritu Santo xa énxet'ák nak apkeltémo yeksek emyekxa'. 5 Nélxegeykekxeyk axta makham ekyeykhaya siete ekhem. Ẽlyetleykekxeyk axta nahan apyókxoho yetlo apnaqteyegka'a tén han apketchek ekweykekxoho m'a teyp tegma apwányam, keñe axta m'a neyáwa nak néltekxeyeykegko entapnák xapop nentamheykegko nempeywa nélmaxnagko. 6 Tén axta nélpeykesamaxko, nélchántegkek axta negko'o yántakpayhe, keñe m'a énxet'ák apkeltaqhémo makham apxanák.
7 Negwagkassegkek axta néxa nélxega chá'a neyseksa wátsam ekwányam néleñama Tiro, nélweykekxo m'a Tolemaida, nélpeykesseykekxexa axta ẽlyáxeg'a keñe negheykekxo xama ekhem ma'a. 8 Mók ekhem axta entemék nélxegeykekxo makham, keñe nélweykekxo m'a Cesarea. Nélmeyeykekxeyk axta Felipe apxagkok, apteme axta tásek amya'a aplegasso, apteme axta nahan apkeñama nepyeseksa xama m'a siete appasmeykha nak apkeltamheykha énxet'ák kélápháseykha. Negheykmek axta nahan apxagkok. 9 Cuatro axta nahan apketchek kelwán'ák meyke anaqteyegka'a m'a Felipe, élxeyenmo axta chá'a m'a amya'a eñama nak Dios. 10 Xámokmeyk axta nahan ekhem negheykha negko'o m'a, apweykmo xama énxet Dios appeywa aplegasso apwesey axta Agabo apkeñama m'a Judea. 11 Xama axta apwaya negheykegkaxa, aplekkessayak axta Pablo aptete nepxet, apnaqtetchek axta apmék, tén han apmagkok, keñe axta aptéma appaqmeyesma s'e:
—Keso aptáhakxa nak appeywa Espíritu Santo s'e: Sa' etnehek etétek Jerusalén judíos ektáha nak apagkok se'e nentete nenxet nak, tén han egkések ma'a pók énxet'ák nak.
12 Xama axta nenlegaya negko'o xa, néltémók axta memhagkehek Pablo m'a Jerusalén negko'o tén han ma'a apkeleñama nak Cesarea. 13 Keñe axta Pablo aptéma apchátegmoweykegkokxo s'e:
—¿Yaqsa ektáha kéllekxagweyncha'a nak, tén han séllapwagkasa ko'o? Ekpenchessek eyke ko'o sektáhakxa yaqwayam hélpextétek tén han yaqwayam watsapok ma'a Jerusalén eñama sekxeyenma m'a Wesse' egegkok Jesús apwesey.
14 Néghayók axta eyke aqsa negko'o, hakte axta anlekweykmoho'. Axta nentemék nélpaqmeyesma s'e:
—Kalanaxchek sa' ma'a apmopmenyého nak Wesse' egegkok.
15 Nenláneykxeyk axta negko'o nentáhakxa natámen xa, keñe nélmeyeykekxo m'a Jerusalén. 16 Ẽlyetlamchek axta anhan nápakha ẽlyáxeg'a apkeleñama axta m'a Cesarea, ennaqleykekxeyk axta apxagkok xama énxet apkeñama axta Chipre apwesey axta Mnasón, apteme axta nanók mey'ásseyam, apmáheyók axta anhan hegmések yaqwánxa aghakha.
Pablo apteme meyk'a Santiago
17 Xama axta nélweykekxo Jerusalén, ẽlmomchek axta takha' ẽlyáxeg'a yetlo élpayheykekxa apkelwáxok. 18 Keñe axta mók ekhem, sẽlyetleykekxo negko'o Pablo nentéma meyk'a m'a Santiago, apheykha axta nahan apyókxoho apkelámha apmonye'e kélaqneykekxexa m'a. 19 Apkelpeykeseykegkek axta Pablo m'a énxet'ák nak, tén axta apkeltennáseykencha'a ekyókxoho m'a ektémakxa axta aqsok apkelane Dios nepyeseksa énxet'ák metnaha nak judíos eñama apchásenneykekxa m'a Pablo. 20 Xama axta apkellegaya xa, apkelteméssessegkek axta apcheymákpoho Dios. Axta aptemék apkenagkama Pablo s'e:
—Egyáxeg, apwet'ak xép apxáma apagko' judíos apteme melya'ásseyam, apyókxoho nahan apkelenxáneykmohok apkeltémo megkólyensemek kélyetleykekxa m'a Moisés segánamakxa apagkok nak. 21 Kéltennassegkek nahan apkelxekmóssama exnek xép apkeltémo elwátesagkok apkelyaheykekxoho Moisés segánamakxa apagkok ma'a apyókxoho judíos apheykha nak mók nekha, tén han apkeltennassama megkapayhawo kólyenyekhássesagkok nekha apyempe'ék ma'a apketchek, keñe exnek han meltémo exchep elyetlakxak ma'a nentémakxa nak negko'o. 22 ¿Háxko sa' antéhek? Hakte ellegak sa' amya'a énxet'ák apwa'a exchep. 23 Akke payhawók xép etnehek se'e: Apháha cuatro énxet'ák se'e negyeseksa nak negko'o, yaqwayam nak elanagkok ma'a apkeltennassama axta elanagkok ma'a Dios. 24 Enaqlow sa' xa énxet'ák nak, yáxñásekxa sa' xamo' ma'a aptémakxa', eyánmagkassesek sa' ekwánxa enxoho ekyánmaga yaqwayam enxoho elepwának elmopaksohok apkelyese. Keñe sa' apyókxoho énxet'ák elwetak megkatnaha naqsók ma'a ektémakxa nak apxénamap xép, exénakpok sa' nahan apkelyaheykekxoho m'a segánamakxa. 25 Nempenchessessek eyke negko'o nentáxéssesso weykcha'áhak néltamhókxa etnahagkok ma'a énxet'ák metnaha nak judíos apteme axta melya'ásseyam: megkeyméxchek etawagkok ápetek kélmésso nak ma'a aqsok kéleykmássesso, tén han éma, tén han ápetek nak ma'a aqsok kélnaqtósso kélyaqhakkasso nak ayespok ekmatñà, tén han melanagkehek ma'a ekmeyámáxchexa nak antéhek negmeykha mansexta.
Pablo apmomap kañe' tegma appagkanamap
26 Apnaqlamchek axta Pablo m'a cuatro énxet'ák nak, keñe axta mók ekhem apcháxñásekxo apyempehek Pablo xamo' xa énxet'ák nak; tén axta aptaxnama kañe' tegma appagkanamap apmáheyo eltennaksek ekwánxa ekhem kammok néxa m'a apkeltennassama axta elanagkok ma'a Dios, tén han ekwánxa chá'a ekhem esakxak xama m'a aqsok apmésso naqsa nak Dios.
27 Ketók axta yaqweykenxa kammok néxa siete ekhem, apweteya Pablo kañe' tegma appagkanamap ma'a nápakha judíos apkeleñama axta yókxexma Asia, tén axta aptekkessessama apyennegkessóxma énxet'ák. Apketámeykegkek axta m'a Pablo. 28 Axta aptemék apkelyennaqtéssamo apkelpeywa s'e: “¡Israelitas, hempásem sa' negko'o! Keso énxet apweynchámeykencha'a nak ekyókxoho yókxexma apkelxekmóssama énxet'ák ma'a aqsok énmexma nak ma'a negókxa, tén han ma'a Moisés segánamakxa apagkok, tén han énmexma nak se'e tegma appagkanamap egagkok nak. Apkelántaxnéssa'ak nahan kaxwók nápakha griegos se'e tegma appagkanamap egagkok nak, aptawáseyha s'e Ekpagkanamaxchexa nak.”
29 Aptemegkek axta apkelpeywa énxet'ák xa ektáha nak, hakte apkelweteyak axta Pablo tegma apwányam ma'a nanók axta yetlo apxegexma m'a Trófimo, apkeñama axta m'a Éfeso, apkenagkamchek axta apyentameykekxa Pablo kañe' tegma appagkanamap ma'a Trófimo.
30 Sawheykekxók axta ekyennamáxma ekyókxoho kañe' tegma apwányam, apnaqtémeykegkek axta énxet'ák apkelmaheykegko m'a. Appathetmeyk axta nahan ma'a Pablo, aphésseykmek axta apmoma m'a teyp tegma appagkanamap, kélápeykegkokxeyk axta anhan ekmanyehe agko' ma'a atña'ák. 31 Ketók axta nahan apchaqhamakxa aplegágweykekxo amya'a sẽlpextétamo apwesse' romano eksawheykekxoho ekyennamáxma m'a tegma apwányam Jerusalén. 32 Apcháncheseykekxeyk axta sẽlpextétamo apagkok xa sẽlpextétamo apwesse' nak, tén han ma'a sẽlpextétamo apkelámha apmonye'e nak, tén axta apketcheykegko apmaheykegko m'a apyennegkessamakxa axta exma énxet'ák. Xama axta apkelweteya m'a sẽlpextétamo apwesse', tén han ma'a sẽlpextétamo apagkok, apkelwátéseykegkek axta aptekpageykha m'a Pablo. 33 Tén axta apyepetchegweykmoho m'a sẽlpextétamo apwesse' nak, apmomchek axta m'a Pablo, apkeltémók axta nahan kólpextétek ánet cadenas. Keñe axta apkelmaxneyeykencha'a yaqsa énxet, tén han yaqsa aqsok apkeláneya. 34 Mók aqsok axta eyke chá'a apkelxeyenmak pók apkelyennaqtéssamo apkelpeywa xa énxet'ák nak, keñe axta anhan chá'a mók aqsok ma'a nápakha nak, mopwanchek axta apmáheyo ey'asagkohok sẽlpextétamo apwesse' m'a ektémakxa axta apyennegkessóxma énxet'ák; tén axta apkeltémo kólyentemekxak ma'a sẽlpextétamo apxanák nak. 35 Xama axta kélwagkassama Pablo m'a nélchánteykegkaxa axta néten antexek ma'a sẽlpextétamo apxanák, apcheynmeyk axta m'a sẽlpextétamo, axta ñémékxa apkellómo apagko' ma'a énxet'ák; 36 hakte apyókxoho axta apkelxegák neptámen, aptéma chá'a apkelyennaqtéssamo apkelpeywa s'e: “¡Kólaqha!”
Pablo apkeltenneykha nápaqta'awók énxet'ák
37 Xama axta ekmáheyo kóltaxnések ma'a kañe' sẽlpextétamo apxagkok, axta aptemék Pablo apkelmaxneyeykencha'a sẽlpextétamo apwesse' s'e:
—¿Ewancheya ko'o apaqhetchesek sekxók xép?
Axta aptemék apchátegmoweykegkokxo sẽlpextétamo apwesse' s'e:
—¿Apwancheya exchep griego appeywa? 38 ¿Háweya exchep ma'a egipcio aptekkessama axta apkelnápomap énxet keñe apmaheykegko yókxexma meykexa énxet yetlo apkelxegexma'a cuatro mil kempakhakma yapmeyk?
39 Axta aptemék apkenagkama Pablo s'e:
—Judío ko'o, cha'a seyókxa m'a Tarso yókxexma Cilicia, eñamak ma'a xama tegma apwányam apyawe nak; heyho sa' eyke sekxók ko'o alpaqhetchesek ma'a énxet'ák.
40 Apméssegkek axta nahan ma'a sẽlpextétamo apwesse' nak, apkempeykekxeyk axta néten Pablo m'a néten nak nenchántamakxa antexek ma'a sẽlpextétamo apxanák, apya'assegkek axta néten apmek apkeltémo elwanmak énxet'ák. Xama axta apkelwanmeyeykekxo, apkelpaqhetchessegkek axta Hebreo appeywa aptéma apkelanagkama s'e: