Jeremías kuatiañe'ẽ umi ojegueraha vaekue Babilonia peguarã
1-2 Mburuvicha guasu Jeconías ojereraha rire jepokuapy tetã mombyry gotyo isy, hembiguái kuéra, Judá ha Jerusalengua ruvicha kuéra, mba'e po rupi apoha kuéra ha tembiporu fiérro apoha kuéra ndive, maranduhára*f** Jeremías omondo Jerusaléngui kuatiañe'ẽ myakãhára*f** kuéra, pa'i*f** kuéra, maranduhára kuéra ha tetãgua kuéra Nabucodonosor ogueraha vaekue Jerusaléngui Babilóniape. 3 Ko kuatiañe'ẽ oñemondo Safán ra'y Elasá ha Hilquías ra'y Semarías rupi. Umívape Judá ruvicha guasu Ezequías omondo vaekue Babilóniape mburuvicha guasu Nabucodonosor rendápe. Pe kuatiañe'ẽ he'i kóicha:
4 Péicha he'i Tupã Israel Jára ipu'akapáva opa umi omondo vaekuépe jepokuapy Jerusaléngui Babilóniape: 5 ‘Pemopu'ã óga, peñemohenda, peñotỹ yva máta ha pe'u hi'a. 6 Pemenda ha peñemuña ha pende ra'y ha rajy kuéra avei tomenda ha toñemuña. Peñemboheta upépe ha ani peñemombovyve. 7 Peje rerahahápe, pemba'apo upe távape guarã ha peñembo'e chéve hese. Ha'e oñakã rapu'ã ramo niko peẽ peiko porãta. 8 Che, Tupã Israel Jára che pu'akapáva, pomomarandu kóvare: Ani perovia umi mba'e he'íva maranduhára ha mba'e ñemi kuaaha upepegua. Ani perovia umi ikepegua kuéra. 9 Ha'e kuéra he'íva che rérape, japu meme hína. Che namondói vaekue chupe kuéra.’ Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.
10 Ñandejára he'i: “Oñemboty ramo Babilóniape umi 70 áño, amba'apóta peẽme guarã ha ajapóta che ñe'ẽ pogueru jeývo ko'ápe. 11 Che aikuaa mba'épa ajapose pene ndive, iporã haguã peẽme, ndaha'éi ivai haguã, pejerovia haguã che rehe. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. 12 Upérõ peẽ che renói ramo ha peju ramo che rendápe peñembo'e, che pohendúta. 13 Che rekáta ha che juhúta, che rekátagui pende py'aite guive. 14 Ajejuhukáta ha oho porãvéta peẽme: Poipe'áta opa tetã ha opa yvýgui pomosarambi hague rupi. Pombyaty ha pogueru jeýta ko yvy pomosẽ haguégui.” Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.
15 Peẽ peje: ‘Ñandejára ome'ẽ ñandéve maranduhára Babilóniape.’ 16 (Ñandejára he'i mburuvicha guasúre oguapýva David guapyhápe ha umi ko távape oikóvare, pene génte kuéra ojereraha'ỹ vaekue pene ndive tetã mombyrýpe: 17 ‘Che, opa mba'e Jára che pu'akapáva, ha'e: Amondóta peẽme ñorãirõ, ñembyahýi ha mba'asy asãi. Pohejáta ígo tujúicha, ivai etereígui ikatu'ỹva oje'u. 18 Aikóta pende rapykuéri ñorãirõ, ñembyahýi ha mba'asy asãi reheve. Opa tetã yvy ári guápe amoñemondýita pende rechávo, ha pomoingóta jeharu ha ñemotĩ rechaukaha ramo, peteĩ mba'e oporomondýi ha oporomongyhyjéva opa tetã pomosarambi hague rupi. 19 Ndapei kuaaséi haguére mba'eve upe ha'e vaekuégui peẽme che rembiguái maranduhára kuéra rupi, amondo jey-jey vaekue peẽme pehenduse'ỹre chupe kuéra. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. 20 Pehendúke aipo ramo che ñe'ẽ, opa peẽ arahauka vaekue jepokuapy Jerusaléngui Babilóniape.’)”
21 “Tupã Israel Jára ipu'akapáva he'i Colaías ra'y Acab ha Maaseías ra'y Sedequías rehe, peẽ pejehápe ñe'ẽ japu Ñandejára rérape: ‘Amoĩta chupe kuéra Babilonia ruvicha guasu Nabucodonosor pópe, ha ha'e ojukáta chupe kuéra pende resa renondépe. 22 Upéicha umi ojereraha vaekue Babilóniape oityse ramo jeharu pe mávare he'íta chupe: Ñandejára tojapo nde rehe ojapo haguéicha Sedequías ha Acab rehe, Babilonia ruvicha guasu ohesy hague tatápe. 23 Upéva ojehúta peẽme pejapo haguére mba'e nde ky'apa jepéva Israélpe: Peporomyakã ratĩ vaekue peikóvo pende rapicha rembireko ndive ha peje che rérape mba'e japu che ha'eka'ỹ vaekue. Che aikuaa porã upéva. Che, opa mba'e Jára upéicha ha'e.’”
Upe he'ikáva Semaíaspe
24 Ñandejára he'i Jeremíaspe he'i haguã Semaías Nehelam guápe: 25 “Tupã Israel Jára ipu'akapáva he'i: ‘Nde rerahauka vaekue nde rérape peteĩ kuatiañe'ẽ opa Jerusalengua, pa'i Sofonías Maaseías ra'y ha mayma pa'i kuérape. Nde kuatia ñe'ẽme ere vaekue Sofoníaspe: 26 Ñandejára ne moĩ pa'i ramo, Joiadá rendaguépe, ha'e haguã tupao ruvicha. Ou ramo peteĩ itarováva ha oñepyrũ oñe'ẽ maranduháraicha, remoinge vaerã ipy yvyra kuápe ha reñapytĩ itasãme. 27 Mba'ére aipo ramo ndereja'ói ra'e Jeremías Anatot guápe, oñemoĩ vaekue oñe'ẽ pende apytépe maranduháraicha? 28 Opa Babilóniape ombou oréve ikuatia ñe'ẽ he'i haguépe: Heta ára peikóta upe tetã mombyrýpe. Pejogapo, peñemohenda upépe peñotỹ yva máta ha pe'u hi'a.’”
29 Pa'i Sofonías omoñe'ẽ ko kuatia Jeremíaspe. 30 Upérõ Ñandejára oñe'ẽ Jeremíaspe ha he'i chupe: 31 Ereka opa umi oĩvape Babilóniape che, opa mba'e Jára ha'eha: Semaías Nehelamgua oñe'ẽ haguére peẽme che rérape, che amondo'ỹre chupe, ha pene mbotavy haguére, 32 che, opa mba'e Jára, ha'e ainupãtaha Semarías ha iñemoñarépe. Na iñemoñare mo'ãi che retãgua apytépe ha ndohupyty mo'ãi upe vy'a ame'ẽtava che retã guápe, iñe'ẽ rupi omopu'ã haguére chupe kuéra che rehe. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.”
Jeremías apcháphássesso weykcha'áhak kélnaqleykekxa axta megkatnahakxa apkelókxa
1-2 Apcháphássessek axta weykcha'áhak Dios appeywa aplegasso Jeremías eñama Jerusalén ma'a apkelámha apmonye'e apkeleymomap axta kélnaqleykekxa megkatnahakxa apkelókxa, tén han ma'a apkelmaxnéssesso Dios énxet'ák apagkok, tén han ma'a apkellegasso nak Dios appeywa, tén han énxet'ák apnaqleykekxa axta Nabucodonosor ma'a Babilonia apkeleñama m'a Jerusalén, cham'a natámen axta kélyentameykekxa megkatnahakxa apchókxa wesse' apwányam Jeconías, yetlo egken wesse' ekwányam, tén han ma'a apkeláneykha apkeltamheykha axta chá'a m'a apxagkok, tén han ma'a apkelámha apmonye'e nak Judá, tén han Jerusalén, tén han ma'a apkelánéyak nak aqsok, tén han ma'a apkelyenyekhéyak nak chá'a sawo. 3 Elasá axta nahan apso xa weykcha'áhak nak, Safán axta apketche, tén han Guemarías, Hilquías axta apketche, apkeláphassama axta Sedequías wesse' apwányam axta Judá m'a Babilonia yaqwayam enxoho elmahagkok ma'a aphakxa nak wesse' apwányam Nabucodonosor. Axta temék weykcha'áhak kéltáxésso s'e:
4 “Keso aptáhakxa nak apkelxéna Wesse' ekha nak apyennaqte, Dios apagkok nak Israel apyókxoho m'a énxet'ák apkelántekkesso axta Jerusalén, apkeláphassama m'a Babilonia: 5 ‘Kóllanák sa' kélxanák, kólhakha sa' xa; kólchenekxa sa' yámet ekha nak ekyexna, kóltawák sa' han ekyexna. 6 Kóltegyák sa' nahan kélnaqteyegka'a, kólweta sa' kélketchek apkelennay'a tén han kelwán'ák, etegyagkok sa' nahan apnaqteyegka'a m'a, elwetak sa' han apketchek. Kólxámágwomho kélagko' sa' xa, nágkóltemekxa kélqántawo'. 7 Kóltemeykha sa' yaqwayam kólpasmok ma'a tegma apwányam séxakhagweykenxa nak ko'o kéxegke, kólmaxnésses nahan chá'a kólának apasmok ko'o, hakte taqmelágkek sa' agkok apheykha énxet'ák ma'a, kataqmelagkok sa' kéxegkáxa kélheykha m'a. 8 Ektáhak ko'o séláneya kéxegke seyésa, ko'o sektáha nak Wesse' ekha apyennaqte, Dios apagkok nak Israel: Nágkólho elyexanchesha m'a apkelxeyenma nak chá'a aptamhéyak apkellegasso sekpeywa, tén han ma'a apkelxeyenma nak chá'a apkelya'áseykegkoho aqsok ekpowásamáxche', apheykha nak kélnepyeseksa kéxegke; nágkóleyxho m'a ektémakxa nak chá'a apkelxeyenma apkelwete apkelwanmagko. 9 Wanchek amya'a m'a aptémakxa nak chá'a apkellegassama m'a sekpeywa. Malápháseykha ko'o m'a. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.’
10 “Aptáhak Wesse' egegkok se'e: ‘Wokmek sa' agkok setenta apyeyam ma'a Babilonia, kaxénekxak sa' ko'o makham ewáxok kéxegke, alának sa' ma'a aqsok sekxeyenma axta alána', wának sa' kólchexyók makham se'e yókxexma nak. 11 Ekya'ásegkók ko'o sekmáheyókxa atnéssesek kéxegke, yaqwayam kataqmelekxak kélheykha, háwe m'a ekmaso nak kélheykha, yaqwayam sa' kayágwomhok agko' kélhaxneykha m'a egmonye' sa'. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'. 12 Keñe sa' kéxegke hélwónmakha chá'a, hélyo'ótagkasek sa' chá'a kélmaxnagko, weyxhok sa' nahan chá'a ko'o. 13 Hélchetmok sa' chá'a, hélwetekxak sa' nahan chá'a, hakte hélchetmok sa' ekweykmoho kañók agko' kélwáxok. 14 Naqso', wohok sa' chá'a ko'o hélwetekxak kéxegke, ayaqmagkassesek mók ektémakxa kélheykha: alántekkessekxak sa' chá'a m'a ekyókxoho apheykegkaxa nak chá'a pók aptémakxa énxet'ák, tén han ma'a ekyókxoho yókxexma sélya'assamakxa axta chá'a séxpánchessama, wánchásekxak sa', wának sa' kólchexyók makham se'e yókxexma, sélántekkessamakxa axta. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.’
15 “Kéltemék chá'a kélpeywa kéxegke s'e: ‘Ẽlméssek negko'o Wesse' egegkok, Dios appeywa apkellegasso s'e Babilonia.’ 16 (Aptáhak apxéna Wesse' egegkok ma'a wesse' apwányam apyaqmagkasso nak apteme wesse' apwányam ma'a David, tén han ma'a apheykha nak xa tegma apwányam nak, kélnámakkok nak kéxegke, megkólántekkesso axta xamók kéxegke kélnaqleykekxo m'a megkatnahakxa kélókxa: 17 ‘Ektáhak ko'o sekpeywa s'e, sektáha nak Wesse' ekha sekyennaqte: Wahak sa' ko'o kempakhakma, meyk, tén han negmasse. Wának sa' elhágwakxohok se'e higo ekyexna élmaso éltahapma nak, élmaso agko' nak, megkólmowána nak kóltók. 18 Alyetlókasha sa' kempakhakma, meyk tén han negmasse. Wának sa' ko'o elpexyennók apkelaye apkelwet'a enxoho m'a apyókxoho énxet'ák, atnessásekxak sa' ko'o éñamakxa néltémo hentemegwomhok exma ekmaso, tén han negmegqakto, xama aqsok ekpexchessamo nak egyempehek agweta' tén han segyegwakkassamo nepyeseksa m'a apyókxoho énxet'ák, sélya'assamakxa nak chá'a ko'o séxpánchessama. 19 Hakte melyeheykekxohok ma'a sélpaqhetchesso axta ko'o, seyásenneykekxo axta m'a séláneykha apkellegasso nak sekpeywa, cham'a séláphassáseykekxo axta chá'a, megkólháxenmo axta chá'a kéxegke. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'. 20 Kólyahakxoho chá'a sekpeywa, kélyókxoho sélántekkesso axta s'e Jerusalén nak, sélya'assama m'a Babilonia.’)
21 “Aptáhak apxéna Wesse' ekha nak apyennaqte, Dios apagkok nak Israel ma'a Ahab, Colaías axta apketche, tén han ma'a Sedequías, Maaseías axta apketche, apkeltennassama nak chá'a kéxegke aqsok megkamámnaqsoho, apxeyenma m'a Wesse' egegkok appeywa: ‘Wának sa' ko'o elmok ma'a Nabucodonosor, wesse' apwányam nak Babilonia, elnápok sa' kélnápaqta'awók kéxegke. 22 Peyk sa' agkok chá'a yának katnégwomhok exma ekmaso xama énxet kélántekkesso axta Judá apheykencha'a nak kaxwók ma'a Babilonia, sa' etnehek chá'a s'e: Sa' etnéssesek xép Wesse' egegkok ma'a apteméssessamakxa axta m'a Sedequías, tén han Ahab, apkelwatnama axta wesse' apwányam Babilonia apkexakhama nátex. 23 Sa' katnehek xa ektáha nak, eñama apkeláneyak aqsok ekmaso agko' ma'a kañe' Israel: Apnaqtawáseykegkók apnaqteyegka'a apkelánéseykegko chá'a m'a apnámakkok apnaqteyegka'a, apkelmopwancha'a amya'a nahan chá'a aptamheykegkok apkelxeyenma m'a sektémakxa sekpeywa, maltémo nak chá'a ko'o elxének. Ekya'ásegkók ko'o xa, ekweteyak nahan. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.’”
Amya'a kélaphássesso Semaías
24 Axta apkeltamhók etnehek yának Jeremías Wesse' egegkok Semaías se'e, apkeñama nak Nehelam: 25 “Aptáhak Wesse' ekha apyennaqte, Dios apagkok nak Israel se'e: ‘Apcháphássessek xép weykcha'áhak aptáxésso apagko' ma'a apyókxoho énxet'ák apheykha nak Jerusalén, tén han apkelmaxnéssesso Dios énxet'ák apagkok Sofonías, Maaseías axta apketche, tén han ma'a apyókxoho apkelmaxnéssesso Dios énxet'ák apagkok apkelxegexma'a nak. Axta aptáhak xép aptáxéssesso Sofonías se'e: 26 Wesse' egegkok xép apteméssesso apkelmaxnéssesso énxet'ák apagkok, apyaqmagkasso m'a Joiadá, yaqwayam etnehek apkelányo chá'a aqsok m'a tegma appagkanamap nak. Apwa'ak sa' agkok chá'a xama énxet ekyeyháxma, appaqmetchek sa' agkok chá'a etnehek ma'a aptémól'a xama Dios appeywa aplegasso, elatchessesek sa' chá'a exchep apmagkok ma'a yámet élyagqaxe, etétek sa' nahan cadenas. 27 ¿Yaqsa axta ektéma menókáseykencha'a exchep Jeremías, apkeñama nak Anatot, appaqmeyesma nak chá'a kélnápaqta'awók kéxegke, aptémól'a m'a Dios appeywa aplegasso? 28 Weykmók axta nahan negko'o segáphássesso weykcha'áhak ma'a Babilonia nak, aptéma sẽlanagkama s'e: Ahóxek sa' katnehek kélhayam kéxegke megkatnahakxa kélókxa; kóllanák sa' kélxanák ma'a, kólhakha sa' han ma'a, kólchenekxa nahan ma'a yámet ekha nak ekyexna, kóltawák sa' ma'a ekyexna nak.’”
29 Apkelyetsetchessek axta weykcha'áhak apkelmaxnéssesso Dios énxet'ák apagkok Sofonías ma'a Jeremías. 30 Keñe axta Wesse' egegkok appaqhetchesa m'a Jeremías, aptáhak axta apcháneya s'e: 31 “Eltennés sa' apyókxoho énxet'ák kélnaqleykekxa axta megkatnahakxa apkelókxa, sektáha ko'o sélxéna, sektáha nak Wesse': Apxeyenmeyk chá'a aplegassama kéxegke sekpeywa m'a Semaías apkeñama nak Nehelam, megkatnahakxoho eykhe ko'o seyáphasso, apkeltémók nahan chá'a kéxegke megkólya'ássók ma'a aqsok megkamámnaqsoho nak. 32 Ekxénchek ko'o añássesagkohok ma'a Semaías, ko'o sektáha nak Wesse' ekweykekxoho m'a aptawán'ák neptámen. Metepagkek sa' aptawán'ák neptámen nepyeseksa énxet'ák ahagkok, métyehek sa' aqsok ektaqmela peya nak ko'o atnéssesek ma'a énxet'ák ahagkok, hakte appeywa chá'a keñamak apkeltémo ko'o hénmexekxak ma'a énxet'ák. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.”