José ryke'y kuéra oho Egíptope
1 Jacob ohendu oĩha trígo Egíptope ha he'i ita'ýra kuérape:
—Mba'ére piko peguapy pema'ẽ ojováre? 2 Oje'e oĩha trígo Egíptope. Tapeho upépe pejogua ñandéve, ani ñamano ñembyahýigui.
3 Upérõ umi 10 José ryke'y oho Egíptope ojoguávo trígo. 4 Jacob ndohejái José ryvy Benjamín oho hendive kuéra, oguerokyhyjégui chupe. 5 Jacob ra'y kuéra oho hapicha kuéra upepegua ndive. Heta ohose, oĩgui ñembyahýi tetã Canaán tuichakue. 6 José oisãmbyhy Egipto, ha ome'ẽ trígo umi opa guio ohóvape. Oguahẽ avei José ryke'y kuéra ha oñesũ henondépe omboja peve isyva yvýre. 7 José ohecha vove umi ityke'ýrape oikuaa chupe kuéra ha oñembotavy. Oñe'ẽ pochy ha he'i:
—Mamoguápa peẽ?
He'i chupe hikuái:
—Canaangua. Roju rojoguávo trígo.
8 José oikuaa ramo jepe ityke'ýra kuérape, ha'e kuéra ndoikuaái chupe. 9 José imandu'a umi mba'e iképe guarére ha he'i chupe kuéra:
—Peẽ pyrague hína, peñemboúva pehecha ñemi haguã mamópa oñeñangareko kangyve ore retãre.
10 Ha'e kuéra he'i chupe:
—Ndaupéichai niko nde karai! Ore rojúnte rojoguávo trígo. 11 Ore ojoyke'y meme ha tapicha johéi pyre. Ndaha'éi pyrague.
12 José he'i jey:
—Pende japu. Peñembou pehecha ñemi haguã mamópa oñeñangareko kangyve ore retãre.
13 Ha'e kuéra he'i chupe:
—Peteĩ karai Canaangua hína ore ru ha ore roime vaekue 12. Peteĩ ore ryvy omano ha upe michĩvéva opyta ore ru ndive.
14 José he'i chupe kuéra:
—Ha'e haguéicha. Peẽ pyrague hína, 15 ha upéva ojekuaa porãta. Napesẽ mo'ãi ko'águi, ndaperúi ramo pende ryvy michĩvéva. 16 Peteĩ pende apytégui ohóta ipiári, opytáva katu oñemyakãsãta ojekuaa peve añetegua. Ndaperúi ramo pende ryvy ojehecháta pende japu hague, ha aikuaa porãta peẽ pyragueha.
17 Upéi, omoingeka chupe kuéra koty ypytũme, ha oheja upépe mbohapy ára. 18 Mbohapy ára haguépe he'i chupe kuéra:
—Che arovia oĩha Tupã ha upévare ndajaposéi pende rehe mba'eve ivaíva. 19 Tekotevẽ pehechauka chéve peẽ tapicha johéi pyreha, ha upévare opytáta oñemyakãsã peteĩ pende apytégui. Ha hembyre katu tapeho peraha pe trígo pejogua vaekue pende róga guápe. 20 Upéi peru chéve pende ryvy imitãvéva. Upéicha pehechaukáta pejeha añetegua ha ndapejejuka mo'ãi.
Ha'e kuéra he'i iporãha upéicha, 21 ha he'i joa ojupe kuéra:
—Ko'ágã hekovia hína ñandéve ivaíva jajapo vaekue ñande ryvýre. Ako ha'e ojerure asy ramo guare ñandéve, ndajaikuaaséi vaekue mba'eve.
22 Rubén katu he'i chupe kuéra:
—Ha'e voi vaekue peẽme ani haguã pejapo ivaíva upe mitã rusúre ha napehenduséi vaekue che ñe'ẽ. Ko'ágã ojejerure ñandéve huguykue.
23 Ha'e kuéra noimo'ãi José oikuaaha opa mba'e he'íva hikuái, oiporúgui ñe'ẽ kuaahára oñe'ẽ haguã hendive kuéra. 24 José oheja chupe kuéra ha ojahe'o ha'eñoháme. Ou jeývo hendápe kuéra ha ikatu vove oñe'ẽ, omboyke Simeónpe ha oipokuauka chupe hovake kuéra.
José ryke'y kuéra oho jey Canaánpe
25 José omoĩka trígo ityvýra kuéra vosápe, upe trígo repykue ha'e kuéra ome'ẽ vaekue chupe reheve. Ome'ẽka avei chupe kuéra tembi'u tapére guarã. 26 Ha'e kuéra ohupi umi itrígo vosa vúrro ári ha oho. 27 Pyhare vove opyta hikuái tapépe opytu'u haguã. Peteĩ ha'e kuérava oipe'a ivosa omongaru haguã hymba vúrro ha ojuhu trígo repykue ivosa jurúpe. 28 Upérõ he'i ityvýra kuérape:
—Oñeme'ẽ jey chéve che pláta. Kóina hína che vosa jurúpe.
Oryrýi joa kyhyjégui ha he'i hikuái ojupe:
—Mba'e piko ko ojapóva Tupã ñande rehe?
29 Oguahẽvo Canaánpe omombe'u hikuái itúvape opa mba'e ojehu vaekue. 30 He'i hikuái:
—Egipto sãmbyhyhára oñe'ẽ pochy oréve ha he'i ore pyragueha roñemondóva hetãme roma'ẽ ñemi haguã. 31 Ore katu ro'e chupe: “Ore hína tapicha johéi pyre, ndaha'éi pyrague. 32 Peteĩ túvagui guare 12 vaekue ore. Oĩ peteĩ ndahapykuere jekuaavéiva, ha upe imitãvéva katu opyta ore ru ndive Canaánpe.” 33 Upérõ upe karai he'i oréve: “Aikuaa porãse, peẽpa añetehápe tapicha johéi pyre. Topyta che ndive peteĩ pende apytégui. Hembyre katu peraha hi'upyrã pende rogagua kuérape. 34 Upéi peru chéve pende ryvy ha upéicha aikuaáta peẽpa pyrague térã tapicha johéi pyre. Peru ramo pende ryvy ame'ẽ jeýta peẽme pende ryke'y ha ikatúta peñemu ko tetãme.” 35 Ohekuavo ivosa kuéra ha peteĩ-teĩ ojuhu itrígo repykue ivosa jurúpe. Tuicha oñemondýi hikuái! 36 Itúva Jacob katu he'i chupe kuéra:
—Peẽ niko che rejáta cheño. José ndaipóri véima, Simeón upéicha avei. Ko'ágã perahaséma avei che hegui Benjamín. Mba'éreiko chévente ojehu ko'ã mba'e?
37 Rubén he'i itúvape:
—Tomano mokõive che ra'y ndagueruvéi ramo ndéve nde ra'y. Eheja che pópe ha che agueru jeýta ndéve.
38 Jacob he'i:
—Ndoho mo'ãi che ra'y pene ndive. Ityke'ýra omanóma ha ha'éntema opyta chéve. Ojehu ramo chupe ivaíva tapére, peẽta umi che mondótava omanóva rendápe tuicha eterei ñembyasy reheve.
José apkelpepma apkelmahéyak Egipto
1 Xama axta apleg'a amya'a Jacob apyetna hótáhap ma'a Egipto. Aptáhak axta apkeláneya apketchek se'e: “¿Yaqsa ektáha kélheyncha'a nak aqsa kéllano kélmók? 2 Ekleg'ak xeyk ko'o amya'a apyetna hótáhap apaktek ma'a Egipto. Kólmohok sa' kóltegyágwók ekha ekyánmaga hótáhap apaktek ma'a, yaqwayam sa' móletsepek meyk.”
3 Keñe axta apkelxega m'a diez apkelpepma axta m'a José, aptegyágwokmo ekha ekyánmaga hótáhap apaktek ma'a Egipto; 4 keñe axta Jacob megya'awo exog ma'a Benjamín, apyáxeg axta m'a José, hakte xénchek axta apwáxok katnégwomhok exma. 5 Apkelxegkek axta Israel apketchek aptegyágwokmo hótáhap apaktek yetlo m'a énxet'ák apheykha axta han ma'a yókxexma nak, hakte teyepmeyk axta meyk segaqhe m'a ekyókxoho apchókxa nak Canaán.
6 Apkeláneykha apchókxa axta han ma'a José, axta apkelmeyáseyak han chá'a hótáhap apaktek énxet'ák apkelwayam axta chá'a apkeleñama ekyókxoho yókxexma. Xama axta apkelwokmo apkelpepma m'a aphakxa nak, apkelháxahanteyk axta ekwokmoho apkeltekxeyágko élpayhakxa nápaqta'a xóp. 7 Apkelyekpelchawók axta han apkelpepma José apkelwet'a; máxa magyekpelcha axta eyke aptáhak, apyennaqtéssek axta appeywa aptáha apkelmaxneyáncha'a s'e:
—¿Háxko kéleñamakxa kéxegke?
—Canaán néleñamak, hótáhap apaktek nentegyágwa'ak ekha ekyánmaga —axta aptáhak apkelátegmowágko.
8 Apkelyekpelchawók axta José m'a apkelpepma, keñe m'a melyekpelcha. 9 Yetlókok axta han ekxeyenweykekxoho apwáxok José apwanmagko apkelweteya axta m'a, keñe axta aptáha apkeláneya s'e:
—Kélyexamaxkoho sẽlteyánegwayo negko'o kéxegke. Wánxa aqsa kéltamho kóllanok ekpayhókxa m'a eyesextexa nak kélláneykha negókxa'.
10 —¡Wesse', megkatnahak xa ektáha nak! —axta aptáhak apkelátegmowágko—. Nélwa'ak negko'o yaqwayam ólmok ekha ekyánmaga nento. Negko'o nentáha nak xép apkeláneykha. 11 Nenlánexkók negko'o egyáxeg xamo' chá'a s'e. Méko negko'o néltémakxa'. Mantemék negko'o xama enxoho negyexamaxkoho nenlányo apchókxa'.
12 —Kélmówana amya'a —axta aptáhak José—. Kélxegakmek kéxegke yaqwayam kóllanok ma'a eyesextexa nak kélláneykha apchókxa'.
13 Aptáhak axta apkelátegmowágko s'e:
—Doce negyókxoho negko'o egyáxeg xamo', aptáha nak xép apkeláneykha, negheykha han ma'a Canaán. Aphákxeyk eyke aphakxa táta m'a egyáxeg apsexyo nak, keñe m'a pók axta apxegáneykmo negyeseksa negko'o.
14 Tén axta aptáha makham José apkeláneya s'e:
—¡Kélyexamaxkoho kéllányo apchókxa kéxegke, cham'a sektáhakxa exchek séláneya! 15 Sa' antéhek yaqwayam agya'asagkohok se'e: naqsók sa' megkólántépek mew'a enxoho kélyáxeg apsexyók se'e, hakte ekxénchek ko'o yetlo sekxeyenma m'a faraón apwesey. 16 Kélxama sa' éntawakxa'. Keñe sa' kélnápakha kólhakha kañe' negmomaxchexa'. Agya'asagkohok sa' naqsók kexa m'a kéltáhakxa exchek kélpeywa, háwe sa' agkok naqso', cháxa kéltáha kéxegke kélyexamaxkoho kéllányo apchókxa. ¡Naqsók ma'a sektáhakxa séláneya yetlo sekxeyenma faraón apwesey!
17 Ántánxo ekhem axta apxata José kañe' negmomaxchexa' xa apyókxoho nak, 18 tén axta ektáha ántánxo ekhem aptáha apkeláneya s'e:
—Ko'o sekteme seyáyo Dios. Kólteme sa' se'e, keñe sa' megkóletsepe': 19 ektáha enxoho naqsók meyke kéltémakxa', kólheyásekxa sa' kañe' negmomaxchexa xama kélyáxeg, keñe sa' kélnápakha kóltaqhekxak kólsakxak hótáhap apaktek, yaqwayam enxoho etawagkok ma'a kélhawóxama. 20 Keñe sa' hélyentegkásenták kélyáxeg apsexyo nak, yaqwayam sa' agya'asagkohok naqsók kexa m'a kéltáhakxa exchek kélpeywa. Wanchek sa' agkok amya'a, kóletsapok sa'.
Apkelyahákxók axta han ma'a, 21 aptáhak axta chá'a apcháneya pók se'e:
—Asagkók agko' neyke agkok nenteméssessamakxa egyáxeg, hakte axta ólyahákxak apkeltamho eykhe yepyóshok anlano', negwet'ak axta eykhe eklegágkoho apwáxok. Cháxa keñamak negwet'a nak néllegeykegkoho.
22 Aptáhak axta Rubén apkeláneya s'e:
—Éltamhók axta eykhe ko'o megkólteméssessamok exma ekmaso m'a wokma'ák nak; axta eyke hélhaxnawok ko'o, óllegagkohok sa' negko'o kaxwók eñama ekyaqmageykekxa apketsapma m'a.
23 Axta elya'ásegkok apleg'awo José m'a aptáhakxa apkelpeywa, hakte háwe axta apkelpaqhetchesso m'a José, pók énxet axta chá'a apkeltennáseykekxoho aptáhakxa apkelpeywa. 24 Apkexakkek axta aqsa han José m'a apchaqnágkaxa axta, keñe apkelekxagweyncha'a. Xama axta apya'aweykxo makham ma'a aphágkaxa axta, apkepwagkeykxo makham yaqwayam epaqmétek, apmeyk axta apyetnakhasa Simeón, apkeltamhók axta kólpextétek nápaqta'awo'. 25 Keñe axta apkeltamho kólxátegkesagkok yágkentamáhak ma'a hótáhap apaktek, tén han kólmeyásekxak chá'a xama m'a selyaqye apagkok, kólxategkásekxak ma'a kañe' yágkentamáhak apagkok, apkeltamhók axta han kólmésagkok aptéyak ámay. Kélteméssessek axta han xa ektáha nak. 26 Apkelpátegkessek axta yámelyeheykok ma'a hótáhap apaktek, tén axta apkeltaqháwo.
27 Xama axta apkelwákxo m'a peyakxa axta enaqtének axta'a, apmeykessek axta yágkentamáhak apagkok xama, peya yagkok ekto m'a yámelyeheykok apchánte, apwet'ak axta selyaqye apagkok ekyetna m'a kañe' yágkentamáhak apagkok átog nak. 28 Keñe axta aptáha apkeláneya apkelyáxeg tén han apkelpepma s'e:
—¡Kóllano hana s'e, élmeyásekxe nak ko'o selyaqye ahagkok, keso ekyetna s'e kañe' yágkentamáhak ahagkok!
Apkelyegwakkók apagko' axta han xa apyókxoho nak, apkelpexyennegkek axta éltamheyncha'a apkelwáxok aptáha chá'a apcháneya pók se'e:
—Yaqsa kexa aqsok xa senteméssesa nak Dios.
29 Xama axta apkelwákxo Canaán, apkeltennáseyha axta apyáp ma'a ekyókxoho ektáhakxa', aptáhak axta apkeltennáseyncha'a s'e:
30 —Kayhek appeywa senlana negko'o m'a énxet aptaqmelchesso nak ma'a apchókxa, enxénchek nentáha nélyexamaxkoho nenlányo m'a apchókxa. 31 Néltennássek eyke negko'o nentáha énxet meyke apkeltémakxa, tén han mantéma xama enxoho nélyexamaxkoho nenlányo apchókxa; 32 néltennássek han doce negyókxoho ẽlyáxeg'a xamo', tén han enxama apxegánekmo negyeseksa negko'o, keñe han apheykekxo aphakxa exchep Canaán ma'a apsexyo nak. 33 Keñe aptáha segáneya s'e: ‘Kólheyásekxa sa' xama kélyáxeg se'e, keñe sa' kólsakxak sekxók hótáhap apaktek yaqwayam katawagkok kélhawóxama élnapa nak meyk. Sa' ay'asagkohok ko'o kéltáha meyke kéltémakxa kéxegke xa, 34 hélyentegkásenta sa' ko'o m'a kélyáxeg apsexyo'. Keñe sa' atnéssesek ko'o naqso' kéxegke kéltáha énxet meyke apkeltémakxa, tén han megkóltáha kélyexamaxkoho kéllányo apchókxa'; keñe sa' ayenyekxak makham ma'a pók kélyáxeg nak, tén sa' kélwanchek kéxegke kólyánmagkasaxchek se'e apchókxa nak.’
35 Xama axta appalchásegko hótáhap apaktek ma'a yágkentamáhak apagkok, apwet'ak axta chá'a nahápa apketkok selyaqye kélxata xama yágkentamáhak apagkok ma'a José apkelpepma nak. Apkelyegwakkek axta han apkelwet'a nahápa apketkok kélxata selyaqye m'a, tén han ma'a apyáp. 36 Keñe axta Jacob aptáha apkeláneya s'e:
—Meyke étchek ko'o élteméssessók kéxegke. Méko kaxwók negyeseksa m'a José, tén han Simeón, ¡keñe kaxwók peya hélyementamok Benjamín! ¡Ko'o aqsa chá'a eklegeykegkohok xa ektéma nak!
37 Tén axta Rubén aptáha apcháneya apyáp se'e:
—Hegkés ko'o yaqwayam alanha m'a Benjamín, keñe sa' eyntegkásenták makham. Sa' agkok eyntegkásenta', elnáhap sa' ma'a apqánet étchek nak.
38 Aptáhak axta apchátegmowágko Jacob se'e:
—Melyetlewek sa' kéxegke m'a hatte nak. Apketsepmeyk ma'a José, apepma axta, wánxa apkeymomákpo xa. Temégwokmok agkok exma neyseksa kélxega, kéxegke han kañék sélsexnenagko watsapok sélapwayam, sektáha nak énxet apwányam.