José kópa
1 Upéi José he'i ñemiháme hóga rerekuápe:
—Emyenyhẽ chovi trígogui ko'ã kuimba'e vosa kuéra ha emoĩ hepykue peteĩ-teĩ vosa jurúpe. 2 Pe che kópa plataguigua emoĩ imitãvéva vosápe, trígo apytépe, hepykue reheve.
Ha'e ojapo he'i haguéicha José. 3 Ko'ẽmba vove, oñemondo hikuái hetã gotyo hymba vúrro kuéra reheve. 4 Ha'e kuéra osẽ rire táva guasúgui, José he'i hóga rerekuápe:
—Esẽ emuña umi kuimba'épe ha rehupyty vove ere chupe kuéra: “Mba'ére piko pemyengovia iporãva ivaívape? 5 Pemonda che ruvichágui ikópa plataguigua, ha'e oiporúva hoy'u haguã ha imba'e kuaarã! Maerã piko pejapo upéicha?”
6 Ha'e ohupyty chupe kuéra ha he'i umi mba'e. 7 Ha'e kuéra he'i:
—Mba'ére piko reñe'ẽ oréve upéicha nde karai? Mba'eveichave ramo ndorojapói chéne upéicha. 8 Rogueru rire trígo repykue rojuhu vaekue ore vosápe piko romondáta ágã nde ruvicha rógagui pláta térã óro? 9 Oguerekóva upe kópa plataguigua ivosápe tomano. Hembyre katu toropyta nde ruvicha rembiguái ramo.
10 Ha'e he'i chupe kuéra:
—Toiko peje haguéicha. Oguerekóva che kópa topyta che rembiguái ramo. Hembyrére katu ndoja mo'ãi mba'eve ha ikatu peho py'a guapýpe.
11 Omboguejy pya'e hikuái ivosa kuéra ha peteĩ-teĩ oipe'a ivosa juru. 12 Ha'e oipyguara umi ivosa oñepyrũvo itujavévagui oguahẽ meve imitãvévape. Upe kópa ojejuhu Benjamín vosápe. 13 Upépe ha'e kuéra omondoro ijao ñembyasýgui, ohupi jey ivosa kuéra hymba vúrro ári ha ojevy táva guasúpe. 14 Judá ha tyvýra kuéra oikévo José rógape, ha'e oĩ gueteri upépe. Oñesũ hikuái henondépe ha omboja isyva yvýre. 15 José he'i chupe kuéra.
—Maerã piko pejapo upéicha? Ndapehecha kuaái piko peteĩ karai cheichagua oikuaataha katuete pene rembiapokue?
16 Judá he'i chupe:
—Mba'épa ro'éta ndéve karai? Maerã reípa roñe'ẽta? Mba'éichapa rohechaukáta ndéve nda oréi hague? Tupã voi niko ojuhu ivaíva ore rehe. Opavave ropytáta ne rembiguái ramo, ndopyta mo'ãi ha'eño pe vosa jára ojejuhu haguépe nde kópa.
17 José he'i chupe:
—Ndajapo mo'ãi upéva mba'eveichave ramo. Upe ogueraha vaekue che kópa topyta. Hembyre katu tapeho jey pende ru rendápe py'a guapýpe.
Judá oñe'ẽ Josépe Benjamín rehe
18 Upérõ oñemboja hendápe Judá ha he'i chupe:
—Karai, tañe'ẽ mína ne ndive hekópe porã ha ndaipotái nde pochy upévare. Nde niko poguasu apegua Faraóncha voi hína. 19 Nde reporandu vaekue oréve: “Oikovépa pende ru ha oimépa ambue pende ryvy?” 20 Ha ore ro'e vaekue ndéve: “Hẽe, roguereko ore ru tujami ha peteĩ ita'ýra pahague itujápe guare. Ko mitã ha ityke'ýra hína peteĩ sýgui guare. Ityke'ýra omanóma ha upévantema opyta. Upévare itúva ohayhu eterei chupe.” 21 Upérõ ere vaekue oréve: “Peru chéve upe mitã tahecha”. 22 Ha ro'e vaekue ndéve: “Ndaikatúi niko upe mitã oheja itúvape, ohejárõ, itúva omanóta.” 23 Nde katu ere vaekue: “Ndoúi ramo pende ryvy napeguahẽvéi chéne che rendápe.” 24 Roho rire, romombe'u vaekue ore rúpe ne ñe'ẽ. 25 Ore ru he'i jey ramo: “Tapeho Egíptope pejogua jey ñandéve trígo”, 26 ro'e chupe: “Ndoroho mo'ãi, ore ryvy ndohói ramo ore ndive. Ndaikatúi roguahẽ upe karai rendápe hese'ỹ.” 27 Ore ru he'i oréve: “Peikuaa porã che rembireko Raquel ome'ẽ hague chéve mokõinte. 28 Peteĩ oho vaekue ha ndouvéi. Oiméne tymba ñarõ ojuka ha ho'u ra'e chupe. Upe guive ndahechavéiva. 29 Ha ko'ágã peraha ramo avei kóva che hegui ha ojehu chupe ivaíva, upéva che jukátama. Che tujáma ha ndaropu'aka mo'ã véima py'a ñembyasy che aho'ítava.” 30-31 Che ru rekove oñemopeteĩ eterei ko mitã rekovére ha aguahẽ ramo hendápe hese'ỹ, omanóta. 32 Hi'arietegua, che aru ko mitã ame'ẽ rupi itúvape che ñe'ẽ kóicha: “Ndaguerúi ramo ndéve ko mitã tapyta ndéve ijaheipy ramo aikove aja pukukue.” 33 Nde karai, tapytánte che ko mitã rendaguépe ne rembiguái ramo ha toho ha'e ityke'ýra kuéra ndive. 34 Mba'éicha piko aháta che ru rendápe hese'ỹ? Ndahechaséi che ru omano ramo mba'e mbyasýgui.
José egheykok apagkok
1 Tén axta José aptáha apcháneya apkemha apmonye' apkeláneykha axta chá'a m'a apxagkok:
—Exátegkesák sa' yágkentamáhak apagkok hótáhap apaktek se'e énxet'ák nak, cham'a ekwánxa enxoho apkepwagkexa elsakxa', exátegkesák sa' han chá'a selyaqye xama m'a yágkentamáhak apagkok átog nak. 2 Yaqxegkesses sa' han yágkentamáhak apagkok egheykok ahagkok sawo ekmope ekmomnáwa m'a apyáxeg apsexyo nak, yetlo m'a selyaqye apagkok apyánmagkasso nak hótáhap apaktek.
Aptemék axta han apkemha apmonye' m'a apkeltamhókxa axta etnehek ma'a José. 3 Keñe axta élsaka, apméssek axta yaqwayam eltaqhekxak apkelpepma José, yetlo apkelchánte yámelyeheykok. 4 Axta han elwegkepákxak apkeltaqhákxo, ketók axta makham ma'a tegma apwányam, keñe axta aptáha apcháneya José apkemha apmonye' apchásenneykha s'e:
—Elemhagkokxa hana m'a énxet'ák nak, sa' etnehek elának apkeltahanyékxo enxoho s'e: ‘¡Tásek axta ko'o sekteméssesakxa kéxegke, keñe kéxegke asagkek sélteméssesakxa'! ¿Yaqsa ektáha kélmenyexa nak egheykok sawo ekmope ekmomnáwa nak 5 apmeykencha'awól'a chá'a wesse' ahagkok ének apyá, tén han ey'asagkohok yaqwánxa katnehek? ¡Asagkók agko' kéltáhakxa!’
6 Xama axta apkeltahanyékxo apkemha apmonye' kélásenneykha, apkeltennássek axta m'a ektáhakxa axta amya'a apxawe, 7 aptáhak axta apkelátegmowágko s'e:
—¿Yaqsa ektáha aptáha nak xép sẽláneya xa ektáha nak?
¡Mantemék negko'o xama enxoho xa ektáha nak! 8 Nélsánteyk axta makham negko'o m'a selyaqye néleñama Canaán, nélwete axta m'a kañe' yágkentamáhak egagkok, mogwanchek negko'o ólmenyexchesek sawo ekmope tén han sawo ekyátekto ekmomnáwa m'a wesse' apagkok apxagkok nak. 9 Tásek ematñekxak enxama negko'o nentáha nak xép apkeláneykha, kélwetasakxa enxoho m'a egheykok, keñe negko'o antéhek apkelásenneykha naqsa.
10 Keñe axta apkemha apmonye' aptáha apkeláneya s'e:
—Katnehek sa' ma'a kéltáhakxa nak kéxegke, sa' eyke aqsa atnehek seyásenneykha naqsa m'a kélwetasakxa enxoho egheykok; keñe sa' kélnápakha kóltaqhekxa'.
11 Apkelápaqháha axta han apkelhaxyawásegko yágkentamáhak apagkok apnegkenágko náxop, apkelmeykeságkek axta. 12 Apkellexcháha axta apkemha apmonye' xama chá'a m'a yágkentamáhak, axta apkeynawók ma'a apwányam nak, ekweykekxoho m'a apsexyo nak, apwetágwokmek axta egheykok ma'a Benjamín axta yágkentamáhak apagkok. 13 Tén axta apkelyeptégko apkelántaxno magkenatchesso éllapwámegko. Apkelpátegkásekxeyk axta makham yámelyeheykok ma'a yágkentamáhak apagkok, tén axta apkelmeyákxo makham ma'a tegma apwányam. 14 Xama axta apwákxo Judá yetlo apkelyáxeg tén han apkelpepma m'a José apxagkok, apheyk axta makham José m'a. Apkelháxahágkek axta nápaqto' ekwokmoho apkeltekxeya élpayhakxa nápaqta'a xapop, 15 aptáhak axta apkeláneya José s'e:
—¿Yaqsa aqsok kéllana? ¿Yagkólya'ásegkok xama énxet sekhawo nak ko'o sekmowána ay'asagkohok yaqwánxa katnehek?
16 Aptáhak axta Judá apchátegmowágko s'e:
—¡Méko negko'o antéhek agának xép! ¿Háxko antéhek negko'o anxekmósek xép megkatnaha nenteme? Apweteyak negko'o Dios nenláneya mólya'assáxma. Keso negchaqnáncha'a negko'o s'e; negko'o nenteme apkelásenneykha naqsa, tén han ma'a kélwetasa nak egheykok.
17 Aptáhak axta apcháneya José s'e:
—Matnéssesek sa' xa ektáha nak. Sa' eyke aqsa atnehek seyásenneykha naqsa m'a kélwetasa nak egheykok. Keñe sa' kélnápakha nak kóltaqhekxa aqsa kólmeyekxak ma'a kélyáp apxagkok nak. Méko sa' kalya'aksek exma.
Judá apkelenxányam emekxak Benjamín
18 Apyepetchegwokmók axta Judá m'a José, aptáhak axta apcháneya s'e:
—Wesse', peyk eykhe apaqhetchesek xép ektaqmalma agko', náhetaqnow aqsa, hakte aphawók xép ma'a faraón. 19 Ẽlmaxneyáha axta exchep yetnéya egyáp essenhan pók egyáxeg, 20 keñe axta negko'o negátegmowágko néltennasa apha egyáp apwányamo, tén han pók egyáxeg apketkok apagko', aptéyam axta aptéma apwányamók ma'a egyáp nak. Néltennássek axta han apchásekhayo apagko' ma'a egyáp nak, hakte wánxa axta xama apkeymomákpo apketche apagko' egken xamo' ma'a, hakte apketsepmeyk ma'a pók apepma axta. 21 Keñe axta exchep apkeltémo agyentementa', hakte apmenyeyk axta éta'. 22 Néltennássek axta exchep mopwanchek eyenyók apyáp ma'a wokma'ák nak, hakte apyenyókek agkok ma'a, yetsapok ma'a apyáp. 23 Apxénchek axta eyke exchep mehẽlmehek chá'a takha' mehẽlyetlánto enxoho negko'o m'a.
24 Néltennáseyha axta negko'o ekyókxoho nélwákxo aphakxa egyáp ma'a aptáhakxa axta exchep sẽláneya. 25 Tén axta aptáha makham sẽláneya negko'o egyáp se'e: ‘Kóltaqhoho makham kóltegyágwakxak ekha ekyánmaga hótáhap apaktek’; 26 keñe negko'o nentáha negáneya s'e: ‘Mogwanchek ólxog mehẽlyetlákxo enxoho negko'o egyáxeg apsexyo; hakte agkok negko'o hẽlyetláwak xa, mogwanchek agwetak ma'a énxet nak.’ 27 Aptáhak axta sẽláneya egyáp se'e: ‘Kélya'ásegkok kéxegke etáwa' segkéssama ko'o apqánet étchek; 28 xama eyke exyánegkessók, móteyeykekxohok chá'a, aqsok nawhak eklo kexa chaqhék, keñe ektama. 29 Kélyentegkek agkok han se'e pók nak hatte, keñe m'a ektemégwokmoho enxoho exma, kéxegke sa' hélsexnenak watsapok eñama sélapwayam, ko'o sektáha nak sekwányamo.’
30 Apmenyeyk apagko' táta m'a wokma'ák nak, agkok hẽlyetlákxak negko'o néltaqháwo enxoho makham xa wokma'ák nak, 31 yetsapok mét'a enxoho m'a egyáp. Negko'o sa' ansexnenak yetsapok élapwayam ma'a egyáp apwányam. 32 Éltennássek axta ko'o táta yaqwayam atnehek sektaqmelchesso m'a wokma'ák nak, keñe sektáha han seyáneya s'e: ‘Sa' agkok eyntegkásenták makham aphakxa, ko'o sa' asexnánéxchek nápaqtók xép, ekweykmoho ektemegwánxa néxa sekha.’ 33 Hexneyásekxa ko'o yaqwayam atnehek apchásenneykha naqsa, sekyaqmagkasso m'a wokma'ák nak. Yána elyetlakxak apkelpepma m'a. 34 ¡Háxko atnehek ko'o awakxak aphakxa táta mehetlákxo enxoho xa wokma'ák nak! Mómenyeyk ko'o ótak káhapwak ekyentaxno apha m'a táta.’