Gedeón sarambi ojapo Madián guágui
1 Jerubaal, upéva hína Gedeón, opu'ã pyhareve ha opa umi hendive oĩva reheve oho oñembyaty ykua hérava Harod ypýpe. Madiangua oñembyaty yvate gotyo chugui kuéra, peteĩ ñúme Moré yvyty mátape. 2 Tupã he'i Gedeónpe:
—Heta itereíma niko umi oúva ne ndive. Ágã amoĩ ramo umi Madiangua pende pópe, oje'éne upe rupi Israel ijeheguínte ipu'aka hague hese kuéra ha hesaráine che hegui. 3 Tereho ere chupe kuéra kóicha: “Oĩ ramo pende apytépe okyhyjéva, toho jeýnte hógape”. 22.000 ojevy ha 10.000 opyta.
4 Tupã he'i jey Gedeónpe:
—Heta gueteri hikuái. Eraha ýpe ha upépe che aiporavóta ha ahechaukáta ndéve mávapa upe ohótava ne ndive ha mávapa ndoho mo'ãi.
5 Gedeón ogueraha igénte kuéra ýpe, ha he'i chupe Tupã:
—Opa umi ipópe y ohupíva ha jaguáicha oheréiva hoy'ukuévo, umíva remboykéta umi oñesũvagui hoy'u haguãgui.
6 Oĩ 300 umi ipópe y oheréiva, hembyre katu oñesũ hoy'u haguã. 7 Ha Tupã he'i Gedeónpe:
—Ko'ã 300 kuimba'e reheve che ponohẽta pejejopy vaihágui ha amoĩta umi Madián guápe nde pópe. Umi Israel ñemoñare hembýva, oho kuaa jeýntema hógape.
8 Gedeón omondo umi Israel ñemoñare hembýva hógape kuéra. Umi kambuchi ha turu kuéra katu opytapa umi 300 kuimba'épe. Umi Madiangua oĩ peteĩ ñúme, yvy gotyo chugui kuéra.
9 Upe pyhare Tupã he'i Gedeónpe:
—Epu'ã ha tereho ejeity umi Madiangua kuéra ári, oĩma ho'a haguãicha nde pópe. 10 Oime ramo katu rekyhyje reho haguã chupe kuéra, eraha ne ndive Purá, upe ne remimongakuaa pyre, 11 ha ejapysaka mba'épa he'i hikuái. Rehendu rire umi mba'e he'íva hikuái, reikuaáta reimeha rejeity haguãicha hi'ári kuéra.
Oho Gedeón Purá ndive ha oñemboja hikuái upe guárdia ojapohápe hikuái. 12 Umi Madián ha Amalecgua, ha opa umi oúva kuarahy resẽ guio katu tukúicha iñasãi upe ñúre, ha ikaméllo kuéra heta ku yvyku'i y rembe'ýpe hetaháicha. 13 Gedeón oñembojávo hese kuéra, ohendu peteĩva omombe'u ramo hapichápe, iképe ohecha vaekue. Ohendu he'i ramo:
—Ahecha che képe peteĩ mbuja apu'a ojapajeréiva oúvo ko ñaimeha gotyo ha ojejapi peteĩ kárpare ha oity yvýpe.
14 He'i chupe iñirũ:
—Upe rehecháva niko Gedeón, Joás upe Israel ñemoñare ra'y, kyse puku hína. Tupã oitýta opa Madián guápe Israel ñemoñare pópe.
15 Ohendúvo Gedeón upe kuimba'e iképe ohecha vaekue ha mba'épa he'ise, oñesũ ha oñembo'e Tupãme. Upéi opu'ã ha oho Israel ñemoñare oĩháme ha he'i chupe kuéra:
—Pepu'ã jaha. Tupã omoĩma Madiangua ñande pópe.
16 Omboja'o umi 300 kuimba'e mbohapy atýpe. Maymávape ome'ẽ peteĩ turu ha peteĩ kambuchi tata'y hendypyre reheve hyepýpe. 17 He'i chupe kuéra:
—Ágã añemboja vove hese kuéra amo hapykue guio pema'ẽ che rehe ha pejapo che ajapóva. 18 Ágã ore rombopu vove ore turu, pembopu avei peẽ ha pesapukái: “Tupã ha Gedeón rehe”.
19 Gedeón 100 kuimba'e reheve oho ou haguãicha umi Madián guápe ikupe guio. Oñemboja hese kuéra pyhare pyte iguárdia relévo jave, ombopu ituru ha ojoka ikambuchi kuéra. 20 Opavave ombopu joja ituru ha ojoka ikambuchi. Peteĩ ipópe ojoko tata'y ha ambuépe katu ituru ha osapukaipa joa hikuái: “Tupã ha Gedeón rehe”.
21 Opyta oñembo'y hikuái upe oĩháme Madiangua jerére. Umíva katu oñemoĩ osapukái ha vaípe ojapi ágotyo ha pégotyo. 22 Umi 300 Israel ñemoñare katu ombopúnte ituru kuéra, ha upéva aja, Tupã omoñorãirõ umi Madiangua oñondive. Osẽ oñani hikuái táva Bet-Sitá peve oĩva hína Sererá rapére, ha táva Abel-Meholá rembe'y peve oĩva Tabat ypy rupi.
23 Upéi oñehenoika Neftalí, Aser ha Manasés ñemoñarépe oho haguã Madiangua kuéra rapykuéri. 24 Gedeón omondo marandu Efraín ñemoñarépe osẽ haguã avei hikuái oñorãirõ Madiangua ndive. He'ika chupe kuéra oñemoĩ haguã Jordán ysyry pukukue, táva Bet-Bará peve, ani haguã Madiangua ohasa mboypýri. Ha upéicha ojapo hikuái. 25 Ho'a ipópe kuéra Madiangua ruvicha mokõi, Oreb ha Zeeb. Oreb ojejuka haguépe upéi héra Ita Oreb. Zeeb katu ojejuka kaguy ojejapohápe ha hérape ojekuaáva. Gedeón opyta Jordán ysyry mboypýri ha omuña rire umi Madián guápe ogueraha hikuái chupe Oreb ha Zeeb akãngue.
Gedeón apmenxenma énxet'ák Madián
1 Amonye' élseye axta apxatakha'a Gedeón, cham'a kéltéma nak han kaxwók Jerubaal, tén han ma'a apyókxoho ektáha axta apkelxegexma'a, apkelmahágkek axta apkelpakxenwokmo m'a ekpayho axta ekteyapmakxa yegmen ma'a Harod. Nexcheyha axta han pehewákxak apkelpakxeneykegkaxa m'a madianitas, xóp ekyapwate ekpayhókxa axta émhakxa m'a egkexe Moré.
2 Aptáhak axta Wesse' egegkok apcháneya Gedeón: “Apxámok apagko' apnaqláyam énxet, éltamhók sa' ko'o emenxenek ma'a madianitas, elxénmakha sa' nahaqtók ko'o apkenagko apkelwagkásamap apagko' teyp. 3 Eltennés sa' kaxwók énxet'ák ektáha enxoho apkeye apwanchek emyekxak makham ma'a apxagkok.”
Aptemék axta Gedeón xa ektáha nak apkeltamho elyepkeynek, apkeltaqháwok axta veintidós mil énxet'ák, keñe axta apkeleymékpo diez mil énxet'ák. 4 Aptáhak axta makham Wesse' egegkok apcháneya m'a Gedeón: “Apxámok makham. Enaqlakxa sekxók yaqwayam énagkok yegmen, sa' ko'o alyepkeynek ma'a, altennaksek sa' ko'o exchep yaqwayam elyetlók, tén han yaqwayam melyetlewe'.”
5 Apnaqlákxeyk axta Gedeón énxet'ák yaqwayam énagkok yegmen, keñe Wesse' egegkok aptáha apcháneya s'e: “Elyetnakhés sa' ma'a aptamhéyak nak apyenéyak yegmen ma'a ektémól'a semheg keynek yegmen, apkeltekxeyéyak nak aptapnák apyenéyak yegmen.”
6 Trescientos axta apyókxoho m'a aptamhéyak nak apyenéyak yegmen ma'a ektémól'a semheg keynek yegmen. Keñe axta m'a nápakha nak apkeltekxeyágko chá'a aptapnák apyenágko yegmen. 7 Tén axta aptáha apcháneya Wesse' egegkok ma'a Gedeón: “Alwagkasek sa' ko'o teyp kéxegke alásenneykxak xa trescientos énxet nak, amenxenek sa' ma'a madianitas. Keñe sa' ma'a nápakha nak, eltaqhekxak sa'.”
8 Apkeláphássek axta eltaqhohok Gedeón apkelpakxeneykegkaxa m'a nápakha nak; apkelmákxeyk axta eyke amonye' apkeltaqhémo m'a yátegwáxwa apagkok, tén han nepkések apkennawo' apkepet'ák. Wánxa axta aqsa apkelhákxo m'a trescientos énxet kélyéseykha axta, apkelpakxenágkek axta m'a néten nak, kóneg axta pehewákxak ma'a apkelpakxeneykegkaxa axta m'a madianitas, ekyapwátegweykenxa nak xapop.
9 Cháxa axta'a nak, aptáhakxa axta Wesse' egegkok apcháneya m'a Gedeón: “Exnekxa néten, keñe sa' exog ektámenták ma'a madianitas, hakte almések sa' ko'o exchep ma'a. 10 Apchekak sa' agkok ektamagkok ma'a, emhók sa' sekxók ma'a apkelpakxeneykegkaxa nak yetlo m'a Purá, apchásenneykha nak xép, 11 yeyxho sa' ma'a aptáhakxa enxoho apkelpeywa. Tén sa' natámen emáwhok apagko' yaqwayam ektamagkok.”
Keñe axta apxega Gedeón yetlo apchásenneykha Purá, ekwokmoho apchágketchessekmo m'a apkelpakxeneykegkaxa nak apkelenmexma. 12 Appayhekxeyk axta madianitas, amalecitas tén han apkeleñama nak teyepmakxa ekhem ma'a ekyókxoho nak ekyapwátegweykenxa. Máxa sawa' apxámokma axta aptamhágkok. Apxámók apagko' axta han ma'a yányátnáxeg, máxa m'a xapop ánek ekhéyak nak neyáwa wátsam ekwányam. 13 Xama axta apwokmo Gedeón ketók ma'a apkelpakxeneykegkaxa nak apkelenmexma, apleg'ak axta apkeltennáseyncha'a pók xama sẽlpextétamo ektáhakxa apwanmagko. Aptáhak axta s'e:
—Ewanméssek xeyk ko'o xama pán apyettelegwokmo apmeyókmo nélpakxeneykegkaxa, xama axta aptégwokmo xama kélpakxanma, apyaqnegkessek axta.
14 Aptáhak axta apchátegmowágko pók se'e:
—Gedeón sókwenaqte apagkok xa, Joás nak apketche, apteme nak israelita. Dios sa' yának elmok Gedeón ma'a madianitas, keñe han ma'a ekyókxoho nélpakxenéyak nak.
15 Xama axta apleg'a ektáhakxa apkeltenneykha tén han appékessáseykekxa pók ektáhakxa apwanmagko, apkelpeykásawók axta Gedeón ma'a Wesse' egegkok. Keñe axta aptaqháwo makham ma'a apkelpakxeneykegkaxa axta israelitas, aptáhak axta apkeláneya s'e:
—¡Kólnaqxétekhák, Wesse' egegkok sa' hegmések negko'o m'a apkelpakxeneykegkaxa nak madianitas!
16 Yetlókok axta han apkexpánchesso ántánxo apkelyaqyeyáseyak ma'a trescientos énxet'ák, apkelmeyásegkek axta han nepkések apkennawók apkepet'ák ma'a apyókxoho, tén han yátegwáxwa meyke aqsok kélyeta kañe' apwáxok, kélatchesso axta kañe' m'a yántápak eyáléweykha naw'a. 17 Aptáhak axta apkeláneya s'e:
—Ekwokmek sa' agkok ko'o m'a teyp nak apkelpakxeneykegkaxa nélenmexma, kólenmexho sa' sénmágkaxa, kólhéshok sa' chá'a m'a sektáhakxa enxoho chá'a. 18 Nélpáwássek sa' agkok negko'o nepkések apkepet'ák, kólpáwes sa' kéxegkáxa m'a neyáwa nak ekyókxoho apkelpakxeneykegkaxa, sa' kóltéhek kólyennaqtések kélpeywa s'e: ‘¡Wesse' egegkok keñamak tén han Gedeón!’
19 Apwokmek axta Gedeón yetlo cien apkelxegexma'a m'a teyp apkelpakxeneykegkaxa nak, chaqhawók axta apmakókxa axta eyaqmagkasek pók apkelhaxneykha m'a axta'a eysekso'. Tén axta apkelpáwasa m'a nepkések apkennawo' apkepet'ák, apkelpáxqatchek axta han ma'a yátegwáxwa apkelseykha axta, 20 apheyásawók axta han mók apkelpáwasso nepkések apkennawo' apkepet'ák ma'a ántánxo apkelyaqyeyáseyak nak, apkelpáxqatchek axta han yátegwáxwa. Nepsagqalwa axta han apkelsáwak ma'a yántápak táxa eyáléwe naw'ék, keñe axta nepkések apkennawo' apkepet'ák ma'a apkelya'assamakxa nak, keñe axta aptáha apkelyennaqtésa apkelpeywa s'e: “¡Kólhaxyawasák axanák sókwenaqte! ¡Eñama Wesse' egegkok tén han Gedeón!” 21 Apchaqnáha axta aqsa han israelitas ma'a neyáwa nak apkelpakxeneykegkaxa, cham'a apchaqnágkaxa axta chá'a, apkelpáxamáha axta apyókxoho sẽlpextétamo madianitas, apkelántekkek axta apkenyahágko. 22 Apkelpáwássek axta aqsa han nepkések apkennawo' apkepet'ák ma'a trescientos israelitas, apkeltamhók axta elnapakpekxak aqsa chá'a pók Wesse' egegkok ma'a madianitas, keñe han elántépok yenyahagkok ekweykekxoho m'a Bet-sitá, ámay nak Sererá, ekweykekxoho m'a néxa yókxexma nak Abel-meholá, ekpayho nak ma'a Tabat.
23 Keñe axta apkeláneyákpo emenxenek madianitas ma'a israelitas, Neftalí énxet'ák apagkok, Aser, keñe han ma'a apyókxoho Manasés énxet'ák apagkok. 24 Apkeláphássek axta han Gedeón apkelásenneykha m'a ekyókxoho egkexe nak Efraín, apkeltamho elnapakpok han ma'a madianitas, apkeltamhók axta yahaxtegkásekxak apmonye' m'a negmowagkexa nak agyeykhekxak ma'a wátsam ekpayho nak Bet-bará tén han ma'a Jordán, amonye' apkelwayam ma'a. Aptamhágkek axta han Efraín énxet'ák apagkok xa ektáha nak, 25 apkelmeyk axta han apqánet apkelámha apmonye'e madianitas, cham'a Oreb tén han Zeeb. Apmatñék axta han Oreb ma'a émhakxa nak meteymog ekyawe, éltamhomaxchexa nak kaxwók meteymog ekyawe Oreb. Tén axta Zeeb apmatñà m'a yókxexma kélhéssamókxa axta han apwesey, cham'a élteyammomaxchexa axta chá'a anmen yámet, yaqwayam kalanaxchek vino. Kélsákxéssek axta han Gedeón ma'a Oreb apqátek tén han Zeeb, natámen apmenxenma axta m'a madianitas, cham'a aphakxa axta m'a neyp wátsam Jordán.