1 Ha Jesús oho Yvyty Olivotýpe.
Kuña omyakãratĩ vaekue iménape
2 Upe ára ambue ko'ẽme Jesús oho jey Tupaópe. Heta oĩ oñembojáva hendápe, upémarõ oguapy ha oñepyrũ ombo'e chupe kuéra.
3 Upévo, umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha, ha fariséo ogueraha chupe peteĩ kuña, ojejuhu vaekue omyakãratĩ jave iménape. Omoĩ pe kuña opavave mbytépe, 4 ha he'i hikuái Jesúspe:
--Mbo'ehára, ko kuña niko ojejuhu omyakãratĩ jave iménape. 5 Moisés rembiapoukapýpe niko he'i ko'ãichagua kuña oñembo'íta vaerã omano meve. Ndépa mba'e ere?
6 Ha'e kuéra ou oporandu chupe péicha omoñuhã, ha upéi, omoĩ vai haguã chupe myakãhára renondépe. Jesús katu ojayvy ha ikuãme oñepyrũ ohai pe yvýre. 7 Ha oporandu jey-jeýre chupe, oñakã rapu'ã ha he'i chupe kuéra:
--Oime ramo pende apytépe hembiapo vai'ỹva, upéva raẽ tojapi chupe itápe.
8 Upépe ojayvy jey ha oñepyrũ jey ohai pe yvýre. 9 Ko'ã mba'e ohendúvo, opavave oñepyrũ oho, ha umi itujavéva tenondete. Jesús opyta ha'eño pe kuña ndive upépe, 10 ha oñakã rapu'ã ha'e ha oporandu pe kuñáme:
--Moõ piko ohopa hikuái? Ndaipóri véima piko oipotáva remano?
11 Pe kuña he'i chupe:
--Nahániri karai.
Jesús he'i chupe upémarõ:
--Che avei ndaipotái remano. Tereho, ha anive ne rembiapo vai.
Jesús yvypóra resapehára
12 Jesús oñe'ẽ jey opavavépe, ha he'i chupe kuéra:
--Che hína yvypóra resapehára. Pe che moirũva oguerekóta pe tesape oporomoingovéva, ha ndoiko mo'ã véima pytũmbýpe.
13 Umi fariséo he'i chupe:
--Nde niko nde jeheguínte reñe'ẽ nde rehe, ha upéva naiporãi mba'everã.
14 Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Ndaupéichai. Che jeheguínte añe'ẽ ramo jepe che jehe, añete guánte ha'e. Che niko aikuaa moõguipa aju ha moõpa aha. Peẽ katu ndapeikuaái. 15 Peẽ niko pemoĩ porã térã pemoĩ vai pende rapichápe opavave ojapoháicha. Che katu avavére péicha ndajapói. 16 Ha oimérõ jepe ajapo, hekopete ajapo, na che añóigui pe ajapóva. Che Ru, che mbouhare oĩ che ndive. 17 Pende léipe niko he'i: “Oĩ ramo mokõi he'íva ohecha hague peteĩ mba'e, añetegua pe he'íva.” 18 Upévare, che voi añe'ẽ che jehe, ha upéi che Ru, che mbouhare, avei oñe'ẽ che rehehápe.
19 Oporandu chupe hikuái:
--Moõ piko oime nde ru?
Jesús he'i chupe kuéra:
--Peẽ nda che kuaái, ha ndapeikuaái che Rúpe. Chéve che kuaa rire, peikuaa vaerã mo'ã avei che Rúpe.
20 Kóicha oñe'ẽ Jesús oporombo'e jave Tupaópe, umi karameguã ypýpe oñeñongatuhápe viru Tupaópe oñekuave'ẽva.
“Peẽ ndaikatúi peho che ahatahápe”
21 Jesús he'i jey chupe kuéra:
--Che niko aháta. Peẽ katu che rekáta ha opáichavo pemanóta pene rembiapo vaikuépe. Peẽ ndaikatúi peho, che ahatahápe.
22 Judío kuéra myakãhára kuéra he'i chupe:
--Kóva piko ojejukáta mba'e, ajeve he'i ndaikatu mo'ãiha jaha ha'e ohotahápe?
23 Jesús he'i chupe kuéra:
--Peẽ niko ko yvy pegua, che katu yvága pegua. Peẽ niko ko yvy arigua, che katu ndaha'éi yvy arigua. 24 Upévare ha'e kuri peẽme pemanotaha pene rembiapo vaikuépe. Ha pemanóta pene rembiapo vaikuépe, ndaperoviái ramo ‘Cheha pe Ha'éva.’
25 Upépe oporandu chupe hikuái:
--Máva piko nde?
Jesús he'i chupe kuéra:
--Iñepyrũmby guive niko ha'éva peẽme, 26 heta mba'e areko ikatúva ha'e pende rehe, ha ahecha pende rehe heta mba'e pene moĩ vaíva. Upe che mbou vaekue katu añete guánte he'i, ha che ha'e opavavépe, umi mba'e chugui ahendu vaekue.
27 Ha'e kuéra katu ndohecha kuaái Jesús oñe'ẽha chupe kuéra Itúvare. 28 Upévare he'i chupe kuéra:
--Peẽ chéve, yvypóraicha aju vaekue ko yvy ári, che rupiha ára yvate kurusúre, peikuaáta ‘Cheha pe Ha'éva’, ha che ndajapoiha mba'eve che jehegui. Che amombe'u umi mba'e che Ru he'i vaekue che ha'e haguãnte. 29 Pe che mbou vaekue oĩ hína che ndive. Che Ru nda che rejái cheño, ajapógui umi mba'e chupe ombovy'áva.
30 Heta umi ohendúva Jesús péicha oñe'ẽ, ojerovia hese.
Tupã Ra'y ojora yvypórape
31 Ha Jesús he'i umi hese ojerovia vaekuépe:
--Peẽ pejapo ramo upe che ha'éva peẽme, peẽ che remimbo'e añetéta. 32 Peikuaáta añetehápe Tupãme, ha upéva pende joráta pe mba'égui pende rerekóva ipo guýpe.
33 Ha'e kuéra katu he'i chupe:
--Ore niko Abraham ñemoñare, ha araka'eve ndoroikói vaekue avave po guýpe. Mba'e erese oréve, ere ramo rojejorataha?
34 Jesús he'i chupe kuéra:
--Añetéko ha'e peẽme, opa iñangaipáva niko oiko angaipa po guýpe. 35 Peteĩ tembiguái niko ndopytái ijára rógape omano meve. Pe óga jára ra'y katu opyta pe ógape omano meve. 36 Upévare, Tupã Ra'y pende jora ramo pene rembiapo vai po guýgui, añetehápe pene sãsõ. 37 Che aikuaa peẽ Abraham ñemoñareha. Péicharõ jepe, peẽ che jukase ndaperoviáigui che ñe'ẽ. 38 Che amombe'u peẽme umi mba'e che Ru ohechauka vaekue chéve. Peẽ katu pejapo pende ru he'i haguéicha peẽme.
39 Ha'e kuéra he'i chupe:
--Abraham niko ore ypykue.
Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Abraham ñemoñare rire añete peẽ, pejapo vaerã mo'ã ha'e ojapo haguéicha. 40 Upéva rangue peẽ che jukase, amombe'u haguére peẽme ñe'ẽ añetegua Tupã he'i vaekue chéve. Abraham ndaupéichai vaekue. 41 Peẽ pejapo pende ru ojapoháicha.
Ha'e kuéra he'i Jesúspe:
--Ore ndaha'éi mitã okarakue. Peteĩnte ore Ru, ha upéva Tupã.
42 Jesús he'i chupe kuéra:
--Tupã pende ru rire, che rayhu vaerã mo'ã peẽ. Tupãgui niko che aju, ha ápe aime. Ndajúi che jehegui reínte, Tupã pe che mboúva. 43 Mba'érepa ndoikéi peẽme pene akãme umi mba'e ha'éva peẽme? Napehenduséigui che ñe'ẽ. 44 Pende ru niko aña. Peẽ imba'e ha peime pejapo haguãicha umi mba'e ha'e ojaposéva. Iñepyrũmby guive voi niko ha'e oporojukáva. Ha'e ndoikuaái añetegua ha nde'íri añeteguáva. Oñe'ẽ ramo ijapu, japúnte oikuaágui, ha japu rapógui voi ha'e. 45 Che katu ha'e peẽme añetegua, ha peẽ nda che reroviái. 46 Máva pende apytégui ikatu he'i che rehe che rembiapo vaiha? Ha añetegua ramo pe ha'éva peẽme, mba'ére nda che reroviái? 47 Umi Tupãgui oúva niko ohendu upe Tupã he'íva. Peẽ katu niko ndaha'éi Tupã ñemoñare ha upévare napehenduséi.
Jesús oikove Abraham mboyve
48 Upémarõ umi judío kuéra he'i Jesúspe:
--Añete guánte niko ro'e, ro'évo nde rehe nde Samariaguaha ha mba'e pochy oĩha nde pype.
49 Jesús he'i chupe kuéra:
--Ndarekói mba'e pochy che pype. Che amomba'e che Rúpe, peẽ katu na che momba'éi ete. 50 Che ndaipotái avave che momba'e. Oime katu upéva oipotáva ha ha'e oñemoĩ che ndive. 51 Añetéko ha'e peẽme, pe ojapóva che ha'éva nomano mo'ãi araka'eve.
52 Umi judío kuéra he'i chupe:
--Ko'ágã katu roikuaa porã mba'e pochy rerekoha nde pype. Abraham ha opaite maranduhára kuéra niko omanomba vaekue, ha reju ere oréve: “Pe ojapóva che ha'éva nomano mo'ãi.” 53 Nde nga'u piko nde tuichave ore ypykue Abrahámgui? Ha'e niko omano vaekue ha umi maranduhára kuéra péichante avei. Máva piko nde?
54 Jesús he'i chupe kuéra:
--Cheté voi añemomba'e ramo che jupe, upéva naiporãi mba'everã. Upe che momba'éva katu niko che Ru, upe peẽ pejéva ha'eha pene Tupã. 55 Ha peẽ katu ndapeikuaái chupe. Che katu aikuaa chupe, ha ha'e ramo ndaikuaaiha chupe, peẽicha che japúta. Añetehápe ha peẽme che aikuaaha chupe, ha japo pe ha'e he'íva. 56 Pende ypykue Abraham niko ovy'a vaekue ohecháta haguére che ajuha ára. Ha ohecha vaekue ha'e, ha tuicha ovy'a.
57 Umi judío kuéra he'i Jesúspe:
--Ne'ĩra gueteri niko remboty 50 áño, ha piko eréta oréve rehecha hague Abrahámpe?
58 Jesús he'i chupe kuéra:
--Añetehápe ha'e peẽme, che aikove Abraham mboyve guive.
59 Upépe ipojái hikuái itáre ojapi haguã chupe. Jesús katu kañyháme osẽ chugui kuéra Tupaógui.
Kelán'a élane megkatnaha atáwa'
1 Apmeyeykekxeyk axta Jesús ma'a Egkexe élaqneykegkaxa axta Olivos; 2 keñe axta mók ekhem, élsáya makham, apmeyeykekxo m'a tegma appagkanamap. Apya'eykekteyk axta nahan énxet'ák, keñe axta aphama Jesús, yetlómók axta nahan apkelxekmósso énxet'ák.
3 Apyentegkessegkek axta nahan xama kelán'a énxet'ák apkelxekmósso axta ektémakxa segánamakxa tén han ma'a fariseos, cham'a kelán'a kélweteykegkoho axta élane megkatnaha atáwa'. Apkenegkesseykmek axta nepyeseksa énxet'ák, 4 keñe aptéma apkenagkama Jesús se'e:
—Sẽlxekmósso, kélwetágkok xeyk élanakxa megkatnahakxa atáwa' s'e kelán'a nak. 5 Xeyenmeyk segánamakxa, apkeltémo chá'a kamatñekxak Moisés kólyetnak meteymog kelán'a ektéma nak xa. ¿Háxko sa' eyke etnehek xép appeywa?
6 Apmáheyók axta épkónek aptéma apkenagkama xa ektáha nak, keñe kaxek yaqwánxa etnehek esexnena'. Apháxaheykenteyk axta eyke Jesús, tén axta aptáxéssama apophék xapop. 7 Apkempeykekxeyk axta eyke néten Jesús, hakte apkelenxáneykmek axta apteme apkelmaxneyeykha s'e:
—Sa' eyke eyenhek apmonye' meteymog ma'a meykexa nak mey'assáxma kélnepyeseksa kéxegke.
8 Tén axta apháxaheykekxo makham, aptáxéseykekxeyk axta makham xapop. 9 Xama axta apkellegaya aptémakxa appeywa Jesús, aptéteykegkók axta pók apkeltaqhémo, apkelwányam axta apmonye'e apkeltaqhémo. Xama axta apkeymomákpo apxakko' Jesús, yetlo m'a kelán'a énmeykekxa axta axakkók ma'a. 10 Apkempeykekxeyk axta néten, keñe aptéma apkelmaxneyeykencha'a kelán'a s'e:
—¿Háxko apkelmahágkaxa énxet'ák? ¿Mékoya xama apxeyenma apkeltémo kamatñekxak xeye'?
11 Axta entemék eyátegmoweykegko s'e:
—Wesse', méko xama enxoho.
Tén axta Jesús aptéma apkenagkama s'e:
—Maxénak nahan ko'óxa yaqwayam wának kamatñekxa'; kataqhoho sa' kaxwo', nágkalánekxa kaxwók megkay'assáxma.
Jesús apteme élseyéxma keso náxop
12 Apkelpaqhetcháseykekxeyk axta makham Jesús énxet'ák. Axta aptemék apkelanagkama s'e:
—Ko'o sekteme élseyéxma keso náxop; énxet ektáhakxa enxoho sétleykha ko'o, keytek sa' ma'a élseyéxma ekyennaqtéssamo nak egnények, meweynchamha sa' chá'a neyseksa ekyaqtessóxma.
13 Axta aptemék fariseos apkenagkama Jesús se'e:
—Apxénákpekxók apagko' xép ektaqmela: mékoho xa aptáhakxa nak apxénamakpekxoho apagko'.
14 Tén axta Jesús aptéma apchátegmoweykegkokxo s'e:
—Naqsók agko' xa sektáhakxa nak sekxénamaxchekxoho ahagko', neyseksa eykhe sekxénamaxchekxoho ahagko' ektaqmela. Hakte ekya'ásegkók ko'o m'a séñamakxa axta, tén han ma'a yaqwánxa amhagkok. Keñe kéxegke megkólya'ásegkok. 15 Akke kéltemék chá'a kéxegke kélyekpelchémo kélmók ektémakxal'a apyekpelchémo pók énxet. Makke ko'o atneyk sekyekpelchémo xama énxet enxoho; 16 ektemék agkok chá'a ko'o sekyekpelchémo énxet, naqsók nahan chá'a katnehek ekpéwomo m'a sekyekpelchémo, hakte matnehek chá'a ko'o exakkók sekyekpelchémo énxet. Akke chá'a ko'o atnehek sekxegexma alyekpelkohok énxet ma'a Táta aptáha axta seyáphasso ko'o. 17 Xeyenmeyk segánamakxa kélagkok nak kéxegke ekhawo enxoho mók apkelpaqmeyesma apqánet ma'a ektáha nak apkelxeyenma, katnehek naqsók ma'a apkelxeyenma. 18 Ko'o eyke sekxénamaxchekxoho ahagko' chá'a ektaqmela, keñe nahan sexeyenma chá'a ko'o m'a Táta, aptáha axta seyáphasso ko'o.
19 Keñe axta aptéma apkelmaxneyeykencha'a s'e:
—¿Háxko aphakxa apyáp xép?
Axta aptemék apchátegmoweykegko Jesús se'e:
—Mehélya'ásegkok ko'o kéxegke, megkólya'ásegkok nahan ma'a Táta; kaxtemék sélya'áseykegkoho ko'o, kólya'asagkohok nahan ma'a Táta.
20 Apxeyenmeyk axta Jesús xa aqsok nak neyseksa apkelxekmósso axta énxet'ák ma'a kañe' tegma appagkanamap, cham'a ekheykegkaxa axta chá'a yántéseksek kélxátamo axta chá'a aqsok kélmésso Dios. Méko axta eyke ekmoma Jesús, hakte axta kaweykmok makham yaqweykenxa elyekpelchágwók énxet'ák.
Megkólwanchek kéxegke kólmahagkok ma'a yaqwánxa nak ko'o amhagkok
21 Axta aptemék apkeltennáseykekxoho makham Jesús se'e:
—Axog sa' ko'o, keñe sa' kéxegke hélchetmok, kóletsapok sa' eyke kéxegke yetlo megkólya'assáxma. Megkólwanchek sa' kéxegke kólmahagkok ma'a yaqwánxa nak ko'o amhagkok.
22 Keñe axta judíos aptéma apkenagkama s'e:
—¿Xénchek enxeykel'a apwáxok yaqhakpekxa'? La'a apxéna nak magkegwagko negko'o ólmahagkok ma'a yaqwánxa emhagkok.
23 Axta aptemék Jesús apkelanagkama s'e:
—Kéleñamakxa kélagko' kéxegke keso náxop, ko'o eyke sekteme séñamakxa ahagko' ma'a néten; kéxegke kélteme kéleñamakxa kélagko' keso nélwanmégkaxa, háwe eyke ko'o séñamakxa keso náxop. 24 Cháxa keñamak séltennasa exchek kéxegke peya kóletsapok yetlo megkólya'assáxma; hakte kélya'ásseykmek agkok kéxegke Sekteme Ko'o, kóletsapok sa' yetlo megkólya'assáxma.
25 Tén axta aptéma apkelmaxneyeykencha'a s'e:
—¿Yaqsa énxet xép?
Axta aptemék Jesús apchátegmoweykegkokxo s'e:
—Kaqhók alenxanmohok séltennasso kéxegke séltennassama axta m'a sekxók axta. 26 Xámók eykhe ko'o yaqwayam axének tén han altennásekxohok eyesagko kéltémakxa kéxegke. Ekmámnaqsoho eyke chá'a aqsok apxeyenma m'a aptáha axta seyáphasso ko'o, altennaksohok nahan chá'a ko'o énxet'ák apheykha nak náxop ma'a seklegaya nak chá'a aptémakxa appeywa m'a.
27 Axta eyke elya'áseykegkok apkeltennassama Jesús Apyáp ma'a énxet'ák nak. 28 Axta keñamak aptéma apkelanagkama Jesús se'e:
—Kélchexneyk sa' agkok kéxegke néten ma'a aptáha nak Apketche énxet, kólya'ásegwók sa' kéxegke Sektáha Ko'o, kólya'ásegwók sa' nahan maláneya chá'a ko'o aqsok sekmáheyo ahagko' nak alána'; wánxa aqsa chá'a ko'o axének ma'a ektémakxa nak chá'a sélxekmósso m'a Táta. 29 Hakte sekxegexma ko'o m'a aptáha axta seyáphasso; meheyenyewek chá'a ko'o exakkók ma'a Táta, hakte alának chá'a ko'o m'a ekleklamókxa nak apwáxok alána'.
30 Xama axta aptéma appeywa Jesús xa ektáha nak, apxámok axta énxet apteme melya'ásseyam.
Dios apketchek tén ma'a énxet élma nak mólya'assáxma
31 Axta aptemék Jesús apkelanagkama judíos apteme axta melya'ásseyam se'e:
—Agkok kólyensakmok chá'a kéxegke kélláneyak ma'a sektémakxa nak chá'a sekpeywa, naqsók sa' kóltéhek séltáméseyak; 32 kólya'ásegwók sa' ma'a amya'a ekmámnaqsoho eñama nak Dios, kalmallahanchesek sa' nahan kélmomaxche xa ekmámnaqsoho nak.
33 Axta aptemék apkelátegmoweykegkokxo s'e:
—Negko'o nenteme Abraham aptawán'ák neptámen, mantemék nahan negko'o xama enxoho apkelásenneykha naqsa xama énxet enxoho; ¿Yaqsa ektáha apxéna nak xép peya hẽlchexeykxak negko'o?
34 Tén axta Jesús aptéma apkelanagkama s'e:
—Naqsók ko'o sektáha séláneya kéxegke apyókxoho énxet apkelánéyak nak chá'a melya'assáxma, apteme élma melya'assáxma. 35 Xama énxet apmomap nak chá'a kélteméssesso kélásenneykha naqsa, megkawegqók apha neyseksa m'a ekheykha nak wesse' apagkok apxagkok; kaxnók ma'a ektáha nak wesse' apketche megkamassegwomek chá'a apha xamók ma'a ekheykha nak apxagkok. 36 Apkelmallahanchessek sa' agkok kélteme kélmomaxche m'a Dios Apketche, naqsók sa' kamaskok kéxegke kélteme kélmomaxche'. 37 Ekya'ásegkók ko'o kéxegke kélteme Abraham aptawán'ák neptámen; kélmáheyók eyke hélaqhek ko'o kéxegke, hakte megkólmák takha' m'a sekpeywa. 38 Axénhok chá'a ko'o m'a aqsok sexekmósso axta m'a Táta, kólteme nahan kéxegkáxa, kóllána chá'a m'a kéllegaya axta chá'a apkeltennasso m'a Kélyáp.
39 Axta aptemék apkenagkama Jesús se'e:
—¡Abraham neykhe negko'o egyáp!
Keñe axta Jesús aptéma apchátegmoweykegkokxo s'e:
—Kaxtemék kéxegke kélteme naqsók Abraham apketchek, kóllának chá'a m'a apkeláneya axta m'a. 40 Naqsók eykhe chá'a ko'o séltennassama aptáha sélxekmósso m'a Dios, kélmáheyók eyke aqsa hélaqhek ko'o kéxegke. ¡Axta eyke etneyk xama enxoho Abraham xa ektáha nak! 41 Kélláneykegkek chá'a kéxegke aptémakxa nak chá'a m'a kélyáp.
Tén axta aptéma apkenagkama Jesús se'e:
—¡Háwe negko'o kélketchek meyke apyapmeyk; yetneyk negko'o wánxa xama Egyáp, cham'a Dios!
42 Axta aptemék apchátegmoweykegko Jesús se'e:
—Kaxtemék kéxegke kélteme naqsók kélyáp ma'a Dios, hélásekhohok axta ko'o, hakte eñamak ko'o m'a Dios, keso sénmeyncha'a nak se'e. Háwe axta ko'o sekwe ahagko', Dios axta seyáphasso. 43 ¿Yaqsa ektéma megkólmowagko nak kéxegke kólya'asagkohok ma'a sektémakxa nak chá'a séltennáseykha? Megkólmenyeyk kóleyxhok sekpeywa. 44 Kelyekhama' kéxegke kélyáp, kéleñamak kéxegke m'a, kóllenxanmok nahan chá'a kóllának eyámenyéxa enxoho chá'a kóllának ma'a. Nanók axta ektémakxa ekyetno ekyógkexma kelyekhama' m'a sekxo' eyeynókxa axta. Megkeytlók ma'a amya'a ekmámnaqsoho nak, megkatnehek nahan chá'a xama enxoho ekmámnaqsoho ekpeywa. Temék agkok chá'a ekmowána amya'a, katnehek chá'a m'a ektémakxal'a chá'a; hakte ekmowána amya'a, ekteyapmakxa negmowána amya'a m'a kelyekhama'. 45 Naqsók eykhe chá'a ko'o m'a sektémakxa nak chá'a séltennasso, élya'ásseykmek eyke chá'a. 46 ¿Yaqsa kélxama kéxegke apwanchek exekmósek ekyetna ko'o may'assáxma? Naqsók agkok ma'a sektémakxa nak chá'a sélanagkama, ¿yaqsa ektéma sélya'ásseykmo nak chá'a? 47 Énxet ektáhakxa enxoho apagkok ma'a Dios, yeyxhok ma'a Dios appeywa; megkólmenyeyk eyke kéxegke kóleyxhok appeywa, hakte háwe kéxegke Dios énxet'ák apagkok.
Aphegkek axta Cristo meykexa axta Abraham
48 Keñe axta judíos aptéma apkenagkama Jesús se'e:
—Payhémo neyke agkok nentémakxa nak chá'a nélpeywa nenxeyenma exchep apteme samaritano, tén han ekha apwáxok kelyekhama'.
49 Axta aptemék apchátegmoweykegkokxo Jesús se'e:
—Méko ko'o xama enxoho kelyekhama' ewáxok, wánxa eyke aqsa ko'o seyáyo m'a Táta; keñe kéxegke mehéláyo ko'o. 50 Mategyeykha ko'o yaqwayam kataqmelek sexeyenma énxet'ák, yetneyk eyke xama aptegyeykha nak chá'a xa, cham'a aptémól'a chá'a apyekpelchémo énxet. 51 Naqsók ko'o sekxéna, énxet apkelyaheykekxoho enxoho sekpeywa, megyetsepek sa'.
52 Axta aptemék apkelátegmoweykegko judíos se'e:
—Naqsók negko'o nentemessásak kaxwók ekha apwáxok xép kelyekhama'. Apketsepmeyk axta m'a Abraham, tén han ma'a apyókxoho apkellegasso axta Dios appeywa, keñe exchep aptéma appeywa s'e: ‘Énxet apkelyaheykekxoho enxoho sekpeywa, megyetsepek sa'.’ 53 ¿Apyeykhágweykmók enxeykel'a exchep ma'a egyáp nanók Abraham? Apketsepmeyk axta m'a, apkeletsepmeyk axta nahan ma'a Dios appeywa apkellegasso axta. ¿Yaqsa apkenagkama exchep etneyk?
54 Axta aptemék apchátegmoweykegkokxo Jesús se'e:
—Taqmeláha agkok ko'o sekpeywa axénáxchekxohok ahagko', mékoho katnehek ma'a sekxénamaxchekxoho ahagko' ektaqmela nak. Akke setnéssesso chá'a ko'o ektaqmela sekxénamaxche m'a Táta, cham'a kélxeyenma nak chá'a kéxegkáxa apteme Dios kélagkok. 55 Akke kólya'áseykegkok kéxegke m'a. Ko'o eyke ekya'ásegko'; ekxénchek agkok ko'o may'ásegko m'a, sekmowána amya'a ahagko' atnehek, ekhawo kéltémakxa nak kéxegke. Naqsók eyke ko'o sekya'áseykegkoho m'a, élyaheykekxók nahan chá'a m'a appeywa. 56 Payheykekxeyk axta apwáxok Abraham, kélyáp nanók axta kéxegke, hakte apmáheyók axta etagkohok yaqweykenxa ko'o awak keso náxop; apweteyak axta nahan, payheykekxók agko' axta nahan apwáxok.
57 Axta aptemék judíos apkenagkama Jesús se'e:
—Mewokmok makham xép cincuenta apyeyam apagkok ¿háxko katnehek xép exének apwetaya m'a Abraham?
58 Keñe axta Jesús aptéma apchátegmoweykegkokxo s'e:
—Naqsók ko'o sektáha séláneya kéxegke, meykexa axta Abraham, ko'o sekteme.
59 Tén axta apkelmoma meteymog ma'a énxet'ák nak apmáheyo elyetnak ma'a Jesús; apxegáneykmek axta eyke aqsa Jesús nepyeseksa, apteyepmeyk axta kañe' tegma appagkanamap.