1 Raquel naimembýima ramo ipy'a rasy itykéra ndive ha he'i Jacóbpe:
—Che momemby ndereipotái ramo amano!
2 Upévo Jacob ipochy ha ombohovái chupe:
—Che nga'u piko Tupã? Ha'e niko upe ndohejáiva ndéve ne memby!
3 Raquel he'i chupe:
—Kóina ápe che rembiguái Bilhá. Eñeno hendive remomemby haguã, ha ta imemby che rapypa'ũme. Upéicha oikóta che hegui sy, ha'e rupi.
4 Ome'ẽ chupe hembiguái Bilhá ikuñarã, ha Jacob oñeno hendive. 5 Bilhá hye guasu ha imemby peteĩ mitã kuimba'e. 6 Upérõ Raquel he'i: “Tupã heko joja che ndive, ohendu che ñembo'e ha ome'ẽ chéve che membyrã.”
Upévare ombohéra Dan.
7 Bilhá, Raquel rembiguái, hye guasu jey ha imemby kuimba'e jey. 8 Ha Raquel he'i: “Añorãirõ mbarete Lea ndive ha che pu'aka hese.”
Upévare ombohéra Neftalí upe imemby.
9 Lea, naimemby véima ramo, ome'ẽ hembiguái Zilpá Jacóbpe ikuñarã. 10 Ha Zilpá, Lea rembiguái, imemby Jacóbgui peteĩ mitã kuimba'e. 11 Ha Lea he'i: “Che po'aitépa!”
Ha ombohéra Gad.
12 Zilpá imemby kuimba'e jey Jacóbgui. 13 Ha Lea he'i:
“Avy'aitéma piko! Ko'ágã kuña kuéra che rerohorýta!”
Ha ombohéra Aser.
14 Peteĩ jey, trígo ñemono'õha árape, Rubén oho kokuépe ha ojuhu yva oguerúva isy Léape. Ohechávo umi yva Raquel he'i Léape:
—Eme'ẽna chéve umi yva oguerúva ne memby.
15 Ha'e katu he'i chupe:
—Piko, nde kuñakarai! Rerahase avei che memby yva, reipe'a rire che hegui che ména!
Upépe Raquel he'i:
—Reme'ẽ ramo chéve pe yva ne memby ogueru vaekue, ahejáta ndéve reke Jacob ndive ko pyharépe.
16 Upe ka'arúpe, Jacob oguahẽvo ñúgui, osẽ Lea huguãitĩvo ha he'i chupe:
—Rekéta che ndive ko pyharépe! Ame'ẽ kuri nde rehe yva ogueru vaekue che memby.
17 Upévare Jacob oke hendive upe pyharépe. Tupã ohendu Lea ñembo'e. Ha'e hye guasu ha ome'ẽ Jacóbpe ta'ýra 5ha, 18 ha he'i: “Tupã ohepyme'ẽ chéve, ame'ẽ haguére che rembiguái che ménape.”
Upévare imemby ombohéra Isacar. 19 Lea imemby jey Jacóbgui, 20 ha he'i upe imemby kuimba'e 6háre: “Tupã ome'ẽ chéve jopói iporãva. Ko'ágã che ména che rerohorýtama ame'ẽ haguére chupe ta'ýra 6ha.”
Upévare imemby ombohéra Zabulón. 21 Upéi imemby peteĩ kuña ha ombohéra Dina.
22 Tupã imandu'a avei Raquel rehe, ohendu iñembo'e ha Raquel ikatúma imemby. 23 Opyta hye guasu ha imembývo mitã kuimba'e osapukái:
“Tupã che pe'áma tĩndy rekógui! Ombohéra imemby José, ha he'i: 24 Che memby jey nga'u ra'e mitã kuimba'e!”
Jacob ha Labán oñoha'ã po karẽme
25 Raquel oguereko rire imemby José, Jacob he'i Labánpe:
—Tahami jeýna che retãme. 26 Eme'ẽ chéve umi che rembireko kuéra ha che ra'y kuéra aha haguã hendive kuéra. Reikuaa niko mba'eichaitépa amba'apo porã ndéve guarã.
27 Labán he'i chupe:
—Che rayhu ramo ani reho! Aikuaa Tupã che rovasa hague nde rehehápe. 28 Ere chéve mbovýpa ohupyty ne rembiapokue repy ha tame'ẽ ndéve.
29 Jacob he'i chupe:
—Nde reikuaa mba'éichapa amba'apo, ha mba'éichapa oiko ne rymba kuéra che aiko ramo guare heseve kuéra. 30 Upe mbovymi reguerekóvagui che aju mboyve, oñemuña heta eterei Ñandejára nde rovaságui aju guive ko'ápe. Ko'ágã katu amba'apohápema che jupe guarã.
31 Labán he'i:
—Mba'épa ikatu ame'ẽ ndéve.
Jacob he'i:
—Ndaipotái reme'ẽ chéve mba'eve. Apytáta gueteri añangareko nde ovecha kuérare ñañemoĩ ramo peteĩ ñe'ẽme. 32 Ko árape tahasa nde ovecha kuéra apytépe ha taiporavo che mba'erã umi ovecha ra'y hũva ha kavara ra'y iparáva, ha ta upéva che rembiapokue repy. 33 Reipota vovénte ikatu reju rema'ẽ che ovecha kuérare. Rejuhu ramo ijapytépe kuéra kavara ndaiparáiva térã ovecha nahũiva, ikatu ere amonda hague nde hegui.
34 Labán he'i:
—Iporã. Jajapo upéicha.
35 Labán omboyke upe árape voi kavara mácho ha kavara kuña ipire pititíva térã ipara nungáva ha umi ovecha hũ, ha ome'ẽ ita'ýra kuérape oñangareko haguã hese kuéra. 36 Upéi oho hymba kuéra reheve mombyry Jacóbgui. Oguata mbohapy ára pukukue ha opyta upépe. Jacob katu opyta oñangareko umi ambue Labán ovecha kuérare. 37 Upérõ Jacob oheka juasy'y rakã ha oipiro opyta haguãicha ipara, 38 ha ogueraha oikutu ohohápe hoy'u ovecha kuéra. Mymba ojehe'a jepi ojuehe hoy'u aja, 39 ha umi mácho oipyhývo umi kuñáme, mokõive oma'ẽ upe yvyra para oĩva henondépe rehe. Upévare, umi ovecha ha kavara ra'y osẽ ipire pititi térã ipara. 40 Jacob oguenohẽ máchova guive ha omoĩ umi Labán rymba iporãvéva apytépe. Upéicha mbegue katúpe ombyaty hymbarã ha umíva ndohejái ojehe'a Labán rymba kuérare. 41 Umi ovecha imbaretevévape, Jacob oikutu henondépe kuéra umi yvyra, oma'ẽ haguã hese kuéra ojopyhývo. 42 Umi ikangývape nomoĩri ha upéicha ikangýva opyta Labánpe, imbaretéva katu Jacóbpe. 43 Ha oiko Jacóbgui karai poguasu, oguerekóva heta ovecha, kavara, vaka, tembiguái kuimba'e ha kuñáva, ha heta kaméllo ha vúrro.
1 Xama axta ekweteya megkamowagko kataksek apketchek Raquel ma'a Jacob, natha'ak axta m'a yáxa Lía, axta táhak eyáneya atáwa' s'e:
—Hetés ko'óxa étchek, sa' agkok héteyásak, watsapok sa'.
2 Aptaqnókkek axta eyke m'a Jacob, aptáhak axta apcháneya s'e:
—¿Diosya ko'o? Neykhe megyahayo exche' kótak étchek ma'a.
3 Tén axta ektáha eyáneya s'e:
—Epatheták sa' ma'a séláneykha Bilhá, épetcha sa', wet'ak sa' agkok étchek ma'a, keñe sa' ko'o máxa atnehek sekwete m'a. Sa' kañék ko'o sekwete étchek ma'a.
4 Méssek axta Raquel ma'a eyásenneykha Bilhá, yaqwayam etnehek apmeykha naqsa. Apyepetcha'ak axta Jacob ma'a Bilhá. 5 Wetássek axta han xama apketche apkenna' m'a Jacob. 6 Tén axta Raquel ektáha s'e: “Dan sa' etnehek apwesey s'e sakcha'a nak, hakte aplegayók ko'o Dios sélmaxnagko, payhawók setnéssesakxa segkésa xama hatte.”
7 Wetásekxeyk axta makham pók apketche apkenna' Bilhá m'a Jacob, 8 keñe axta Raquel ektáha s'e: “Neftalí sa' etnehek apwesey s'e sakcha'a nak, hakte xámok axta ko'o sélnápomáxche m'a eyáxeg, kóneg nahan ektemessáseykekxa'.”
9 Xama axta ekwet'a ekmassa ekmowána kótak étchek ma'a Lía, méssek axta Jacob ma'a eyásenneykha Zilpá, yaqwayam etnehek apmeykha naqsa. 10 Wetássek axta xama apketche apkenna' Jacob ma'a Zilpá, 11 keñe axta Lía ektáha s'e: “¡Éséye nak la'a! Anteméssesek sa' apwesey Gad xa sakcha'a nak.”
12 Wetásekxeyk axta makham pók apketche apkenna' Jacob ma'a Zilpá, 13 tén axta Lía ektáha s'e: “¡Payhekxeyk agko' ko'o kaxwók ewáxok! Hexének sa' ko'o kaxwók kelán'ák ekpayheykekxo ewáxok. Aser axta han temessásak apwesey m'a sakcha'a nak.”
14 Xama ekhem axta apmahágko yókxexma m'a Rubén, neyseksa apnakxamap axta m'a hótáhap apaktek, apwetágwokmek axta han aqsok ekyexna ekwesey axta mandrágoras, ekhól'a momhápa negye', apsákxéssek axta m'a egken Lía. Xama axta ekwet'a Raquel ma'a aqsok ekyexna nak, axta entáhak eyáneya Lía s'e:
—Hélmés ko'óxa nekha xa mandrágoras apsántegkesa nak étche.
15 Axta entáhak Lía eyátegmowágko s'e:
—¿Kenagkamcheya axta exche' kaxyókak sémentamoma m'a etáwa'? ¡Keñe kaxwók ekmako hélyementók se'e mandrágoras ekyexna apagkok nak ma'a hatte!
—Epathetagkok sa' xeye Jacob se'e axta'a nak, sélmésa enxoho m'a mandrágoras ekyexna apagkok nak étche —axta táhak eyáneya Raquel.
16 Kelanyexágkek axta Lía m'a Jacob apwákxo axta axta'a apkenyékto yókxexma, axta entáhak eyáneya s'e:
—Hepathetagkok sa' ko'o exchep se'e axta'a nak, hakte élmassáseyha exchek ko'o exchep ekyánmaga ekyaqmageykekxa m'a mandrágoras ekyexna apagkok nak hatte.
Appathetágkek axta Lía Jacob xa axta'a nak, 17 wetásekxeyk axta makham apketche apkenna' m'a Jacob, cinco axta aptáhak, hakte aplegayak Dios ma'a élmaxnagko. 18 Tén axta Lía ektáha s'e: “Isacar sa' kólteméssesek apwesey s'e sakcha'a nak, hakte Dios egkeyásak ekyaqmageykekxa eñama sekmésso etáwa' m'a séláneykha nak.”
19 Keñe axta ekwetásekxo makham pók apketche apkenna' Jacob ma'a Lía, seis axta aptáhak, 20 tén axta ektáha s'e: “Dios egkeyásak ko'o segkésso naqsa aqsok ektaqmela. Heyáhapmakha sa' kaxwók ko'o m'a etáwa', hakte seis aptáhak sekwetasso apketchek.” Zabulón axta han temessásak apwesey xa sakcha'a nak.
21 Weteyak axta han xama étche kelwána m'a Lía, Dina axta teméssessók ekwesey. 22 Xénwákxók axta han apwáxok Dios ma'a Raquel; apleg'ak axta élmaxnagko, keñe apmésa yaqwayam kótak étchek. 23 Xama axta ekweteya apkemha apmonye' étche, axta entáhak se'e: “Apmasséssek kaxwók Dios sekmegqakto eñama matè étchek. 24 Yána annal'a óteyekxak makham pók.” Axta keñamak ekteméssessama apwesey José.
Jacob tén han Labán apkelyexancháseykha chá'a pók
25 Aptáhak axta Jacob apcháneya Labán, natámen ekwete axta José m'a Raquel:
—Heyho ataqhohok makham ma'a seyókxa axta. 26 Hélmeyásekxa étchek, tén han ma'a enaqteyegka'a nak, hakte ektamheykha axta ko'o yaqwayam almok ma'a, heyho ataqhekxa'. Apya'ásegkok xép ektémakxa sektemessáseykencha'a.
27 Aptáhak axta Labán apchátegmowágko s'e:
—Exa aqsa s'e sekhakxa nak. Ey'assásegweykmek ko'o aqsok ekha élmowancha'a sepasmoma m'a Wesse' egegkok eñama exchep. 28 Héltennés háxko ekwánxa apmenyeyk ekyánmaga aptamheykha, ayánmagkasek sa'.
29 Tén axta Jacob aptáha apcháneya s'e:
—Apya'ásegkok xép ektémakxa chá'a sektemessáseykha, tén han séltaqmelchessessama chá'a m'a aqsok apnaqtósso; 30 apxámeykekxók apagko' ma'a apqántawók axta sekwaya, hakte appasmomchek axta Wesse' egegkok ma'a sekxók axta sekwaya; ¡ko'o eyke payhawók kaxwók atneykha alanaksek aqsok ekheykha nak exagkok!
31 —¿Háxko ekwánxa apmenyeyk ayánmagkasek? —axta aptáhak Labán.
—Mómenyeyk ko'o hegkések ekyánmaga sektamheykha —axta aptáhak Jacob apchátegmowágko—. Alánésha sa' eyke makham apnaqtósso nepkések apmako enxoho elyahakxohok ma'a sekmakókxa nak atnehek wána': 32 heyho sa' aweynchamha sakhem nepyeseksa m'a apnaqtósso nepkések, yaqwayam waxpánchesek apyókxoho m'a nepkések apketkók apkelpésyam nak, tén han apyókxoho yát'ay apketkók apkelmópeykha nak. Sa' katnehek ko'o ekyánmaga sektamheykha xa. 33 Apwa'akteyk sa' agkok chá'a etyánegwatámhok ma'a ekyánmaga sektamheykha: yetneyk sa' agkok chá'a meyke apkelmópeykha m'a yát'ay seknaqtósso essenhan nepkések megkatnaha enxoho apkelpésyam, hexének sa' sélmenyexchesso ko'o exchep, cháxa yaqwayam sa' kañék apwete exchep meyke sektémakxa ko'o.
34 —Hoy táse', antéhek sa' xa aptáhakxa nak —axta aptáhak Labán.
35 Apkexpánchessek axta Labán apyókxoho yát'ay apketkók apkelpéwayam xa ekhem nak, tén han apkelmakteykha, tén han apyókxoho yát'ay apkelmópeykha, tén han ma'a apyókxoho nepkések apketkók apkelpésyam nak, apkelméssek axta apketchek yaqwayam elánesha. 36 Tén axta apxega yetlo xa apnaqtósso nak apmahágko makhawók eyátépexa axta aphakxa m'a Jacob, ekweykmoho nak ántánxo ekhem nenxega náxop.
Keñe axta Jacob apkeláneseykencha'a makham pók apnaqtósso nepkések axta m'a Labán. 37 Apkelyaqténchek axta han yámet álamo aktegák axnancha'ák, tén han almendro keñe han castaño, apkelpexyawássek axta émpe'ék yaqwayam enxoho agyekpelkohok élpéwayam élmope émpe'ék, 38-39 tén axta apkelánchesa yámet apkelpexyawasso émpe'ék ma'a apmonye'e nak kélnaqtósso, cham'a apyeneykegkaxa axta chá'a yegmen. Cha'a aptawáseykegkaxa axta chá'a apkelwána m'a. Apkelpéwayam axta han chá'a apkelántépak apketkók, tén han apkelpeysameykha, hakte axta ñókxa aptawásencha'a chá'a apkelwána ekpayhókxa nak yámet kélpexyawasso émpe'ék. 40 Apkexpánchessek axta han Jacob, apkelpeykesákxók axta pók ma'a apkelpéwayam nak tén han ma'a apkelpésyam nak Labán apnaqtósso. Cháxa ektémakxa axta aptaqmelcháseykegkoho apcháncheseykekxa apnaqtósso apagko' ma'a Jacob, apkexpánchessama m'a Labán apnaqtósso nak. 41 Aptawáseyha axta agkok chá'a apkelwána m'a apnaqmele nak nepkések, elánchessekxak axta chá'a yámet Jacob ma'a apyeneykegkaxa nak chá'a yegmen, yaqwayam enxoho elanok chá'a m'a yámet nak neyseksa aptawáseykha apkelwána; 42 keñe axta apkelchexyekmo enxoho chá'a m'a apkelyamhagko nak, melánchesagkehek axta chá'a yámet. La'a aptéma axta apkelyamhagko apnaqtósso m'a Labán, keñe axta Jacob ma'a apnaqmele nak. 43 Axta keñamak aptéma wesse' m'a Jacob, tén han apxámokma m'a nepkések apnaqtósso, tén han apkeláneykha apkelennay'a, tén han kelwán'ák, tén han yányátnáxeg, tén han ma'a yámelyeheykok.