Mba'e rechapyrã ñandyry rehegua
1 Peteĩ kuña, maranduhára*f** rembirekore, oho Eliseo rendápe ha he'i chupe:
—Che ména omano ha nde reikuaa ha'e omomba'e hague Ñandejárape. Ko'ágã pe mba'e porukahare ou ha oguerahase hembiguairã mokõi che memby.
2 Eliseo oporandu chupe
—Mba'e piko ikatu ajapo nde rehe? Ere chéve mba'épa rereko nde rógape.
Ha'e he'i chupe:
—Ndarekói mba'eve, peteĩ ñandyry ryru mínte.
3 Upérõ Eliseo he'i chupe:
—Tereho eiporu nde róga jereregua kuéragui mba'e ryru heta porã. 4 Upéi eike nde rógape ne memby kuéra ndive, emboty pe okẽ, emyenyhẽ rehóvo ñandyrýpe opa umi mba'e ryru ha emboyke umi henyhẽva.
5 Pe kuña oho hógape ha oñemboty imemby kuéra ndive. Upérõ oñepyrũ omyenyhẽ ñandyrýpe umi mba'e ryru ha'e kuéra ombohasáva chupe. 6 Henyhẽmbáma ramo umi mba'e ryru, he'i peteĩva imembýpe:
—Embohasave chéve.
Imemby katu he'i chupe:
—Ndaipóri véima.
Upe vove pe ñandyry ndosyryvéi. 7 Upéi ha'e oho omombe'u pe maranduhárape, ha ha'e he'i chupe:
—Tereho eñemu pe ñandyry rehe ha hepykuépe emyengovia pe mba'e poruka harépe, ha pe hembývagui ikatúta reiko nde ha ne memby kuéra.
Eliseo ha pe kuña Sunem pegua
8 Peteĩ jey Eliseo ohasa Sunem rupi ha peteĩ kuña upepegua, ojeapóva mba'e ramo, he'i jey-jey chupe oho haguã okaru hendive. Ha ohasávo upérupi, Eliseo oho jepi hógape okaru. 9 Upérõ ha'e he'i iménape:
—Aikuaa ko kuimba'e oúva ñande rógape okaru haguã, peteĩ Tupã maranduhára*f** marangatuha. 10 Jajapóna ñande róga ári peteĩ koty chupe guarã. Ñamoĩta chupe hupa, imesa, apyka ha hesapeharã. Upéicha oguahẽ ramo ñande rógape ikatúta opyta upépe.
11 Peteĩ jey, oguahẽ ramo ikotýpe opyta haguã oke, 12 he'i hembiguáipe hérava Guehazí:
Ehenói pe kuñakarai Sunem guápe.
Pe tembiguái ohenói chupe, ha ha'e ou rire, Eliseo he'i hembiguáipe:
13 —Ere pe kuñakaraípe ipy'a porãite vaekue ñane ndive, mba'épa ikatu jajapo hese, oipotápa ñañe'ẽ hese karai mburuvicha guasúpe térã ñorãirõhára kuéra ruvichápe.
Ha'e he'i:
—Che aĩ porã ko'ápe che rehegua kuéra apytépe.
14 Eliseo he'i:
—Ha mba'éiko ikatu jajapo hese?
—Ndaikuaái, —he'i Guehazí—. Naimembýi, ha iména itujáma.
15 —Ehenói chupe, —he'i Eliseo.
Pe tembiguái ohenói ha ha'e opyta oñembo'y ikoty rokẽme. 16 Upérõ Eliseo he'i chupe:
—Pe áño oúvape guarã, ko'ã ára rupi rerekóta ne memby nde jyva ári.
Ha'e he'i chupe:
—Nde niko peteĩ karai marangatu, ani kena che mbotavy.
17 Ha Eliseo he'i haguéicha ha'e hye guasu ha pe áño ambuépe imemby. 18 Pe mitã okakuaa ha peteĩ jey osẽ ohechávo itúvape oĩva kóga mono'õhára ndive, 19 ha oñemoĩ osapukái chupe:
—Áina che akã! Che akã rasy eterei!
Upérõ itúva he'i peteĩ hembiguáipe:
—Eraha isy rendápe.
20 Pe tembiguái ogueraha chupe isy rendápe, ha ha'e omboguapy chupe hapy pa'ũme asaje pyte peve. Upérõ pe mitã omano. 21 Isy katu ohupi chupe maranduhára kotýpe, omoĩ hupa ári ha osẽ ombotývo pe okẽ. 22 Upéi ohenói iménape ha he'i chupe:
—Embou che rendápe peteĩ tembiguái che rymba vúrro reheve, taha maranduhára rendápe. Upéi aju jeýta.
Iména oporandu chupe:
23 —Mba'ére piko rehóta ko árape? Ndaha'éi niko jasy pyahu térã pytu'uha ára.
—Ani rejepy'apy, —he'i ha'e.
24 Ombyapeka hymba vúrro ha he'i hembiguáipe:
—Jaha katu! Aníke rehejátei opyta che rymba vúrro che ha'e peve ndéve.
25 Upéicha oho ha oguahẽ yvyty Carmélope, oĩháme maranduhára. Eliseo ohecha chupe mombyrýgui ha he'i hembiguái Guehazípe:
—Kuña karai Sunemgua hína. 26 Tereho huguãitĩvo ha eporandu mba'éichapa oiko ha'e, iména ha imemby.
Ha'e he'i pe tembiguáipe oiko porãnteha. 27 Upéi oguahẽ pe yvyty oĩháme Eliseo, ha oñañuã ipy. Guehazí oñemboja oipe'a haguã ha Eliseo he'i chupe:
—Eheja, ojepy'apy eterei hína, ha ko'ágã peve Ñandejára nde'íri chéve mba'épa ojehu chupe.
28 Upérõ ha'e he'i chupe:
—Karai, che piko ajerure ra'e ndéve che membyrã? Nda'éi piko ndéve ra'e ani haguã che mbotavy?
29 Upérõ Eliseo he'i Guehazípe:
—Eraha che yvyra jekoha ha tereko amoite. Rejotopáva ndive ani reñe'ẽ chupe, ha oĩrõ oñe'ẽva ndéve, ani ere chupe mba'eve. Upéi emoĩ pe yvyra jekoha mitã rova ári.
30 Pe mitã sy katu he'i Eliséope:
—Ñandejára rehe ha nde rehe voi ha'e ndéve nasẽ mo'ãiha ko'águi nde rehe'ỹ.
Upérõ Eliseo oho hendive.
31 Upe aja Guehazí oñemotenonde chugui kuéra ha omoĩ pe yvyra jekoha mitã rova ári, ha'e katu ndohechaukái oñeñanduha, upévare Guehazí ou jey Eliseo ruguãitĩvo ha he'i chupe:
—Pe mitã noñeñandúi.
32 Oikévo Eliseo pe ógape, pe mitã oĩ tupápe omano pyréma. 33 Upérõ oike, omboty okẽ ha oñembo'e Ñandejárape. Ha'e ha pe mitã año oĩ koty pýpe. 34 Upéi ojupi hupápe ha oñeno pe mitã ári, ombojávo ijuru, hesa ha ipo mokõive pe mitã mba'éva rehe ha ojejopývo hese. Pe mitã rete oñepyrũ oñembyaku. 35 Upérõ Eliseo opu'ã ha oguata águio pégotyo upe kotýre. Upéi ojupi jey hupápe ha ojejopy pe mitã retére. Upéicha háguinte pe mitã iñatĩa 7 jey ha ojesape'a. 36 Eliseo ohenói Guehazípe ha he'i chupe:
—Ehenói pe kuñakarai Sunem guápe.
Guehazí ohenói ha oguahẽvo Eliseo rendápe, ha'e he'i chupe:
—Kóina ápe ne memby.
37 Pe kuña oñemboja ha ojeity Eliseo pýre; upéi ohupi imemby ha osẽ pe kotýgui.
Mba'e rechapyrã tembi'u rehegua
38 Upe rire Eliseo oho jey Guilgálpe. Upérõ oiko ñembyahýi guasu upépe ha peteĩ jey maranduhára kuéra oguapy jave hína Eliseo jerére, ha'e he'i hembiguáipe: “Emoĩ nde ólla guasu tatápe, ha ejapo mbaipy maranduhára kuéra peguarã.”
39 Peteĩ ha'e kuérava osẽ ñúme ka'avo rekávo, ojuhu peteĩ máta ka'aguy, oipo'o hi'a ojoguáva andai ka'aguy ha omoĩ henyhẽ ijahojápe. Ou rire ombovo ha omoĩ ivore óllape, oikuaa'ỹre mba'épa. 40 Upéi oñerenohẽ maranduhára kuérape, ha oñepyrũ vove ho'u pe mbaipy osapukái joa:
—Maranduhára! Ko mbaipy oñepohano!
Ha ndo'uvéi hikuái. 41 Eliseo katu he'i:
—Peru chéve trígo ku'i.
Ha oitývo pe trígo ku'i óllape, he'i:
—Ko'ágã penohẽ chupe kuéra to'u.
Opavave ho'u ha ndaiporivéi pe óllape mba'eve ivaíva.
42 Upéi oguahẽ peteĩ kuimba'e Baal-Salisá pegua oguerúva Eliséope 20 mbujape seváda oñembojy ramóva tatakuápe, ha trígo ku'i pyahu ivosápe. Upérõ Eliseo he'i hembiguáipe:
—Eme'ẽ opavavépe to'u.
43 Hembiguái katu he'i chupe:
—Mba'éicha piko ame'ẽta kóva 100 tapichápe?
Ha Eliseo he'i:
—Eme'ẽ chupe kuéra to'u, Ñandejára he'ígui ho'úta ha hembypataha.
44 Pe tembiguái ome'ẽ chupe kuéra; ho'u hikuái ha hembypa, he'i haguéicha Ñandejára.
Pexmok égmenek ekpelakkasso ekyeykekxa'
1 Yo'ókmek axta ekpaqhetchessekmo Eliseo xama kelán'a, aptáwa' axta xama Dios appeywa aplegasso, axta táhak eyáneya s'e:
—Apketsepmeyk ko'o etáwa', apya'ásegkok xeyep ma'a apteme axta chá'a apcháyo Wesse' egegkok. Apwa'ak kaxwók ma'a ektáha axta apmassáseykha selyaqye apagkok, apmakók enaqlakxak ma'a apqánet étchek peya etnehek apkelásenneykha naqsa.
2 Apkelmaxneyáha axta Eliseo:
—¿Háxko éltamhókxa atnéssesek xeye' apasmok? Yaqsa aqsok ekyetna m'a axagkok, héltennés hana.
Chátegmowágkek axta m'a kelán'a:
—Méko ko'o aqsok ma'a exagkok, wánxa aqsa ekyetna m'a pexmok égmenek ketse' kélyeta nak axagkok.
3 Tén axta aptáha apcháneya Eliseo:
—Kataqhoho sa', kalmaxneyha sa' mahamo ekxámokma meyke nak kélyetméyak aqsok awáxok ma'a ekheykha nak ketók axagkok, ¡kalma sa' mahamo ekwánxa enxoho ekwet'a! 4 Keñe sa' kataxnegwakxak axagkok yetlo étchek apkelennay'a kápekxoho sa' han átog, keñe sa' kalyetmagkok pexmok égmenek ma'a ekyókxoho mahamo nak, kanegkenek sa' chá'a xama nekha m'a élláneykegkoho nak.
5 Taqháwok axta m'a kelán'a keñe ektaxnegwákxo kañe' axagkok yetlo m'a étchek apkelennay'a. Kelyetmégkek axta han pexmok égmenek ma'a mahamo apkelmésso axta chá'a m'a étchek. 6 Xama axta éllánegko ekyókxoho mahamo, keñe ektáha makham eyáneya m'a étche:
—Hesantagkas makham mók mahamo.
Keñe axta m'a étche aptáha apcháneya:
—Méko táhak mahamo.
Yetlókok axta han ekmasse m'a pexmok égmenek. 7 Tén axta ektaqháwo éltennássekxo m'a Dios appeywa aplegasso, keñe axta aptáha apcháneya:
—Kaxeg sa' kaxwók kakxeykxak ekha ekyánmaga pexmok égmenek, kayánmagkasek sa' ekméyak. Keñe sa' ma'a eyeymomáxche nak kamha exche', tén han ma'a étchek nak.
Eliseo tén han kelán'a eñama Sunem
8 Xama ekhem axta apyeykhágwokmo Eliseo m'a Sunem. Kelenxanakmek axta han xama kelán'a ekxákma axta aqsok agkok ekhama axta m'a, éltamho etáswók apto axagkok. Yókxoho apyeykhágweykta axta han chá'a Eliseo etáswaták apto m'a. 9 Keñe axta m'a kelán'a ektáha eyáneya atáwa':
—Ekya'ásegkók ko'o s'e énxet sentéma nak chá'a meyk'a, apteme Dios appeywa aplegasso ekpéwomo aptémakxa'. 10 Anlanaksek sa' xama apxagkok ma'a néten nak tegma enxagkok. Ampekkenchesek sa' xama apyetnamakxa néten, xama mésa, xama taháno tén han xama cháléwasso. Keñe sa' apwa'akto enxoho chá'a hentéhek meyk'a, exnakxak chá'a m'a.
11 Xama ekhem axta apwákxo Eliseo apmako etyenwakxak ma'a tegma kéllánesso axta, 12 aptáhak axta apcháneya m'a Guehazí, apteme axta apkeláneykha:
—Ewónmakha sa' kelán'a sunamita.
Apwóneyha axta m'a apkeláneykha, xama axta ekwákxo m'a apkenmágkaxa, aptáhak axta Eliseo apcháneya m'a apkeláneykha:
13 —Eltennés sẽlápeykencha'a agko' negko'o xa kelán'a nak, egwanchek sa' yaqwánxa anteméssesek ampasmok; keltamhók sa' agkok ampaqhetchessesek ma'a wesse' apwányam essenhan ma'a sẽlpextétamo apkemha apmonye' nak.
Keñe axta ektáha eyátegmowágko m'a kelán'a:
—Tásek ko'o sekha s'e nepyeseksa nak sekpeywomo xamo'—.
14 ¿Háxko eyke egwanchek anteméssesek ampasmok ma'a kelán'a nak?
—May'ásegkok —axta aptáhak apchátegmowágko Guehazí—. Méko étchek, apwányamók han atáwa'.
15 —Éntawakxa sa' —axta aptáhak Eliseo.
Apyentawákxeyk axta m'a apkeláneykha nak, kenegwa'ak axta eyke m'a átog nak. 16 Keñe axta Eliseo aptáha apcháneya s'e:
—Keso apyeyam egmonye' nak, sa' kaxhok se'e negwánxa nak, keynmakha sa' xama étche apkenna'.
Chátegmowágkek axta m'a kelán'a:
—Ná hélyexanchesha aqsa, xép apteme nak Dios appeywa aplegasso.
17 Lósók axta han temék, ekhawo aptáhakxa axta apkeltennasso Eliseo, keñe axta pók apyeyam ektáha naqláwa ekwet'a xama étche apkenna'. 18 Apwánégyek axta m'a sakcha'a nak. Keñe axta xama ekhem apxega apya'aweykxo apyáp, apkelyetleykegkaxa axta m'a apkelyaqtennéyak nak hótáhap, 19 pelakkassek axta ekpayheyncha'a apátog aptáha s'e:
—¡Eklegágkók épátek! ¡Askehe'!
Keñe axta apyáp aptáha apcháneya xama apkeláneykha:
—Éntemekxés egken.
20 Apcheynchek axta apkeláneykha apya'ásekxo m'a ekhakxa axta egken, héssek axta awáxok ekweykmoho yetseksók ekhem, keñe apketsapa m'a sakcha'a. 21 Keñe axta ekya'ásekxo néten tegma m'a egken apteyenmakxa axta chá'a m'a Dios appeywa aplegasso, pekkenchek axta m'a néten aptaháno apyetnamakxa axta m'a, keñe ektepa makham, chapekxók axta han átog. 22 Tén axta ekwónencha'a atáwa', entáhak axta eyáneya:
—Yána hana héntegkásenták xama yámelyeheykok ma'a apkeláneykha nak, Dios appeywa aplegasso ko'o peyk ay'ókxa', kaxwók sa' awaták makham.
23 —¿Yaqsa ektáha ekmako nak katyánegwakxohok sakhem ma'a? —axta aptáhak apkelmaxneyáncha'a m'a atáwa'—. Háwe pelten aphaxnagkok, háwe han sábado s'e sakhem nak.
—Nágkatneykha aqsa apwáxok —axta entáhak eyátegmowágko m'a.
24 Keñe axta éltamho kóltahanchessesek yámelyeheykok, axta táhak eyáneya m'a éláneykha:
—Nók, exeg sa' apmonye'. Ná eyáqkassem aqsa maltamho enxoho eyáqkassók.
25 Xegkek axta m'a kelán'a keñe ekwokmo m'a egkexe nak Carmelo, aphakxa axta m'a Dios appeywa aplegasso. Xama axta apwet'a Eliseo ekxegakmo makhawók ma'a, keñe aptáha apcháneya m'a Guehazí, apkeláneykha nak:
—Kelán'a sunamita xegakmok. 26 Yenye, ema takha', elmaxneyha sa' ektáhakxa', tén han ma'a atáwa' keñe han ma'a étche.
Apxegkek axta m'a apkeláneykha, keñe éltennasa méko ektáhakxa'. 27 Tén axta ekwokmo m'a egkexe aphakxa axta m'a Eliseo, kelpathetchessekmek axta apmagkok. Apyo'ókmek axta Guehazí apnókásencha'a, keñe Eliseo aptáha apcháneya s'e:
—Katnehek agkok xa, yentexek ektáhakxa awáxok, meheltennásak ko'o makham Wesse' egegkok ektáhakxa xa.
28 Keñe axta ektáha eyáneya m'a kelán'a:
—¿Élmaxnagkamcheya axta ko'o exchep yaqwayam ótak xama hatte apkenna'? Ya axta atnék han wának se'e: ¡Ná hélyexanchesha aqsa!
29 Tén axta Eliseo aptáha apcháneya m'a Guehazí:
—Elánekxa sa' aptáhakxa', ema sa' sektasqapeykha, keñe sa' emyekxak ma'a. Apwet'ak sa' agkok xama énxet, ná epeykes aqsa; kélpeykessek sa' agkok han, nágyátegmowák aqsa. Epekkenwakxa sa' sektasqapeykha m'a nápat nak ma'a sakcha'a.
30 Keñe axta m'a egken nak sakcha'a, ektáha eyáneya Eliseo:
—Naqsók ko'o ektemessásak sekpeywa yetlo sekxeyenma apwesey m'a Wesse' egegkok, keñe han xeyep, mataqhók sa' ko'o mehetlákxo enxoho exchep.
Keñe axta apyetlákxo Eliseo m'a kelán'a. 31 Apmonye' axta eyke apxegak Guehazí, appekkenchessákxeyk axta nápat sakcha'a m'a kéltasqapeykha nak, apyetneyk axta eyke aqsa meyke negwete enxoho yektakpok; tén axta Guehazí apkelanyexágko m'a Eliseo, aptáhak axta apcháneya:
—Mexátekhágwokmok ma'a sakcha'a.
32 Apketsekkek axta eyke m'a sakcha'a aptaxnegwákxo axta Eliseo m'a kañe' tegma, apyetneyk axta aqsa néten taháno. 33 Tén axta aptaxna kañe', keñe apchápeykxo átog aptáha nempeywa nélmaxnagko appaqhetchesa Wesse' egegkok. Apxakkók axta, wánxa axta aqsa sakcha'a m'a kañe'. 34 Keñe axta apyetnákxo néten apyetnamakxa aptahana m'a sakcha'a, apyepetchessek axta apátog, apaqta'ák tén han apkelyepetchasa apmék ma'a sakcha'a, keñe apyepetchesa han apyókxa m'a apyókxa nak sakcha'a. Yetlókok axta ekmexneykekxa apyempehek ma'a sakcha'a. 35 Aphákxeyk axta makham néten Eliseo keñe apweynchámeyncha'a aqsa m'a kañe' tegma; tén axta apyetnákxo makham ma'a néten taháno, apyepetcháseykxo makham apyókxa m'a sakcha'a nak. Yetlókok axta han apketheykha sakcha'a ekweykmoho siete, apkelyaháha axta han. 36 Apwóneyha axta Eliseo m'a Guehazí, aptáhak axta apcháneya:
—Éntawakxa hana kelán'a sunamita.
Apxegkek axta m'a Guehazí, xama axta ekwákxo kelán'a m'a aphakxa axta Eliseo, aptáhak axta apcháneya:
—Keso étche s'e.
37 Yepetchegwokmók axta m'a kelán'a keñe élpólegwokmo m'a ekpayhókxa nak apmagkok Eliseo; tén axta ekmákxo étche ektepa m'a kañe' tegma.
Nento énchahamaxche pánaqte segaqhamo
38 Aptaqháwok axta makham Eliseo m'a Guilgal natámen xa. Meyk segaqhe axta han wetamaxcheyk ma'a yókxexma nak. Aptáhak axta han apcháneya apkeláneykha Eliseo neyseksa apheykha aphakxa m'a Dios appeywa apkellegasso: “Epekken sa' weygke apyawe nátex, yahanches sa' aptéyak se'e Dios appeywa apkellegasso nak.”
39 Xama axta han apxegak apmahágko yókxexma aptegyáncha'a pánaqte áwa', apwetágwokmek axta xama yámet ketse' émha naxma', apnakxeyk axta m'a ekyexna, máxa axta yám seghéye' émha nak naxma', aptahanchessek axta apchaqlamap. Xama axta apwákxo, apkelyaqtennágkek axta, keñe apxatma m'a kélhanma meyke apya'áseyak xa aqsok nak. 40 Tén axta kélyekweyásegko m'a Dios appeywa apkellegasso. Xama axta aptókagko m'a kélhanma, axta aptáhak apkelyennaqtésawo apkelpeywa s'e:
—¡Dios appeywa aplegasso, pánaqte segaqhamo paxqeykxak se'e kélhanma nak!
Tén axta apkelwáteságko aptéyak. 41 Keñe axta aptáha Eliseo s'e:
—Hélsantagkas sa' hótáhap.
Xama axta apxatma hótáhap ma'a weygke, keñe aptáha s'e:
—¡Kólyekwésák sa' kaxwók énxet'ák!
Aptókagkek axta han ma'a, massék axta ekyepetcha'a pánaqte m'a kélhanma nak.
42 Keñe axta apwokmo xama énxet apkeñama m'a Baal-salisá apkelsókasakmo Eliseo veinte pán kaxwe apmakhetma apkelánamap nak apho hótáhap, tén han hótáhap apaktek kaxwe kélnakxo apxata m'a nahápa apagkok. Aptáhak axta Eliseo apcháneya m'a apkeláneykha:
—Elmésák sa' énxet'ák yaqwayam etawagkok.
43 Apchátegmowágkek axta m'a apkeláneykha:
—¿Háxko ko'o atnehek almésagkok cien énxet'ák se'e? Keñe axta apchátegmowágko Eliseo:
—Elmésák sa' énxet'ák yaqwayam etawagkok, hakte apxénchek xeyk Wesse' egegkok etawagkok, tén han apxéna eleymakpok.
44 Keñe axta m'a apkeláneykha nak apkelmeyásegko, aptókagkek axta han énxet'ák, apkeleymékpek axta han, ekhawo aptáhakxa axta appeywa m'a Wesse' egegkok.