Jesús omonguera ijapávape
1 Ko'ã mba'e rire Jesús oho Jerusalénpe peteĩ arete jave. 2 Jerusalénpe, pe okẽ hérava Ovecha ypýpe, oĩ peteĩ y renda hebréo ñe'ẽme hérava Betzatá, ha hogaguy jeréva. 3 Heta asýva opaichagua oñenomba pe ogaguýre. Oĩ ohecha'ỹva, oĩ ikarẽva ha ijapáva. Oha'arõ hína hikuái pe y omýi haguã, 4 oguejýmigui upépe sapy'a py'a, Tupã rembiguái peteĩ pe y omongu'e haguã. Ha upe ojepoi raẽvéva pe y oñemongu'e rire, okuera oimeraẽ mba'asýgui. 5 Umíva apytépe oĩ peteĩ kuimba'e ojapóma 38 áño ijapa hague. 6 Jesús ohechávo chupe upépe oñeno, ha oikuaávo aréma péicha oiko hague, he'i chupe:
--Rekuerasépa.
7 Pe kuimba'e he'i chupe:
--Karai, ndarekói niko avave che moinge haguã pe ýpe, upéva oñemongu'e vove. Añeha'ãvo aike haguã, oĩma itenondéva che rehe.
8 Jesús he'i chupe:
--Epu'ã. Ehupi nde rupa ha tereho.
9 Upepete voi pe kuimba'e okuera, ohupi hupa ha oñepyrũ oguata. Pytu'uha ára upe jave, 10 ha judío kuéra myakãhára*f** kuéra he'i chupe:
--Pytu'uha árape niko ñaime. Ndaikatúi eraha nde rupa.
11 Pe kuimba'e katu he'i chupe kuéra:
--Upe che monguera vaekue niko he'i chéve kuri: ‘Ehupi nde rupa ha tereho.’
12 Ha'e kuéra oporandu chupe:
--Ha máva he'i ndéve: ‘Ehupi nde rupa ha tereho?’
13 Pe kuimba'e katu nde'i kuaái mávapa omonguera chupe. Jesús niko okañýma umi upépe oĩva apytépe. 14 Upéi, Jesús ojuhu pe kuimba'épe Tupaópe, ha he'i chupe:
--Rekueráma niko ko'ágã. Eñeha'ã anive haguã ne rembiapo vai, ani ágã upe haguére ojehu ndéve mba'e ivaivéva.
15 Pe kuimba'e oho umi judío kuéra myakãhára kuéra rendápe ha omombe'u chupe kuéra Jesús hague pe omonguera vaekue chupe. 16 Ha Jesús ojapo haguére ko'ã mba'e pytu'uha árape, umi judío myakãhára kuéra oñemoĩ hese. 17 Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Che Ru niko ndopoíri hembiapógui, upévare che avei amba'apo.
18 Ko'ã ñe'ẽ rehéma katu umi judío myakãhára kuéra ko'ýte ojukase Jesúspe. Ohecha hikuái Jesús nombyareteiha pytu'uha ára, ha hi'ári, oñembojoja Tupã ndive, he'ívo ituvaha Tupã.
Tupã ra'y pokatu
19 Jesús he'i chupe kuéra: “Añetehápe ha'e peẽme, Tupã ra'y ndaikatúi ojapo mba'eve ijehegui. Che ojapo upe che Ru ohechaháicha ojapo. Opa mba'e che Ru ojapóva, che ajapo avei. 20 Che Ru niko che rayhu, ha ohechauka chéve opa mba'e ha'e ojapóva. Ha mba'e tuichavéva kóvagui katu ohechauka vaerã chéve, ha pepytáta pende jurujái. 21 Che Ru oporomopu'ã jeyháicha omanóva apytégui ha oporomoingove jeyháicha, péicha avei, Che amoingove umi che amoingovesévape. 22 Ha che Ru nombojovakéi avavépe. Upéva ha'e ohejapa che pópe, 23 ikatu haguã opavave che momba'e, che Rúpe oñemomba'eháicha. Upe na che momba'éiva chéve, nomomba'éi avei che Rúpe, chéve che mbou vaekuépe.”
24 Añetehápe ha'e peẽme: ‘Pejapysaka porã ramo umi mba'e che ha'évare ha pejerovia ramo pe che mbouharére, perekóta jeikove opa'ỹva. Ha na pe ñehundi mo'ãi, pehasáma haguére ñemanógui jeikovépe. 25 Añetehápe ha'e peẽme, hi'aguĩma ára ha ko'ágãma voi, umi omanóva ohendu haguã Tupã Ra'y ñe'ẽ, ha umi chupe ohendúva oikovéta. 26 Che Ru oporomoingoveháicha, péicha avei ha'e ojapo, che aporomoingove haguã. 27 Ha che pópe avei oheja che aporombojovake haguã, yvypóraicha aju vaekue ko yvy ári. 28 Ani peñemondýi ko'ã mba'ére. Oguahẽta hína ára opa omanóva ohendu haguã che ñe'ẽ, 29 ha osẽmbáta ityvy kuéragui hikuái. Umi hembiapo porã vaekue, opu'ã jeýta oikove haguã opa ára guarã. Umi hembiapo vai vaekue katu, opu'ãta oñehundi haguã.
Umi omombe'úva mba'eichaguápa Jesús
30 “Che ndaikatúi ojapo mba'eve che jehegui. Che aporombojovake che Ru he'iháicha chéve ajapo haguã. Ha hekopete aporombojovake, ndajapóigui che aipotaháicha, che Ru che mbou vaekue oipotaháichante. 31 Che añe'ẽ ramo che jehe voi, upe che ha'éva che jehe naiporãi mba'everã. 32 Oĩ katu ambue oñe'ẽva che rehehápe, ha upe ha'e he'íva che rehe aikuaa añeteha. 33 Peẽ peporanduka vaekue Juánpe, ha upe ha'e he'i vaekue che rehe añetegua hína. 34 Naikotevẽi jepe niko che mba'eve avave he'ívare. Ha'énte peẽme ko'ã mba'e ikatu haguã Tupã pene pysyrõ. 35 Juan niko ojogua vaekue ku mba'e rendýpe ohesapéva, ha peẽ katu pevy'ase sapy'a vaekue hesapépe. 36 Che katu areko peteĩ oñe'ẽ porãvéva che rehe Juángui. Upe che ajapóva niko hína, pe che Ru ome'ẽ vaekue chéve ajapo haguã, ha upéva ohechauka che Ru che mbou hague. 37 Ha che Ru voi, pe che mbouhare, oñe'ẽ che rehehápe, jepe peẽ araka'eve napehendúiva chupe, térã pehecha chupe, 38 ha napeñongatúi pe iñe'ẽ pende pype, napejeroviáigui upe che Ru ombou vaekuére. 39 Peẽ niko peñeha'ã peñemoarandu Ñandejára Ñe'ẽme, peimo'ãgui upépe pejuhutaha jeikove opa'ỹva. Ha jepe umíva oñe'ẽ che rehe, 40 peẽ ndapejuséi che rendápe pereko haguã pe jeikove.”
41 “Che ndaguerohorýi ete yvypóra che momba'érõ. 42 Hi'ári, poikuaa porã peẽme, ha aikuaa ndapehayhuiriha Tupãme. 43 Che niko aju che Ru rérape, ha peẽ ndapeikuaaséi che hegui mba'eve. Oĩ ramo oimeraẽva oúva ijehegui reínte, upévape katu pemoguahẽne. 44 Peẽ pevy'a pende rapicha pene momba'e ramo, ha ndapehekái pe ha'eñoite Tupãva, ha'e pene momba'e haguã. Mba'éicha piko péicha ramo pejeroviáta che rehe? 45 Ani peimo'ã che pomoĩ vaitaha che Ru renondépe. Upe pene moĩ vaítava niko Moisés voi hína, peẽ pejeroviaha. 46 Perovia rire umi mba'e Moisés omoĩ vaekue kuatiáre, pejerovia vaerã mo'ã che rehe. Che rehe niko Moisés imandu'a vaekue. 47 Ha ndaperoviái ramo upe ha'e omoĩ vaekue kuatiáre, piko mba'éicha peroviáta umi mba'e che ha'éva peẽme?”
Jesús aptaqmelchesseyam énxet apkelyelqamap
1 Keñe axta natámen xa, apkeláneykegkek axta apkelsawássessamo judíos ekhem melwagqayam, keñe axta Jesús apmeyeykekxo makham ma'a Jerusalén. 2 Yetnegkek axta nahan ekho yámmáxek kélteme nak hebreo appeywa Betzatá, cham'a Jerusalén, ketók axta m'a átog kéltémakxa nak Nepkések. Cinco axta nahan nentaxnamakxa ekhéyak nekhaw'ék xa ekho axta yámmáxek, 3 apheykegkaxa axta anhan náxop apxámokma apagko' ma'a apkelháxamap, meyke apaqta'ák tén han élmasagcha'a apyay'ák, tén han ma'a apkelyelqamap nak. Apkelhaxneykegkek axta chá'a kaltaqheykha yegmen xa énxet'ák nak, 4 hakte ewatámhok axta chá'a Dios apchásenneykha m'a ekho nak yámmáxek yaqwayam eltaqhésha yegmen, keñe axta apmonye' apnextega enxoho chá'a m'a ekho nak yámmáxek natámen éltaqhaheykha m'a yegmen, etaqmelwók axta chá'a m'a ektémakxa enxoho chá'a apháxamap. 5 Aphegkek axta anhan nepyeseksa xama énxet ekweykmo axta treinta y ocho apyeyam apháxamap. 6 Xama axta apweteya Jesús ma'a apyetnamakxa axta náxop, tén han apya'ásegweykmo nanók ekteme apháxamap xa ektáha nak. Axta aptemék apkelmaxneyeykencha'a s'e:
—¿Apmenyéya etaqmelwók?
7 Keñe axta aptéma apchátegmoweykegko énxet apháxamap se'e:
—Wesse', méko chá'a ko'o hetaxnések ekho nak yámmáxek éltaqhaheyncha'a enxoho chá'a yegmen. Ekmakók agkok chá'a ko'o anextog, pók chá'a enextog apmonye'.
8 Axta aptemék apkenagkama Jesús se'e:
—Etnamha, emekxa aptaháno, exeg.
9 Yetlómók axta nahan aptaqmelwayam ma'a énxet apháxamap, apmeykekxeyk axta aptaháno, tén axta apxegama. Chaqhémók axta nahan sábado ektéma xa, 10 keñe axta judíos aptéma apkenagkama m'a énxet ektáha axta kéltaqmelchesseyam:
—Sakhem sábado; megkólhók esakxak aptaháno.
11 Axta aptemék apchátegmoweykegko xa énxet nak:
—Exchek aptáhak ko'o seyáneya énxet setaqmelchessekmo exchek se'e: ‘Emekxa aptaháno, exeg,’
12 Axta aptemék apkelmaxneyeykencha'a s'e:
—¿Yaqsa exchek énxet aptáha apcháneya: ‘Emekxa aptaháno, exeg’?
13 Axta eyke ey'áseykegkok ektáha ektaqmelchesseyam ma'a énxet nak, hakte apxegáneykmek axta aqsa Jesús nepyeseksa m'a énxet apxámokma apheykencha'a axta m'a. 14 Keñe axta Jesús apwetágweykekxo m'a kañe' tegma appagkanamap, axta aptemék apkenagkama s'e:
—Elano, ná elánekxa aqsa kaxwók mey'assáxma xa aptaqmelwokmo nak, yaqwayam enxoho megkasogwomók agko' ektáhakxa.
15 Apxegamchek axta xa énxet nak, apkeltennáseykekxeyk axta judíos ektáha aptaqmelchesseyam ma'a Jesús. 16 Axta keñamak melwátésseykmo aptaqnagko judíos ma'a Jesús, hakte apkeláneyak axta ekhem sábado xa aqsok nak. 17 Axta eyke aptemék apkelanagkama Jesús se'e:
—Aptamheykha chá'a ko'o m'a Táta, atneykha nahan chá'a ko'óxa.
18 Yágweykmók axta aqsa nahan apmáheyo yaqhek judíos aptéma appeywa xa, hakte háwe axta ekwánxa agkok éllókassama meláneya m'a éltémókxa nak antéhek ekhem sábado, axta eyke nahan keñamak apxeyenma aphémo m'a Dios, cham'a apxeyenma axta apteme Apyáp apagko' ma'a Dios.
Ekha kélyaheykekxoho Dios Apketche
19 Axta aptemék apkelanagkama Jesús se'e: “Naqsók ko'o sektáha séláneya kéxegke, mopwanchek elának xama aqsok apmopmenyého apagko' nak elának ma'a Dios Apketche; wánxa aqsa elának ma'a apwete nak chá'a elának ma'a Apyáp. Ekyókxoho aqsok apkelanakxa enxoho chá'a m'a Apyáp, elának nahan chá'a m'a Apketche. 20 Hakte apchásekhayók Apyáp ma'a Apketche, exekmósek nahan chá'a ekyókxoho m'a aqsok apkelanakxa enxoho; exekmósek sa' eyke nahan ma'a aqsok élyawe agko' nak, peya sa' kalpelakkasek nahan kólwetak kéxegke m'a. 21 Cham'a ektémakxa nak chá'a apnaqxétekhásseyam Táta m'a apkeletsapma axta tén elmésagkok élyennaqte apnénya'ák, cháxa aptémakxa nahan Apketche elmésagkok élyennaqte apnénya'ák ma'a apmakókxa enxoho chá'a elmésagkok. 22 Metnehek chá'a apyekpelchémo xama énxet enxoho m'a Táta, Apketche axta eyke apméssók ekyókxoho apmopwána yaqwayam elyekpelkohok ma'a énxet'ák, 23 yaqwayam enxoho kaxhok kélteme kéláyo Apketche m'a ekweykenxa nak kélteme kéláyo m'a Táta. Agkok kóltáhak kéláyo m'a Apketche, megkóltéhek nahan kéláyo m'a Táta apteme axta seyáphasso ko'o.
24 “Naqsók ko'o sektáha séláneya kéxegke, apháxenmo nak ma'a sektáhakxa enxoho ko'o seyáneya, tén han apteme enxoho mey'ásseyam ma'a aptáha axta ko'o seyáphasso, étak sa' ekyennaqte apnények; megyáneykpek sa' nahan kóllegássesagkoho', hakte apyeyk'ak ma'a nétsapma nak, yennaqwokmek kaxwók apnények. 25 Naqsók ko'o sektáha séláneya kéxegke, peyk kaxwo' kammok ekhem, keso kaxwo' nak, yaqwánxa sa' ellegak appeywa Dios Apketche m'a apkeletsapma axta; enaqxétekhágwók sa' ma'a ektáhakxa enxoho apkellege appeywa. 26 Yetneyk apmopwána Táta eñama apmopwána apagko' yaqwayam hegmések ekyennaqte egnények, cháxa apméssama nak han Apketche xa apmopwána nak, 27 apméssegkek axta anhan apmopwána yaqwayam etnehek apkelyekpelchémo énxet'ák, eñama apteme énxet'ák Apketche. 28 Nágkalpelakkas aqsa xa aqsok nak, hakte kammok sa' ekhem yaqwánxa ellegak appeywa apyókxoho m'a apkeletsapma axta, 29 elántépok sa' takhaxpop. Enaqxétekhágwók sa' yaqwayam elxawagkok élyennaqte apnénya'ák ma'a ektáha axta apkeláneyak aqsok ektaqmela; keñe sa' ma'a ektáha axta apkeláneyak aqsok ekmaso, enaqxétekhágwók sa' yaqwayam kóllegássesagkoho'.
Jesús apxekmóssamo apteme ekha kélyaheykekxoho
30 “Mowanchek ko'o alának xama aqsok sekmámenyého ahagko' nak alána'. Ektemék chá'a ko'o sélyekpelchémo énxet'ák ma'a apkeltémókxa nak chá'a atnehek ma'a Táta, péwók nahan ma'a ektémakxa nak chá'a ko'o sélyekpelchémo énxet'ák, hakte malaneyk chá'a ko'o m'a sekmámenyého ahagko' nak alána', wánxa m'a apmopmenyého nak Táta, apteme axta seyáphasso ko'o. 31 Ekxénaxchekxók agkok ko'o ahagko', mékoho katnehek ma'a séltenneykha. 32 Yetneyk eyke pók sexeyenma nak chá'a ko'o, ekya'ásegkók nahan ko'o ektéma ekmámnaqsoho m'a aptémakxa nak chá'a sexeyenma. 33 Kéláphassegkek axta kéxegke énxet aphakxa Juan yaqwayam elmaxneyha, naqsók axta anhan ma'a aptémakxa axta apkeltennasso sexeyenma ko'o. 34 Makke ko'o wásenneykekxak ektémakxa nak apkeltenneykha xama énxet sexeyenma ko'o. Ektemék eyke aqsa séláneya xa ektáha nak, yaqwayam sa' kéxegke kólwagkasaxchek teyp. 35 Máxa axta Juan ma'a cháléwasso eyáléweykhal'a, tén han élsassól'a exma, yaqwatakxoho axta eyke kéxegke kélmáheyók kalpeykesekxak kélwáxok ma'a élseyéxma apagkok. 36 Yetneyk eyke ko'o sekxeyenma megkaxnémo nak ma'a ektémakxa axta chá'a sexeyenma m'a Juan. Aqsok séláneya nak chá'a ko'o ekteme ekxekmósso ektáha naqsók seyáphasso ko'o Táta, cham'a sektamheykha apkeltémo axta alána'. 37 Ekmámnaqsoho nahan chá'a apxeyenma ko'o sekwesey Táta, cham'a aptáha axta seyáphasso ko'o, megkóllegeyk eykhe kéxegke appeywa, megkólweteyk eykhe nahan xama enxoho, 38 megkólhayók nahan keytek kélwáxok kéxegke m'a aptémakxa nak appeywa, hakte kélya'ásseykmek kéxegke m'a aptáha nak apcháphasso m'a Táta. 39 Kéltaqmelchessamók chá'a kéxegke kéltámésamaxche m'a ektémakxa nak eknaqtáxésamaxche Dios appeywa, hakte kélmenyeyk eykhe kólwetak ekyennaqte kélnénya'ák megkatnégwayam néxa eñama m'a; exeyenmeyk eykhe ko'o xa eknaqtáxésamaxche nak, 40 megkólmenyeyk eyke hélyo'ótak kéxegke yaqwayam kólwetak xa ekyennaqte egnények megkatnégwayam néxa nak.
41 “Mómenyeyk ko'o kaltaqmalmakha apkelpeywa hexének énxet'ák. 42 Élyekpelchémók nahan ko'o kéltémakxa kéxegke, élya'ásegkók nahan megkólásekhayo m'a Dios. 43 Ekwayak axta ko'o eñama seyáphasso Táta, keñe axta mehélmoma takha' kéxegke; apwa'ak axta agkok pók énxet, apwe apagko' enxoho, kólmok axta takha' xa énxet nak. 44 ¿Háxko katnehek kéxegke héltéhek mehelya'ásseyam, kélámenyého enxoho aqsa chá'a kaltaqmalmakha kélxénamaxche nepyeseksa énxet'ák, keñe megkólchetmek ma'a ektaqmalma nenxénamaxche eñama nak Dios apteme nak wánxa xama? 45 Nágkaxén aqsa kélwáxok peya alxénchásekxohok ekmaso kéltémakxa nápaqtók ma'a Táta. Moisés sa' eyke elxénchásekxohok kéltémakxa ekmaso kéxegke, kéltéma nak chá'a kéláyo kéxegke. 46 Kaxtemék axta megkólya'ásseyam kéxegke m'a Moisés, mehelya'ássemek axta nahan ko'óxa, hakte aptáxéssegkek axta weykcha'áhak Moisés sexeyenma ko'o. 47 Kélya'ásseykmek agkok ma'a ektémakxa axta apnaqtáxéseyak weykcha'áhak Moisés, háxko katnehek nahan megkólya'ássók ma'a sektáhakxa enxoho séláneya kéxegke.”