Efraín ñemoñare ipochy
1 Efraín ñemoñare he'i Gedeónpe:
—Mba'e piko ko rejapóva ore rehe? Resẽ reñorãirõ haguã Madián ndive ha ore reja rei.
Ha iñe'ẽ pohýi chupe hikuái.
2 He'i Gedeón chupe kuéra:
—Mba'e piko upe che ajapóva umi peẽ pejapóva rovái? Tuichaiteve mba'e niko peẽ pejapo ore hegui. 3 Tupã omoĩ pende pópe Oreb ha Zeeb, Madián ruvicha kuéra. Mba'e che ajapóva ikatu ambojoja peẽ pejapóvare?
Gedeón he'ipávo ko'ã mba'e opa pochy.
Gedeón omuña Zébah ha Salmunápe
4 Oguahẽ Jordánpe Gedeón umi 300 kuimba'e ndive, ha kane'õnguére ohasa hikuái upe ysyry, Madiangua kuéra rapykuéri.
5 He'i umi Sucótpe oikóvape:
—Pemongaru mína ko'ã soldádo che ndive oúvape. Ikane'õ niko hikuái. Che aha hína Zébah ha Salmuná, Madián ruvicha kuéra rapykuéri.
6 Karai kuéra Sucotgua katu he'i Gedeónpe:
—Erekóma nga'u piko Zébah ha Salmuná nde pópe ore romongaru haguã nde soldádo kuérape?
7 Upémarõ Gedeón he'i chupe kuéra:
—Ágã Tupã omoĩ vove che pópe Zébah ha Salmunápe, Cheté ajúta pombyepoti pende ro'o okúi peve pende hegui.
8 Upégui oho Penuélpe ha ojehu chupe upépe Sucótpe ojehu haguéicha. 9 Ha he'i Penuel guápe:
—Ágã ajúvo ñorãirõhágui aitýta ko pende róga yvate peẽ pekañyha.
10 Zébah ha Salmuná katu oĩ Carcórpe 15.000 rupi isoldádo kuéra ndive. Umíva umi oikovéva gueteri umi kuarahy resẽ guio ou vaekuégui. Amo 120.000 soldádo rupíma omano. 11 Oukuévo, Gedeón ohasa umi kárpa guýpe oikóva oikoha rupi, oĩva kuarahy resẽ gotyo Noba ha Jogbehágui, ha ojeity hi'ári kuéra, ha'e kuéra noha'arõ véiguima mba'eve. 12 Zébah ha Salmuná katu oñani ha Gedeón oho hapykuéri kuéra. Ohupyty chupe kuéra ha omondyipa soldádo kuéra. 13 Gedeón, Joás ra'y, ou ñorãirõgui kuarahy osẽ mboyve 14 ha ojoko peteĩ mitã rusu Sucot guápe ha oporandu chupe umi karai kuéra Sucotgua réra kuérare. Ha upe mitã rusu ome'ẽ chupe 77 téra kuatiáre. 15 Ha oñemboja hendápe kuéra Gedeón ha he'i:
—Péina Zébah ha Salmuná, pene ñe'ẽ reity vaekue chéve hese kuéra peje ramo chéve “Erekóma piko nde pópe Zébah ha Salmunápe ore romongaru haguã nde soldádo kane'õnguépe”. 16 Upérõ ombyepoti umi karai kuéra Sucot guápe ñuatĩ ha jai rakãme yvy ojeiko'ỹha rupi opu'ãvape. 17 Oity avei óga yvate Peniélpe opu'ãva ha ojukapa umi upépe oikóvape. 18 Upéi Gedeón oporandu Zébah ha Salmunápe:
—Mba'eichaguápa raka'e umi kuimba'e peẽ pejuka vaekue Tabórpe?
He'i chupe hikuái:
—Ndejoguaha vaekue umíva. Mburuvicháicha oñemonde vaekue hikuái.
19 Gedeón he'i chupe kuéra:
—Che ryvy vaekue niko umíva. Tupã rehe ha'e peẽme, mba'eve ndapejapói rire hese kuéra che ndapojukái vaerã mo'ã ko'ágã.
20 Ha upépe he'i Jéter ta'ýra ypykuépe:
—Apete ejuka ko'ãvape.
Ta'ýra katu okyhyjégui nonohẽi ikyse. Imitã gueteri niko ha'e. 21 Upémarõ Zébah ha Salmuná he'i Gedeónpe:
—Eju nde ore juka. Ñane rembiapokue rehe niko ojekuaa kuimba'épa ñande añetehápe.
Gedeón ojuka Zébah ha Salmunápe ha ogueraha imba'erã umi mba'e jegua ikaméllo kuéra ajúri osãingóva.
22 Israel ñemoñare upérõ he'i Gedeónpe:
—Epytána nde ore ruvicha ramo, ha nde rire nde ra'y ha upéi nde ra'y ra'yre jey. Umi Madiangua ore jopy vaihágui niko nde eju ore pe'a.
23 Gedeón katu he'i chupe kuéra:
—Che térã che ra'y ndoropyta mo'ãi pende ruvicha ramo. Tupã pende ruvicha hína.
24 Upéi Gedeón he'i chupe kuéra:
—Peteĩ mba'énte ajerurese peẽme. Aipota opavave peme'ẽ chéve peteĩ kuãirũ opa umi mba'e ñorãirõgui pende rupyty vaekuégui.
Umi Israel ñemoñare ipu'aka vaekuére niko Ismael ñemoñare ha opavavete umíva ikuãirũ óro. 25 Ha he'i hikuái Gedeónpe:
—Ndéve ramo rome'ẽta.
Ha omyasãi Gedeón upe yvýpe ijahoja ha mayma Israel ñemoñare oity upépe peteĩ kuãirũ. 26 Ha ombyaty Gedeón amo 19 kílo óro rupi umi kuãirũgui. Umíva apytépe noĩri umi mba'e jegua, namichãi, ao jegua pytã Madiangua ruvicha guasu térã umi mba'e jegua kaméllo kuéra ajúri osãingóva. 27 Opa ko'ã mba'éreve Gedeón ojapo peteĩ efod*f** ha ogueraha omoĩ Ofrápe, upe táva ha'e ouhágui. Upéi Israel hetakuére omboyke Tupãme omomba'évo upe efod, ha oiko chugui ñepysãngaha ramo Gedeón ha hogagua kuérape.
28 Upéicha Madián guápe ohundi Israel ñemoñare kuéra ha nopu'ãvéi hikuái. Gedeón oikove aja 40 áño pukukue upe tetã pýre oĩ py'a guapy. 29 Jerubaal, upéva hína Gedeón Joás ra'y, oho opyta oiko hógape. 30 Heta hembirekógui 70 ita'ýra vaekue. 31 Ikuña peteĩ katu oiko Siquémpe. Upéva imemby chugui mitã kuimba'e ha ombohéra Abimélec. 32 Gedeón omano itujávoma ha oñeñotỹ itúva Joás oñeñotỹ haguépe Ofrápe. Upéva upe táva niko Abiézer ñemoñare mba'éva.
33 Gedeón omano rire Israel ñemoñare omboyke Tupãme ha oñemotupã hikuái Baal-Berit rehe ha upéva omomba'e. 34 Hesarái hikuái Tupã ijáragui ha ha'e oguenohẽ hague chupe kuéra umi hese kuéra ija'e'ỹva poguýgui ha oikóva umi ijere rupi. 35 Hesarái avei hikuái Jerubaal rogaguágui, upéva hína Gedeón, ha opa umi mba'eta ha'e ojapo vaekue hese kuéra.
Gedeón apkelma madianitas apkelwesse'e apkelwányam apagkok
1 Apkellókek axta Efraín énxet'ák apagkok, apkelátegmoweykpek axta Gedeón, hakte axta eltamhók kólnaqlósawakxak sekxók axta apkelnápekpo m'a madianitas. 2 Keñe axta aptáha apchátegmowágkokxo s'e:
—¿Yagkólya'ásegkok kéxegke kélyeykhássekmoho m'a aqsok sélana nak ko'o? Awanhók agko' kéxegke m'a aqsok kéllánegko nak, kaxnók negko'o. 3 Dios apmeyásak kéxegke yaqwayam kólmok ma'a Oreb tén han Zeeb, apkelámha apmonye'e nak madianitas. ¡Mowanchek ko'o axnéshok aqsok sélane m'a aqsok kélláneyak nak kéxegke!
Xama axta apkelleg'a Efraín énxet'ák apagkok xa Gedeón appeywa nak, massék axta apkellawa apkenmexeyncha'a m'a.
4 Apwákxeyk axta Gedeón yetlo trescientos énxet'ák apagkok ma'a Jordán, apkeltámeyákxeyk axta, apkelyampa'awók axta eykhe han, eñama apmenxenma m'a apkelenmexma. 5 Xama axta apkelwokmo m'a yókxexma Sucot, aptáhak axta Gedeón apkeláneya énxet'ák apheykha axta m'a:
—Kólmésak hana aptéyak ektáha nak ko'o sélxegexma'a, hakte apkelyampa'awók apagko'. Nélamháha negko'o m'a apkelwesse'e apkelwányam madianitas, Zébah tén han Salmuná.
6 Keñe axta apkelámha apmonye'e nak Sucot aptáha apkelátegmowágko s'e:
—¡Makke kólmak kéxegke m'a Zébah tén han Salmuná! Mogwanchek ólagkok aptéyak sẽlpextétamo apagkok.
7 Aptáhak axta Gedeón apchátegmowágkokxo s'e:
—¡Awaták sa' ko'o makham sélmésa sa' Wesse' egegkok ma'a Zébah tén han Salmuná, keñe sa' alpexyekhasha kélyempe'ék am'ák, tén han pegke apkemha nak yókxexma meykexa énxet!
8 Keñe axta apkelmeyákxo m'a Penuel, aptamhákxeyk axta makham aptáhakxa axta apwokmo m'a Sucot. Hawók axta eyke han aptáhakxa apkelátegmowéyak énxet'ák Penuel ma'a aptáhakxa axta apkelátegmowéyak ma'a énxet'ák Sucot. 9 Aptáhak axta Gedeón apkeláneya s'e:
—¡Ekwa'akteyk sa' agkok ko'o makham meyke setnahakxa, ayaqnegkessesek sa' se'e tegma apwenaqte apagkok nak!
10 Axta aphak Zébah tén han Salmuná m'a Carcor, yetlo quince mil énxet apkelxegexma'a, axta m'a sẽlpextétamo apkeleymomap apkeleñama axta m'a ekteyapmakxa ekhem, hakte apkeletsepmeyk axta ciento veinte mil énxet apkelxegexma'a. 11 Axta appéwomok Gedeón ma'a neyáwa axta m'a yókxexma meykexa énxet, ekpayho nak ekteyapmakxa ekhem ma'a Nóbah tén han Jogbehá, apketámegkek axta apkelpakxeneykegkaxa nak neyseksa melhaxneykha. 12 Apkelántekkek axta apkenyahágko m'a Zébah tén han Salmuná, apkelemhágkek axta eyke m'a Gedeón tén axta apkelma, apkelyegwakkásawók apagko' axta m'a apyókxoho sẽlpextétamo.
13 Xama axta apkexyekmo makham natámen kempakhakma m'a Gedeón, apyeyk'a m'a negyeykheykxa nak Heres, 14 apmeyk axta xama wokma'ák apkeñama m'a yókxexma nak Sucot, apkelmaxneyáha axta chá'a; tén axta xa wokma'ák nak apkeltennasa chá'a apkelwesey m'a apyókxoho setenta y siete apkelámha apmonye'e nak Sucot, tén han ma'a apkelwányam nak, apnaqtáxéssásegkek axta chá'a apkelwesey. 15 Tén axta Gedeón apmeyákxo Sucot, aptáhak axta apkeláneya énxet'ák apheykha axta m'a:
—¿Xéncheya kélwáxok sẽlwanyeyncha'a axta sẽlxénchasawo mólma negko'o makham ma'a Zébah tén han Salmuná? ¿Xéncheya kélwáxok megkólmesagko axta aptéyak ma'a sélxegexma'a, apkelyampa'awók apagko' axta? ¡Keso Zébah s'e tén han Salmuná!
16 Keñe axta Gedeón apkelma m'a am'ák tén han pegke apkemha nak meykexa énxet, apkelyekpexchetágkek axta apkelámha apmonye'e nak Sucot xa am'ák nak. 17 Apyaqnegkessek axta han ma'a tegma apwenaqte nak Penuel, apkelnapchek axta han énxet'ák apheykha xa tegma apwányam. 18 Tén axta Gedeón aptáha apkelmaxneyáncha'a m'a Zébah tén han Salmuná:
—¿Háxko axta apteme énxet kélnapa axta kéxegke m'a yókxexma nak Tabor?
Aptáhak axta apkelátegmowágko:
—Aphawók axta exchep ma'a. Máxa axta chá'a apkelwesse'e m'a apyókxoho nak.
19 Keñe axta Gedeón aptáha apkeláneya s'e:
—¡Ko'o élyáxeg ma'a! ¡Kélnapmeyk kéxegke m'a élyáxeg ahancha'awo' nak! Axta agkok kólnapmak kéxegke m'a, malnápek xeyk han kéxegke s'e kaxwo' nak, naqsók xa sektáhakxa nak sekpeywa nápaqtók Wesse' egegkok memassegwayam.
20 Yetlókok axta apkeltémo etnehek Jéter, apketche átnaha apketkok axta:
—¡Yempekxa néten, elnáhap!
Axta eyke elchak sókwenaqte apagkok ma'a Jéter apchekak axta, hakte sakcha'a axta makham ma'a. 21 Keñe axta Zébah tén han Salmuná aptáha apcháneya m'a Gedeón:
—¡Hẽlnáhap xép! ¡Ekyennaqte apwáxok chá'a keykpelchexkohok ma'a énxet!
Apchampákxeyk axta néten Gedeón keñe apkelnapa, apkelmeyk axta m'a aqsok apkelchexenchesso axta apyespa'ák apkelnáxegkáseykha yányátnáxeg apchánte m'a Zébah tén han Salmuná. 22 Keñe axta israelitas aptáha apcháneya m'a Gedeón:
—Egmenyeyk negko'o exchep etnehek apkemha apmonye' egagkok, tén han ma'a aptawán'ák nak, hakte élmallahanchessek neyseksa sẽlma m'a madianitas.
23 Aptáhak axta apchátegmowágko Gedeón:
—Mantéhek sa' negko'o apkelámha apmonye'e kélagkok kéxegke. Wesse' egegkok sa' etnehek wesse' kélagkok. 24 Wánxa aqsa séltamho almaxneyha hélmések ma'a kélatchesso kélaphék kélméyak nak kéxegke, cham'a kélatchesso kélaphék sawo ekyátekto élmomnáwa apkelmeykha nak chá'a m'a sẽlpextétamo sẽlenmexma nak, hakte énxet'ák apkeleñama meykexa énxet axta m'a. 25 Appékessek axta náxop xama kélaqlamaxche m'a israelitas, apnegkenágkek axta néten ma'a kélatchesso kélaphék apkelméyak axta, tén axta ektáha amya'a apcháneyákpo Gedeón se'e:
—Keso kélatchesso kélaphék se'e.
26 Xegkessek axta katyapok diecinueve kilos ekyókxoho m'a kélatchesso kélaphék sawo ekyátekto élmomnáwa nak, meyke ekyepetche m'a nélmeykha nak chá'a nélnáxameykha, tén han ma'a aqsok élmomnáwa, keñe han ma'a apáwa hómáyok apkelántaxneykekxa axta chá'a m'a apkelwesse'e apkelwányam nak Madián, tén han ma'a kélchexenchessamól'a apyespa'ák ma'a yányátnáxeg. 27 Apkelanak axta han xama efod Gedeón xa sawo ekyátekto élmomnáwa nak, appekkenmeyk axta m'a Ofrá, apchókxa nak, apkelyenseykmek axta apkelyetleykha Wesse' egegkok ma'a apyókxoho énxet'ák Israel eñama xa efod nak, ektegkessama axta m'a Gedeón tén han ma'a aphawóxama nak.
28 Cháxa ektémakxa axta aptemessáseykekxo mékoho israelitas ma'a madianitas, massegkek axta apmopwána elyennaqtésakpohok chá'a. Cuarenta apyeyam axta temék meyke ektáhakxa apheykha énxet'ák ma'a yókxexma, apyennaqtamakxa axta m'a Gedeón.
Gedeón apketsapma
29-30 Apheykekxeyk axta apxagkok apagko' ma'a Jerubaal, cham'a Gedeón, setenta axta han apyókxoho m'a apketchek, hakte xámok axta apnaqteyegka'a. 31 Apwetassegkek axta han xama étche apmeykha naqsa kelán'a ekhama axta m'a Siquem, Abimélec axta han apteméssessók apwesey.
32 Apwányamók apagko' axta han aptemék apketsapma m'a Gedeón, kélátawanyegkek axta m'a takhaxpop apagkok axta m'a apyáp Joás, cham'a Ofrá, tegma apwányam apagkok nak ma'a Abiézer apnámakkok.
33 Apyamasmeyk axta makham Dios israelitas natámen apketsapma axta m'a Gedeón, apkelpeykessamók axta makham mók ektémakxa nak kéleykmássesso Baal, apkelyéseykha axta han Baal-berit yaqwayam etnehek apcháyókxa'. 34 Massegkek axta ekxeyenma apkelwáxok ma'a Dios Wesse' apagkok, apkelwagkasso axta teyp nepyeseksa apyókxoho apkelenmexma apheykha axta nepyáwa', 35 axta egkéssók ekxeyenma apkelwáxok ma'a Jerubaal apnámakkok, cham'a Gedeón, cham'a ekyókxoho ektaqmela apteméssessamakxa axta m'a.